KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov19. 9. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/20/2018 z 19. 9. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 19. septembra 2018, sp. zn. 5CoP/20/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8716210319.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/20/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210319
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716210319.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v konaní vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti L.
W., F.. XX.XX.XXXX a T. W., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov matky W. W., F.. XX.XX.XXXX, T. H., W. XXXX/XX,
zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Košice, Urbánkova 1562/6 a otca T. W., F.. XX.XX.XXXX, T.
H., H. X, zast. Mgr. Maroš Ježík, advokát, Poprad, Murgašova 86/1, v konaní začatom na návrh matky
o zvýšenie výživného, v časti o určenie dlžného výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 15P/288/2016-164 z 10.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v
prevyšujúcej časti na určenie zaostalého výživného.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

· Súd u r č u j e zaostalé výživné zo strany otca T. W. voči maloletým deťom L. a T. W.Ý. v nadväznosti
na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/29/2017-107 zo dňa 21.11.2017 za obdobie od
1.9.2016 do 30.11.2017 vo výške 1.141 eur, ktorú sumu je otec povinný uhradiť do 31.8.2018 k rukám
matky.

· V prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie zaostalého výživného z a m i e t a .

· Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 75 ods. 1, § 62 ods. 2, ods. 4, ods. 5 Zákona o
rodine. Výrok o trovách konania odkazom na ustanovenie § 52 CMP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol:

„Rozsudkom Krajského súdu Prešov 5CoP/29/2017-107 zo dňa 21.11.2017 bol zmenený rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že vo výroku o výživnom súd zvýšil toto výživné u mal. L. na sumu 220 eur a u mal.
T. na sumu 210 eur počnúc dňom 1.9.2016. V prevyšujúcej časti bol návrh matky zamietnutý. Vo vzťahu
k zaostalému výživnému vec bola zrušená a vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec v zmysle vzájomnej mimosúdnej dohody hradil
maloletým deťom sumu 330 eur mesačne - na mal. L. 170 eur a na mal. T. 160 eur. Mal. L. od septembra
2016 navštevuje Strednú priemyselnú školu v Poprade a mal. T. v tomto školskom roku navštevuje 9.
ročník ZŠ, ďalej chce pokračovať v štúdiu na Tatranskej akadémii. Od 1.9.2016 otec navyše uhradil pre
mal. deti nákup školských potrieb a pomôcok v septembri 2016 vo výške 130 eur a príspevok na výlet
v sume 30 eur v septembri 2017. Ďalej uhradil za účelom poplatku za fixný aparát sumu 199 eur. Je
pravdou, že otec počas celého obdobia sa podieľal aj na úhrade športovej činnosti maloletých detí, ale
športové ošatenie, obuv zakupovala taktiež matka. Bolo v možnostiach a schopnostiach otca, aby sa
podieľal aj na tejto činnosti mal. detí, pričom matka sa na výchove podieľala aj osobnou starostlivosťou.
Súd sa stotožnil s vyjadrením matky čo sa týka predložených dokladov o zakúpení jednotlivých vecí
s tým, že sa nejedná o originály a že otec mal. detí neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, čo
by súd mohol započítať ešte do plnenia zaostalého výživného. Matka namietala započítanie úhrady
za notebook. Z výpovedí účastníkov je nesporné, že na kúpu tohto notebooku sa skladali aj ostatní
členovia rodiny a tento bol darčekom na Vianoce pre maloleté dieťa a súd ho preto nezapočítal ako
vecné plnenie zo strany otca do zaostalého výživného. Pre účely tohto konania teda súd započítal otcovi
plnenie nad rámec vo výške 359 eur. Otec za uvedené obdobie od 1.9.2016, odkedy bolo rozhodnuté o
zvýšení výživného, do 30.11.2017 by mal uhradiť na zaostalom výživnom sumu 1.500 eur (15 mesiacov
x 100 eur). Tak ako už bolo vyššie spomenuté, súd bral do úvahy vzájomnú dohodu rodičov, na základe
ktorej otec prispieval celkovo na deti sumou 330 eur mesačne. Preto zaostalé výživné od 1.9.2016
do 30.11.2017 činí 1.141 eur (1.500 - 359) a túto sumu súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky do
31.8.2018.

Matka žiadala určiť zaostalé výživné v sume 1.500 eur, vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie
zaostalého výživného zamietol“.

4. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o určení dlžného výživného, podal odvolanie otec. V ňom
uviedol, že matka nikdy nepoprela existenciu a užívanie vecí, ktoré on maloletým kúpil, tvrdila iba, že
niektoré z vecí sú už malé a deti ich nenosia. Toto je predsa dôkazom, že on plnil nad rámec bežného
výživného, pričom nepredloženie originálu dokladu o zakúpení nie je dôvodom pre neuznanie takéhoto
výdavku otca ako plnenia na zmeškané výživné. On vždy zakupoval deťom všetky potreby súvisiace
s ich športovou činnosťou, tréningami, súťažami, tieto náklady nikdy nehradila matka a tak poskytoval
deťom plnenia, ktoré je potrebné považovať za plnenia nad rámec bežného výživného. Navrhol rozsudok
v ním napadnutej časti zmeniť, a návrh matky na určenie zaostalého výživného zamietnuť.

5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že veľká časť vecí, ktoré otec zakúpil, bola
zakúpená ešte v rokoch 2014-2015, doklady o ich zakúpení boli umelo vyrobené a prispôsobené tak,
aby dátum nákupu bol po dátume žiadosti o zvýšenie výživného, t.j. po 01.09.2016. Veľkú časť týchto
vecí používa teraz otec, alebo jeho rodina, resp. išlo o narodeninové, prípadne vianočné darčeky. Otcom
predložené doklady nespĺňajú náležitosti dokladu podľa § 16 ods. 1 z.č. 250/07Z.z., pričom u otca od
01.04.2018 došlo k podstatnej zmene pomerov, keď bol povýšený na zástupcu riaditeľa OR PZ Poprad.
L. teraz nevyvíja žiadne športové aktivity, a na športových aktivitách T. sa aktívne podieľa i matka.
Navrhla rozsudok v otcom napadnutej časti potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok v otcom napadnutej časti potvrdiť
poukazujúc na dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie s tým, že mal. L. a mal. T. sa aktívne
venujú športovým činnostiam, ktoré finančne zabezpečujú obaja rodičia a takým spôsobom podporujú
všeobecný rozvoj oboch maloletých.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.09.2018 a dospel k záveru, že
odvolanie otca je nedôvodné.

8. Predmetom tohto konania je určenie dlžného výživného zo strany otca na maloletých L. a T., a to
za obdobie od 01.09.2016 do 30.11.2017 potom, ako rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.



5CoP/29/2017 z 21.11.2017 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P/288/2016 z
03.05.2017 tak, že rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 10C/141/2007 z 29.10.2007 bol vo výroku
o výživnom na maloleté deti zmenený tak, že výživné zo strany otca bolo zvýšené na L. zo sumy 4.500,-
Sk na sumu 220,- Eur a na T. zo sumy 3.500,- Sk na sumu 210,- Eur počnúc 01.09.2016.

9. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že dlžné výživné za uvedené obdobie na oboch maloletých by
predstavovalo sumu 1.500,- Eur, pretože otec od uvedeného obdobia prispieva dobrovoľne na oboch
maloletých sumou 330,- Eur mesačne. Podľa rozhodnutia krajského súdu je výživné dokopy 430,- Eur,
čo za 15 mesiacov (01.09.2016 - 30.11.2017) predstavuje rozdiel už vyššie zmieňovaných 1.500,- Eur.

10. Postup, výsledkom ktorého bol záver súdu prvej inštancie o tom, že otec iba v dôsledku
nepredloženia originálov dokladov o zakúpení športových vecí, v tomto neuniesol dôkazné bremeno,
odvolací súd musí zhodnotiť nie inak, ako prepiato formalistický. Aj fotokópie dokladov o zakúpení
športových vecí by mohli preukazovať pravdivosť údajov v nich uvedených, avšak iba za predpokladu
neexistencie rozumných pochybností o ich pravdivosti. V tomto konaní skutočnosť, že tie boli vystavené
pred pojednávaním na súde prvej inštancie, a to aj napriek tvrdeniu otca, že tak učinil len preto, že si
neuchoval ich originály, evokujú záver o ich účelovosti. Uvedené je potom potrebné pripočítať na ťarchu
otca.

11. Rozhodujúcim však v tomto prípade je, že vo všetkom išlo výlučne o dobrovoľné plnenia povinného
rodiča - otca peňažnou, resp. vecnou formou, ktoré boli nepochybne prínosom pre oboch maloletých,
avšak tie nemôžu mať charakter výživného, a preto ich nemožno ani nezapočítať do plnenia vyživovacej
povinnosti povinného rodiča - otca, ktorý navyše sám dekoroval svoju ochotu aj „pro futuro“ prispievať
nad rámec bežného výživného. Navyše samotný zákon o rodine vylučuje započítanie na plnenie
výživného ak sa jedná o maloletého. Preto by bolo nadbytočné zaoberať sa skúmaním, kedy zo strany
otca k týmto jednotlivým plneniam došlo.

12. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP a § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 2 ods. 1, § 52 a § 57
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8716210319)

  1. 20. 11. 2017Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/29/2017 z 20. 11. 2017
  2. 10. 4. 2018Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/288/2016 z 10. 4. 2018potvrdené
  3. 19. 9. 2018Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/20/2018 z 19. 9. 2018 (toto rozhodnutie)