Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/46/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716211156 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716211156.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobkyne: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, H., právne zastúpená Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, Svidník, proti žalovaným: 1./ BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, 2./ AB Facility s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 44 390 823, právne zastúpený EK Legal s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17Csp/139/2016 - 76 zo dňa 20.10.2017 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, z 30.05.2007, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. II. priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) čl. 6 smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ust. § 39, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa čl. 2 bodu 3 zmluvy o úvere z 30.05.2007, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonníka) v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta. V danom prípade podľa formulácie žalobného petitu ide o žalobu o splnenie povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že strany sporu dňa 30.05.2007 uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalovaného v 1./ rade Poštová banka a.s. poskytla žalobkyni úver vo výške 50.000,-- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 1.641,-- Sk. V čl. 2 bod 3 zmluvy o úvere bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy. Z vyjadrení strán sporu bolo pred nariadením neodkladného opatrenia preukázané, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný v 2./ rade ako zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky zo mzdy žalobcu. Neodkladným opatrením súd uložil žalovanému v 1./ rade, aby sa zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému v 2./ rade, aby sa zdržal výkonu zrážok zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Prejudiciálne súd vo veci riešil otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom právny úkon - dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej úverovej zmluvy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorý obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjadnávaciu silu, úroveň informovanosti a táto situáciu vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich oboch. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaná využila možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky. Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon, je dôvodné uloženie žalovanému v 1./ rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Je zrejmé, že súd neodkladným opatrením už uložil tú istú povinnosť žalovanému v 1./ rade - zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, avšak do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V zmysle § 336 ods. 1 druhá veta Civilného sporového poriadku v danom prípade i keď ide o totožný predmet sporu, neodkladným opatrením sa dosiahla dočasná úprava pomerov medzi stranami do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ak by súd žalobu vo veci samej zamietol s poukazom na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, že neodkladným opatrením bol vyriešený predmet sporu, právoplatnosťou rozsudku by skončila doba nariadeného neodkladného opatrenia. Preto bolo potrebné o rovnakom predmete sporu rozhodnúť vo veci samej tak, aby bolo zabezpečené zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy do budúcna. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa zásady úspechu § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej. 4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v 1.rade. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), a h) CSP. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne z dôvodu, že v čase predmetného konania rozhodovania vo veci samej nedochádzalo k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu. Poslednú zrážku žalovaný eviduje zo dňa 4.3.2015. Po tomto dátume už k žiadnej výzve smerom k zamestnávateľovi žalobcu nedošlo. Žalovaný v 1. rade má za to, keďže sám slobodne dobrovoľne vyhlasoval v priebehu konania, že do budúcna nemieni zrážky zo mzdy žalobcu realizovať nie je absolútne žiaden dôvod na autoritatívne usporiadanie vzťahov strán sporu meritórnym rozhodnutím ani takým, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok. Žalovaný zrážky 2,5 roka neuplatňuje a tento stav mieni zachovať aj do budúcna. Nie je vôbec zrejmé prečo sa žalobca žalobou zo dňa 22.12.2016 teda v čase keď žalovaný jeden a trištvrte roka neuplatňoval zrážky zo mzdy považoval za potrebné domáhať ochrany práv žalobou na súde. Súd prvej inštancie napriek ust. § 217 ods. 1 prvá veta CSP ignoruje minulé udalosti, deje a stavy a tieto skutočnosti zoberie do úvahy jedine za predpokladu, že sú relevantné v čase vyhlásenia rozsudku. V uvedenom prípade si však žalovaný neuplatňuje zrážky zo mzdy už 2,5 roka a vo vyjadrení vyhlásil, že do budúcna ich ani uplatňovať nebude. To znamená, že súd nesprávne vyhodnotil intenzitu respektíve existenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý nie je daný. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.9.2017 bolo zrejmé, že žalovaný si nebude uplatňovať zrážky zo mzdy a neuplatňoval si ich ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Zároveň žalovaný namietal nevykonateľnosť rozsudku. Poukázal na ust. § 62 zákona č. 233/1995 Z. z. zároveň na ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Petit žaloby považuje za nevykonateľný pretože predpisy exekučného práva neumožňujú v prípade žalobcovho úspechu takúto povinnosť vymôcť. Žalobkyňa mohla podať žalobu podľa ust. § 137 písm. d) CSP ak mala záujem na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom. Zároveň žalovaný namietal, že nemožno spoľahlivo učiniť záver o konaní v rozpore s dobrými mravmi na strane veriteľa ktorý uzavrel zmluvu o úvere s dohodou o zrážkach zo mzdy v súlade legislatívou účinnou dňa 30.5.2007 a nevyporiadať sa s otázkou v čom konkrétne rozpor s dobrými mravmi spočíval. Žalovaný poukázal aj na to, že k uzavretiu tejto dohody došlo v čase kedy žiadne ustanovenie zákona neurčovalo neprípustnosť zabezpečenia prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň žalobca namietal, že ust. § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 30.5.2007 neobsahovalo ods. 5 vo svojom ustanovení, pričom súd cituje uvedené ustanovenie v bode 20 napadnutého rozhodnutia, ale končilo sa ods. 4. Žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Dôkazné bremeno nesie žalobca. Je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, respektíve jeho spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade ide len o účelovo ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie súdu a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy. Žalobca si slobodne vybral právneho predchodcu žalovaného napriek skutočnosti, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcii a produktov. Akceptoval vykonávanie zrážok právnym predchodcom žalovaného. Právny predchodca žalovaného je bankovou inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Právny predchodca žalovaného si všetky svoje záväzky vzniknuté mu zo zmluvy splnil riadne a včas a po práve požaduje od žalobkyne len to, čo od nej možno spravodlivo požadovať. Istina úveru predstavovala 1.659,70 eur. Žalobkyňa doposiaľ zaplatila len sumu 914,30 eur. Z uvedeného vychádzajúc je zrejmé, že žalobkyňa nezaplatila za obdobie 10 rokov ani len istinu úveru. Preto žalovaný v 1. rade namietal, že je to práve žalobkyňa ktorej konanie považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Táto napriek prevzatiu záväzku nesplatila do dnešného dňa ani istinu poskytnutého úveru na ktorej splatenie jej chýba 745,40 eur. Napadnutým rozsudok súdu prvej inštancie sa medzi stranami absolútne nič nevyriešilo. Docielil sa stav ktorý tu bol daný v čase vyhlásenia rozsudku už 2,5 roka. Rozsudok je samoúčelný nevykonateľný a nerieši komplexne meritum sporu medzi stranami. Preto žalovaný v 1.rade navrhol zmeniť rozsudok, žalobu zamietnuť a uložiť žalovanej povinnosť uhradiť trovy konania žalovanému v 1.rade vrátane trov právneho zastúpenia alebo alternatívne aby odvolací súd vo veci schválil zmier podľa ktorého sa právoplatnosťou rozsudku o schválení zmieru ukončuje trvanie dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej zmluve o úvere zo dňa 30.5.2007 alebo alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S tým, že v novom konaní bude rozhodnuté zároveň o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania. 5. Odvolanie žalovaného v 1.rade bolo doručené tak žalobkyni ako aj žalovanému v 2.rade. Títo sa k odvolaniu ani k ponuke uzatvoriť zmier zo strany žalovaného v 1.rade nevyjadrili. 6. Odvolací súd na základe podaného odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 27.9.2018 a zistil, že odvolanie žalovaného v 1.rade nie je dôvodné. 7. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného v 1./ rade Poštová banka a.s. dňa 30.05.2007 uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,-- Sk s tým, že žalobkyňa sa zaviazal splácať úver v 50 mesačných splátkach vo výške 1.641,-- Sk. V čl. 3 zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Poštovej banky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Podľa čl. 2 bodu 3 zmluvy o úvere zo dňa 30.05.2007, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonníka) v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta. 8. Prejudiciálne súd prvej inštancie vo veci riešil otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom právny úkon - dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi. 9. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. 10. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). 11. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. 12. Podľa ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania Zmluvy o úvere, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 13. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. 14. Dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej právnym predchodcom žalovaného pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. 15. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. 16. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaná využila možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky. 17. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou tak ako to popísal vyššie i napriek odvolacej námietke žalovaného v 1.rade, že Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 5 neobsahoval. Nejde zo strany súdu prvej inštancie o nesprávne právne posúdenie veci ale o formálnu chybu. K odvolacej námietke žalovaného, že zrážky zo mzdy už nevykonával odvolací súd uvádza, že vo veci bolo vydané neodkladné opatrenie. Žalovanému v 1.rade bolo tiež uložené zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Preto je v súlade s týmto neodkladným opatrením keď v priebehu konania sa ďalšie zrážky zo mzdy nevykonávajú. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný v 1.rade má záujem uzatvoriť zmier so žalobkyňou čo do nevykonávania týchto zrážok zo mzdy. Zo strany žalobkyne ale ani zo strany žalovaného v druhom rade však nebol prejavený záujem o uzavretie zmieru. Preto sa odvolací súd týmto návrhom zo strany žalovaného nezaoberal. 18. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný, odvolací súd uvádza, že zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok upravuje spôsoby vedenia exekúcie v prípadoch, kedy bola povinnej osobe uložená povinnosť na plnenie - t.j. povinnosť, ktorá spočíva vo vykonaní určitej aktivity. V predmetnom prípade sa však žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa určitého konania, t.j. povinnosti vyžadujúcej si pasivitu povinnej osoby. V tomto smere možno súhlasiť so žalovaným, že normy exekučného práva neupravujú možnosť núteného vymoženia povinnosti zdržať sa určitého konania. Uvedené však neznamená, že rozsudok, ktorým je strane uložená povinnosť zdržať sa určitého konania, nie je vykonateľný. Za stavu, kedy je rozsudok ukladajúci povinnosť zdržať sa konania právoplatný (pričom právoplatnosťou sa zároveň takýto rozsudok stáva aj vykonateľným), je strana, ktorej bola povinnosť zdržať sa konania uložená, povinná súdne rozhodnutie rešpektovať, t.j. zdržať sa určitého konania. Pri nerešpektovaní takéhoto súdneho rozhodnutia prichádzajú do úvahy trestnoprávne sankcie ako následok spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V zmysle argumentov žalovaného by potom neboli právne relevantné ani neodkladné opatrenia ukladajúce povinnosť zdržať sa konania, napriek skutočnosti, že zákon uloženie takejto povinnosti priamo predpokladá (§ 325 ods. 1 písm. d) CSP), pričom v zmysle § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Je potrebné zároveň uviesť, že druhy žalôb sú v ust. 137 CSP vymedzené demonštratívnym spôsobom, teda ako neuzavretý okruh možností. Za daného stavu nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobou sa možno domáhať uloženia povinnosti zdržať sa určitého konania, pričom takáto žaloba nepredstavuje prípad vymedzený v ust. § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Nezriedka sa vyskytujúcimi prípadmi, kedy sa subjekty žalobou domáhajú zdržania sa konania protistrany sú napr. tzv. susedské spory vyplývajúce z ust. 127 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovaného v 1. rade poukazujúce na nevykonateľnosť petitu a nemožnosť povinnosť uloženú žalovanému vymôcť, nie sú dôvodné. 19. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06) 20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 21. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 22. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že neboli naplnené dôvody podľa ust. § 335 CSP na zrušenie neodkladného opatrenia ktoré však bude platiť iba do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.