Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/104/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716211157 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716211157.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: B. V., nar. XX.XX.XXXX, B.Á. XX, XXX XX V., právne zastúpená Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 50 361 368, o povinnosti zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12Csp/139/2016 - 152 zo dňa 24.08.2017 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 08.12.2006 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému 1/ (ďalej len žalovanému) právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 37, § 39, § 52, § 53, § 53a, § 54, § 551 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 3, 5, § 5a, 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a uviedol, že právny predchodca žalovaného uzatvoril dňa 08.12.2006 so žalobkyňou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 50.000,- Sk pri stanovenej výške ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) 25,57 % a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v 30 mesačných splátkach po 2.224,- Sk, ktorých splatnosť bola k 20. dňu v mesiaci a celkové náklady boli vyčíslené na 16.707,83 Sk. Podľa bodu 2 ods. 3 podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je „zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Klient udeľuje súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy“. Listom zo dňa 12.10.2011, žalovaný si uplatnil voči zamestnávateľovi žalobkyne realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že dlžník porušil ustanovenia zmluvy týkajúce sa splácania svojho záväzku, čím sa dostal do omeškania. Pohľadávka pre jej nesplácanie bola zosplatnená a postúpená na žalovaného. Dňa 21.08.2017 žalovaný mailovou komunikáciou ponúkol žalobkyni mimosúdnu dohodu, podľa ktorej bude požadovať iba zaplatenie istiny bez úrokov a upustí od dohody o zrážkach zo mzdy. Uznesením zo dňa 12.01.2017 bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a žalovanému 2/ pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia - AB Facility, s.r.o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 44 390 823 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia vo veci samej. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo potvrdené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 27.03.2017. Súd prvej inštancie považoval na základe výsledkov vykonaného dokazovania žalobu za dôvodnú. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala svojho práva vyplývajúceho z práva spotrebiteľa. Je potrebné jej poskytnúť ochranu za situácie, keď existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí súd vziať ohľad. Inštitút dohody umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to súdnej kontroly zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 6 Smernice Rady 93/2013/EHS z 05.04.1993, ako aj čl. 4 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 s tým, že zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako to vyplýva z bodu 2 ods. 3 zmluvy bola inkorpovaná do samotnej formulárovej úverovej zmluvy. Spotrebiteľ - žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného a nemala možnosť odmietnuť túto dohodu uzavrieť. Dohoda o zrážkach ako zabezpečovací inštitút je neprípustná, a preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie obranu žalovaného o nedostatku právomoci súdu spor prejednať z dôvodu pasívnej legitimácie žalovaného s tvrdením núteného spoločenstva s postupcom pohľadávky, ako aj z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určovacej žalobe a vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalovaný nepredložil dôkaz, ktorý by spochybňoval vylúčenie všeobecného súdu vo veci rozhodovať. Súd uviedol, že žaloba je žalobou podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, a preto neobstojí argument o nedostatku úplnosti procesného spoločenstva bez žalovania pôvodného veriteľa ani preukazovanie naliehavého právneho záujmu. Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu, súd k tejto neplatnosti prihliada priamo zo zákona. Predmetom žaloby nebolo vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %. 2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného. Namietala, že nesprávnym procesným postupom súdu boli znemožnené procesné práva strany v spore v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak neprihliadal na zmier, ktorý navrhol žalovaný a rovnako sa nepokúsil o zmierlivé vyriešenie sporových strán. Prehlásila, že žalovaný zrážky zo mzdy od zamestnávateľa neprijal od februára roku 2016, t.j. takmer rok a pol neexistuje právny stav, ktorý trval aj ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Zároveň žalovaný vyhlásil, že netrvá na uplatňovaní dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav jednostranne, formalisticky, čím podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného došlo k porušeniu základných práv. Nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, pričom odkazoval len na iné rozhodnutia všeobecného súdu. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 07.05.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 5. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie a uplatnenými odvolacími námietkami žalovaným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Je nesporné, že právny vzťah vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere dňa 08.12.2006, v rámci ktorej sa zmluvné strany zároveň dohodli na uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy listom zo dňa 12.10.2011. Súd prvej inštancie náležite skúmal dojednané zmluvné podmienky v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, lebo spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Ide o zásah do majetku spotrebiteľa, lebo veriteľ na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia nepotrebuje súdne rozhodnutie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová/ Pohotovosť, s.r.o. týkajúce sa „čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, ale neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenia za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 až 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať vo svetle zásady efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy“. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že snaha žalovaného o zmierlivé ukončenie sporu, ktorú posúdil ako obranu nemohla byť dôvodom na nerozhodnutie o uplatnenom nároku na určenie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 08.12.2006 na výkon zrážok zo mzdy. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem na takomto určení, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie poukázal citovaním právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Z uvedeného teda vyplýva, že uplatnená námietka nedostatku naliehavého právneho záujmu nebola opodstatnená. 6. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k uplatneným námietkam žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. K namietanému nevysporiadaniu sa súdom prvej inštancie s uplatnenými námietkami žalovaným v konaní, sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 9 napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že z dôvodu neplatného právneho úkonu bolo dôvodné žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia neplatného právneho úkonu a tým bez objektívneho vyhodnotenia výšky pohľadávky veriteľa siahnuť na majetok žalobkyne. Ani uplatnená námietka týkajúca sa porušenia procesných práv strany sporu v danom prípade nebola dôvodná. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. 7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh predložený nebol, ani jej z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú (§ 255 ods. 1 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.