Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10To/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010959 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717010959.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.05.2018, v trestnej veci proti obžalovanému I. X. a spol. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/61/2017 zo dňa 19.10.2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných I. X. a Z. X.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní I. X. a Z. X. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po vzájomnej spoločnej dohode dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. vo C., na ul. C. č. XXX/ XA vedľa objektu Laser Aréna preskočili kovové oplotenie na uzavretej kovovej konštrukcii, kde sa nachádza betónová šachta, v ktorej v tom čase prespával poškodený G. S., nar. XX.XX.XXXX načo I. X. skočil k poškodenému G. S. do betónovej šachty, oboma rukami ho chytil pod krkom za vetrovku, ktorú mal na sebe, pričom mu povedal, aby im dal peniaze, lebo ho zabijú, potom k poškodenému do šachty vošiel aj Z. X., pričom aj on poškodenému povedal, aby im dal peniaze, lebo ho zabijú, načo poškodený nereagoval, pretože sa ich bál, potom poškodeného začali obaja biť päsťami do oblasti tváre, prehľadávali mu vrecká na oblečení, vyzliekli ho zo šatstva a z presne nezisteného vrecka na oblečení mu odcudzili finančnú hotovosť vo výške najmenej 70,--eur, z betónovej šachty vzali najmenej 2ks balení cigariet presne nezistenej značky a rôzne potraviny a I. X. mu ešte povedal, že za ním prídu obaja aj na druhý deň ráno a že ak im nedá peniaze, tak ho zabijú a nato z miesta činu odišli, čím takto krádežou finančnej hotovosti, cigariet a potravín spôsobili poškodenému G. S., nar. XX.XX.XXXX bytom E., ul. F. č. XXX/X škodu spolu vo výške najmenej 80,--eur, pričom k zraneniu poškodeného nedošlo. Za to im bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona uložený, obom samostatne, trest odňatia slobody vo výmere 9 /deväť/ rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obž. I. X. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a obž. Z. X. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku im zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť poškodenému G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ul. F. č. XXX/X škodu vo výške 80,-- eur. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podali obaja obžalovaní zhodne odvolania, čo do výroku o vine, ako aj druhu a výmery trestu. Najsamprv obž. I. X. predložil písomné dôvody odvolania prostredníctvom náhradného obhajcu K.. N. G., v ktorých uviedol, že v rámci prípravného konania a to jednak výsluchmi poškodeného, svedkov, vykonanou obhliadkou miesta činu, a jeho osobnou prehliadkou neboli jednoznačne zistené také skutočnosti, ktoré by v plnej miere nasvedčovali, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v odsudzujúcom rozsudku, respektíve či ku skutku skutočne došlo. L. skutočnosti neboli jednoznačne potvrdené ani na hlavných pojednávaniach vykonaných na Okresnom súde Poprad. Poškodený G. S. pri výpovedi pred súdom uvádzal skreslene iné okolnosti prípadu a iba po prečítaní jeho pôvodnej výpovede vykonanej v prípravnom konaní potvrdil že jeho pôvodná výpoveď je pravdivá. Preto považuje za potrebné ešte uviesť aj tú skutočnosť, že poškodený v pojednávacej miestnosti ešte pred tým, ako predsedníčka senátu vyhlásila začiatok hlavného pojednávania verejne vykrikoval, keď boli obaja obžalovaní predvedení do pojednávacej miestnosti „pusťte ich domov, oni mi nič neurobili“, pričom poškodený nemohol byť predtým s obž. I. X. ani s obž. Z. X. v žiadnom styku, aby mohol byť poškodený na takúto reakciu navedený. Tiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pri jeho zadržaní a ani u obžalovaného Z. X. neboli nájdené žiadne veci, ktoré mali byť poškodenému z jeho bunkra zobraté a to chlieb, salám, bábovka, kompót, limonáda, cigarety, ale ani žiadna peňažná hotovosť, ktorá by nasvedčovala, že poškodenému nejaké peniaze boli zobraté. Vzhľadom k tomu, že vykonaným prípravným konaním ani pri jednotlivých pojednávaniach na Okresnom súde Poprad nebolo preukázané, aby sa spolu s obžalovaným Z. X. dopustili skutku, pre ktorý bol uznaný vinným, navrhol aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 61/2017 zo dňa 19.10.2017 zrušil a spod obžaloby ho oslobodil. Obž. I. X. písomne odôvodnené odvolanie predložil aj prostredníctvom ustanoveného obhajcu N.. L. A.. V dôvodoch uvádza, že odvolanie podal proti výroku o vine a proti výroku o treste, nesúhlasí s vyššie citovaným rozhodnutím súdu prvého stupňa, na základe ktorého ho súd uznal za vinného zo spáchania zločinu lúpeže. Počas vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, predovšetkým jeho výpoveďou a svedeckou výpoveďou poškodeného, nebola dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností mu preukázaná vina zo spáchania zločinu lúpeže, a to pre viaceré skutkové rozpory na strane poškodeného. Má za to, že pri absencii jednoznačného a neomylného preukázania viny, mal byť spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu lúpeže, oslobodený, prípadne malo dôjsť k zmene právnej kvalifikácie, na základe ktorej by bol trestne stíhaný pre iný skutok. Súd prvého stupňa v rozsudku konštatuje, že svoje rozhodnutie opiera o doteraz vykonané dôkazy, a to najmä výpoveď poškodeného, výpoveď dcéry poškodeného, závery znaleckých posudkov a listinné dôkazy. Má však za to, že z doteraz vykonaného vyšetrovania a dokazovania nie je preukázané, že spáchal skutok, z ktorého je obvinený. Poukázal pritom na skutkové rozpory na strane poškodeného a to, že v trestnom oznámení zo dňa 13.03. 2017 poškodený uviedol, že ho Z. X. udieral päsťami do tváre a potom ho chytil rukami pod krk a začal ho dusiť. V zápisniciach o výsluchu svedka zo dňa 13.03. 2017 a zo dňa 14.03. 2017 už uviedol, že ho obžalovaný chytil rukami za vetrovku pod krk a že ho spolu s Z. X. bil päsťami do tváre. Vo výpovedi zo dňa 12.04.2017 poškodený ďalej uviedol, že spolu s Z. X. mali pri sebe dýku, a že mu dokonca z nosa tiekla krv. K uvedenému obžalovaný uvádza, že ani pri obhliadke miesta činu ani pri osobnej prehliadke obžalovaných nebola žiadna dýka nájdená. Pokiaľ ide o krvácanie z nosa, tak z obsahu spisu vyplýva, že stopy krvi neboli nájdené ani na mieste činu ani na tele poškodeného. Poškodený uviedol, že žiadne zranenia nemal, čo potvrdila vo svojej výpovedi zo dňa 13.03.2017 i dcéra poškodeného. Ak by skutočne došlo ku škrteniu a opakovanému udieraniu päsťami do tváre, k zraneniam by po útoku takéhoto charakteru určite došlo. V prípade podozrenia z použitia násilia mal preto policajt, ktorý prijímal trestné oznámenie od poškodeného, po zistení rozhodných skutočností zabezpečiť, aby sa poškodený podrobil lekárskemu vyšetreniu. Ako ďalej vyplýva z vyjadrenia poškodeného, mal mať poškodený po útoku roztrhanú bundu. Táto skutočnosť však nebola v priebehu konania preukázaná. Preto podľa neho nebolo nepreukázané, že v daný deň bolo voči osobe poškodeného použité akékoľvek násilie, resp. hrozba násilím, ktoré je nevyhnutné pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Nesúhlasil s tvrdením poškodeného, že sa mal spolu s Z. X. zmocniť nákupu, ktorého samotná existencia, prípadne obsah i hodnota je pochybná. Žiadna z vecí, ktoré mali byť obsahom nákupu, ba ani hotovosť, ktorú spolu s Z. X. mali poškodenému vziať, neboli pri ich osobnej prehliadke nájdené a neboli nájdené ani pri ohliadke miesta činu. Preto nebolo preukázané, či ku škode a v akej výške skutkom vôbec došlo. Súčasne má zato, že i totožnosť útočníkov bola spochybnená, nakoľko poškodený v priebehu štyroch výsluchov označil štyri osoby ako osoby útočníkov. Dokonca ešte v trestnom oznámení uviedol, že ho zbil Z. X., na ktorého po jeho predvedení ukazoval prstom a kričal: „ty si ma zbil!“. Po tom, čo predviedli Z. X. a jeho (I. X.) na policajnú stanicu, poškodený opäť ukazoval na nich a kričal: „oni ma zbili!“. Vo výpovedi zo dňa 12.04. XXXX uviedol, že tam bol i B. X.. Čo sa týka dôkazného prostriedku výpovede C. I., dcéry poškodeného, tak poukázal na rozpory v jej výpovediach o okolnostiach z daného dňa, pričom sama mala v súvislosti s výsluchom zo dňa 12.04. 2017 uviesť, že má výpadky pamäte, že má toho veľa. Poukázal tiež na jej vyjadrenia k osobám útočníkov, tak vo svojej výpovedi zo dňa 12.04.2017, kde uviedla, že „Palici“ si to zaslúži, ale ľúto je jej Z. X.. Z uvedeného je zrejmé, že menovaná, rovnako ako poškodený, si zamieňa osoby útočníkov a navyše je zaujatá voči osobe obžalovaného. Výpoveď menovanej svedkyne v žiadnom prípade nemôže byť relevantným dôkazom a jej použitie ako dôkazného prostriedku v celom rozsahu namieta z dôvodu, že dňa 13.03.2017 došlo závažnému pochybeniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorý prijímal trestné oznámenie. G. I., ktorá v tomto konaní vystupuje ako svedkyňa, bola v čase oboch výsluchov otca - poškodeného dňa XX.XX.XXXX po celý čas prítomná v miestnosti, celú výpoveď otca počula a tým získala vedomosť o skutočnostiach tvrdených jej otcom ako poškodeným. Týmto nezákonne získaným dôkazom došlo k porušeniu zásady stíhania len zo zákonných dôvodov, ktorá nadväzuje na hmotnoprávnu zásadu nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), ktorá je upravená v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 39 Listiny základných práv a slobôd.“. Podotkol, že hlavným usvedčujúcim dôkazom je o. i. výpoveď poškodeného, ktorý navyše i v čase údajného spáchania skutku i v čase podávania trestného oznámenia bol pod vplyvom návykovej látky. Zo záverov znaleckého posudku I.. A. C. vyplýva, že u poškodeného, G. S., zistila prítomnosť fabulačných i konfabulačných tendencií. Znalkyňa ďalej uviedla, že poškodený mohol predmetné skutočnosti správne vnímať v obvyklom stave, t. j. za triezva, ale bez toxickej determinácie. U poškodeného je prítomné nadužívanie alkoholu a pod vplyvom alkoholu bol i v čase spáchania skutku, čo mohlo spolu s fabulačnými a konfubalčnými tendenciami viesť ku skreslenému vnímaniu a nesprávnemu reprodukovaniu udalostí. Ako uviedla, u poškodeného absentuje motív tzv. krivého obvinenia vzhľadom na to, že poškodený nemohol interpretovať skutočnosti bez toho, aby ich prežil. Súčasne obe znalkyne, PhDr. A. C. a N.. E. Kantorová, konštatovali u poškodeného poruchu krátkodobej i dlhodobej pamäti. P. N.. E. R. zistila u poškodeného organické zmeny CNS s mnesticko - kognitívnom defektom a počínajúcou demenciou, čo nepredpokladá správne vnímanie, uchovanie a reprodukciu predmetných skutočností. Poškodený sa nevie orientovať v čase a ako sám pri výsluchu uviedol, má veľmi zlú pamäť. Dokonca až takú, že zabudne hneď všetko, len čo sa to stane. Dcéra poškodeného, G. I., vo výpovedi zo dňa 12.04. 2017 uviedla, že „Palici“ otca v minulosti, niekedy v jesennom mesiaci 2016, napadol viackrát, aj ho zbil, bol samá krv a údajne sa mu aj vyhrážal. Z uvedeného preto ustálil záver, že ku skutku nemuselo dôjsť dňa 13.03.2017, resp. sa skutok nestal vôbec, alebo tak, ako ho opisuje poškodený. Poškodený si pravdepodobne vybavil udalosti, ktoré sa mali odohrať niekedy v minulosti. Pokiaľ ide o trestnú minulosť a obavu z páchania ďalšej trestnej činnosti, tak k tejto uviedol, že sedem z ôsmich trestných činov, za ktoré bol odsúdený, spáchal ešte v rokoch 1989 až 2003. Posledného skutku sa dopustil koncom roka 2016. To znamená, že posledných trinásť rokov viedol riadny život. Nevidí preto dôvod na obavu zo strany súdu, že je predpoklad, že sa bude na slobode dopúšťať ďalšej trestnej činnosti. Priznal, že momentálne nemá stály príjem, ale táto skutočnosť predsa nemôže predznamenať, že sa bude za účelom zabezpečovania obživy dopúšťať trestnej činnosti, ako uvádza súd prvého stupňa v rozsudku. Pokiaľ ide o použitie § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, tak poprel, aby mal vedomosť o veku poškodeného. Skutočnosť, že osobu poškodeného poznal, ešte nie je zárukou toho, že mal vedomosť o veku poškodeného. Poškodený je osoba ťažko závislá na alkohole a navyše žije ako bezdomovec, kedy je u takejto osoby ťažké určiť vek. Z vyššie uvedeného dôvodu preto namietal použitie predmetného zákonného ustanovenia, nakoľko skutok, ako je opisovaný poškodeným, by nebol spáchaný v súvislosti s vekom poškodeného, kedy by obžalovaný očakával zo strany poškodeného, ako osoby vyššieho veku, slabší odpor. Vzhľadom na vágnosť dôkazov a to svedeckej výpovede poškodeného a svedeckej výpovede dcéry poškodeného, je daná pochybnosť o tom, že sa skutok stal, respektíve stal tak, ako ho opisuje poškodený a že skutok spáchal a súčasne, že existuje obava, že na slobode bude pokračovať v trestnej činnosti (vzhľadom na dlhé časové obdobie bez trestnej činnosti). Analyzujúc skutkovú a právnu kvalifikáciu trestného činu lúpeže zastáva názor, že v predmetnom trestnom konaní nebolo preukázané, že v okolnostiach daného prípadu došlo k naplneniu objektívnej stránky, ale ani subjektívnej stránky trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a ods.2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona. Záverom poukázal na jednu zo základných zásad trestného konania „in dubio pro reo“ a síce, že pokiaľ existujú o otázke viny obvineného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech (oslobodiť ho spod obžaloby). Má za to, že i napriek všetkým vykonaným dôkazom sa súdu prvého stupňa nepodarilo preukázať jeho zavinenie. Poukázal na to, že v prípade, ak nastane takýto právny stav, teda že pochybnosti o určitej skutkovej otázke (ktorá je pre posúdenie viny obvineného právne významnou) nemožno odstrániť (vyplniť) inými dostupnými dôkazmi, je nevyhnutné, aby súd rozhodol v prospech obvineného. Zásada „in dubio pro reo“ je „právna zásada, ktorá stanovuje povinnosť súdu rozhodovať v prospech obžalovaného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť“. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadol na všetky okolnosti a skutočnosti, týkajúce sa tejto veci, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu podľa ust. § 321 ods. 1, písm. b/ a písm. c/ Tr. poriadku a následne podľa ust. § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne navrhol, aby podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol, a to tak, že ho spod obžaloby pre spáchanie zločinu lúpeže v celom rozsahu oslobodí. Napokon písomne odôvodené odvolanie podal aj obž. Z. X. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Tomáša Šimonoviča. V dôvodoch uvádza, že odvolanie voči napadnutému rozsudku odôvodnil ustanovením § 321 ods. 1 písm. a), b), c), Trestného poriadku, pretože je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených nižšie. Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav veci, v dôsledku čoho došlo k podstatným chybám v konaní a že skutkové zistenia prijaté súdom prvého stupňa sú nejasné, neúplné a zároveň sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Najmä poukázal na to, že jediným priamym dôkazom, ktorý mal svedčiť o jeho vine je výpoveď poškodeného G. S., ktorá je však v mnohých bodoch rozporná. Súd ako na usvedčujúci dôkaz poukazuje aj na výpoveď dcéry poškodeného C. I., avšak táto je iba nepriamym svedkom, pretože vypovedala iba o tom, čo jej otec údajne mal povedať o skutku kladenom mu za vinu. Poškodený G. S. už v prípravnom konaní, aj neskôr pri výpovedi na súde uvádzal rôzne skutočnosti, ktoré boli v rozpore s jeho predchádzajúcimi výpoveďami. Ako údajného útočníka označil nielen jeho brata Z. X., ale aj B. X.. Vypovedal, že mal byť pri útoku ostrihaný, ale žiadne vlasy ani nástroje na strihanie sa pri obhliadke miesta činu nenašli. Vypovedal, že mal byť zbitý, ale žiadne poranenia neboli preukázané. Nebol nijako ošetrovaný, ani jeho dcéra, ktorá bola s poškodeným bezprostredne po údajnej lúpeži si žiadne zranenia otca nevšimla. Pritom mal byť údajne bitý päsťami do tváre a to od oboch obžalovaných. Poškodený pri jednotlivých výpovediach uvádzal rôzne počty páchateľov. Pri výpovedi na súde dokonca uviedol, že obžalovaní sa mu mali vyhrážať, že prídu aj na druhý deň po peniaze a že údajne aj prišli, čo je nemožné, nakoľko ešte v deň údajného spáchania skutku boli zadržaní a obmedzení na osobnej slobode. Nespôsobilosť správne si zapamätať a reprodukovať uplynulý dej bola u poškodeného G. S. potvrdená znaleckými posudkami PhDr. A. C. a N.. E. R.. Pokiaľ jediný priamy svedok nie je schopný správne si zapamätať a reprodukovať uplynulý dej (v dôsledku vysokého veku, poškodenia centrálnej nervovej sústavy začínajúcou demenciou a nadmerným užívaním alkoholu), tak nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o jeho vine. Súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s výpoveďou syna poškodeného I. S. ktorý mal v daný deň 3-4 hodiny popíjať alkoholické nápoje so svojím otcom - poškodeným. Sám I. S. potvrdil, že je tiež bezdomovec a v uvedenej búde tiež prespáva. Postavenie a majetkové pomery I. S. nasvedčujú, že mohol mať motiváciu odcudziť poškodenému či už jedlo alebo peniaze. Svedok I. S. uviedol, že jeho otec v bunkri žiadne jedlo nemal, avšak v súdnom spise sú listinné dôkazy o nákupoch poškodeného. Prečo by ináč svedok I. S. zamlčal pri výpovedi, že poškodený mal zásoby jedla. V prospech oboch obžalovaných svedčí aj skutočnosť, že hoci boli zadržaní krátko po tom, čo mali údajne lúpežou získať cigarety, jedlo a peniaze poškodeného, tak žiaden z uvedených predmetov sa u nich nenachádzal. Navyše je nelogické, aby po tom, čo mali údajne olúpiť poškodeného sa ďalej dobrovoľne zdržiavali vo C.. Prirodzenou reakciou po spáchaní trestného činu je útek a ukrytie sa páchateľa. Priznal, že spolu s obžalovaným boli so synom poškodeného I. S., pili spolu víno a dokonca mu zaplatili taxík na cestu domov, lebo neskôr už bol veľmi opitý, čo sám aj potvrdil. Pokiaľ by odcudzili tak vysokú hotovosť, tak by nešli peši s druhým obžalovaným zo C. do E., ale by si tiež kúpili taxík, ako ho zaplatili I. S.. Súd prvého stupňa neprihliadol na zrejmé rozpory vo výpovediach poškodeného, ktorý si sám mnohokrát protirečí. Taktiež súd prvého stupňa nevzal do úvahy ani výpoveď syna poškodeného I. S., v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom. V súvislosti s uvedeným má za to, že sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie je treba vykonať výsluch svedka I. S. na hlavnom pojednávaní, ako to bolo aj pôvodne navrhované. Až následne po tom, čo sa opakovane nepodarilo svedka I. S. zabezpečiť na termín hlavného pojednávania, súd prvého stupňa pristúpil k čítaniu výpovede tohto svedka z prípravného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené zásadné skutočnosti týkajúce sa priebehu inkriminovaného dňa, kedy mal byť poškodený prepadnutý, uzavrel, že je nevyhnutné vykonať výsluch svedka I. S. na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka záveru súdu prvého stupňa, že oboch obžalovaných majú usvedčovať aj rozpory v ich výpovediach, tak uvedené podľa jeho názoru nemôže byť usvedčujúci dôkaz. Ako bolo v konaní preukázané (nielen výpoveďou obžalovaných), ale aj výpoveďou svedka I. S., tak v uvedený deň mali požívať alkoholické nápoje. Je teda logické, že si nepamätajú všetky detaily, nesledovali pozorne čas, ani to koľko ktorý z nich minul peňazí, či už pri nákupe alebo pri návšteve herne. V podstatných skutočnostiach týkajúcich sa návštevy zberne druhotných surovín, stretnutia s I. S. a toho, že neboli vo vnútri bunkra poškodeného sa ich výpovede zhodujú. V konečnom dôsledku má za to, že pokiaľ aj vznikli na strane konajúceho súdu prvého stupňa určité pochybnosti, tak v zmysle zásady „in dubio pro reo“ malo byť pri existencii týchto pochybností rozhodnuté v prospech obžalovaných. Odsudzujúci rozsudok sa v tomto konaní zakladá na výpovedi jediného priameho svedka, ktorý však preukázateľne nie je schopný reprodukovať uplynulý dej, má závažné problémy s pamäťou. Vzhľadom k tomu ako rozdielne poškodený opisoval útoky na jeho osobu je možné, že tento niekedy v minulosti mohol byť skutočne prepadnutý a teraz v rámci tohto trestného konania popisoval toto iné prepadnutie. Pokiaľ poškodený nie je schopný ani len určiť počet páchateľov, ktorí mali vojsť do bunkra, resp. keďže ako páchateľa označoval pri neskorších výsluchoch už aj ďalšiu osobu (B. X.), tak nie je možné takúto osobu považovať za vierohodného svedka. Súd prvého stupňa uveril výpovedi poškodeného G. S. a jeho dcéry C. I. aj z dôvodu, že údajne nie sú dané žiadne dôvody, prečo by mali títo svedkovia byť motivovaní svedčiť proti nemu a obžalovanému I. X.. Y. sa s predmetným záverom a vzhľadom na vykonané dokazovanie ho považuje za nesprávne ustálenie skutkového stavu. V konaní bolo preukázané, že poškodený G. S. dáva z dôchodku peniaze svojej dcére C. I.. Pokiaľ by aj daného dňa skutočne došlo k okradnutiu (olúpeniu) poškodeného, tak obaja, aj poškodený aj jeho dcéra by logicky boli motivovaní označiť niekoho ako vinníka, aby im bol priznaný nárok na náhradu škody. Obaja (aj poškodený aj jeho dcéra) teda majú finančný záujem na tom, aby bol odsúdený a zaviazaný na náhradu škody, ktorú však nespôsobil (peniaze jej odovzdal už ráno pri prevzatí dôchodku na pošte, kde bola s ním E.). V nadväznosti na uvedené má za to, že obaja svedkovia, jediní svedčiaci proti ním ako obžalovaným, majú prospech z ich odsúdenia a teda sú motivovaní svedčiť v ich neprospech. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal, resp. na ňu pri hodnotení dôkazov nijako neprihliadol. Napadnuté výroky rozsudku sú preto chybné pre nejasnosť a neúplnosť ich skutkových zistení a taktiež preto, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. V súvislosti s uvedeným sú dané pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie je treba vykonať výsluch svedka I. S. na hlavnom pojednávaní. Na základe uvedeného požiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/61/2017 zo dňa 19.10.2017 zrušil podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku alebo v súhrne viacerých týchto dôvodov a vec vrátil súdu prvého stupňa, alebo aby v zmysle ustanovenia § 322 Trestného poriadku rozhodol odvolací súd sám a to tak, že ho spod obžaloby oslobodí z dôvodov uvedených v ustanovení § 285 písm. a) alebo písm. c) Trestného poriadku. Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Vykonanému dokazovaniu nie je možné vytknúť závažnejšie procesné pochybenie, ktoré by malo za následok také chyby konania, ktoré by museli viesť k záveru o potrebe posudzovanú vec zrušiť a vrátiť okresného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Preto aj podľa krajského súdu vykonal okresný súd všetky potrebné a dostupné dôkazy zákonným spôsobom a na ich základe dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, ktoré následne vyčerpávajúcim spôsobom podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré aj krajský súd v celosti odkazuje. Prvotné výsluchy v prípravnom konaní obžalovaných, poškodeného a svedkyne C. I. boli vykonané v súlade s procesným predpisom. Obaja obžalovaní sa v prípravnom konaní využijúc svoje právo vzdali možnosti vypovedať a to aj v prítomnosti svojich obhajcov, okrem ich stručného vyjadrenia v rámci konfrontácie s poškodeným zo dňa 14.3.2017. Naopak poškodený v prípravnom konaní vo svojich výpovediach v základných rysoch zotrval na podstatných okolnostiach skutku a jeho priebehu, akým spôsobom bol napadnutý, koľkými osobami, ich motívoch (pohnútke) a čo mu bolo odcudzené. V súhrne je teda možné uzavrieť, že aj keď následné vyjadrenia poškodeného najmä na hlavnom pojednávaní o časovej súslednosti útoku, jeho priebehu, či v počte osôb, nie je možné vyhodnotiť inak ako zmätočné, tak už zo zmienenej podstaty skutkových okolností jeho napadnutia, ku ktorému sa v podstatných rysoch vyjadril aj v rámci vlastného vyšetrenia pred znalkyňami z odboru psychológie PhDr. A. C. a z odboru psychiatrie N.. E. R., vyplynulo, že bol najsamprv fyzicky napadnutý a za použitia násilia mu boli odcudzené finančné prostriedky pochádzajúce z v ten deň vybratého dôchodku, vrátane časti zakúpených potravín a cigariet osobami, ktoré zjavne poznal, a ony poznali jeho. Tieto osoby najsamprv pomenoval prezývkami Z. X. ako syna „Tulipána“ a I. X. ako „Paliciho“, pričom práve podľa tohto označenia boli tieto osoby aj zadržané a následne priamo na polícii po podaní trestného oznámenia tieto osoby, aj opoznal. Pokiaľ obhajoba zhodne spochybňuje zákonnosť vykonania prvotných výsluchov poškodeného tým, že mala byť pri nich (hlavne pri podaní trestného oznámenia) prítomná dcéra poškodeného C. I., krajský súd konštatuje, že bolo síce dokázané, že s otcom na políciu prišla a zotrvala tam až do času kedy tiež nebol prepustený, no táto skutočnosť vzhľadom na jeho zdravotný stav je zjavne obhájiteľná. Súčasne neboli produkované dôkazy, ktoré by potvrdili skutočnosti uvádzané obhajobou, teda že bola priamo účastná úkonov, pri ktorých vypovedal poškodený. Rovnako je pochopiteľné, že obsah jej výpovede by mal korešpondovať z výpoveďou poškodeného, lebo ten až potom, čo sa jej prišiel vysťažovať čo sa mu stalo, na jej podnet (on to ani nechcel) tieto skutočnosti o napadnutí a násilnom okradnutí oznámil. Napokon len za základe jej vyjadrenia, že jednému z nich I. X. to praje, ale Z. je jej ľúto, nemožno predsa bez pochybností urobiť záver o jej negatívnom (nepriateľskom) vzťahu k obžalovaným, keď žiadna konkrétna okolnosť z minulosti v rámci ich vzťahu (všetci sa poznajú z obce Batizovce) oznámená nebola. Ďalej je potrebné súhlasiť so spoločnými námietkami obhajoby, že vzhľadom na osobu poškodeného, hlavne v súvislosti s diagnostikovanou duševnou poruchou a pri výrazne znížených kognitívnych funkciách - čiže prežité udalosti si vedieť riadne zapamätať a potom ich vedieť konkrétne bez vážnejších pochybností o mieste, čase, či počte osôb zúčastnených a pod. aj reprodukovať - je dôvodné mať vážne pochybnosti o správnosti a pravdivosti jeho tvrdení. No práve tento jeho rozumovo - vôľový stav bol znalkyňou PhDr. A. C. z odboru psychológie vyhodnotený tak, že je skôr nepravdepodobné, aby poškodený takéto skutočnosti sám takýmto spôsobom interpretoval, pokiaľ by ich aj skutočne neprežil. Z vyšetrení vyplynulo, že poškodený nedisponoval snahou skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, a ani nebolo zistené, aby jeho výpoveď bola ovplyvnená nahováraním druhých osôb, aby tak vypovedal. Ak teda vypovedal o týchto skutočnostiach tak, ako vypovedal, je zrejmé, že jeho motivácia takto vypovedať bola podmienená reakciou na skutočne prežité udalosti, v kontexte toho čo sa aj obžalovaným v danom prípade kladie za vinu, a to násilné odcudzenie finančných prostriedkov. V konaní poškodeného teda chýba motív krivo obviniť práve obžalovaných, pokiaľ by sa ním prežité udalosti nespájali s obžalovanými. Následné výpovede poškodeného, hlavne na hlavnom pojednávaní, boli potom aj zjavne podmienené diagnostikovanou duševnou poruchovou - krátkodobej, ale aj dlhodobej straty pamäte, čo len dopĺňa zistenie, že v čase vyšetrenia, a aj následných výpovedí, bola jeho úroveň intelektových a pamäťových schopností vzhľadom k veku a duševnému stavu až v dolnom pásme ľahkej demencie. Napokon k námietkam obhajoby, že časová súslednosť skutkových okolností v konaní obžalovaných a poškodeného počas celého dňa si navzájom odporuje, krajský súd uvádza, že podľa správy mestskej polície mesta C. zo dňa 19.5.2017 (čl. 2016) boli tri osoby, z ktorých boli dve stotožnené ako Dávid X. a I. S. (syn poškodeného), kontrolované v čase 13:45 hod. Poškodený ešte v čase niečo po 15:00 hod. bol poslednýkrát nakupovať v potravinách blízko miesta, kde prespával a až následne mal prísť k dcére C. I. jej oznámiť, že bol násilne nepadnutý a okradnutý. Trestné oznámenie potom podal až 18:15 hod. a až na základe jeho popisu osôb boli nato v čase 19:40 hod., resp. 19:50 hod. obmedzení na slobode obaja obžalovaní. Je pravdou, že ešte predtým bol zaistený aj Z. X., ktorý je však bratom Z. X., teda tiež synom „Tulipána“, ako mal poškodený ihneď na začiatku pomenovať jedného z útočníkov. Rovnako uvedené len dopĺňa, že svedok I. S. poprel, aby v ten deň bol s obžalovanými v zberných surovinách (čím sa obžalovaní bránili, prečo mali v uvedený deň určitý obnos finančných prostriedkov pri sebe). No hlavne uviedol, že v čase, keď ešte doobeda odchádzal od otca, s ktorým požíval alkoholické nápoje, tak obaja obžalovaní sa už v tom čase zdržiavali v blízkosti miesta, keď prespával poškodený, lebo od neho odchádzal piť priamo k ním. Na základe takto vykonaného dokazovania, s odvolaním sa tiež na hodnotenie dôkazov okresným súdom, aj podľa odvolacieho súdu sa skutok tak, ako bol ustálený v napadnutom rozsudku stal a ako trestne zodpovedné osoby ho spáchali obžalovaní. Faktom je, že obžalovaní v tom čase dlhodobo nezamestnaní, mali po celý deň požívať alkoholické nápoje, mali dostatok tabakových výrobkov, dokonca sa mali zdržiavať aj v herni bez toto, aby v rámci obrany vedeli zrozumiteľne vysvetliť odkiaľ mali finančné prostriedky, keďže verzia o tom, že peniaze si zarobili v zberných surovinách za zozbieraný odpad nebola potvrdená (P. S. to poprel). Obaja obžalovaní poškodeného poznali, poznal ich aj on, vedeli, že táto osoba je staršia, v dôchodkovom veku. V ten deň bol poškodený dokonca spoločne s dcérou C. I. v E. ešte zrána po dôchodok, o čom mali obžalovaní tiež vedomosť, minimálne od I. S., ktorý s otcom pil pred tým, ako sa stretol s nimi. Poškodený v ten deň tiež preukázateľne viackrát nakupoval v priľahlých potravinách. Podľa psychologického vyšetrenia si poškodený tzv. nemohol takýto príbeh vymyslieť, ale podnetom boli zjavne prežité udalosti. Dcéra C. I. priebeh napadnutia a osoby, ktorými mal byť napadnutý popísala zhodne ako poškodený, potvrdila dokonca, čo tvrdil aj on, že mal poškodené vrecko na bunde. Uvedené skutočnosti potom vedú krajský súd k odôvodnenému záveru, že obaja obžalovaní v skutkovej vete popísaným konaním napadnutého rozsudku naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko niet pochýb, že konali spoločne a súčasne pritom využili skutočnosť, že poškodený bol v tom čase dôchodkovom veku. Správne zistenému skutkovému stavu a jeho správnej právnej kvalifikácii potom zodpovedá aj správne uložený trest. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúceho sa určenia druhu trestu a jeho výmery je zrejmé, že okresný súd zohľadnil základné zásady pre ukladanie trestov a na ne nadväzujúce základné kritéria rozhodné pre určovania druhu trestu a jeho výmery tak, ako sú upravené v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona. Preto správne vyhodnotil spôsob spáchania činu obžalovanými, spôsobený následok, ako i formu zavinenia, samotné osoby páchateľov (viacnásobne súdne trestaní), ich pomery a možnosť nápravy, a správne vyhodnotil aj prevahu priťažujúcich okolností, bez existencie okolností poľahčujúcich. Za takéhoto stavu, pri trestnej sadzbe 7 - 12 rokov podľa 188 ods. 2 Tr. zákona (pri zvýšení jej hornej hranice o jednu tretinu na 13 rokov a 10 mesiacov, z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností podľa pravidla v ust. § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona) je potom uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov trestom primeraným z hľadiska už konštatovanej generálnej a aj individuálnej prevencie. Krajský súd nezistil pochybenia v konaní okresného súdu ani pri určovaní spôsobu výkonu uložených trestov odňatia slobody obžalovaným, keď u obž. Z. X. predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody v posledných 10 rokoch dal príčinu pre jeho zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia, a keďže táto podmienka u obž. I. X. zistená nebola, bol správne zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia tak, ako to upravujú pravidla v ust. § 48 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené krajský súd, nezistiac dôvod ani pre zmenu v prospech obžalovaných vo výroku o náhrade škody, o ich odvolaniach rozhodol tak, že ich podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.