Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/11/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011167 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717011167.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2018 v trestnej veci proti obž. J. Z. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/85/2017 zo dňa 19.01.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. Z.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného J. Z. vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 14.5.2017 v dobe od 21:40 hodiny do 22:15 hodiny na parkovisku pred obchodným centrom Tesco v Poprade na ulici Teplickej 3, po vystúpení z bielej dodávky Fiat Ducato, nezisteného evidenčného čísla, patriaceho I. S., obžalovaný J. Z. pristúpil k tam stojacemu poškodenému Q. B. počas dohodnutého rozhovoru s O. U., kde v blízkosti stáli pri zaparkovanom osobnom motorovom vozidle BMW 535 šedej metalízy, ev. číslo J., patriacemu poškodenému aj U. F., priateľka poškodeného a X. V., poškodeného chytil ľavou rukou v oblasti krku, spýtal sa ho, či je Q. B. a po kladnej odpovedi sa ho opýtal, či vie koho odfotil dňa 13.05.2017, čím myslel pred Tescom zaparkované osobné motorové vozidlo značky Land Rover Range Rover, tmavo modrej metalízy, evidenčného čísla V a fotografiu zverejnil na facebooku v skupine „parkujem ako retardovaný debil“ a čím ho takto ponížil, udieral ho otvorenou dlaňou a päsťou pravej ruky do oblasti hlavy a keď poškodený zakričal na svoju priateľku, aby privolala políciu, tak ďalšia doposiaľ nezistená osoba sa snažila fyzicky napadnúť U. F., pričom sa do priestoru útoku postavil X. V. a tak táto osoba ho kopla do oblasti chrbta, výhražne ju upozornila, že ak bude chcieť privolať políciu, tak uvidí a aj hrozbou bitky F. a V. ho obžalovaný prinútil fotografiu zaparkovaného vozidla z facebooku vymazať, nútil ho, aby natočil na mobilný telefón obžalovaného ospravedlnenie a aby vyhlásil o svojej osobe, že je retardovaný debil, čo poškodený odmietal a počas celého konania obžalovaný držal poškodeného za oblečenie pod krkom a takýmto vyhlásením sa mal sám poškodený ponížiť a až na požiadavku F. poškodený urobil vyhlásenie, ktorým sa mal ponížiť, pričom toto vyhlásenie bolo natočené na video v mobilnom telefóne a iná osoba doposiaľ nezistená, obžalovaného podporovala v jeho konaní kričaním na poškodeného, aby vyjadrenie hovoril hlasnejšie a na záver natáčania videa obžalovaný udrel poškodeného do oblasti hlavy. Za to mu podľa 189 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku, a to celému jeho výroku, podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré následne prostredníctvom obhajcu odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že súd prvého stupňa skutok, ktorý je mu kladený za vinu nesprávne právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by motívom jeho konania mala byť pomsta, práve naopak jeho snahou bolo odstránenie fotografie predmetného vozidla z facebookovej skupiny s dehonestujúcim názvom ,,Parkujem ako retardovaný debil“. Absenciu osobitného motívu vo forme pomsty okrem jeho výpovede potvrdzuje predovšetkým svedok U., ktorý uviedol, že stretnutie s ním vo Svite bolo náhodné a tiež svedok S., ktorý uviedol, že samotný U. ho požiadal, aby ho odviezol na parkovisko pred hypermarket. Svedok S. tiež uviedol, že počas presunu autom nebola rozoberaná téma ohľadom zverejnenia fotografie na internete. Tieto skutočnosti boli v konaní jednoznačne preukázané a sú v ostrom kontraste s odôvodnením rozsudku, v ktorom sa uvádza, že stretnutie jeho a poškodeného nemalo byť náhodné, ale dôsledne pripravené a načasované, čo úplne vylučuje. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by stretnutie plánoval a mal na to využiť svedka U., ako to nesprávne konštatuje súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Svedok U. ani raz nespomenul, že by mal vedomosť o zverejnení vozidla Range Rover na internete, resp. že by mu o tom hovoril. O spontánnosti jeho konania svedčí aj skutočnosť, že z dodávky vystúpil až po spozorovaní evidenčného čísla vozidla, ktoré malo patriť poškodenému a nie okamžite po príchode na miesto incidentu. Pri hodnotení výpovede svedka U. je potrebné prihliadať aj na to, že ide o svedka nestranného, objektívneho, bez blízkeho vzťahu k nemu alebo poškodenému. Naopak poškodený B. a svedkovia F. a V. sú blízki priatelia a mali dostatok priestoru na koordinovanie svojich výpovedí, čo vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Priebeh útoku, ktorý sa mal odohrať pred natočením videozáznamu tak, ako ho opisujú poškodený B. a svedkovia F. a V., kde mal poškodeného údajne sústavne päsťami udierať do tváre sa nezakladá na pravde, čo dokazuje aj samotný videozáznam, na ktorom nie sú vidieť stopy po údajnom intenzívnom fyzickom násilí a vyvracia to aj lekárska správa preukazujúca charakter zranenia poškodeného. Nemožno opomenúť fakt, že poškodený ho svojím arogantným správaním vyprovokoval, čo ho síce neospravedlňuje, avšak súd musí pri hodnotení okolností za akých bol skutok spáchaný, prihliadnuť aj na túto skutočnosť. Poukazuje tiež na to, že samotným parkovaním pred vchodom do hypermarketu neporušil žiaden právny predpis, napriek tomu poškodený toto vozidlo odfotil a fotografiu umiestnil vo facebookovej skupine s hanlivým označením ,,Parkujem ako retardovaný debil“. Za irelevantné považuje v tejto súvislosti to, či na základe tejto fotografie bolo alebo nebolo možné identifikovať jeho ako vodiča. Je toho názoru, že pohľad na neho ako obžalovaného v rámci prebiehajúceho trestného konania bol skresľovaný aj nepochopiteľnou démonizáciou jeho osoby zo strany médií, kde bol vo viacerých televíznych reportážach a novinových článkoch založených na klamstvách a domnienkach vykresľovaný ako násilník, syn mafiána a podobne, čo považuje za absolútne neprijateľné a je nepochybné, že za týmito fabuláciami bola snaha uškodiť mu a vytvoriť o ňom negatívny obraz v spoločnosti pripisovaním mu vlastností, ktorých nositeľom nie je a absurdným spájaním jeho osoby s rôznymi udalosťami z minulosti, s ktorými nemá on ani predmetné trestné konanie nič spoločné. Má za to, že prvostupňový súd ho mal uznať za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, keďže osobitný motív vo forme pomsty nebol vykonaným dokazovaním preukázaný a pri určení druhu a výmery trestu mal prihliadnuť na fakt, že doposiaľ nikdy nebol súdne trestaný, teda uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. poriadku a následne vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol, pričom tento návrh na verejnom zasadnutí doplnil o alternatívu, aby po zrušení napadnutého rozsudku krajský súd na základe ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci rozhodol sám, a to tak, že ho uzná za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a uloží mu trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je možné považovať za dôvodné. V posudzovanej veci boli podľa názoru krajského súdu v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané, aké skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, o ktoré konkrétne dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Je z neho v podstate zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i to, akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní skutkového stavu, ku ktorému dospel a ktorý vo výroku napadnutého rozsudku prezentoval. Dôvody napadnutého rozsudku považuje krajský súd za vecne správne a úplné, a preto na ne v podrobnostiach aj odkazuje. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok obžalovaného je napokon potrebné konštatovať, že tie v podstate nesmerujú k spochybňovaniu správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa, namieta sa správnosť právnej kvalifikácie a v dôsledku toho aj uloženého trestu. Podľa tvrdení uvedených v dôvodoch odvolania, ale aj v samotnej výpovedi obžalovaného, nebolo z vykonaných dôkazov preukázané, že by motívom jeho konania mala byť pomsta, teda pomsta za to, že poškodený zverejnil fotografiu zaparkovaného motorového vozidla Range Rover, evidenčného čísla V. pri vchode pred hypermarketom Tesco na facebooku v sekcii ,,Parkujem ako retardovaný debil“, ale jeho snaha o odstránenie uvedenej fotografie z tejto facebookovej skupiny. Podľa názoru odvolateľa absenciu uvedeného znaku, teda osobitného motívu potvrdzuje okrem jeho výpovede aj svedok U., ktorý uvádza, že stretnutie s obžalovaným bolo náhodné a svedok S., ktorý uviedol, že U. ho požiadal, aby ho odviezol na parkovisko pred hypermarket, pričom z jeho výpovede vyplýva, že počas presunu autom nebola téma ohľadom zverejnenia fotografie na internete rozoberaná, takže uvádzané skutočnosti sú v ostrom kontraste s odôvodnením rozsudku, podľa ktorého jeho stretnutie s poškodeným nemalo byť náhodné, ale dôsledne pripravené a načasované. Je potrebné súhlasiť s tvrdením, že z výpovede svedka O. U. nevyplýva, že by sa boli počas jazdy zo Svitu do Popradu rozprávali o fotografii vozidla zverejnenej na internete a svedok I. S. to vo svojej výpovedi pred súdom priamo vylúčil. No napriek uvedenému sa musí krajský súd so závermi, ku ktorým prvostupňový súd pri posudzovaní uvedenej otázky, teda otázky či došlo k naplneniu kvalifikačného znaku uvedeného v odseku 2 pod písm. c/ § 189 Tr. zákona, stotožniť. Aj posudzovaniu uvedenej otázky sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne venuje. Uvádza, vzhľadom na existenciu ktorých skutočností a súvislostí medzi nimi, dospel k záveru, že motívom konania obžalovaného bola pomsta za zverejnenie fotografie vozidla na facebooku vo vyššie spomínanej skupine. K tomu krajský súd ešte považuje za potrebné uviesť ďalšie skutočnosti, a to skutočnosti ktoré úvahy prvostupňového súdu podporujú a plynú z výpovede svedka I. S.. Uvedený svedok totiž mimo iného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v ten deň pomáhal obžalovanému pri nejakých stavebných úpravách pre jeho priateľku v priestoroch Tesca a keď cítil, že tam už nie je potrebný, volala mu sestra, že má prísť domov, nakoľko sa otcovi zvýšil krvný tlak. Odchádzal svojím autom, pričom už počas cesty mu volal Z., aby sa vrátil, že chce ešte niečo doriešiť na stavebných prácach, no keďže bol už doma, dohodli si stretnutie pred predajňou OBI, kde on stretol svojich dvoch známych. Tam čakali na Z. a na ich požiadanie ich odviezli do Svitu. Po ich vystúpení sa stretol Z. so svojím kamarátom, ktorým mal byť U. a ten ho požiadal, či ho nemôžu zobrať pred Tesco do Popradu. V tom čase mohlo byť asi 21:15 a on už lieky pre otca v lekárni nekúpil. To, že svedok S. mal z domu odchádzať za účelom zakúpenia liekov pre svojho otca, vyplýva aj z výpovede svedka P. S., otca svedka, ktorý uvádzal, že v deň, keď sa to malo stať, syna videl asi o pol siedmej, keď mu išiel, a to sám na bielej dodávke, kúpiť lieky. Je preto prinajmenšom podivné, že svedok, ktorý z priestorov Tesca v Poprade odchádzal aj kvôli tomu, že sa jeho otcovi zhoršil zdravotný stav a v čase okolo 18.30 mal odchádzať z domu preto, aby otcovi zabezpečil lieky, namiesto toho, aby sa v prvom rade snažil pomôcť svojmu otcovi, premával medzi Popradom a Svitom a potom späť do Popradu kvôli požiadavke U. zapožičať 5,- eur a práve vzhľadom na toto už lieky pre otca podľa svojho tvrdenia ani nekúpil. Naviac vo vzťahu k tvrdeniam uvedeného svedka, o ktorých podľa názoru obhajoby nemožno mať pochybnosti, rovnako ako aj o výpovedi svedka U. (ktorý však na hlavnom pojednávaní vypovedal rozdielne od svojej výpovede v prípravnom konaní a rozpory nevedel náležitým spôsobom odôvodniť) je potrebné uviesť ešte ďalšiu skutočnosť. Na otázku, či v čase, keď prišli na parkovisko pred Tesco mal informácie o nejakej fotografii auta, ktorá mala byť zverejnená, totiž svedok S. uvádzal, že si pamätá, že mu J. (Z.) hovoril, že niekto mu fotil auto pred Tescom, nevie kedy mu to povedal a nevie, kedy to bolo fotené. Z výpovede obžalovaného, konkrétne jeho výpovede v prípravnom konaní, však vyplýva, že dňa 14.05. (teda v ten istý deň) poobede mu mal práve I. S. povedať, že na facebooku je uvedené vozidlo odfotené. Aj keby však nemali byť úvahy prvostupňového súdu ani v spojení s úvahami krajského súdu v tom smere, že stretnutie obžalovaného a poškodeného (meno ktorého si obžalovaný hneď po tom, čo mu bolo oznámené, že fotografia vozidla je zverejnená na facebooku v predmetnej sekcii, zistil a rozhodol sa, že ho vyhľadá) nebolo pred spáchaním skutku náhodným, konanie obžalovaného by aj v takom prípade napĺňalo znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a písm. c/ Tr. zákona, a to s poukazom na ustanovenie § 140 písm. b/ Tr. zákona. Ustanovenie § 140 Tr. zákona definuje jeden z osobitných kvalifikačných pojmov kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov, a to konkrétne osobitný motív. Motív trestného činu je vlastne vnútorný dôvod páchateľa, pre ktorý sa rozhodol trestný čin spáchať. Pre to, aby uvedený motív bol posúdený ako kvalifikačný znak, teda okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, musí ísť o niektorý z motívov uvedených v § 140 Tr. zákona. V danom prípade sa konanie obžalovaného posudzuje v zmysle ustanovenia § 140 písm. b/ Tr. zákona, teda že trestný čin bol spáchaný z pomsty. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť (tak, ako na to napokon poukazuje aj súd prvého stupňa), že za pomstu je potrebné považovať páchateľovu reakciu na nejakú udalosť alebo okolnosť priamo súvisiacu s obeťou. V danom prípade niet pochýb o tom, že konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, bolo jeho reakciou na to, že poškodený zverejnil fotografiu motorového vozidla na facebooku a uvedená okolnosť už aj vzhľadom na časové súvislosti nepochybne napovedá tomu, že konanie, ktorého sa obžalovaný vo vzťahu k poškodenému dopustil, bola práve jeho reakcia na túto okolnosť súvisiacu s poškodeným. Čiže, aj keby bolo stretnutie naozaj náhodným, nič to na správnosti záveru súdu prvého stupňa v tom smere, že konanie obžalovaného napĺňa aj uvedený osobitný motív, a teda všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, nemení. Vzhľadom na trestnú sadzbu stanovenú v osobitnej časti Trestného zákona za uvedený trestný čin, keď dolná hranica tejto sadzby predstavuje štyri roky a vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý vzhľadom na jeho výmeru nemohol byť iný, ako nepodmienečný a žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup uvedený v § 39 ods. 1 Tr. zákona, teda mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadby, zistené neboli, nebolo možné meniť v prospech obžalovaného ani výrok o treste. Pochybenie nebolo zistené ani pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, pretože v súlade so zákonom bol obžalovaný, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd preto podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného J. Z. ako nedôvodné zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.