Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7To/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011352 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8717011352.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.5.2018, v trestnej veci proti obžalovanému S. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 111/17 zo dňa 12.1.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému S. G. nar. XX.februára XXXX vo N., trvale bytom X. Y., I. J. XXX/XX u k l a d á: Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. S. G. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného S. G. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. sa v rodinnom dome č. XXX/XX na ul. I. J. v obci X. Y., okres K., kde býval spoločne so svojim bratom K. G., pod vplyvom alkoholu vyhrážal K. G. tak, že z prvého nadzemného podlažia zakričal, že tento dom podpáli, vulgárne mu nadával a dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. vo vchode tohto rodinného domu sa pod vplyvom alkoholu začal svojmu bratovi K. G. opätovne vyhrážať, že tento rodinný dom podpáli, pričom rozťahoval svoje ruky nad hlavou a naznačoval ako to všetko vzbĺkne, čím u K. G. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život, zdravie a majetok, pretože rodinný dvojpodlažný dom je prepojený jedným múrom, je zastrešený jednou spoločnou strechou a v tesnej blízkosti rodinného domu sa nachádzajú drevené stavby a v prípade, že by tieto vyhrážky uskutočnil v nočnej dobe, požiar by sa veľmi rýchlo rozšíril aj na susednú časť rodinného domu a susedné stavby. Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.1.2018 odvolanie okresný prokurátor a následne v zákonom stanovenej lehote, čo do výroku o treste a uložení ochranného liečenia, aj obžalovaný jednak sám, jednak prostredníctvom obhajkyne. Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania konštatuje, že podáva odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného a pri citácii dôvodov napadnutého rozsudku skonštatoval, že s úvahami súdu, ktoré viedli k určeniu takejto výmery trestu odňatia slobody sa s poukazom na pomery obžalovaného nestotožňuje. Poukázal na to, že obž. S. G. má v odpise registra trestov za posledných 10 rokov štyri záznamy, všetky sa týkajú trestného činu podľa § 360 Tr. zák., teda je možné konštatovať, že u obžalovaného ide o špeciálnu recidívu, trestnej činnosti sa dopúšťa pod vplyvom alkoholu, kedy je agresívny a trpí aj poruchami správania v opilosti a tzv. depraváciou osobnosti. Posledný záznam má z roku 2015, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 124/14 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To 6/15 zo dňa 18.3.2015 uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/,b/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na krátky časový odstup medzi vykonaním trestu a opätovným spáchaním trestného činu je možné konštatovať, že účel trestu u obžalovaného nie je možné dosiahnuť uložením trestu vo výmere 14 mesiacov, naopak, má za to, že zákonným a správnym bolo uloženie trestu odňatia slobody vo výmere v hornej polovici trestnej sadzby. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a vo veci sám rozhodol. Obžalovaný svojim podaním doručeným súdu 24.1.2018 konštatoval, že čo sa týka samotného skutku kladeného mu za vinu, k tomuto sa priznal, chcel však doplniť príčiny, ktoré ho viedli k spáchaniu predmetného skutku. Rozoberá rodinnú situáciu, v ktorej medzi ním a bratom dochádzalo k nezhodám, v dôsledku ktorých išiel pracovať mimo N.. Namieta, že ho označujú ako agresívneho človeka, pritom však nebol nikdy riešený komisiou verejného poriadku. Problémy v rodine vznikali v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, podľa jeho názoru peniaze, ktoré posielal na účet, sa strácali, manželka mu nevysvetlila prečo konto zostalo bezdôvodne prázdne a platby neboli splnené. V alkohole našiel úľavu, ale z jeho popíjania nebol žiaden extrém. Mal problém aj s bývaním, vtedy mu brat pomohol. Ponúkol mu možnosť presťahovať sa do rodičovského domu. Jeho neprítomnosť doma a pracovné povinnosti využila manželka, našla si iného, konkrétne jeho brata K.. Do dnešného dňa nevie, akým spôsobom bol celý rodičovský dom prepísaný práve na brata K.. V závere dodáva, že sa liečil na protialkoholickom liečení, lebo práve alkohol mal uňho vyvolávať všetko to zlé a nesprávne, no skutočnosť je taká, že jeho brat K. sa iba snaží byť lepším a javiť sa v lepšom svetle. Je preto, podľa odvolateľa, na škodu, že sa pri zisťovaní pravdy takej, aká je, vyberajú len časti, ktoré k pravde nevedú, naopak túto zastierajú, preto nedokáže prijať výšku uloženého trestu. Bol aktérom skutku, ale tento skutok si nenaplánoval, žiada preto, aby podľa možností, mu bol zmiernený a znížený uložený trest súdom prvého stupňa, tento považuje za trest prísny za skutok, ktorého sa mal dopustiť. V doplnení dôvodov odvolania, ktoré na Okresný súd Poprad podal 14.3.2018, opätovne popisuje vzťahy medzi ním a poškodeným bratom K., trest uložený súdom prvého stupňa považuje za neprimerane prísny, žiada o jeho zníženie a dodáva, že je mu ľúto, dohodu nevzal, lebo ju taktiež považoval za neprimerane prísnu. Obhajkyňa v dôvodoch odvolania uvádza, že odvolanie smeruje čo do výroku o treste a o uloženom ochrannom opatrení, zdôrazňuje, že obžalovaný spáchanie skutku priznal, oľutoval ho, vysvetlil dôvod popíjania, poukázala na dlhotrvajúce nezhody v rodine, svoje vyjadrenia voči bratovi určite nemyslel vážne, nemal v úmysle nejakým spôsobom bratovi spôsobovať strach, či dokonca ujmu, ich vzťah s bratom je značne narušený, najmä kvôli nezhodám o jeho vlastníctve rodičovského domu, v ktorom obaja bývali a ktoré považuje za neoprávnené. Poukazuje ďalej na jeho bezproblémové správanie sa vo výkone väzby. Má za to, že pri ukladaní trestu neboli dôsledne zohľadnené všetky zásady rozhodné pre ukladanie trestov a nebolo ani dostatočne prihliadnuté na všetky existujúce poľahčujúce okolnosti, keďže k spáchaniu trestného činu sa priznal, trestný čin úprimne oľutoval, podrobným objasnením svojej činnosti napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, v čom vidí aj prevahu poľahčujúcich okolností. Doterajšie, už absolvované protialkoholické liečenie nedosiahlo žiaden účinok, a preto je zrejmé, že účel liečenia nebude dosiahnutý a ďalšie liečenie ústavnou formou nie je ani opodstatnené, keďže by bolo bezúčelné. Navrhla teda vziať v úvahu prevahu poľahčujúcich okolností a s poukazom na povahu a závažnosť spáchaného činu, ktorým nebola spôsobená škoda, ani ujma na zdraví, uložiť iba trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom, alternatívne aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe podaného odvolania krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, teda výroku o treste a uloženom ochrannom liečení, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Keďže odvolanie podal prokurátor len čo do výroku o treste a obžalovaný čo do výroku o treste a uložení ochranného liečenia, krajský súd nepreskúmaval a nerozoberal výsledky vo vzťahu k skutkovému stavu, ako ho zistil a ustálil súd prvého stupňa. Krajský súd nezistiac iné odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je opodstatnené, naopak odvolanie prokurátora považoval za dôvodné. Podľa § 34 ods. 1 T.r zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, podľa § 36 písm. n/ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený. Súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu, jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prvom rade na podklade oboch odvolaní, teda obžalovaného i okresného prokurátora, sa krajský súd zameral na to, či uložený druh trestu a jeho výmera zodpovedá tým požiadavkám, ktoré vo vzťahu k účelu trestu vyžaduje ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. V rámci toho zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v danom prípade a ich vzájomný pomer. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný vo veci urobil vyhlásenie o tom, že je vinným zo spáchania skutku a toto vyhlásenie obžalovaného súd aj následne prijal, že boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 36 písm. l/ Tr. zák., a to aj vzhľadom na v odvolaní uvádzané oľutovanie skutku obžalovaným. Nestotožnil sa však s názorom obhajoby, že obvinený pod objasnením svojej činnosti napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, v čom obhajoba videla druhú poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného. Pri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., teda napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti, toto by malo spočívať v skutočnom- reálnom konaní páchateľa, ktorý podrobne objasní priebeh trestnej činnosti opisom tejto páchanej trestnej činnosti, poukáže na konkrétne dôkazné prostriedky, ktoré by za iných okolností boli neprimerane časovo alebo ekonomicky náročné získať postupom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, pre účely dokazovania a objasnenia veci tak, aby bolo možné spravodlivo rozhodnúť vo všetkých výrokoch rozhodnutia súdu. Tieto podmienky, podľa názoru krajského súdu, konanie obžalovaného samotným jeho priznaním k spáchaniu sa k stíhanej trestnej činnosti, naplnené neboli, trestné stíhanie bolo v podstate začaté na podklade trestného oznámenia podaného dňa 12.8.2017 K. G., ktorý podrobne opísal, ako malo zo strany obžalovaného k spáchaniu skutku dôjsť. S. G. v postavení obvineného pri svojom výsluchu uviedol, že všetko, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, je pravda a je mu ľúto, čo sa stalo. Pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby uviedol, že nie všetko, čo uvádzal brat, je pravda, niečo si aj vymýšľa, mal v ten deň vypité, nepamätá si na celý priebeh udalostí. V zmysle vyššie konštatovaných kritérií takýto prístup obvineného k nim spáchanej trestnej činnosti nemožno považovať za napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti a tento postoj vyhodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť uvádzanú v ust. § 36 písm. n/ Tr. zák. Aj podľa názoru krajského súdu, v danom konkrétnom prípade, vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného, je evidentná priťažujúca okolnosť konštatovaná v ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že obžalovaný bol už v minulosti za trestný čin odsúdený a ani krajský súd nezistil, vychádzajúc z povahy predchádzajúcich odsúdení, možnosť na túto okolnosť neprihliadať. V odpise registra trestov u obžalovaného možno zistiť päť záznamov, z toho jedno odsúdenie z roku 2001 má charakter zahladeného odsúdenia. Všetky ďalšie odsúdenia, teda celkovo štyri v rozmedzí rokov 2009 až 2015 sú za trestnú činnosť násilného charakteru, špeciálne podľa § 360 ods. 1,2 Tr. zák., vo všetkých týchto prípadoch bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody s postupnou gradáciou aj v spojení s ochranným liečením protialkoholickým, či už ústavnou alebo následne aj ambulantnou formou. Z posledného výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 124/14 bol prepustený dňa 16.10.2015, v tejto trestnej veci vykonával trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Postup prvostupňového súdu, keď aplikáciou ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. ukladal obžalovanému trest pri rovnosti pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo výmere od 6 mesiacov do 3 rokov (§ 360 ods. 2 Tr. zák.), ale aj druh ukladaného trestu, teda trest nepodmienečný, možno považovať za zákonný a správny. Výmeru ukladaného trestu 14 mesiacov, teda v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, však krajský súd nepovažoval za dostatočnú. Ako správne poukázal prokurátor v dôvodoch svojho odvolania, v osobe obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu, ktorý sa krátko po poslednom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dopustil rovnakej trestnej činnosti taktiež voči blízkej osobe, naviac pod vplyvom alkoholu, ktoré nadmerné požívanie aj sám obžalovaný pripúšťa. K ochrane spoločnosti ani k vytvoreniu podmienok pre výchovu páchateľa k tomu, aby do budúcna viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti, podľa názoru krajského súdu, nepostačovalo uloženie ešte miernejšieho trestu odňatia slobody ako mu bol uložený pri poslednom odsúdení. Zistené a vyššie konštatované skutočnosti poukazujú na to, že obžalovaný je osobou, ktorá opakovane porušuje ustanovenia zákona, a to aj závažnejšími formami konania, nie je preto opodstatnené, aby súd pri pokračujúcom zvyšovaní počtu protiprávnych prejavov obžalovaného použil na zachovanie účelu trestu miernejšiu formu, ako mu bola pri poslednom predchádzajúcom odsúdení ukladaná. Preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov. Pre výkon tohto trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku bol už vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Na podklade týchto dôvodov odvolací súd nemohol vyhovieť požiadavke obžalovaného na priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák., ani na uloženie miernejšieho trestu. Trest vo výmere 24 mesiacov, teda v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby, podľa názoru krajského súdu, zohľadňuje všetky obžalovaným uvádzané okolnosti prípadu, pomery na strane obžalovaného a v spojení aj s uloženým ochranným liečením možno teoreticky predpokladať splnenie účelu trestu tak, ako to má na mysli ust. § 34 Tr. zák. Uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súdom prvého stupňa, ktoré obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odvolaním taktiež namietal, krajský súd považoval za zákonné a správne. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Z vykonaného dokazovania, ale aj z výpovede samotného obžalovaného a výpovede poškodeného je evidentné, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, bol spáchaný po požití alkoholických nápojov, možno konštatovať pod silným vplyvom alkoholických nápojov, keďže aj z výpovede obžalovaného plynie, že v ten deň mal vypité, preto si nepamätá na celý priebeh udalosti, alkohol užíva nepravidelne, ale keď začne piť, tak potiahne aj týždeň aj dva. Taktiež pri tejto výpovedi uviedol, že ochranné protialkoholické liečenie doposiaľ nemá ukončené, ale ambulanciu nenavštevoval, pretože si hľadal prácu a pracoval v V. a v G.. Z vyjadrenia poškodeného K. G. na verejnom zasadnutí pred krajským súdom tiež plynie, že obžalovaný aj v súčasnej dobe po prepustení z väzby alkohol často požíva. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, poukazujúc na ust. § 74 ods. 1, teda že s výkonom ochranného liečenia sa v takomto prípade spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu, krajský súd aj poukazujúc na predchádzajúce neukončené liečenia, považoval za zákonné a správne takéto ochranné liečenie ústavnou formou obžalovanému v danom prípade uložiť. Takýto postup a doporučenie nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou obžalovanému S. vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne S.. S. H., psychiatričky na čl. 77 spisu. Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by boli v prospech obžalovaného, a na podklade ktorých by bolo možné rozsudok súdu prvého stupňa v jeho prospech, či už uložením miernejšieho druhu trestu, alebo neuložením ochranného liečenia zmeniť, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol. Výrok o vine a uloženom ochrannom liečení zostal nezmenený. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.