Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5To/17/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010576 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317010576.5 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.09 .2019 v Prešove takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. G. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/97/2017 zo dňa 04.02.2019. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom súdu Humenné sp. zn. 2T/97/2017 zo dňa 04.02.2019 bol obžalovaný H. G. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C/10/2017 zo dňa 19. 10. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26. 11. 2007 bol zaviazaný prispievať na výživu svojich synov R. G., nar. XX. X. XXXX sumou po 49,79 eur a M. G., nar. XX. X. XXXX sumou po 33,19 eur vždy do 1. dňa v mesiaci vopred k rukám matky I. G., nar. XX. XX. XXXX, si túto vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska ani na iných miestach úmyselne riadne a pravidelne neplní, aj keď vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti na výživu detí prispievať môže, a tak za obdobie od mesiaca september 2012 až do podania obžaloby dlhuje na výživnom k rukám matky I. G. sumu vo výške najmenej 4 812,34 eur, za čo mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa 15.02.2019, v ktorom po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že uložený trest považuje za neprimerane prísny a preto je časť výroku o treste nezákonná a nesprávna. Konajúci súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dostatočne neprihliadal na okolnosti uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojím dvom maloletým synom neplnil z dôvodu, že bol sám v zlej finančnej situácii, pretože nemal stále zamestnanie. Už v priebehu trestného stíhania došlo zo strany obžalovaného k dvom úhradám dlžného výživného. V prípade, že by bol obžalovanému právoplatne uložený trest, ktorý mu určil okresný súd, došlo by zo strany obžalovaného k absolútnej nemožnosti prispievať matke maloletých detí na ich výživu, nakoľko by sa nachádzal vo výkone trestu a po jeho prepustení by mu bola sťažená možnosť nájsť si nové zamestnanie, čo by malo tiež negatívny dopad na plnenie vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustan. § 34 ods. 3 Tr. zákona, v zmysle ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie Tr. zákona je zrejmé, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému bude mať výrazne negatívny vplyv na jeho maloletých synov a to v podobe zvyšovania dlhu na výživnom, nakoľko obžalovaný bude v čase výkonu trestu odňatia slobody bez možnosti zamestnať sa. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolania nie sú dôvodné. V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci súd dodržal procesné lehoty pri nariadení hlavného pojednávania, obžalovanému umožnil vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu ako aj k vykonaným dôkazom, pritom obžalovaný ako aj jeho obhajca mali možnosť predniesť argumentáciu ohľadne ukladania trestu v rámci záverečnej reči a posledného slova, keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, a jeho vyhlásenie po predpísanom procesnom postupe bolo prijaté. Uvedené zistenia tak opodstatňujú záver, že právo obžalovaného na obhajobu porušené nebolo. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané len v obmedzenom rozsahu a to proti výroku o treste, odvolací súd výrok o vine nepreskúmaval a len v krátkosti konštatuje, že skutkové zistenia zodpovedajú právnej kvalifikácii prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Následne odvolací súd preskúmaval napadnutý výrok o treste. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona a to že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho, ako aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súčasne priznal obžalovanému jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin, podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností potom konajúci súd aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého sa znižuje o jednu tretinu horná hranica trestnej sadzby, v dôsledku čoho ukladal trest v rozpätí od 1 roka do 3 rokov 8 mesiacov. Uložený trest vo výmere 16 mesiacov považoval konajúci súd za so zreteľom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný na nápravu obžalovaného. Priznanie poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/ a n/ Tr. zákona považuje odvolací súd za zákonné, keďže tieto majú svoj podklad. Obž. H. G. sa v prípravnom konaní priznal k spáchaniu trestnej činnosti a popísal dôvody, pre ktoré výživné neplatil, ako aj označil zamestnávateľov, kde mal pracovať, svoje konanie úprimne oľutoval, čo zodpovedá poľahčujúcim okolnostiam uvedených v § 36 písm. l/ a n/ Tr. zákona. Taktiež bola správne priznaná aj jedna priťažujúca okolnosť a tou je v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona odsúdenie za trestné činy pred spáchaním prerokúvaného skutku. Iné priťažujúce okolnosti zistené neboli. Úprava sankcie odňatia slobody podľa zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 za použitia § 38 ods. 8 Tr. zákona je odôvodnená a uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov je v zákonnej sadzbe. Uloženie trestu odňatia slobody je pri dolnej hranici trestnej sadzby, v čom je zohľadnená aj skutočnosť, že obžalovaný vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, keďže na druhej strane doba páchania skutku takmer 5 rokov, ako aj okolnosť, že ide o tretie odsúdenie obžalovaného za ten istý prečin zanedbania povinnej výživy, by opodstatňovali uloženie prísnejšieho trestu. Zákonu zodpovedajúcim je aj výrok o určení spôsobu výkonu trestu odňatia slobody zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný totiž už bol trikrát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, čím boli splnené formálne podmienky stanovené citovaným ustanovením. Po materiálnej stránke určenie spôsobu výkonu trestu odňatia slobody jeho výkonom v ústave na výkon trestu má tiež svoje opodstatnenie, keďže obžalovaný, tak ako to už bolo vyššie spomenuté, bol dvakrát súdne trestaný za ten istý prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona a to v roku 2007 a 2010, z výkonu ktorých bol podmienečne prepustený dňa 04.02.2011. Následne bol obžalovaný odsúdený za úmyselný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 30.10.2012. Na podklade uvedeného odvolací súd uzatvára, že doteraz vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody uložené aj za také isté prečiny zanedbania povinnej výživy nemali na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv a nezabezpečili účel trestu, preto uloženie miernejšieho trestu, ktorého sa domáhal obžalovaný odvolaním a ktorým by mal byť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, by sa celkom míňal účelu vymedzeného zákonom v § 34 ods. 1 Tr. zákona. Trestom sa má totiž zabezpečiť nielen prevýchova páchateľa, ale má sa ním zabezpečiť aj ochrana spoločnosti v tom smere, aby sa páchateľovi zabránilo v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a súčasne uložený trest má odradiť iných od páchania trestných činov. Tvrdenie obžalovaného, že pokiaľ bude vo výkone trestu odňatia slobody, dôjde k jeho absolútnej nemožnosti prispievať matke maloletých detí na ich výživu a k negatívnemu vplyvu na jeho synov v podobe zvyšovania dlhu na výživnom, je v logickom rozpore so zisteniami plynúcimi zo skutku ako aj z vyjadrení matky mal. detí, ktorá v čase odvolacieho konania oznámila súdu, že ku dňu 05.06.2019 obžalovaný jej dlhuje na výživnom celkovú sumu 8.762,76 eur, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť naďalej neplní. To poukazuje na to, že obžalovaný ani v súčasnosti si neplní svoju zákonnú povinnosť, hoci je zamestnaný a má príjem. So zreteľom na vyššie rozvedené zistenia a právne úvahy odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného za nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.