Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7To/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010614 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317010614.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2019, v trestnej veci proti obžalovanej A. V. pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 106/2017 zo dňa 2.8.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obž. A. V., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX P., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 76/17/7702 zo dňa 9. augusta 2017, pre skutok, ktorý je v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tak, že - dňa 12.05.2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles v Škótsku s úmyslom finančného zisku 2 300,- libier, ktoré jej boli vyplatené pred sobášom a s vedomím, že manželstvo uzatvára za účelom získania možnosti pobytu pre ženícha v Škótsku, uzavrela manželstvo s mužom menom R. C. X., nar. XX.XX.XXXX, občanom J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev za rok 2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles, pod poradovým číslom 39, číslo sobášneho listu XXXXXXXX, čím mu takto za úplatu umožnila uzatvoriť účelové manželstvo s cieľom získať trvalý alebo prechodný pobyt na území Škótska alebo iného členského štátu Európskej únie, pričom bol R. C. X. vydaný pobytový preukaz EHP s platnosťou do 18.09.2017, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, ktoré následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že súd nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav veci. Obžalovaná sa v priebehu vyšetrovania ku skutku priznala v plnom rozsahu, pričom sa svoju obhajobu neuvádzala nič relevantné. Poukázal na jej prvú výpoveď z prípravného konania, keď popísala, ako sa s Pakistancom X. zoznámila, od inej ženy sa dozvedela, že si ju chce vziať a dať jej peniaze. On za ňou potom chodil, skamarátili sa a vysvetlil jej, že ak sa zosobášia, on bude môcť požiadať o predĺženie pobytu. Dohodli sa, že jej zaplatí 2.300,- eur. Všetky doklady vybavil X. a zaplatil jej sľúbenú odmenu. Zosobášili sa, avšak bolo to iba manželstvo na papieri. Ďalej poukázal na výpoveď svedka G., ktorý obžalovanú usvedčuje zo spáchania skutku, keď s ňou pricestoval do Anglicka a žili spolu, avšak potom mu povedala, že si berie X. za odmenu 2.300,- eur, on s tým však nesúhlasil. Obžalovanú tiež usvedčuje aj sobášny list, správa Europolu a ďalšie listinné dôkazy. Svedecké výpovede v prospech obžalovanej je potrebné považovať za účelové. Súd prvého stupňa sám vydal trestný rozkaz dňa 18.8.2017, v ktorom obžalovanú uznal vinnou, avšak tento nenadobudol právoplatnosť z dôvodu odporu zo strany obžalovanej. Svedok G. na svojej výpovedi zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Zo správy Národnej ústredne Europol zo dňa 5.12.2016 vyplýva, že R. C. X. pricestoval do Veľkej Británie dňa 8.6.2006 ako manžel britskej občianky, ktorej domácnosť však opustil. Dňa 8.5.2008 požiadal o získanie trvalého pobytu, čo mu bolo zamietnuté. Opätovne požiadal o právo na trvalý pobyt dňa 31.7.2009 s neúspešným výsledkom. 24.2.2010 požiadal o uzavretie manželstva s A. V. s tým, že ju pozná od novembra 2008 a rozhodol sa s ňou oženiť. V období od 11.5.2008 do 18.9.2012 sa zdržiaval vo Veľkej Británii nelegálne. V roku 2011 bola obžalovaná zadržaná za predloženie falošných dokladov za účelom obohatenia sa. Mal teda za to, že sa obžalovaná dopustila žalovanej trestnej činnosti a svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne, pričom uviedla, že dňa 12.05.2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles v Škótsku skutočne uzatvorila manželstvo s mužom R. C. X., nar. XX.XX.XXXX, občanom J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev za rok 2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles pod poradovým číslom 39, číslo sobášneho listu XXXXXXXX. Išlo však o tradičné manželstvo, ktoré s manželom uzavreli po vzájomnej náklonnosti a láske. V žiadnom prípade nešlo o účelové manželstvo v snahe získať majetkový prospech. S manželom žijú doteraz v spoločnej domácnosti v Anglicku, spoločne hospodária, spoločne uhrádzajú výdavky na domácnosť. Jej tvrdenia potvrdili na hlavnom pojednávaní aj jej manžel C. X. a rovnako aj svedok C. C.. V súvislosti s uzavretím manželstva sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Preukazujú to aj listinné dôkazy, ktoré boli doložené do spisu (fotografie, sms správy, spoločný účet, spoločná zmluva o pripojení energií do bytu, a to hneď po svadbe, finančné vypomáhanie obvinenej manželom prostredníctvom Western Union). Naopak, v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by uzavrela účelové manželstvo za účelom finančného zisku, ani to, že manželstvo sa malo uzatvoriť iba za účelom získania možnosti pobytu pre ženícha v Škótsku. Prokurátor v zdôvodnení poukazuje na jej priznanie v priebehu vyšetrovania. Samotné priznanie, ktoré v ďalšej výpovedi odvolala s tým, že vypovedala pod nátlakom orgánu činného v trestnom konaní, nemôže byť podľa jej názoru dostatočným skutkovým podkladom pre preukázanie objektívnej a už vôbec nie subjektívnej stránky trestného činu prevádzačstva. Súd zhodnotil výsluch zo dňa 5.2.2017 ako nezákonný a za procesne nespôsobilý, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje. K výsluchu svedka H. G., na ktorý poukazuje prokurátor v zdôvodnení odvolania, uviedla, že tento vypovedal iba k sprostredkovaným informáciám, ktoré mu údajne mala sama povedať, on sám však nebol svedkom žiadnej situácie, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenia. To, že jej tvrdenia sa zakladajú na pravde, vyplýva aj z toho, že Veľká Británia vydala jej manželovi časovo neobmedzené povolenie na trvalý pobyt. S týmto sú spojené časté a prísne kontroly štátnych orgánov, ktoré vzhľadom na povolený pobyt považujú manželstvo obžalovanej a jej manžela za tradičné, uzavreté v súlade so zákonom a predovšetkým za funkčné. Mala za to, že žiadne priame dôkazy, preukazujúce spáchanie trestného činu prevádzačstva zo strany obžalovanej, sa v spise nenachádzajú, ani neboli preukázané na hlavnom pojednávaní. Navrhla, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/301/> a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> Proti rozsahu vykonaného dokazovania v zásade nič nenamieta ani prokurátor vo svojom odvolaní, nesúhlasí však s tým, ako prvostupňový súd vykonané dôkazy hodnotil. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, ktoré postačuje na rozhodnutie vo veci samej, predovšetkým výsluchom svedka R. C. X., manžela obžalovanej, svedka C. C., svedka H. G., prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 26.5.2017, oboznámením listinných dôkazov a to najmä lekárskej správy H.. Y., správ Slovenskej pošty o zaslaní finančných čiastok obžalovanej zo strany R. C. X., správy ministerstva vnútra, sobášneho listu, správy PPZ Ministerstva vnútra SR, fotokópie cestovného pasu obžalovanej, potvrdenia o zakúpení leteniek, fotografie manželov a prekladu komunikácie medzi manželmi. Prvostupňový súd tiež v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. V prvom rade krajský súd uvádza, že z hľadiska dôvodu oslobodenia obžalovanej spod obžaloby sa stotožnil so závermi okresného súdu, že obžalovanú spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, teda že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je trestným činom, keďže k samotnému, vyššie popísanému skutku došlo, avšak ten nespĺňa pojmové znaky zločinu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. Prvostupňový súd zvažoval, či obžalovanú oslobodí podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku - pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, alebo podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku - že skutok nie je trestným činom a pri hodnotení jednoty a totožnosti skutku sa priklonil k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal (manželstvo uzavreté bolo), no nie je trestným činom, pretože nebolo preukázané, že obvinená uzatvorila manželstvo účelovo s cieľom získania pobytu pre ženícha R. C. X. na území Škótska alebo iného štátu Európskej únie. V tejto súvislosti súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku poznamenal, že oslobodenie podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, ak po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok naozaj stal, čo však v tomto prípade aj podľa názoru krajského súdu nebolo možné aplikovať. To, že samotný skutok, teda že obžalovaná uzavrela manželstvo vo Veľkej Británii s mužom menom R. C. X., nar. XX.XX.XXXX, občanom J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev za rok 2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles, pod poradovým číslom 39, číslo sobášneho listu XXXXXXXX a on na základe toho získal trvalý alebo prechodný pobyt na území Škótska alebo iného členského štátu Európskej únie, pričom bol R. C. X. vydaný pobytový preukaz EHP s platnosťou do 18.09.2017, sa stal, je nepochybné aj podľa názoru krajského súdu. Dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. b/ Tr. por. bol teda podľa názoru krajského súdu určený správne. Odvolací súd sa však nie celkom stotožnil so všetkými dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktorých postavil svoje rozhodnutie (konkrétne v časti týkajúcej sa dôvodu procesnej nepoužiteľnosti výpovede zo dňa 5.2.2017) a vo vzťahu k tomu považoval za nevyhnutné uviesť ďalšie skutočnosti a dôvody podporujúce inak správny záver deklarovaný v oslobodzujúcom rozsudku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri hodnotení zákonnosti dôkazu - výsluchu obvinenej z prípravného konania zo dňa 5.2.2017, poukázal na skutočnosť, že sám vyšetrovateľ po vykonaní výsluchu obvinenej dňa 6.3.2017 podal žiadosť o ustanovenie obhajcu obvinenej pre dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 TP, teda pre pochybnosti o spôsobilosti obvinenej náležite sa obhajovať (čl. 20), teda sám vyšetrovateľ zistil dôvod povinnej obhajoby, bez realizácie ktorej nie je možné považovať výsluch obvineného za zákonný, pričom zdôraznil, že prvý výsluch obvinenej sa konal pred podaním žiadosti vyšetrovateľa. Sudca pre prípravné konanie, na žiadosť vyšetrovateľa, ustanovil obhajcu obvinenej opatrením č. k. 3Tp/23/2017 zo dňa 8.3.2017 práve pre dôvod podľa § 37 ods. 2 TP (čl. 21). Dňa 20.3.2017 obvinená udelila plnomocenstvo JUDr. Martine Čelkovej, advokátke k obhajobe, (čl. 22) preto opatrením sudcu pre prípravné konanie zo dňa 6.4.2017 bolo zrušené ustanovenie obhajcu Mgr. Mariána Lipu. V poradí druhý výsluch obvinenej sa konal dňa 26.5.2017 už za prítomnosti obhajcu. Súd prvého stupňa poukazujúc na vyššie uvedené, považoval výsluch zo dňa 5.2.2017 za nezákonný a za procesne nespôsobilý a preto umožnil prokurátorovi prečítať výsluch obvinenej zo dňa 26.5.2017. Keďže výsluch obžalovanej zo dňa 5.2.2017 bol procesne nespôsobilý, z ostatných vykonaných dôkazov nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, žeby došlo k uzatvoreniu účelového manželstva zo strany obvinenej. Svedok H. G., ktorý podľa odôvodnenia obžaloby mal usvedčovať obžalovanú z účelového uzavretia manželstva, však uvádzal len sprostredkované informácie, ktoré, ako sám tvrdí, mu mala uvýdzať obvinená - teda sám nebol nikdy svedkom rozhovorov medzi obvinenou a jej budúcim manželom o účelovom uzavretí manželstva a sám ani nebol nikdy svedkom toho, aby A. V. bola vyplatená suma za uzavretie manželstva. Navyše, svedok potvrdil, že obžalovaná už v čase, keď s ním žila, trpela závažnými psychickými problémami, ktoré si vyžadovali odbornú psychiatrickú liečbu, na ktorú ju sprevádzal. Uzatvorenie manželstva s Pakistancom z citovej náklonnosti potvrdil aj samotný svedok X. R. C., manžel obvinenej, i ďalší svedok C. C., ktorý kvôli svojmu svedectvu pricestoval na súd z Veľkej Británie. Tvrdenia všetkých troch sú podporené aj viacerými fotografiami obvinenej a jej manžela pri rôznych príležitostiach a v rôznych obdobiach roka, ako aj listinnými dôkazmi, najmä SMS správami medzi nimi, ktoré boli pre účely súdu preložené. Prvostupňový súd zdôraznil, že štát kde manželia žijú, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, tento manželský zväzok uzavretý ešte v roku 2011 uznáva a rešpektuje dokonca tak, že manželovi obvinenej X. R. C. povolil trvalý pobyt na časovo neobmedzené obdobie zostať na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska (čl. 250). Vydaniu tohto povolenia predchádzala prísna kontrola tamojších štátnych orgánov, vrátane návštev domácnosti manželov zo strany psychiatrického liečebného zariadenia. Poukázal tiež na dobu existencie manželstva, preukázateľné faktické spolužitie manželov a skutočnosť, že manžel sa zaujíma o zdravotný stav obžalovanej a zúčastňuje sa na priebehu liečby. Odvolací súd, hoci sa stotožňuje s oslobodzujúcim verdiktom, však na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažuje ako dôvod nepoužiteľnosti výsluchu obžalovanej v prípravnom konaní zo dňa 5.2.2017 tú skutočnosť, že tento výsluch sa konal bez prítomnosti obhajcu, ktorý obžalovanej v tom čase ešte nebol ustanovený, aj keď sa jednalo o prípad povinnej obhajoby v súlade s ust. § 37 ods. 2 Tr. por., čo neskôr uznal aj vyšetrovateľ, keď sám navrhol obžalovanej ustanoviť obhajcu. V tejto súvislosti krajský súd v prvom rade konštatuje, že obžalovaná sa pri výsluchu zo dňa 5.2.2017 ku skutku priznala a skutočnosti, ktoré pri tomto výsluchu uviedla, tvoria prakticky celú podstatu obžaloby. Obžalovaná popísala, že sobáš s jej manželom bol účelový, že mu chcela pomôcť, aby získal povolenie na pobyt a že jej bola sľúbená aj finančná odmena, keď si ho vezme. Práve z tohto výsluchu vychádzali aj orgány činné v trestnom konaní pri stíhaní obžalovanej a na týchto skutočnostiach, nepriamo podporených ešte aj výpoveďou svedka G., bola v prevažnej miere postavená obžaloba. Vo výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.5.2017, ktorý musel byť prerušený z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu obžalovanej, obžalovaná v celom rozsahu zmenila svoju prvotnú výpoveď a poprela, aby sa jednalo o účelový zväzok s tým, že uviedla, že má problémy s pamäťou a trpí vážnymi psychickými problémami, ktoré majú vplyv aj na jej výpovede a že bola ovplyvnená práve svojim zdravotným stavom. Tu je nevyhnutné uviesť, že v zmysle lekárskej správy, ktorá je súčasťou spisu (ako aj v zmysle svedeckých výpovedí a ďalších dôkazov), obžalovaná skutočne trpí určitými závažnejšími psychickými problémami, na ktoré sa aj lieči a tieto problémy sú takého charakteru, že je dôvodné predpokladať, že za istých okolností by mohli mať vplyv aj na to, čo uvádzala vo svojich jednotlivých výsluchoch. Vychádzajúc z tejto lekárskej správy, obžalovaná je v evidencii ambulancie od roku 1990 s diagnózou ľahkej mentálnej retardácie, bola hospitalizovaná v roku 1997 s diagnózou zmiešanej disociatívnej poruchy a na základe vyšetrenie psychológa trpí zmiešanou poruchou osobnosti s tým, že pravidelne užíva anxiolytickú liečbu. Na tieto aspekty opakovane poukazovala obhajoba a to jednak pri výsluchu dňa 26.5.2017, ako aj v návrhu na doplnenie dokazovania a pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu pred podaním obžaloby. Krajský súd tiež dáva do pozornosti zdôvodnenie zmeny vo výpovedi zo strany samotnej obžalovanej, ktorá zmenu svojej pôvodnej výpovede pri výsluchu dňa 26.5.2017 odôvodnila tým, že bola pod nátlakom vyšetrovateľov, hrozili jej väzbou, aj časovým stresom, síce nie priamo pri výsluchu, ale v inej miestnosti. Uviedla tiež, že má problémy s pamäťou a preto vravela, že sa neliečila nikdy predtým u psychiatra (čo preukázateľne nebola pravda). V skutočnosti sa lieči roky, má psychické problémy a vypovedala pod veľkým strachom a pod vplyvom svojho stavu, preto to, čo uviedla pri výsluchu dňa 5.2.2017, nie je pravda. Pri tomto druhom výsluchu, v ktorom poprela spáchanie skutku a zmenila svoju pôvodnú výpoveď, došlo navyše, ako už bolo spomenuté vyššie, k zhoršeniu zdravotného stavu obžalovanej, v dôsledku čoho musela byť ošetrená rýchlou zdravotnou službou a museli jej byť podané lieky. Odvolací súd je toho názoru, že tieto tvrdenia obžalovanej v kontexte vyššie uvedených súvislostí nemožno úplne opomenúť a nebrať do úvahy a najmä vzhľadom na preukázateľné zdravotné problémy obžalovanej psychického charakteru bolo na nich potrebné prihliadať a venovať im náležitú pozornosť. Práve za účelom preskúmania aj týchto aspektov bolo vo veci účelné vykonať obhajobou navrhované znalecké dokazovanie, ktorým by sa tieto okolnosti odborne preskúmali. Poukazujúc na vyššie uvedené okolnosti mal krajský súd za to, že v tomto konkrétnom prípade reálne existovali dôvodné pochybnosti o tom, či skutočnosti uvádzané obžalovanou pri výsluchoch, či už pri prvom, kde sa ku skutku priznala alebo pri druhom, kde došlo k úplnej zmene jej výpovede, neboli ovplyvnené práve psychickým stavom obžalovanej a tiež do akej miery jej psychický stav vplýval na bezdôvodné zmeny v týchto jej výpovediach. Z tohto hľadiska tu podľa názoru krajského súdu vyvstávala potreba, aby pre správne posúdenie hodnovernosti výpovedí obžalovanej a dôvodu zmeny výpovede bol odborným spôsobom preverený možný vplyv jej zdravotného stavu na tieto výpovede a najmä na ich zmeny. Takýmto odborným znaleckým skúmaním by sa pravdepodobne mohli odstrániť tieto dôvodné pochybnosti a orgány činné v trestnom konaní, neskôr aj samotný súd by sa mohol na základe výsledkov znaleckého dokazovania prikloniť či už k jednej alebo druhej výpovedi a teda dôkazná situácia by sa naklonila buď ešte viac v prospech obžalovanej alebo naopak, v jej neprospech, v prípade, ak by znalecké dokazovanie dospelo k záveru, že priznanie obžalovanej vo výpovedi dňa 5.2.2017 a následná zmena výpovede neboli podmienené jej zdravotným stavom a zmena výpovede bola len účelová, s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Cieľom takéhoto znaleckého dokazovania by teda bolo zistiť, či diagnóza obžalovanej mohla mať vplyv na jej prvotnú výpoveď a tiež na jej zmenu, teda orgány činné v trestnom konaní a neskôr aj súd by na základe toho mali väčšiu možnosť vyhodnotiť, či mohla byť prvotná výpoveď použiteľná ako dôkaz v trestnom konaní. Obhajkyňa v prípravnom konaní opakovane, naposledy pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu, navrhla vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by mohol objasniť, či je psychický stav obžalovanej taký, aby vysvetľoval nedôvodné zmeny v jej výpovediach a ničím neodôvodnené a nepochopiteľné priznanie obžalovanej, ktoré bolo v rozpore s ďalšími dôkazmi. Vyšetrovateľ však tieto návrhy zamietol s odôvodnením, že do spisu boli doručené správy od psychiatra obžalovanej, v ktorých je dostatočne popísaný jej stav. Krajský súd však pripomína, že posúdenie psychického stavu obžalovanej z toho hľadiska, aký mohol mať vplyv na jej výpovede, čo bolo v prejednávanej veci potrebné vyhodnotiť, nemôže podľa jeho názoru urobiť len sám vyšetrovateľ bez odborných znalostí, na druhej strane, už z laického pohľadu tu takéto pochybnosti nepochybne boli prítomné. Evidentne, vychádzajúc z obsahu spisu, ani prokurátor, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom, návrh na doplnenie dokazovania nepredniesol. Z týchto dôvodov, keďže tieto vyššie popísané dôležité skutočnosti pre náležité zistenie skutkového stavu neboli potrebným odborným spôsobom preskúmané, nebolo možné podľa názoru krajského súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť hodnovernosť výpovede obžalovanej v prípravnom konaní dňa 5.2.2017 ako aj dňa 26.5.2017, pri ktorej došlo k úplnej zmene prvotnej výpovede obžalovanej a tiež posúdiť, ktorú z týchto výpovedí vziať do úvahy ako rozhodujúcu a naopak, ktorú považovať za ovplyvnenú zdravotným stavom a predovšetkým vyhodnotiť, z akých dôvodov došlo k úplnej zmene výpovede a či mal na tak kategorickú zmenu výpovede vplyv psychický stav obžalovanej. Keďže nie je možné nepochybne vysloviť záver o týchto skutočnostiach za situácie, keď nebol skúmaný duševný stav obžalovanej a následne vyhodnotený jeho vplyv na jej výpovede a ich zmeny, v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného nemožno podľa názoru krajského súdu ani pri hodnotení dôkazov prihliadnuť na výpoveď obžalovanej zo dňa 5.2.2017, pri ktorej sa ku skutku v plnom rozsahu priznala, keďže by to bolo v neprospech obžalovanej. Vzhľadom na konkrétne okolnosti týkajúce sa obžalovanej bolo potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní tieto dôvodné pochybnosti odstránili, k čomu však ani napriek návrhom zo strany obhajoby nedošlo. Pri posudzovaní viny obžalovanej bolo teda možné vychádzať iba z ostatných dôkazov vykonaných v priebehu konania. Z hľadiska ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, hodnotiac tieto jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti aj krajský súd dospel k záveru, že vina obžalovanej zo skutku, spočívajúceho v účelovom uzavretí manželstva s tým úmyslom, aby pomohla získať Syed Ali Nawazovi povolenie na pobyt vo Veľkej Británii (navyše za odmenu), nebola v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Prvostupňový súd tieto ďalšie dôkazy, pri nepoužiteľnosti výpovede obžalovanej zo dňa 5.2.2017, vyhodnotil v zásade správne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na výpoveď obžalovanej z prípravného konania zo dňa 26.5.2017, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a z ktorej vyplynulo, že si svojho manžela X. brala vážne, z lásky a nie iba účelovo, kvôli peniazom. Do Anglicka pricestovala so svojím bývalým druhom H. G. a bola tam do konca roka 2012, potom už cestovala do Anglicka za svojím manželom. S H. G. sa rozišla ešte pred svadbou s X., lebo im to už nefungovalo. Ďalej krajský súd poukazuje na výpoveď manžela obžalovanej R. C. X., ktorý uviedol, že manželstvo uzavreli z lásky a žijú spolu riadne už 8 rokov, pričom za uzavretie manželstva obžalovanej nedal žiadne peniaze. Potvrdil, že jeho manželka je v zlom psychickom stave, preto sa o domácnosť stará prevažne on. Poznajú sa aj ich rodiny. Táto jeho výpoveď bola podporená aj výpoveďou svedka C. C., keď uviedol, že X. mu oznámil, že stretol dievča, ktoré sa mu páči a s ktorým sa chce zosobášiť a tým, že on sa s nimi stretával aj naďalej, bol na ich svadbe, videl ich spoločné fotky a podľa jeho informácií žijú spolu riadne v manželskom zväzku. V neprospech obžalovanej svedčí predovšetkým výpoveď svedka H. G., ktorý uvádza, že s obžalovanou pred odchodom do Veľkej Británie žili v partnerskom vzťahu s obžalovanou, avšak neskôr sa ich cesty rozišli a on sa častejšie vracal domov. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania, v ktorej uvádzal, že obžalovaná sa v toku 2011 spoznala s Pakistancom X., s ktorým sa spriatelila a ktorému mala mať úmysel pomôcť svojmu pri získaní povolenia na pobyt a to uzavretím manželstva a mala dokonca za to dostať odmenu vo výške 2.300 libier, pričom mu v máji 2011 aj oznámila, že sa zosobášili a X. jej zaplatil 2.300 libier sa vyjadril, že je pravdou, čo uviedol na polícii vo svojom výsluchu. Sám svedok však uviedol, že tieto informácie mal iba sprostredkovane, od samotnej obžalovanej, teda nebol účastníkom toho, aby sa obžalovaná v tomto kontexte zhovárala so svojím súčasným manželom, pričom nie je objasnený dôvod, prečo mu takéto skutočnosti ona sama tvrdila. Aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, viac-menej preukazujú tú skutočnosť, že manželstvo obžalovanej s X. aj v súčasnej riadne funguje, o čom svedčia jednak spoločné fotky manželov a komunikácia medzi nimi prostredníctvom sms správ a jednak aj výsledky správy zo šetrenia britských orgánov, ktorým neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce vážnosť ich manželského zväzku. Je potrebné uviesť a tu prisvedčiť obhajobe, že prokuratúra vyhodnocovala dôkazy jednostranne v neprospech obžalovanej a v nedostatočnej miere brala do úvahy tie, ktoré svedčia v jej prospech. Krajský súd ešte v tejto súvislosti dodáva, že prokurátor v dôvodoch odvolania nereaguje sa dôvody uvedené v oslobodzujúcom rozsudku a nijako sa nevyjadruje k súdom prvého stupňa tvrdenej nepoužiteľnosti výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 5.2.2017. Za takéhoto stavu, s poukazom na vyššie uvedené dôvody je aj krajský súd toho názoru, že skutok, ktorý sa obžalovanej kladie za vinu, nie je trestným činom, teda v danom prípade bolo dôvodné obžalovanú spod obžaloby oslobodiť v súlade s ust. § 285 písm. b/ Tr. poriadku a v tomto ohľade je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne. Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.