KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov14. 5. 2019plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7To/23/2018 z 14. 5. 2019

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 14. mája 2019, sp. zn. 7To/23/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8317010614.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010614
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317010614.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny
Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2019, v trestnej
veci proti obžalovanej A. V. pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 106/2017 zo dňa 2.8.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obž. A. V.,
nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX P., spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 76/17/7702 zo dňa 9. augusta 2017, pre skutok, ktorý je v obžalobe
právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tak,
že
- dňa 12.05.2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles v Škótsku s úmyslom finančného zisku
2 300,- libier, ktoré jej boli vyplatené pred sobášom a s vedomím, že manželstvo uzatvára za účelom
získania možnosti pobytu pre ženícha v Škótsku, uzavrela manželstvo s mužom menom R. C. X., nar.
XX.XX.XXXX, občanom J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev za rok 2011 na Matričnom úrade
Scottish Borders, Peebles, pod poradovým číslom 39, číslo sobášneho listu XXXXXXXX, čím mu takto
za úplatu umožnila uzatvoriť účelové manželstvo s cieľom získať trvalý alebo prechodný pobyt na území
Škótska alebo iného členského štátu Európskej únie, pričom bol R. C. X. vydaný pobytový preukaz EHP
s platnosťou do 18.09.2017,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry,
ktoré následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa uviedol, že súd nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav veci. Obžalovaná sa v
priebehu vyšetrovania ku skutku priznala v plnom rozsahu, pričom sa svoju obhajobu neuvádzala nič
relevantné. Poukázal na jej prvú výpoveď z prípravného konania, keď popísala, ako sa s Pakistancom
X. zoznámila, od inej ženy sa dozvedela, že si ju chce vziať a dať jej peniaze. On za ňou potom chodil,
skamarátili sa a vysvetlil jej, že ak sa zosobášia, on bude môcť požiadať o predĺženie pobytu. Dohodli sa,
že jej zaplatí 2.300,- eur. Všetky doklady vybavil X. a zaplatil jej sľúbenú odmenu. Zosobášili sa, avšak
bolo to iba manželstvo na papieri. Ďalej poukázal na výpoveď svedka G., ktorý obžalovanú usvedčuje zo
spáchania skutku, keď s ňou pricestoval do Anglicka a žili spolu, avšak potom mu povedala, že si berie
X. za odmenu 2.300,- eur, on s tým však nesúhlasil. Obžalovanú tiež usvedčuje aj sobášny list, správa
Europolu a ďalšie listinné dôkazy. Svedecké výpovede v prospech obžalovanej je potrebné považovať za
účelové. Súd prvého stupňa sám vydal trestný rozkaz dňa 18.8.2017, v ktorom obžalovanú uznal vinnou,
avšak tento nenadobudol právoplatnosť z dôvodu odporu zo strany obžalovanej. Svedok G. na svojej
výpovedi zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Zo správy Národnej ústredne Europol zo dňa 5.12.2016



vyplýva, že R. C. X. pricestoval do Veľkej Británie dňa 8.6.2006 ako manžel britskej občianky, ktorej
domácnosť však opustil. Dňa 8.5.2008 požiadal o získanie trvalého pobytu, čo mu bolo zamietnuté.
Opätovne požiadal o právo na trvalý pobyt dňa 31.7.2009 s neúspešným výsledkom. 24.2.2010 požiadal
o uzavretie manželstva s A. V. s tým, že ju pozná od novembra 2008 a rozhodol sa s ňou oženiť. V
období od 11.5.2008 do 18.9.2012 sa zdržiaval vo Veľkej Británii nelegálne. V roku 2011 bola obžalovaná
zadržaná za predloženie falošných dokladov za účelom obohatenia sa. Mal teda za to, že sa obžalovaná
dopustila žalovanej trestnej činnosti a svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne, pričom uviedla,
že dňa 12.05.2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles v Škótsku skutočne uzatvorila
manželstvo s mužom R. C. X., nar. XX.XX.XXXX, občanom J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev
za rok 2011 na Matričnom úrade Scottish Borders, Peebles pod poradovým číslom 39, číslo sobášneho
listu XXXXXXXX. Išlo však o tradičné manželstvo, ktoré s manželom uzavreli po vzájomnej náklonnosti a
láske. V žiadnom prípade nešlo o účelové manželstvo v snahe získať majetkový prospech. S manželom
žijú doteraz v spoločnej domácnosti v Anglicku, spoločne hospodária, spoločne uhrádzajú výdavky na
domácnosť. Jej tvrdenia potvrdili na hlavnom pojednávaní aj jej manžel C. X. a rovnako aj svedok C.
C.. V súvislosti s uzavretím manželstva sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania. Preukazujú
to aj listinné dôkazy, ktoré boli doložené do spisu (fotografie, sms správy, spoločný účet, spoločná
zmluva o pripojení energií do bytu, a to hneď po svadbe, finančné vypomáhanie obvinenej manželom
prostredníctvom Western Union). Naopak, v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by uzavrela
účelové manželstvo za účelom finančného zisku, ani to, že manželstvo sa malo uzatvoriť iba za
účelom získania možnosti pobytu pre ženícha v Škótsku. Prokurátor v zdôvodnení poukazuje na jej
priznanie v priebehu vyšetrovania. Samotné priznanie, ktoré v ďalšej výpovedi odvolala s tým, že
vypovedala pod nátlakom orgánu činného v trestnom konaní, nemôže byť podľa jej názoru dostatočným
skutkovým podkladom pre preukázanie objektívnej a už vôbec nie subjektívnej stránky trestného činu
prevádzačstva. Súd zhodnotil výsluch zo dňa 5.2.2017 ako nezákonný a za procesne nespôsobilý, s čím
sa v plnom rozsahu stotožňuje. K výsluchu svedka H. G., na ktorý poukazuje prokurátor v zdôvodnení
odvolania, uviedla, že tento vypovedal iba k sprostredkovaným informáciám, ktoré mu údajne mala
sama povedať, on sám však nebol svedkom žiadnej situácie, ktorá by potvrdzovala jeho tvrdenia. To,
že jej tvrdenia sa zakladajú na pravde, vyplýva aj z toho, že Veľká Británia vydala jej manželovi časovo
neobmedzené povolenie na trvalý pobyt. S týmto sú spojené časté a prísne kontroly štátnych orgánov,
ktoré vzhľadom na povolený pobyt považujú manželstvo obžalovanej a jej manžela za tradičné, uzavreté
v súlade so zákonom a predovšetkým za funkčné. Mala za to, že žiadne priame dôkazy, preukazujúce
spáchanie trestného činu prevádzačstva zo strany obžalovanej, sa v spise nenachádzajú, ani neboli
preukázané na hlavnom pojednávaní. Navrhla, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní dostatočné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2005/301/> a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust.
§ 2 ods. 12 Tr. por. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/>

Proti rozsahu vykonaného dokazovania v zásade nič nenamieta ani prokurátor vo svojom odvolaní,
nesúhlasí však s tým, ako prvostupňový súd vykonané dôkazy hodnotil.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, ktoré postačuje na rozhodnutie vo veci
samej, predovšetkým výsluchom svedka R. C. X., manžela obžalovanej, svedka C. C., svedka H. G.,
prečítaním výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 26.5.2017, oboznámením listinných
dôkazov a to najmä lekárskej správy H.. Y., správ Slovenskej pošty o zaslaní finančných čiastok
obžalovanej zo strany R. C. X., správy ministerstva vnútra, sobášneho listu, správy PPZ Ministerstva



vnútra SR, fotokópie cestovného pasu obžalovanej, potvrdenia o zakúpení leteniek, fotografie manželov
a prekladu komunikácie medzi manželmi.

Prvostupňový súd tiež v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

V prvom rade krajský súd uvádza, že z hľadiska dôvodu oslobodenia obžalovanej spod obžaloby sa
stotožnil so závermi okresného súdu, že obžalovanú spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 285
písm. b/ Tr. poriadku, teda že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nie je trestným činom,
keďže k samotnému, vyššie popísanému skutku došlo, avšak ten nespĺňa pojmové znaky zločinu
prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. Prvostupňový súd zvažoval, či obžalovanú oslobodí podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku - pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná
stíhaná, alebo podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku - že skutok nie je trestným činom a pri hodnotení
jednoty a totožnosti skutku sa priklonil k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal (manželstvo
uzavreté bolo), no nie je trestným činom, pretože nebolo preukázané, že obvinená uzatvorila manželstvo
účelovo s cieľom získania pobytu pre ženícha R. C. X. na území Škótska alebo iného štátu Európskej
únie. V tejto súvislosti súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku poznamenal, že oslobodenie podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal,
tak aj v prípade, ak po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom zhodnotení
všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok naozaj stal, čo však
v tomto prípade aj podľa názoru krajského súdu nebolo možné aplikovať. To, že samotný skutok, teda
že obžalovaná uzavrela manželstvo vo Veľkej Británii s mužom menom R. C. X., nar. XX.XX.XXXX,
občanom J., ktoré je zapísané v knihe manželstiev za rok 2011 na Matričnom úrade Scottish Borders,
Peebles, pod poradovým číslom 39, číslo sobášneho listu XXXXXXXX a on na základe toho získal trvalý
alebo prechodný pobyt na území Škótska alebo iného členského štátu Európskej únie, pričom bol R. C.
X. vydaný pobytový preukaz EHP s platnosťou do 18.09.2017, sa stal, je nepochybné aj podľa názoru
krajského súdu. Dôvod oslobodenia podľa § 285 písm. b/ Tr. por. bol teda podľa názoru krajského súdu
určený správne.

Odvolací súd sa však nie celkom stotožnil so všetkými dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na
ktorých postavil svoje rozhodnutie (konkrétne v časti týkajúcej sa dôvodu procesnej nepoužiteľnosti
výpovede zo dňa 5.2.2017) a vo vzťahu k tomu považoval za nevyhnutné uviesť ďalšie skutočnosti a
dôvody podporujúce inak správny záver deklarovaný v oslobodzujúcom rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri hodnotení zákonnosti dôkazu - výsluchu
obvinenej z prípravného konania zo dňa 5.2.2017, poukázal na skutočnosť, že sám vyšetrovateľ po
vykonaní výsluchu obvinenej dňa 6.3.2017 podal žiadosť o ustanovenie obhajcu obvinenej pre dôvod
povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 TP, teda pre pochybnosti o spôsobilosti obvinenej náležite sa
obhajovať (čl. 20), teda sám vyšetrovateľ zistil dôvod povinnej obhajoby, bez realizácie ktorej nie je
možné považovať výsluch obvineného za zákonný, pričom zdôraznil, že prvý výsluch obvinenej sa konal
pred podaním žiadosti vyšetrovateľa. Sudca pre prípravné konanie, na žiadosť vyšetrovateľa, ustanovil
obhajcu obvinenej opatrením č. k. 3Tp/23/2017 zo dňa 8.3.2017 práve pre dôvod podľa § 37 ods. 2 TP
(čl. 21). Dňa 20.3.2017 obvinená udelila plnomocenstvo JUDr. Martine Čelkovej, advokátke k obhajobe,
(čl. 22) preto opatrením sudcu pre prípravné konanie zo dňa 6.4.2017 bolo zrušené ustanovenie obhajcu
Mgr. Mariána Lipu. V poradí druhý výsluch obvinenej sa konal dňa 26.5.2017 už za prítomnosti obhajcu.
Súd prvého stupňa poukazujúc na vyššie uvedené, považoval výsluch zo dňa 5.2.2017 za nezákonný
a za procesne nespôsobilý a preto umožnil prokurátorovi prečítať výsluch obvinenej zo dňa 26.5.2017.
Keďže výsluch obžalovanej zo dňa 5.2.2017 bol procesne nespôsobilý, z ostatných vykonaných dôkazov
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, žeby došlo k uzatvoreniu účelového manželstva
zo strany obvinenej. Svedok H. G., ktorý podľa odôvodnenia obžaloby mal usvedčovať obžalovanú z
účelového uzavretia manželstva, však uvádzal len sprostredkované informácie, ktoré, ako sám tvrdí,
mu mala uvýdzať obvinená - teda sám nebol nikdy svedkom rozhovorov medzi obvinenou a jej budúcim
manželom o účelovom uzavretí manželstva a sám ani nebol nikdy svedkom toho, aby A. V. bola
vyplatená suma za uzavretie manželstva. Navyše, svedok potvrdil, že obžalovaná už v čase, keď s
ním žila, trpela závažnými psychickými problémami, ktoré si vyžadovali odbornú psychiatrickú liečbu,



na ktorú ju sprevádzal. Uzatvorenie manželstva s Pakistancom z citovej náklonnosti potvrdil aj samotný
svedok X. R. C., manžel obvinenej, i ďalší svedok C. C., ktorý kvôli svojmu svedectvu pricestoval
na súd z Veľkej Británie. Tvrdenia všetkých troch sú podporené aj viacerými fotografiami obvinenej a
jej manžela pri rôznych príležitostiach a v rôznych obdobiach roka, ako aj listinnými dôkazmi, najmä
SMS správami medzi nimi, ktoré boli pre účely súdu preložené. Prvostupňový súd zdôraznil, že štát
kde manželia žijú, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, tento manželský zväzok uzavretý ešte
v roku 2011 uznáva a rešpektuje dokonca tak, že manželovi obvinenej X. R. C. povolil trvalý pobyt
na časovo neobmedzené obdobie zostať na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska (čl.
250). Vydaniu tohto povolenia predchádzala prísna kontrola tamojších štátnych orgánov, vrátane návštev
domácnosti manželov zo strany psychiatrického liečebného zariadenia. Poukázal tiež na dobu existencie
manželstva, preukázateľné faktické spolužitie manželov a skutočnosť, že manžel sa zaujíma o zdravotný
stav obžalovanej a zúčastňuje sa na priebehu liečby.

Odvolací súd, hoci sa stotožňuje s oslobodzujúcim verdiktom, však na rozdiel od súdu prvého stupňa
nepovažuje ako dôvod nepoužiteľnosti výsluchu obžalovanej v prípravnom konaní zo dňa 5.2.2017 tú
skutočnosť, že tento výsluch sa konal bez prítomnosti obhajcu, ktorý obžalovanej v tom čase ešte nebol
ustanovený, aj keď sa jednalo o prípad povinnej obhajoby v súlade s ust. § 37 ods. 2 Tr. por., čo neskôr
uznal aj vyšetrovateľ, keď sám navrhol obžalovanej ustanoviť obhajcu. V tejto súvislosti krajský súd v
prvom rade konštatuje, že obžalovaná sa pri výsluchu zo dňa 5.2.2017 ku skutku priznala a skutočnosti,
ktoré pri tomto výsluchu uviedla, tvoria prakticky celú podstatu obžaloby. Obžalovaná popísala, že sobáš
s jej manželom bol účelový, že mu chcela pomôcť, aby získal povolenie na pobyt a že jej bola sľúbená aj
finančná odmena, keď si ho vezme. Práve z tohto výsluchu vychádzali aj orgány činné v trestnom konaní
pri stíhaní obžalovanej a na týchto skutočnostiach, nepriamo podporených ešte aj výpoveďou svedka
G., bola v prevažnej miere postavená obžaloba. Vo výsluchu v prípravnom konaní dňa 26.5.2017, ktorý
musel byť prerušený z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu obžalovanej, obžalovaná v celom rozsahu
zmenila svoju prvotnú výpoveď a poprela, aby sa jednalo o účelový zväzok s tým, že uviedla, že má
problémy s pamäťou a trpí vážnymi psychickými problémami, ktoré majú vplyv aj na jej výpovede a že
bola ovplyvnená práve svojim zdravotným stavom.

Tu je nevyhnutné uviesť, že v zmysle lekárskej správy, ktorá je súčasťou spisu (ako aj v zmysle
svedeckých výpovedí a ďalších dôkazov), obžalovaná skutočne trpí určitými závažnejšími psychickými
problémami, na ktoré sa aj lieči a tieto problémy sú takého charakteru, že je dôvodné predpokladať, že za
istých okolností by mohli mať vplyv aj na to, čo uvádzala vo svojich jednotlivých výsluchoch. Vychádzajúc
z tejto lekárskej správy, obžalovaná je v evidencii ambulancie od roku 1990 s diagnózou ľahkej mentálnej
retardácie, bola hospitalizovaná v roku 1997 s diagnózou zmiešanej disociatívnej poruchy a na základe
vyšetrenie psychológa trpí zmiešanou poruchou osobnosti s tým, že pravidelne užíva anxiolytickú liečbu.
Na tieto aspekty opakovane poukazovala obhajoba a to jednak pri výsluchu dňa 26.5.2017, ako aj v
návrhu na doplnenie dokazovania a pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu pred podaním obžaloby.

Krajský súd tiež dáva do pozornosti zdôvodnenie zmeny vo výpovedi zo strany samotnej obžalovanej,
ktorá zmenu svojej pôvodnej výpovede pri výsluchu dňa 26.5.2017 odôvodnila tým, že bola pod
nátlakom vyšetrovateľov, hrozili jej väzbou, aj časovým stresom, síce nie priamo pri výsluchu, ale v
inej miestnosti. Uviedla tiež, že má problémy s pamäťou a preto vravela, že sa neliečila nikdy predtým
u psychiatra (čo preukázateľne nebola pravda). V skutočnosti sa lieči roky, má psychické problémy a
vypovedala pod veľkým strachom a pod vplyvom svojho stavu, preto to, čo uviedla pri výsluchu dňa
5.2.2017, nie je pravda. Pri tomto druhom výsluchu, v ktorom poprela spáchanie skutku a zmenila
svoju pôvodnú výpoveď, došlo navyše, ako už bolo spomenuté vyššie, k zhoršeniu zdravotného stavu
obžalovanej, v dôsledku čoho musela byť ošetrená rýchlou zdravotnou službou a museli jej byť podané
lieky. Odvolací súd je toho názoru, že tieto tvrdenia obžalovanej v kontexte vyššie uvedených súvislostí
nemožno úplne opomenúť a nebrať do úvahy a najmä vzhľadom na preukázateľné zdravotné problémy
obžalovanej psychického charakteru bolo na nich potrebné prihliadať a venovať im náležitú pozornosť.
Práve za účelom preskúmania aj týchto aspektov bolo vo veci účelné vykonať obhajobou navrhované
znalecké dokazovanie, ktorým by sa tieto okolnosti odborne preskúmali.

Poukazujúc na vyššie uvedené okolnosti mal krajský súd za to, že v tomto konkrétnom prípade reálne
existovali dôvodné pochybnosti o tom, či skutočnosti uvádzané obžalovanou pri výsluchoch, či už pri
prvom, kde sa ku skutku priznala alebo pri druhom, kde došlo k úplnej zmene jej výpovede, neboli
ovplyvnené práve psychickým stavom obžalovanej a tiež do akej miery jej psychický stav vplýval na



bezdôvodné zmeny v týchto jej výpovediach. Z tohto hľadiska tu podľa názoru krajského súdu vyvstávala
potreba, aby pre správne posúdenie hodnovernosti výpovedí obžalovanej a dôvodu zmeny výpovede
bol odborným spôsobom preverený možný vplyv jej zdravotného stavu na tieto výpovede a najmä
na ich zmeny. Takýmto odborným znaleckým skúmaním by sa pravdepodobne mohli odstrániť tieto
dôvodné pochybnosti a orgány činné v trestnom konaní, neskôr aj samotný súd by sa mohol na základe
výsledkov znaleckého dokazovania prikloniť či už k jednej alebo druhej výpovedi a teda dôkazná situácia
by sa naklonila buď ešte viac v prospech obžalovanej alebo naopak, v jej neprospech, v prípade,
ak by znalecké dokazovanie dospelo k záveru, že priznanie obžalovanej vo výpovedi dňa 5.2.2017
a následná zmena výpovede neboli podmienené jej zdravotným stavom a zmena výpovede bola len
účelová, s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Cieľom takéhoto znaleckého dokazovania by teda
bolo zistiť, či diagnóza obžalovanej mohla mať vplyv na jej prvotnú výpoveď a tiež na jej zmenu, teda
orgány činné v trestnom konaní a neskôr aj súd by na základe toho mali väčšiu možnosť vyhodnotiť,
či mohla byť prvotná výpoveď použiteľná ako dôkaz v trestnom konaní. Obhajkyňa v prípravnom
konaní opakovane, naposledy pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu, navrhla vypracovanie
znaleckého posudku, ktorý by mohol objasniť, či je psychický stav obžalovanej taký, aby vysvetľoval
nedôvodné zmeny v jej výpovediach a ničím neodôvodnené a nepochopiteľné priznanie obžalovanej,
ktoré bolo v rozpore s ďalšími dôkazmi. Vyšetrovateľ však tieto návrhy zamietol s odôvodnením, že do
spisu boli doručené správy od psychiatra obžalovanej, v ktorých je dostatočne popísaný jej stav. Krajský
súd však pripomína, že posúdenie psychického stavu obžalovanej z toho hľadiska, aký mohol mať vplyv
na jej výpovede, čo bolo v prejednávanej veci potrebné vyhodnotiť, nemôže podľa jeho názoru urobiť len
sám vyšetrovateľ bez odborných znalostí, na druhej strane, už z laického pohľadu tu takéto pochybnosti
nepochybne boli prítomné. Evidentne, vychádzajúc z obsahu spisu, ani prokurátor, či už v prípravnom
konaní alebo v konaní pred súdom, návrh na doplnenie dokazovania nepredniesol.

Z týchto dôvodov, keďže tieto vyššie popísané dôležité skutočnosti pre náležité zistenie skutkového
stavu neboli potrebným odborným spôsobom preskúmané, nebolo možné podľa názoru krajského
súdu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť hodnovernosť výpovede obžalovanej v
prípravnom konaní dňa 5.2.2017 ako aj dňa 26.5.2017, pri ktorej došlo k úplnej zmene prvotnej výpovede
obžalovanej a tiež posúdiť, ktorú z týchto výpovedí vziať do úvahy ako rozhodujúcu a naopak, ktorú
považovať za ovplyvnenú zdravotným stavom a predovšetkým vyhodnotiť, z akých dôvodov došlo k
úplnej zmene výpovede a či mal na tak kategorickú zmenu výpovede vplyv psychický stav obžalovanej.
Keďže nie je možné nepochybne vysloviť záver o týchto skutočnostiach za situácie, keď nebol skúmaný
duševný stav obžalovanej a následne vyhodnotený jeho vplyv na jej výpovede a ich zmeny, v súlade
so zásadou „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného nemožno podľa názoru
krajského súdu ani pri hodnotení dôkazov prihliadnuť na výpoveď obžalovanej zo dňa 5.2.2017, pri
ktorej sa ku skutku v plnom rozsahu priznala, keďže by to bolo v neprospech obžalovanej. Vzhľadom
na konkrétne okolnosti týkajúce sa obžalovanej bolo potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní
tieto dôvodné pochybnosti odstránili, k čomu však ani napriek návrhom zo strany obhajoby nedošlo.
Pri posudzovaní viny obžalovanej bolo teda možné vychádzať iba z ostatných dôkazov vykonaných v
priebehu konania.

Z hľadiska ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní,
hodnotiac tieto jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti aj krajský súd dospel k záveru, že vina
obžalovanej zo skutku, spočívajúceho v účelovom uzavretí manželstva s tým úmyslom, aby pomohla
získať Syed Ali Nawazovi povolenie na pobyt vo Veľkej Británii (navyše za odmenu), nebola v súlade
so zásadou „in dubio pro reo“ bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Prvostupňový súd tieto ďalšie
dôkazy, pri nepoužiteľnosti výpovede obžalovanej zo dňa 5.2.2017, vyhodnotil v zásade správne. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na výpoveď obžalovanej z prípravného konania zo dňa
26.5.2017, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a z ktorej vyplynulo, že si svojho manžela
X. brala vážne, z lásky a nie iba účelovo, kvôli peniazom. Do Anglicka pricestovala so svojím bývalým
druhom H. G. a bola tam do konca roka 2012, potom už cestovala do Anglicka za svojím manželom. S
H. G. sa rozišla ešte pred svadbou s X., lebo im to už nefungovalo.

Ďalej krajský súd poukazuje na výpoveď manžela obžalovanej R. C. X., ktorý uviedol, že manželstvo
uzavreli z lásky a žijú spolu riadne už 8 rokov, pričom za uzavretie manželstva obžalovanej nedal žiadne
peniaze. Potvrdil, že jeho manželka je v zlom psychickom stave, preto sa o domácnosť stará prevažne
on. Poznajú sa aj ich rodiny. Táto jeho výpoveď bola podporená aj výpoveďou svedka C. C., keď uviedol,
že X. mu oznámil, že stretol dievča, ktoré sa mu páči a s ktorým sa chce zosobášiť a tým, že on sa s



nimi stretával aj naďalej, bol na ich svadbe, videl ich spoločné fotky a podľa jeho informácií žijú spolu
riadne v manželskom zväzku.

V neprospech obžalovanej svedčí predovšetkým výpoveď svedka H. G., ktorý uvádza, že s obžalovanou
pred odchodom do Veľkej Británie žili v partnerskom vzťahu s obžalovanou, avšak neskôr sa ich cesty
rozišli a on sa častejšie vracal domov. Po prečítaní výpovede svedka z prípravného konania, v ktorej
uvádzal, že obžalovaná sa v toku 2011 spoznala s Pakistancom X., s ktorým sa spriatelila a ktorému
mala mať úmysel pomôcť svojmu pri získaní povolenia na pobyt a to uzavretím manželstva a mala
dokonca za to dostať odmenu vo výške 2.300 libier, pričom mu v máji 2011 aj oznámila, že sa zosobášili
a X. jej zaplatil 2.300 libier sa vyjadril, že je pravdou, čo uviedol na polícii vo svojom výsluchu. Sám
svedok však uviedol, že tieto informácie mal iba sprostredkovane, od samotnej obžalovanej, teda nebol
účastníkom toho, aby sa obžalovaná v tomto kontexte zhovárala so svojím súčasným manželom, pričom
nie je objasnený dôvod, prečo mu takéto skutočnosti ona sama tvrdila.

Aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, viac-menej preukazujú tú skutočnosť, že manželstvo
obžalovanej s X. aj v súčasnej riadne funguje, o čom svedčia jednak spoločné fotky manželov a
komunikácia medzi nimi prostredníctvom sms správ a jednak aj výsledky správy zo šetrenia britských
orgánov, ktorým neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce vážnosť ich manželského zväzku.
Je potrebné uviesť a tu prisvedčiť obhajobe, že prokuratúra vyhodnocovala dôkazy jednostranne v
neprospech obžalovanej a v nedostatočnej miere brala do úvahy tie, ktoré svedčia v jej prospech. Krajský
súd ešte v tejto súvislosti dodáva, že prokurátor v dôvodoch odvolania nereaguje sa dôvody uvedené
v oslobodzujúcom rozsudku a nijako sa nevyjadruje k súdom prvého stupňa tvrdenej nepoužiteľnosti
výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 5.2.2017.

Za takéhoto stavu, s poukazom na vyššie uvedené dôvody je aj krajský súd toho názoru, že skutok, ktorý
sa obžalovanej kladie za vinu, nie je trestným činom, teda v danom prípade bolo dôvodné obžalovanú
spod obžaloby oslobodiť v súlade s ust. § 285 písm. b/ Tr. poriadku a v tomto ohľade je rozhodnutie
súdu prvého stupňa vecne správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora postupom podľa § 319
Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8317010614)

  1. 2. 8. 2018Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/106/2017 z 2. 8. 2018opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 14. 5. 2019Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7To/23/2018 z 14. 5. 2019 (toto rozhodnutie)