Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21CoP/53/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200498 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317200498.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželov Z. A., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. XX a A. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie Slobody 2, Humenné, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. S. A., narodenému XX.XX.XXXX a mal. M. A., narodenému XX.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/26/2017 - 150 zo dňa 21.08.2018, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Predmet konania 1. Predmetom konania je rozvod manželstva rodičov a úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov konania. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit. „ I. Súd manželstvo Z. A., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č. X rozvádza. II. Na čas po rozvode zveruje mal. S. A., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otca zaväzuje prispievať na výživu mal. S. A., nar. XX.XX.XXXX sumou po XXX,- Eur mesačne a na mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX sumou po 150,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania“. 3. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zároveň dospel k názoru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel. Vychádzal pritom z dôvodov uvedených v návrhu, z vyjadrení manželov na pojednávaní, z ktorých vyplynulo, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, čo významnou mierou narušilo ich spolužitie. Vo vzťahu k úprave rodičovských právach povinností na čas po rozvode rodičov mal za to, že mal. deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou ktorá sa o nich fakticky stará. Maloletého S. a mal. M. zveril so súhlasom oboch rodičov do osobnej starostlivosti matke. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom skúmal možnosti a schopnosti oboch rodičov poskytovať im potrebnú výživu a mal za preukázané, že matka pracuje v spoločnosti Hatech v Humennom s čistým príjmom cca 430,- Eur mesačne. Otec dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, predložil ako dôkaz potvrdenie, z ktorého vyplýva, že dosahuje čistú mzdu vo výške 356,30 Eur týždenne, pričom pracuje sezónne a pracovnú zmluvu má uzavretú od marca do novembra 2018. K tomu v Írsku poberá prídavky na mal. deti, na pojednávaní dňa 28.03.2017 uviedol, že výška týchto prídavkov je 130,- Eur na jedno dieťa, spolu 260,- Eur mesačne. Súhlasil s určením výživného po 80,- Eur mesačne na jedno dieťa. K tomu je potrebné uviesť, že náklady matky na výchovu a výživu jedného dieťaťa presahujú sumu 80,- Eur mesačne a je zákonnou a morálnou povinnosťou otca podieľať sa v primeranej miere na úhrade týchto nákladov. Otec je riadne zamestnaný v Írsku, dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje podieľať sa v primeranej miere na úhrade nákladov pre maloleté deti a na základe uvedených dôvodov súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. S. sumou po 200,- Eur mesačne a mal. M. po 150,- Eur mesačne, 4. Poukázal na ustanovenia § 24, § 62 ods. 1, 2,4,5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Obsah odvolania manžela 6. Proti rozsudku a to proti výroku o výživnom, vrátane výroku o trovách konania podal odvolanie manžel. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Konštatujúc konajúcim súdom otec mal. detí dosahuje čistú mzdu v zahraničí vo výške 356,30 Eur , tento jeho príjem je len sezónny, má uzatvorenú zmluvu len od marca do konca októbra, pričom v mesiacoch od novembra do konca februára, kedy nepracuje, poberá sociálne dávky vo výške 772,- Eur mesačne, jeho základné výdavky na živobytie sú vo výške 910,- Eur, ktoré dokladoval v priebehu prvostupňového konania. Zároveň, je pravdou, že otec mal. detí poberal prídavky na deti z Írska, avšak nie v sume 260,- Eur mesačne, ale v sume 210,- Eur mesačne, teda po odrátaní sumy, ktoré dostávala matka ako prídavky na mal. deti zo Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku, tieto prídavky na deti, poberal A. A., len v období, počas ktorého vykonával sezónne práce (od marca do konca októbra) a momentálne, nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva už tieto prídavky na deti z Írska nebude môcť poberať vôbec a zároveň sumu za mesiac september 2018 už aj pravdepodobne vrátiť. Vzhľadom na zlé finančné pomery navrhuje výživné zmeniť a stanoviť ho na mal. S., nar. XX.XX.XXXX na sumu 80,- Eur mesačne a na mal. M., nar. XX.XX.XXXX taktiež na sumu 80,- Eur. 7. Kolízny opatrovník a matka sa k odvolaniu nevyjadrili. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ,preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 C.s.p. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti, odôvodňujúce stanoviť výživné zo strany otca na maloleté deti, ktoré má platiť na čas po rozvode manželstva v rozsahu ako to navrhuje odvolateľ. 10. Odvolateľ namieta výšku stanoveného výživného a má za to že, v jeho možnostiach a schopnostiach je platiť výživné v rozsahu 80 eur mesačne na každého z maloletých synov. 11. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností. 12. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. 14. Odvolací súd považuje zistený skutočný stav vecí za dostatočný. Z výsledkov dokazovania vo vzťahu k záveru o rozsahu vyživovacej povinností vyplývajú správne závery súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča a oprávnené potreby oboch mal. detí. Rodičia mal. detí nežijú spoločne, výlučnú osobnú starostlivosť o obe mal. detí zabezpečuje matka. Matka je zamestnaná, jej príjem je vo výške 433,- Eur mesačne. Náklady na výživu mal. detí predstavujú náklady na bývanie, stravu, ošatenie, obuv, kozmetiku, drogériu, náklady na školské potreby a pomôcky. Náklady tvrdené matkou boli preukázané. Pokiaľ ide o základné náklady ako sú náklady na bývanie, stravu, tie nie je potrebné dokazovať, tie sa predpokladajú. 15. Vzhľadom na námietky odvolateľa odvolací súd pristúpil k posúdeniu zárobkových možností otca, jeho reálnych zárobkových možností, ktoré sú dané jeho vzdelaním, fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúsenosti, miestom vykonávania tejto práce, k otázke posúdenia sezónnosti práce a z nej vyplývajúcich možnosti platiť výživné v akom rozsahu. 16. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec je schopný dosahovať príjem, pokiaľ pracuje aj keď pracuje sezónne, pretože má príjem aj počas obdobia kedy nemá príjem z pracovnej činnosti. Súd vychádzal pri skúmaní pomerov otca z jeho tvrdených príjmov a už len z týchto tvrdených zárobkových možností je možné vychádzať, že ,stanovená výška výživného s prihliadnutím na oprávnené potreby mal. detí je určená správne. Priemerná minimálna mzda v Írsku je 1.614,- Eur (zdroj www.finance.sk/ minimálna-mzda-v-eu). Odvolací súd poukazuje na to, že mzdu, ktorú dosahuje otec tak túto sumu je potrebné vnímať vzhľadom na vyššie citované údaje ako pomerne minimálnu úroveň príjmu oproti príjmu ,ktorý môže dosahovať zamestnanec v Írsku ako minimálny príjem. Otec je zdravý človek, je predpoklad, že má vytvorené schopností a možnosti pracovať, má predpoklady vykonávať prácu a podľa názoru odvolacieho súdu môže dosahovať aj násobok tej mzdy ktorú dosahuje. Neobstojí námietka otca, že s prihliadnutím na skutočnosť, že pracuje len sezónne je rozsah výživného stanovený nesprávne a neprihliada sa na jeho odôvodnené potreby. Príjem otca počas obdobia kedy pracuje a aj obdobia kedy poberá dávku je dostatočný pre plnenie výživného v rozsahu stanovenom súdom. Otec sa rozhodol pracovať takýmto spôsobom a zrejme považuje svoj príjem za primerane dostatočný, pokiaľ pracuje sezónne a v zahraničí aj s prihliadnutím na svoje oprávnené výdaje. Každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a aby rodič bol schopný uspokojovať oprávnené potreby oprávnených. 17. Konanie o rozvod manželstva je návrhovým konaním, je však spojené v prípade maloletých detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov s úpravou práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Aj keď ide o návrhové konanie a platí režim mimosporového poriadku, s čím súvisí aj dokazovaniu vo vzťahu k následnému podkladu meritórneho rozhodnutia aj vo veci výživného a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode manželstva dôkazná povinnosť je daná účastníkom konania, je daná aj povinnosť tvrdenia. V súlade s § 32 ods.1 CMP sú účastníci povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a podľa ods.2 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Aj v mimosporovom procese majú účastníci konania základné procesné povinnosti a sú povinní súdu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie vo veci samej a majú danú povinnosť dôkaznú, ktorá predpokladá procesnú aktivitu smerujúcu k preukázaniu skutkových tvrdení účastníka konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazná povinnosť sleduje konkrétne tvrdenia uvedené účastníkmi konania. Ak sa súd mal zaoberať otázkou možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča, vychádzal z dôkazov, ktoré boli zistené súdom a predložené v konaní. Iné dôkazy zo strany otca neboli predložené. 18. Vo vzťahu k potrebám maloletých detí, treba uviesť, že tie boli matkou tvrdené a preukázané, korešpondujú s charakterom súčasnej doby. Výdaje na výživu maloletých detí sú nielen výdaje na zabezpečenie bývania, odevné, zdravotné, ale aj kultúrne a je potrebné prihliadať aj na náhodné výdavky, nielen na pravidelné mesačne, ktoré sa vyskytnú a súd je povinný pri určovaní výživného prihliadať aj na takéto výdavky. Súd tak vychádzal z preukázaných a tvrdených oprávnených potrieb maloletých detí. Prihliadnuc na výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, možnosti pracovného uplatnenia a príjmu otca v Írsku. Výška výživného určená súdom zodpovedá zákonným kritériám pre určenie výživného na každé maloleté dieťa, prihliadnuc na ich odôvodnené potreby. 19. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na úroveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 10.11.2011 sp.zn. IV.ÚS 489/2011). Prihliadnuc na pomer osobnej starostlivosti o maloleté deti je zrejmé, že matka hradí výdaje aj počas svojej osobnej starostlivosti a zabezpečuje osobnú starostlivosť. 20. Pokiaľ poukazuje odvolateľ na svoje výdaje, ktoré má, tak súd na ne pri určení výživného bral zreteľ. Cieľom § 62 ods.5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý z rodičov má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. 21. Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené dôvody pristúpil odvolací súd k potvrdeniu napadnutého výroku o výživnom podľa ustanovenia § 387 C.s.p., vrátane výroku o trovách konania. 22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).