Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24CoP/72/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200672 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317200672.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. Š., W.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti rodičov U. Š., F. E. Y. XX, T.I., právne zastúpeného Mgr. Valérom Podoľským, advokátom, Nám. Slobody 1, Humenné a R. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/XX, Q., právne zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Nám. Slobody 25, Humenné, o zvýšenie a zníženie výživného a o zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/33/2017-200 zo dňa 26.02.2019, takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. až IV., VI. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Matka mal. M. podala dňa 26.01.2017 na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 10P/481/2012 zo dňa 01.03.2013 tak, že zvýši výživné zo strany otca pre mal. M. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od podania návrhu. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10P/481/2012-27 zo dňa 01.03.2013 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. M. Š., W.. XX.XX.XXXX zo sumy 80,-- eur mesačne na sumu 130,-- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 26.01.2017. II. D l ž n é výživné za obdobie od 26.01.2017 do 15.02.2019 povoľuje otcovi zaplatiť do 31.12.2019. III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a . IV. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a . V. Návrh otca na zverenie mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov z a s t a v u j e . VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“ 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že rodičia mal. M. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/481/2012 zo dňa 01.03.2013. Na čas po rozvode bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. 4. Otec bol v čase rozvodového konania zamestnaný v spoločnosti Chemes, a.s. a dosahoval čistý príjem vo výške 661,94 eur mesačne. Z oznámenia spoločnosti Chemes, a.s. zo dňa 25.06.2018 vyplýva, že otec skončil pracovný pomer v tejto spoločnosti výpoveďou, pričom zamestnávateľ potvrdil, že v prípade, ak by výpoveď nepodal, mohol v spoločnosti pracovať aj naďalej. Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni dosahoval vymeriavací základ od 02/2017 - 05/2017 v priemernej výške 722,89 eur mesačne. 5. Odo dňa 18.09.2017 do 15.10.2017 otec pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre zamestnávateľa Klára Pribulová - Quatro a dosiahol vymeriavací základ za 09/2017 vo výške 110,- eur mesačne a za 10/2017 vo výške 50,- eur mesačne. Od 16.10.2017 pracuje pre toho istého zamestnávateľa ako riadny zamestnanec a od 10/2017 - 12/2018 dosiahol vymeriavací základ v priemernej výške 457,32 eur mesačne. 6. Maloletá M. bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom žiačkou 5. ročníka na II. stupni základnej školy a v súčasnosti je žiačkou 9. ročníka základnej školy. Zvýšenie výživného pre mal. M. zo strany otca je dôvodné. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov a pomery na strane maloletej sa zmenili, v dôsledku pribúdajúceho veku stúpajú náklady na jej základné potreby, na stravu, ošatenie, obuv, učebné pomôcky, zdravotnú starostlivosť a na voľno - časové aktivity. Náklady na výchovu a výživu maloletej sa zvyšujú aj v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť. 7. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, pretože v čase rozvodového konania mal čistý priemerný príjem vo výške 661,94 eur mesačne, avšak zo zamestnania odišiel na základe ním podanej výpovede, odsťahoval sa do T., kúpil si spoločne s priateľkou byt a spláca hypotekárny úver, na ktorý si podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.02.2019 požičiava finančné prostriedky od svojich rodičov. V súčasnom zamestnaní je jeho príjem nižší ako bol v spoločnosti Chemes, a.s., nakoľko od 10/2017 - 12/2018 dosiahol vymeriavací základ v priemernej výške 457,32 eur mesačne, avšak od 01.07.2015 mu odpadla vyživovacia povinnosť vo výške 80,- eur mesačne k plnoletej dcére W. Š.W., W.. XX.XX.XXXX, ktorá bola zrušená rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 12C/195/2015 zo dňa 24.08.2015. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla a preto je podľa názoru súdu v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výchovu a výživu vyšším výživným, ktoré bude zodpovedať odôvodneným potrebám maloletej. Maloletá M. má 17 rokov a náklady u nej sú porovnateľné s nákladmi ako u dospelého človeka. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd zvýšil výživné pre mal. M. zo strany otca zo sumy 80,- eur na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 26.01.2017, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a zamietol aj návrh otca na zníženie výživného. 8. Podľa rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/481/2012 zo dňa 01.03.2013 má otec platiť výživné pre mal. M. po 80,- eur mesačne. Na základe zvýšenia výživného má otec za čas od 26.01.2017 do 31.01.2017 zaplatiť pre mal. M. o 9,67 eur viac, za čas od 01.02.2017 do 31.01.2019 má zaplatiť o 1200,- eur viac a od 01.02.2019 do 15.02.2019 má zaplatiť o 26,78 eur viac, spolu teda dlžné výživné od 26.01.2017 do 15.02.2019 predstavuje sumu 1236,45 eur, ktorú súd vzhľadom na výšku dlžnej sumy povolil otcovi uhradiť do 31.12.2019. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Obsah odvolania matky 10. Proti výroku I. až III. rozsudku podala odvolanie matka. Súd nezohľadnil skutočnosť, že otec mal. sa účelovo vzdal výhodnejšieho zamestnania, sám opustil toto zamestnanie na základe nim podanej výpovede v čase, keď už mal vedomosť o tom, že matka podala na súd návrh na zvýšenie výživného. Matka považuje konanie otca za účelové v snahe sa vyhnúť plateniu vyššieho výživného pre maloletú. Otec v rámci konania taktiež preukazoval náklady na splácanie hypotekárneho úveru za byt, ktorý kúpil spolu s priateľkou. Otec pritom čerpal hypotéku vo výške 41.000,- od Slovenskej sporiteľni, a.s. odo dňa 25.06.2017 a následne dňa 31.08.2017 ukončil pracovný pomer s priemerným príjmom vo výške 722,89 eur. Býva v byte spolu s priateľkou, ktorá je polovičnou spoluvlastníčkou s mesačnými nákladmi 158,93 eur a zároveň platí hypotéku s mesačnou splátkou vo výške 172,47 eur. Otcovi odpadla vyživovacia povinnosť na staršiu dcéru W. vo výške 80,- eur, ďalšiu vyživovaciu povinnosť' otec nemá. Matka nesúhlasí s tým, že súd povolil otcovi dlžné výživne za obdobie od 26.01.2017 do 15.02.2019 zaplatiť do 31.12.2019 Samotná skutočnosť, že otcove výdavky predstavujú sumu 251,93 eur mesačne nemôže zakladať predpoklad, že jeho prijem, schopnosti a možnosti nedovoľujú platiť výživné vo vyššej sume ako je suma maximálne 100,- eur mesačne. Toto platí o to viac, že súd sa nedostatočne zaoberal oprávnenými potrebami mal. M.. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že zvyšuje výživné na mal. M. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 26.01.2017 a uložiť povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, alebo rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Obsah odvolania otca 11. Proti výrokom I. až IV. a VI. podal odvolanie otec z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci. Oproti času pôvodnej úpravy výživného rozsudkom došlo oproti otcovi maloletej, k výraznému zlepšeniu majetkových pomerov na strane matky maloletej, keďže je výlučnou vlastníčkou bytu. XX, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. Q., Keď otcovi maloletej odpadla vyživovacia povinnosť voči druhej dcére, teraz už plnoletej W. v sume 80,- eur mesačne, ktorú hradil až do jej plnoletosti, matke predsa taktiež odpadla „starostlivosť" o ňu, a teda v tomto smere sa predsa nič podstatné nezmenilo. Je neprípustné, aby za predpokladu, že matka má vyšší príjem ako otec, došlo k navýšeniu výživného. Pokiaľ matke teraz už plnoletej W.P. postačovalo na jej výchovu, resp. uspokojovanie jej potrieb až do jej plnoletosti výživné v sume 80,- eur, nie je na mieste aby požadovala na druhú z dcér viac ako sumu 80,- eur, lebo je to antilogické. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmeniť v zmysle odvolacieho petitu. 12. Podľa názoru matky došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Posledné rozhodnutie o úprave výživného bolo v roku 2013. Uplynulo už 6 rokov, pomery sa zmenili z hľadiska veku, zvýšili sa náklady pre mal. M. na stravu, školské potreby, hygienu a ďalšie voľno-časové aktivity. Pri poslednej úprave mal otec čistý mesačný prijem 661,94 Eur. Otec na základe svojho rozhodnutia podal výpoveď, u predchádzajúceho zamestnávateľa. Otec sa odsťahoval do T., spolu s priateľkou si zobrali hypotekárny úver a kúpili byt. V súčasnosti má otec prijem vo výške 457,32 Eur, avšak keby neopustil svoje predchádzajúce zamestnanie tak jeho prijem by bol oveľa vyšší. So závermi otca, že došlo k podstatnej zmene pomerov v prospech zníženia výživného nemožno súhlasiť. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolania rodičov nie sú dôvodné. 14. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 16. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine. CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“). 18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov. 19. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. 20. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. 21. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. 23. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že posledná úprava výšky výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/481/2012 zo dňa 01.03.2013. Vtedy mal. deti účastníkov konania boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol povinný prispievať na výživu každej z mal. dcér sumou 80,- eur mesačne. Maloletá M. bola žiačkou piateho ročníka základnej školy. Otec bol zamestnaný v spoločnosti Chemes, a.s. a dosahoval čistý príjem vo výške 661,94 eur mesačne. 24. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného návrhu matky o zvýšenie výživného, rovnako tak návrhu otca o zníženia výživného, súd prvej inštancie správne skúmal zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa a povinného rodiča, ktorá by prelomila zásadu rebus sic stantibus a odôvodňovala zmenu úpravy rodičovských práv, a teda vyživovaciu povinnosť otca. 25. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletej, tieto bez ďalšieho podrobného skúmania prirodzene stúpli. Od poslednej úpravy uplynulo viac ako šesť rokov, maloletá vyžaduje zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.. Uplynulá doba od poslednej úpravy výživného predstavuje fyzický a duševný vývin maloletej z dieťaťa na osobu, svojimi potrebami rovnajúcu sa potrebám dospelej osoby. Tento objektívny nárast životných nákladov je na strane maloletej bez ďalšieho dôvodom zvýšenia výživného, prijatie tohto právneho záveru sa však odvíja od možností, schopností a majetkových pomerov otca ako povinného rodiča. 26. Nemožno z obsahu spisu prehliadnuť, že otec dal výpoveď v spoločnosti Chemes a.s., kde za sledované obdobie roku 2017 súd prvej inštancie zistil príjem otca vo výške 722,89 eur mesačne. Po rozhodnutí odsťahovať sa do T.E., kde si otec kúpil byt so svojou priateľkou, dal otec výpoveď zo spoločnosti Chemes a.s., v súčasnosti je zamestnaný u zamestnávateľa Klára Pribulová - Quatro a dosahuje vymeriavací základ v priemernej výške 457,32 eur mesačne. Otcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči plnoletej W. vo výške 80,- eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemá. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd nezasahuje do rodinného a súkromného života otca, jeho rozhodnutie presťahovať sa do T. a kúpiť si s priateľkou byt plne rešpektuje. Dodáva však, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou otca, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Bolo zodpovednosťou otca počínať si tak, aby výživu svojich mal. detí neohrozil a zabezpečiť, aby aj v prípade do T. dosahoval príjem porovnateľný s príjmom v spoločnosti Chemes a.s.. Z obsahu spisu je zrejmé, že tomu tak nie je, príjem otca je takmer o 300,- eur menší, čo nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval výpoveď otca zo spoločnosti Chemes a.s. za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu a pri posudzovaní jeho príjmových pomerov zohľadnil potencialitu príjmov, vychádzajúc pritom z jeho príjmu dosahovaného v pôvodnom zamestnaní v priemernej výške 722,89 eur mesačne. Zmenu pomerov na strane otca možno súčasne vnímať aj v odpadnutí vyživovacej povinnosti voči plnoletej W. vo výške 80,- eur mesačne, a teda jeho disponibilný zostatok po úhrad výdavkov sa zvýšil. 28. Príjem otca považuje odvolací súd za dostatočný pre hradenie výživného v sume 130,- eur, zohľadňujúc pritom zákonnú prioritu platenia výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15 - 17 rokov zodpovedá 16 - 22 % čistého príjmu povinného rodiča. 29. Odvolací súd pristúpil k aplikovaniu hornej hranice percentuálneho podielu, zohľadňujúc vek maloletej a skutočnosť, že otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Po vykonanom prepočte dospel odvolací súd k záveru o doporučenej sume výživného vo výške 159,- eur, ktorá zodpovedá súdom prvej inštancie výške výživného. 30. Ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine jednoznačne uvádza, že pri určení výšky výživného prihliadne súd z odôvodnených potrieb oprávneného, mal. M. a možností, schopností a príjmových pomerov povinného, otca. Vychádzajúc zo zákonného znenia, prípadnú zmenu pomerov na strane matky odvolací súd bližšie neskúmal. 31. Hradenie vyššej sumy výživného aktuálne nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca, preto považoval odvolací súd návrh matky o zvýšenie výživného na sumu 250,- eur za nedôvodný. Keďže odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili, pričom k zmene pomerov na strane otca bez dôležitého dôvodu nedošlo, odvolací súd považuje aj naďalej návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný. 32. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. až IV., VI ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 33. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP. 34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).