Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/169/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202114 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317202114.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne P. V., B.. XX.XX.XXXX, X. R.. U. XXXX, U. proti žalovaným 1. Y. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/X, U., 2. W. T., B.. XX.XX.XXXX, X. B. R. XXX/XX, Z. V., zast. žalovaným v prvom rade, 3. H. X., B.. XX.XX.XXXX, X.. B.T. XXXX/XX, U., 4. Š. Z.Č., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/X, U., 5. Y. Z., B.. XX.XX.XXXX, W.. B.I. XXXX/XX, U., 6. T. V., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/XX, U., o určenie, že dôvody vydedenia žalobkyne nie sú dané, o odvolaní žalovaných v 1. a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15. 06. 2018, č. k. 10c/16/2017-142 takto jednohlasne r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade v rozsahu 100 %. III. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 3., 4., 5. a 6.rade nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobkyne jej matkou T. Z. uvedené v listine o vydedení spísanej na Notárskom úrade Y.. N. X. so sídlom v U. pod sp.zn. B Nz XXXXX/XXXX, B. XXXX/XXXX zo dňa 5.10.2015, nie sú dané. V časti určenia, že listina o vydedení spísaná na Notárskom úrade Y.. N. X. so sídlom v U. pod sp.zn. B Nz XXXXX/XXXX, B. XXXX/XXXX zo dňa 5.10.2015, je neplatná, súd žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania súd stranám nepriznáva“ 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala určenia, že dôvody vydedenia žalobkyne jej matkou T. Z. uvedené v listine o vydedení spísané na Notárskom úrade Y.. N. X. so sídlom v U. pod sp. zn. B Nz XXXXX/XXXX, B. XXXX/XXXX zo dňa 05. 10. 2015 nie sú dané. Zároveň sa domáhala určenia, že listina o vydedení spísaná na Notárskom úrade Y.. N. X. so sídlom v U. pod sp. zn. B Nz XXXXX/XXXX, B. XXXX/XXXX zo dňa 05. 10. 2015 je neplatná. 3. Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade Y.. N. X. sp. zn. B Nz XXXXX/XXXX, B. XXXX/ XXXX zo dňa 05. 10. 2015 súd zistil, že obsahom zápisnice bola listina o vydedení poručiteľky T. Z., nar. XX. XX. XXXX, ktorou poručiteľka vydedila svoju dcéru - žalobkyňu a jej potomkov. V listine o vydedení poručiteľka uviedla tieto dôvody vydedenia žalobkyne: 1) nespráva sa k nej ako dcéra, 2) napriek tomu, že jej darovala rodinný dom, neposkytuje jej pomoc v starobe a chorobe, 3) má podozrenie, že počas pobytu v nemocnici jej odcudzila peniaze, ktoré mala odložené na svoje posledné zaopatrenie. Toto konanie dcéry oznámila na polícii, ktorá to prešetruje. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že po smrti svojho manžela T. Z. (ďalej aj „poručiteľka“ alebo „matka“) v roku 1992 darovala žalobkyni polovicu rodinného domu, súp. č. XXXX a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vedených na LV č. XXXX, k. ú. U.. J. nehnuteľnosť - rodinný dom má samostatné dva vchody a samostatné sociálne zariadenia, pričom v uvedenom dome žije žalobkyňa so svojou rodinou a do leta XXXX tam bývala aj poručiteľka. Žalobkyňa sa o matku starala, doprevádzala ju na lekárske vyšetrenia, o čom svedčia listiny (lekárske správy) predložené v konaní žalobkyňou. Od marca 2009 sa matka liečila na vysoký krvný tlak, od novembra 2014 sa liečila na H. T. I.. Pri jej zhoršujúcom sa zdravotnom stave, v lete 2015 bola matka hospitalizovaná v nemocnici v T.; po prepustení z nemocnice (august 2015), matka odišla bývať k svojmu synovi - žalovanému v 1.rade, kde žila až do svojej smrti (01. 08. 2016). Vzťahy medzi matkou a žalobkyňou sa zhoršili, keď matka dňa 05. 08. 2015 podala trestné oznámenie na vnučku Y. V., dcéru žalobkyne, ktorú obvinila zo spáchania krádeže - peňazí vo výške 5 000 Eur. Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru v U. zo dňa 10. 09. 2015 bolo trestné oznámenie poručiteľky odmietnuté, nakoľko nebolo preukázané spáchanie trestného činu, ani priestupku. Po tom, čo sa poručiteľka presťahovala bývať k svojmu synovi - žalovanému v 1.rade, odmietala pomoc žalobkyne a so všetkým sa obracala len na žalovaného v 1.rade a žalovanú v 2.rade. Žalovaný v 1.rade tvrdil, že o matku sa po celý život staral ako najlepšie vedel. Navštevoval ju, pomáhal jej, nakupoval jej, pričom posledné roky to mala matka ťažké, pretože žalobkyňa si neplnila svoju povinnosť postarať sa o matku napriek tomu, že jej darovala rodinný dom, v ktorom bývala. Od návratu z nemocnice v T. sa o matku staral žalovaný v 1.rade, vybavil jej aj prechodný pobyt u seba, a preto sa domnieva, že podpis matky na darovacej zmluve je falošný. Matka sa rozhodla navštíviť notárku, kde spísala listinu o vydedení, zároveň podala žalobu na súde o vrátenie daru. Podľa žalovaného žalobkyňa sa o matku nestarala v tom najhoršom čase, nezabezpečila jej potrebnú starostlivosť, naviac matke v čase jej pobytu v nemocnici v T. zmizli peniaze, ktoré mala odložené, a preto podala na polícii trestné oznámenie. Žalovaná v 2.rade predložila súdu lekársku správu zo dňa 20. 06. 2016, neurologické, klinické, kontrolné vyšetrenie, z ktorej vyplýva, že poručiteľke bola diagnostikovaná H. J. U. Ť. W. J.. 5. V roku 2015 poručiteľka podala vo vzťahu k žalobkyni žalobu o vrátenie daru z dôvodu, že jej mala žalobkyňa odcudziť finančnú hotovosť a správať sa k nej zle. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 06. 05. 2016, č. k 21C/551/2015-76 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 10. 2017, č. k. 7Co/135/2016-128 bola žaloba zamietnutá, lebo v konaní nebolo preukázané také správanie obdarovanej, ktoré by zakladalo právo na vrátenie daru. 6. V čase podania žaloby o vrátenie daru, poručiteľka spísala listinu o vydedení žalobkyne, pričom v tom čase správanie matky spôsobil aj jej zhoršujúci zdravotný stav. Poručiteľka trpela H. J. U. Ť. W. J., Č. Z., Ž. O. J. C. T., ktoré sa prejavovalo zabúdaním, poručiteľka si nevedela spomenúť na rôzne veci, stávalo sa, že zabudla vypnúť plyn, z hrncov jej vykypelo jedlo, zabudla, že varí, vždy niečo hľadala a nevedela si spomenúť, kam odložila rôzne veci. 7. Žalovaný v 3., 4., 5. 6.rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20. 06. 2017 uviedli, že so žalobou súhlasia v celom rozsahu. Sú presvedčení, že ich matka nemala žiaden dôvod na vydedenia žalobkyne, všetky dôvody uvedené v listine o vydedení sa nezakladajú na pravde. Ich matka so sestrou žili v spoločnej domácnosti dlhé roky, vzájomne v rámci celej rodiny vychádzali, sestra, ani nikto z jej rodiny matku nikdy v ničom neokradli, naopak vo všetkom jej pomáhali, varili, prali, chodili s ňou k lekárom a podobne. Uvedené skutočnosti potvrdili aj do zápisnice v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné, sp. zn. 21C/551/2015. Išlo o konanie o vrátenie daru, kde vypovedali v prospech sestry - žalobkyne, ktorá sa o matku vždy riadne starala. Podľa ich názoru, matka listinu o vydedení žalobkyne spísala z dôvodu, že bola zmanipulovaná žalovanými v 1. a 2.rade v čase, keď už bola v zlom zdravotnom stave. 8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že sa žalobkyňa k svojej matke nesprávala tak, ako sa má správať dcéra, neposkytla jej pomoc v chorobe a starobe. Je nepochybné, že žalobkyňa sa o matku starala riadne ako dcéra za pomoci svojej dcéry Y., čo nepoprela ani poručiteľka pri podávaní trestného oznámenia pre odcudzené peniaze. Posledné chvíle života poručiteľky boli ovplyvnené jej zdravotným stavom, a preto pokiaľ poručiteľka podala na žalobkyňu, resp. jej dcéru trestné oznámenie, v trestnom konaní nebolo preukázané, žeby poručiteľka mala nejaké finančné prostriedky v hotovosti a už vôbec nebolo preukázané, žeby tieto peniaze jej odcudzila žalobkyňa alebo jej rodinní príslušníci. Súd uzavrel, že dôvody vydedenia v konaní preukázané neboli, a preto vyhovel žalobe v časti o určenie, že dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľkou T. Z. uvedené v listine o vydedení spísanej na Notárskom úrade Y.. N. X. dňa 05. 10. 2015 nie sú dané. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia, že listina o vydedení spísaná na Notárskom úrade Y.. N. X. dňa 05. 10. 2015 je neplatná, súd v tejto časti žalobu zamietol, lebo preskúmaním listiny zistil, že táto má všetky zákonom predpísané náležitosti, obsahuje označenie osoby, ktorú poručiteľ vydedil, ako aj dôvody vydedenia. Keďže listina je spísaná na notárskom úrade a má všetky formálne náležitosti, je platná. 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže úspech strán sporu v konaní bol rovnaký, súd vyslovil, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva. 10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1.a 2.rade namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedli, že súd im neumožnil v konaní overiť platnosť darovacej zmluvy, overiť podpis matky, nakoľko táto nevlastnila originál darovacej zmluvy, mala iba opis z katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o krádež peňazí, táto nebola dostatočne vyšetrená, nakoľko neboli predvolaní a vypočúvaní okrem žalobkyne aj ďalší členovia rodiny. Potvrdenia, ktoré dokladovala žalobkyňa v konaní sú nepravdivé, niektoré potvrdenia od lekárov si vyberala sama, lebo zdravotnú kartu matky mala doma. Pokiaľ matku sprevádzali k lekárovi žalovaní v 1.a 2.rade nikdy ich nenapadlo vyžiadať lekárske potvrdenie o doprevádzaní matky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že matka trpela demenciou, nakoľko v konaní o vrátenie daru bola riadne vypočutá a sudca JUDr. Peter Sivák môže dosvedčiť, že matka bola v poriadku. Pokiaľ súrodenci, žalovaní v 3. - 6.rade, súhlasili so žalobou žalobkyne, ich výpovede nie sú dôveryhodné, nakoľko žalovaná v 3.rade je psychický aj onkologický pacient, jej výpoveď nemôže byť platná, so žalovaným v 4.rade je odvolateľ v neustálom konflikte, nakoľko bývajú v spoločnej radovej výstavbe, sú susedia, preto jeho výpoveď bude stále nasmerovaná proti nemu. Pokiaľ ide o výpoveď žalovaného v 5.rade, tento už na prvom pojednávaní sa vyjadril, že nechce ublížiť, ani matke, ani sestre a na ďalších pojednávaniach sa vôbec nezúčastňoval. Žalovaná v 6.rade na pojednávaní krivo vypovedala a k odvolateľovi prišla plakať, že ju sestra - žalobkyňa nechce pustiť, resp. umožniť prístup k matke. Čo sa týka peňazí, na prvom pojednávaní na súde zatajila, že jej matka dala peniaze a v dedičskom konaní tvrdila, že o peniazoch vedela. Tiež na poslednom pojednávaní žalovaná v 6.rade vypovedala, že matka mala odložené peniaze. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že matka roky trpela demenciou, to nie je pravdou. Matka ako 80-ročná bola po psychickej stránke zdravá a dva roky pred smrťou jej lekári zistili I. W.. Správa o H. J. bola napísaná až v roku 2016, t. j. pár mesiacov pred smrťou poručiteľky. Za takého stavu preto odvolateľ neverí, že človek, ktorý okradol vlastnú matku o dom a peniaze a nedovolil jej dožiť sa vo vlastnom dome, môže byť v konaní úspešný. 11. Žalovaná v 2.rade v odvolaní uviedla, že lekárska správa od T.. V. jej bola vydaná z dôvodu, aby pre matku mohla zabezpečiť zdravotné potreby: plienky, prenosné WC a nakoniec aj invalidný vozík a ďalšie výživné doplnky. Počas 23 rokov nikto zo súrodencov nevedel o tom, že matka darovala dom žalobkyni a keď sa o tom súrodenci dozvedeli, im to vyhovovalo so slovami: „Keď jej matka dala dom, nech sa o ňu P. stará“. Žalobkyňa osobne zavolala žalovaného v 1.rade nech príde niečo robiť, lebo matka sa pred ňou zamyká. Brat Y. matku neustále pravidelne navštevoval a žalobkyňa klame, že matku k lekárom sprevádzala len ona, pretože dvakrát do W. ju vozil aj brat Y. a jeho syn Y.. Do nemocnice v T. ju sprevádzala žalovaná v 2.rade, jedine do nemocnice v V. ju sprevádzali všetci. Odvolateľka na záver zdôraznila, že verí v spravodlivosť a so žalovaným v 1.rade je toho názoru, že dôvody vydedenia žalobkyne matkou sú dané. 12. Žalobkyňa k odvolaniam uviedla, že súd dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Pokiaľ odvolatelia tvrdia, že darovacia zmluva je neplatná, touto otázkou sa podrobne zaoberal súd v konaní o vrátenie daru. V tejto súvislosti poukazuje na zápisnicu z pojednávania zo dňa 10. 02. 2016, keď matka pred súdom potvrdila, že zmluvu podpísala aj pred právnikom (strana 2 zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 02. 2016). Nie je potrebné dokazovať niečo, čo účastník sám potvrdil, o čom právoplatne rozhodol už súd. Údajná „krádež peňazí“ bola riadne predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom neustále krivé obviňovanie zo strany žalovaných v 1.a 2.rade pred súdom hraničí s trestnou činnosťou, čo žalobkyňa a jej dcéra Y. už nebudú tolerovať a podajú na žalovaných trestné oznámenie. Žalobkyňa do súdneho spisu predložila množstvo lekárskych správ a dokladov svedčiacich o zdravotnom stave matky. Pokiaľ ide o správu T.. V., túto doložila žalovaná v 2.rade a tento dôkaz vysvetľuje, prečo bola matka ku koncu života zmätená, robila veci, ktoré by nikdy neurobila. Tento zlý zdravotný stav matky zneužili žalovaní v 1.a 2.rade vo svojej prospech. Lekársku správu T.. V. súd správne vyhodnotil a hodnotenie obsahu tohto dôkazu necháva plne na zvážení odvolaciemu súdu. Pokiaľ ide o hodnotenie žalovaných v 1.a 2.rade ostatnými súrodencami, ktorí so žalobou žalobkyne súhlasili, odvolateľom zrejme neostáva nič iné, ako pred súdom súrodencov osočovať, obviňovať z choroby, všetko s cieľom spochybniť ich úsudok a hlavne ich kladné vyjadrenie v prospech žalobkyne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že im neumožňovala prístup k matke, zamedzovala ich návštevy, v tejto súvislosti dáva do pozornosti zápisnicu z pojednávania zo dňa 29. 03. 2016 v konaní 21C/551/2015 o vrátenie daru, kde žalovaní v 1.a 2.rade sa vyjadrili, že žalobkyňa im za matkou chodiť nebránila. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1.a 2.rade nie je dôvodné. Odvolaním nebol napadnutý zamietajúci výrok rozsudku, preto ho odvolací súd ani nepreskúmaval a tento v súlade s ust. § 367 ods. 2 CSP nadobudol právoplatnosť. 14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie (výrok I.) odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktoré je dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadáva so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. 15. Odvolací súd konštatuje, že žalovaní v 1.a 2.rade ohľadom vyhovujúceho (I.) výroku v odvolaní neuviedli žiadne zásadné relevantné skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán sporu vyvodiť a na jeho základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o určení, že dôvody vydedenia žalobkyne poručiteľkou T. Z. uvedené v listine o vydedení spísanej na Notárskom úrade Y.. N. X. zo dňa 05. 10. 2015 nie sú dané. Na vec správne aplikoval zodpovedajúce ust. § 469a Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby žalobkyne riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. 16. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby sa žalobkyňa ako dcéra o poručiteľku nezaujímala, neposkytovala jej pomoc v starobe a chorobe. Poručiteľka až do 80.roka svojho života nepotrebovala žiadnu opateru, bola samostatná, sama si nakupovala, varila, vykonávala práce okolo domu a v záhrade a bola fyzicky zdatná. Po dovŕšení 80.roku veku začal sa jej zdravotný stav výrazne zhoršovať, keď jej v novembri 2014 bola diagnostikovaná H. T. I.. Žalobkyňa v súčinnosti so svojim manželom sprevádzala poručiteľku po rôznych lekárskych vyšetreniach, o čom svedčia žalobkyňou v konaní predložené lekárske správy (č. l. 92 - 112 spisu). Vzťahy medzi matkou a dcérou sa zhoršili, keď poručiteľka dňa 05. 08. 2015 podala trestné oznámenie. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ U. zo dňa 10. 09. 2015 vyplynula skutočnosť, podľa ktorej bolo odmietnuté trestné oznámenie poručiteľky pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci nebolo preukázané spáchanie skutku a neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a ani iného trestného činu, a ani priestupku. Vyšetrovateľ zároveň poukázal aj na odborné vyšetrenie T.. P. X., podľa ktorého poručiteľka ako pacientka trpela v poslednom období zvýšeným zabúdaním. Teda tvrdenie poručiteľky o odcudzení väčšej finančnej hotovosti žalobkyňou, resp. vnučkou nebolo ničím právne významným preukázané a nesplnenie tejto procesnej dôkaznej povinnosti, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností malo za následok neunesenie dôkazného bremena. K starostlivosti žalobkyne o matku bolo v konaní vykonané rozsiahle dokazovanie, predovšetkým listinnými dôkazmi, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalobkyňa zabezpečovala o matku riadnu starostlivosť a neskôr v starobe a chorobe tiež zdravotnú starostlivosť po každej stránke. V konaní bolo zároveň preukázané, že ku koncu života poručiteľka odmietala starostlivosť zo strany žalobkyne, čo potvrdili i žalovaní v 3. - 6.rade. Preto následné odmietanie starostlivosti zo strany poručiteľky opierajúce sa o ničím nepodložené tvrdenie o krádeži peňazí neumožňuje záver, že dôvody vydedenia sú dané, najmä za situácie, ak žalobkyňa dlhodobo riadne zabezpečovala starostlivosť o svoju matku a aj po tom čo chcela i naďalej starostlivosť vykonávať, k tomu nedošlo pre odmietavý postoj poručiteľky. 17. K odvolacej námietke, že súd neumožnil žalovaným overiť platnosť darovacej zmluvy, resp. overenie podpisu matky, nakoľko táto nevlastnila originál darovacej zmluvy, odvolací súd poznamenáva, že dôvody vydedenia sa netýkali platnosti darovacej zmluvy, naviac tejto otázke sa podrobne venoval súd v konaní sp. zn. 21C/551/2015 o vrátenie daru. 18. Odvolací súd konštatuje, že ak žalovaní v 1. - 2. rade v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietajú nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo ho doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovania, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie, alebo ak zistí, že súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z vykonaných dôkazov), prípadne, ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z vyjadrení strán sporu nimi predložených dôkazov a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať alebo ho doplniť. 19. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných v 1. a 2.rade v odvolaní, že v konaní nebola dostatočne prešetrená krádež peňazí, nakoľko súd nevypočul okrem žalobkyne aj ďalších členov rodiny, nekonfrontoval vnučku Y. s matkou, odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie OO PZ U. zo dňa 10. 09. 2015, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie poručiteľky pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže, pričom podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci nebolo preukázané spáchanie skutku a neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ani iného trestného činu a ani priestupku. Preto subjektívna nespokojnosť žalovaných v 1.a 2.rade so spôsobom ako boli jednotlivé dôkazy vyhodnotené nie je dôvodom pre zmenu či zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešným žalovaným v 1.a 2.rade, pričom o výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Žalovaní v 3. až 6.rade odvolanie nepodali, so žalobcu súhlasili, a preto súd vyslovil, že žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 3., 4., 5. a 6.rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).