KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov18. 2. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/14/2018 z 18. 2. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 18. februára 2019, sp. zn. 4Cob/14/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8317203662.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203662
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317203662.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: Farma Hostovice s.r.o., 067 35
Hostovice 177, IČO: 36 468 819, právne zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom
Štúrova 30, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 920, proti žalovanému: Výborný produkt, s.r.o., Námestie
slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 47 680 598, o zaplatenie 11.090,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo 7. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.090,34 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 367,-eur od 20.10.2016 do zaplatenia, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1630,20 eur od
16.8.2016 do zaplatenia, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2457,95 eur od 19.7.2016 do zaplatenia,
8 % úrok z omeškania zo sumy 1443,20 eur od 22.9.2016 do zaplatenia, 8,05 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 3367,10 eur od 16.6.2016 do 26.6.2016, 8,08 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3117,10
eur od 27.6.2016 do zaplatenia, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3241,70 eur od 16.6.2016 do
18.8.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1991,70 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, 8,05 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 1967,46 eur od 16.6.2016 do 22.6.2016, 8,05 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 1717,46 eur od 23.6.2016 do 29.6.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 510,79
eur od 30.6.2016 do 10.7.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 260,79 eur od 11.7.2016 do
14.7.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 10,79 eur od 15.7.2016 do zaplatenia, 8,05 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 72,-eur od 24.5.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. V odôvodnení uviedol, že „...žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice, ktorého predmetom činnosti je aj poľnohospodárstvo a lesníctvo
vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania
alebo ďalšieho predaja. Z Potvrdenia o registrácii prevádzkarne prvovýrobcu surového mlieka
č.2015/001012-01 zo dňa 10.3.2015 vydaného Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou
Humenné bolo zistené, že táto zaevidovala žiadosť žalobcu o registráciu zo dňa 10.3.2015 pre



prevádzkareň prvovýrobcu - farma R. D. a vykonala registráciu tejto prevádzkarne na prvovýrobu
surového mlieka a dojenie a skladovanie na farme surového ovčieho mlieka. Rozhodnutím
veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. XX/XXXX/XXXXX-XX zo dňa 09.6.2015 táto schválila
prevádzkovateľovi ITAL SLOVAK, s.r.o. prevádzkareň prvovýrobcu. J. R. D. na vykonávanie činností:
spracovanie surového ovčieho mlieka a výroba ovčieho hrudkového syra zo surového mlieka, jeho
balenia do priameho obalu a jeho uvádzanie na trh predajom konečným spotrebiteľom na farme
alebo dodávanie akýmkoľvek prevádzkarniam v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch
Európskeho spoločenstva, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho podniku pri osobitnej veterinárnej
kontrole na mieste preukázal, že prevádzkareň J. R. D. spĺňa všetky všeobecné požiadavky na
infraštruktúru, vybavenie a zariadenia pre vykonávanie príslušných činností podľa nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (ES). Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Prešov podnikajúcou v oblasti výroby mliečnych výrobkov, poľnohospodárstva
a lesníctva včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom
spracovania alebo ďalšieho predaja. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe ich obchodných
vzťahov uzatvorili žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu podľa ust. § 409
a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol odplatný predaj ovčieho mlieka za dohodnutú
kúpnu cenu 1,-euro bez DPH á 1 liter a ďalej dodanie 2 ks baránkov o celkovej hmotnosti 20 kg v
jednotkovej cene 3,-eur bez DPK á 1kg. Uzatvorenie kúpnych zmlúv týkajúcich sa odpredaja mlieka
ako aj odpredaja 2 ks baránkov, rovnako ako ich podstatné náležitosti, t.j. zmluvné strany, predmet
kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu, záväzok previesť vlastnícke právo k
tovaru na kupujúceho, záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu a určenie kúpnej ceny neboli medzi
účastníkmi sporné. Preto týmto smerom súd nevykonával ďalšie dokazovanie. Sporná bola otázka
údajného prenájmu chladiarenského zariadenia vo vlastníctve žalovaného žalobcovi a otázka údajnej
nevyrovnanosti a nevyhovujúcosti a teda kvality a množstva žalobcom dodaného mlieka žalovanému.“

3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 409 ods. 1, § 425 ods. 1, § 428 ods. 1, §
345 ods. 2, § 436 Obchodného zákonníka.

4. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný nesplnil
svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a za dodaný tovar žalobcovi nezaplatil ani len časť kúpnej
ceny napriek tomu, že tovar prevzal, nakladal s ním ako so svojim, preto žalobu žalobcu považoval za
dôvodnú. Za nepreukázanú považoval obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobcom dodaný tovar
- ovčie mlieko vykazoval vady, ktoré u žalobcu reklamoval. Žalovaný nepreukázal, žeby u žalobcu uplatnil
nároky z vád tovar spôsobom a postupom podľa Obchodného zákonníka, teda žeby vady žalobcovi
oznámil a zvolil si nárok medzi nárokmi uvedenými v § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka v lehote podľa
§ 428 Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani obranu žalovaného spočívajúcu v započítaní pohľadávky za
užívanie chladiarenského zariadenia v sume 9.600,- eur s DPH, čo vyfakturoval faktúrou zo dňa
1.6.2017, teda v deň, kedy bol žalovaným vypracovaný aj odpor proti platobnému rozkazu zo dňa
24.4.2017. Vyfakturovaná suma 9.600,- eur mala predstavovať náhradu za užívanie chladiarenského
zariadenia umiestneného na farme žalobcu. V konaní však nebolo preukázané, aby medzi stranami
sporu vznikol nájomný vzťah na užívanie zariadenia žalobcom pre jeho potrebu a tiež to, žeby žalobca
toto zariadenie pre vlastnú potrebu užíval. Žalobca pre svoje potreby používal vlastné chladiarenské
zariadenie o objeme 1000 l, ktoré musel vlastniť pri zriadení prevádzkarne Salaš Vyšná Jablonka v
lete 2015. Keďže existencia pohľadávky žalovaného nebola preukázaná, nebola zohľadnená ani jeho
započítacia námietka.

6. O úrokoch z omeškania priznaných žalobcovi rozhodol súd prvej inštancie odkazom na ust. § 365
ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), teda úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v celom rozsahu.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie
dôvody podriadil pod ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP, teda namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov,



potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ako aj nesprávne skutkové zistenia. Žalovaný trval
na započítacej námietke predstavujúcej sumu 9.600,- eur s DPH, ktorú pohľadávku podľa jeho tvrdení
preukázal faktúrou č. 2017264 zo dňa 1.6.2017 a ktorou žalobcovi vyfakturoval protihodnotu za užívanie
chladiarenského zariadenia vo výške bežného nájomného za celé obdobie jeho užívania. Tvrdil, že
chladiarenské boxy boli podmienkou na vydanie povolenia na produkciu ovčieho mlieka pre žalobcu,
teda bez nich by takéto povolenie nezískal. Na schladenie nadojeného mlieka bol potrebný výkonný
veľkokapacitný chladiaci box s nerezovými nádobami, ktoré tento box obsahuje. Tvrdenie žalobcu, že
chladiarenské zariadenie nepoužíval pre svoje potreby, ale iba na uskladnenie mlieka pre žalovaného
považoval žalovaný za nepravdivé, pretože žalobca predával vyprodukované mlieko aj iným subjektom
a iné chladiarenské zariadenie nemal, preto celú svoju produkciu mlieka uskladňoval v zariadení
žalovaného. Na pojednávaní dňa 7.3.2018 na preukázanie týchto skutočností navrhol vypočuť svedkov,
a to vodiča, ktorý mlieko vozil, prípadne aj zamestnanca žalobcu, ktorý mlieko odovzdával, avšak tento
návrh na doplnenie dokazovania nebol zaprotokolovaný v zápisnici. Žalovaný trval na tom, že žalobca
zariadenie dlhodobo užíva bez toho, aby za to niečo platil, preto ak tento vzťah nebol posudzovaný ako
nájom hnuteľnej veci, tak na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Trval
na platnom započítaní svojej pohľadávky proti pohľadávke žalobcu, preto žalobu považoval za dôvodnú
iba čo do sumy 1.490,34 eur. Žalovaný poukázal tiež na to, že v konaní namietal kvalitu dodaného
mlieka, keďže v dvoch dodávkach po asi 200 l bolo skysnuté, čo bolo uvedené v dodacích listoch, ktorými
žalobca disponuje. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej
tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením .

11. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k
správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že vo svojom písomnom podaním
z 10.10.2017 síce uvádzal ako dôkazy na preukázanie existencie svojej pohľadávky, ktorú v predmetnom
spore započítal voči pohľadávke žalobcu, avšak s tým, že účasť svedkov zabezpečí na pojednávaní. K
tomuto kroku však žalovaný nepristúpil a z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 7.3.2018 ani nevyplýva,
že žalovaný navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný nenamietal protokoláciu a bez námietok
pristúpil aj k záverečnému prednesu. Preto považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o nevykonaní
navrhovaných dôkazov za účelové.

13. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalovaného neexistuje,
čomu svedčí nielen skutočnosť, že žalovaný si túto pohľadávku uplatnil až po tom, ako mu bol doručený
platobný rozkaz v predmetnom spore, ale svedčí o tom aj skutočnosť, že žalovaný od ukončenia
spolupráce so žalobcom nežiadal vrátenie údajne prenajatých chladiarenských zariadení, aj keď mu
podľa jeho tvrdení vlastnícky patria. Správanie sa žalovaného tak vnáša vážne pochybnosti o pravdivosti
jeho tvrdení.

14. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP, vrátane výroku o trovách konania.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
teda žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní boli priznané trovy tohto konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

16. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8317203662)

  1. 7. 3. 2018Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Cb/51/2017 z 7. 3. 2018
  2. 18. 2. 2019Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/14/2018 z 18. 2. 2019 (toto rozhodnutie)