Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203662 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317203662.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: Farma Hostovice s.r.o., 067 35 Hostovice 177, IČO: 36 468 819, právne zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné, IČO: 42 026 920, proti žalovanému: Výborný produkt, s.r.o., Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 47 680 598, o zaplatenie 11.090,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo 7. marca 2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.090,34 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 367,-eur od 20.10.2016 do zaplatenia, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1630,20 eur od 16.8.2016 do zaplatenia, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2457,95 eur od 19.7.2016 do zaplatenia, 8 % úrok z omeškania zo sumy 1443,20 eur od 22.9.2016 do zaplatenia, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3367,10 eur od 16.6.2016 do 26.6.2016, 8,08 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3117,10 eur od 27.6.2016 do zaplatenia, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3241,70 eur od 16.6.2016 do 18.8.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1991,70 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1967,46 eur od 16.6.2016 do 22.6.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1717,46 eur od 23.6.2016 do 29.6.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 510,79 eur od 30.6.2016 do 10.7.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 260,79 eur od 11.7.2016 do 14.7.2016, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 10,79 eur od 15.7.2016 do zaplatenia, 8,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 72,-eur od 24.5.2016 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ 2. V odôvodnení uviedol, že „...žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, ktorého predmetom činnosti je aj poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Z Potvrdenia o registrácii prevádzkarne prvovýrobcu surového mlieka č.2015/001012-01 zo dňa 10.3.2015 vydaného Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Humenné bolo zistené, že táto zaevidovala žiadosť žalobcu o registráciu zo dňa 10.3.2015 pre prevádzkareň prvovýrobcu - farma R. D. a vykonala registráciu tejto prevádzkarne na prvovýrobu surového mlieka a dojenie a skladovanie na farme surového ovčieho mlieka. Rozhodnutím veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. XX/XXXX/XXXXX-XX zo dňa 09.6.2015 táto schválila prevádzkovateľovi ITAL SLOVAK, s.r.o. prevádzkareň prvovýrobcu. J. R. D. na vykonávanie činností: spracovanie surového ovčieho mlieka a výroba ovčieho hrudkového syra zo surového mlieka, jeho balenia do priameho obalu a jeho uvádzanie na trh predajom konečným spotrebiteľom na farme alebo dodávanie akýmkoľvek prevádzkarniam v Slovenskej republike a v ostatných členských štátoch Európskeho spoločenstva, pretože prevádzkovateľ potravinárskeho podniku pri osobitnej veterinárnej kontrole na mieste preukázal, že prevádzkareň J. R. D. spĺňa všetky všeobecné požiadavky na infraštruktúru, vybavenie a zariadenia pre vykonávanie príslušných činností podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES). Žalovaný je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov podnikajúcou v oblasti výroby mliečnych výrobkov, poľnohospodárstva a lesníctva včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe ich obchodných vzťahov uzatvorili žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol odplatný predaj ovčieho mlieka za dohodnutú kúpnu cenu 1,-euro bez DPH á 1 liter a ďalej dodanie 2 ks baránkov o celkovej hmotnosti 20 kg v jednotkovej cene 3,-eur bez DPK á 1kg. Uzatvorenie kúpnych zmlúv týkajúcich sa odpredaja mlieka ako aj odpredaja 2 ks baránkov, rovnako ako ich podstatné náležitosti, t.j. zmluvné strany, predmet kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu, záväzok previesť vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho, záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu a určenie kúpnej ceny neboli medzi účastníkmi sporné. Preto týmto smerom súd nevykonával ďalšie dokazovanie. Sporná bola otázka údajného prenájmu chladiarenského zariadenia vo vlastníctve žalovaného žalobcovi a otázka údajnej nevyrovnanosti a nevyhovujúcosti a teda kvality a množstva žalobcom dodaného mlieka žalovanému.“ 3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 409 ods. 1, § 425 ods. 1, § 428 ods. 1, § 345 ods. 2, § 436 Obchodného zákonníka. 4. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a za dodaný tovar žalobcovi nezaplatil ani len časť kúpnej ceny napriek tomu, že tovar prevzal, nakladal s ním ako so svojim, preto žalobu žalobcu považoval za dôvodnú. Za nepreukázanú považoval obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobcom dodaný tovar - ovčie mlieko vykazoval vady, ktoré u žalobcu reklamoval. Žalovaný nepreukázal, žeby u žalobcu uplatnil nároky z vád tovar spôsobom a postupom podľa Obchodného zákonníka, teda žeby vady žalobcovi oznámil a zvolil si nárok medzi nárokmi uvedenými v § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka v lehote podľa § 428 Obchodného zákonníka. 5. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani obranu žalovaného spočívajúcu v započítaní pohľadávky za užívanie chladiarenského zariadenia v sume 9.600,- eur s DPH, čo vyfakturoval faktúrou zo dňa 1.6.2017, teda v deň, kedy bol žalovaným vypracovaný aj odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 24.4.2017. Vyfakturovaná suma 9.600,- eur mala predstavovať náhradu za užívanie chladiarenského zariadenia umiestneného na farme žalobcu. V konaní však nebolo preukázané, aby medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah na užívanie zariadenia žalobcom pre jeho potrebu a tiež to, žeby žalobca toto zariadenie pre vlastnú potrebu užíval. Žalobca pre svoje potreby používal vlastné chladiarenské zariadenie o objeme 1000 l, ktoré musel vlastniť pri zriadení prevádzkarne Salaš Vyšná Jablonka v lete 2015. Keďže existencia pohľadávky žalovaného nebola preukázaná, nebola zohľadnená ani jeho započítacia námietka. 6. O úrokoch z omeškania priznaných žalobcovi rozhodol súd prvej inštancie odkazom na ust. § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ CSP, teda namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ako aj nesprávne skutkové zistenia. Žalovaný trval na započítacej námietke predstavujúcej sumu 9.600,- eur s DPH, ktorú pohľadávku podľa jeho tvrdení preukázal faktúrou č. 2017264 zo dňa 1.6.2017 a ktorou žalobcovi vyfakturoval protihodnotu za užívanie chladiarenského zariadenia vo výške bežného nájomného za celé obdobie jeho užívania. Tvrdil, že chladiarenské boxy boli podmienkou na vydanie povolenia na produkciu ovčieho mlieka pre žalobcu, teda bez nich by takéto povolenie nezískal. Na schladenie nadojeného mlieka bol potrebný výkonný veľkokapacitný chladiaci box s nerezovými nádobami, ktoré tento box obsahuje. Tvrdenie žalobcu, že chladiarenské zariadenie nepoužíval pre svoje potreby, ale iba na uskladnenie mlieka pre žalovaného považoval žalovaný za nepravdivé, pretože žalobca predával vyprodukované mlieko aj iným subjektom a iné chladiarenské zariadenie nemal, preto celú svoju produkciu mlieka uskladňoval v zariadení žalovaného. Na pojednávaní dňa 7.3.2018 na preukázanie týchto skutočností navrhol vypočuť svedkov, a to vodiča, ktorý mlieko vozil, prípadne aj zamestnanca žalobcu, ktorý mlieko odovzdával, avšak tento návrh na doplnenie dokazovania nebol zaprotokolovaný v zápisnici. Žalovaný trval na tom, že žalobca zariadenie dlhodobo užíva bez toho, aby za to niečo platil, preto ak tento vzťah nebol posudzovaný ako nájom hnuteľnej veci, tak na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Trval na platnom započítaní svojej pohľadávky proti pohľadávke žalobcu, preto žalobu považoval za dôvodnú iba čo do sumy 1.490,34 eur. Žalovaný poukázal tiež na to, že v konaní namietal kvalitu dodaného mlieka, keďže v dvoch dodávkach po asi 200 l bolo skysnuté, čo bolo uvedené v dodacích listoch, ktorými žalobca disponuje. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením . 11. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. 12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť, že vo svojom písomnom podaním z 10.10.2017 síce uvádzal ako dôkazy na preukázanie existencie svojej pohľadávky, ktorú v predmetnom spore započítal voči pohľadávke žalobcu, avšak s tým, že účasť svedkov zabezpečí na pojednávaní. K tomuto kroku však žalovaný nepristúpil a z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 7.3.2018 ani nevyplýva, že žalovaný navrhoval vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný nenamietal protokoláciu a bez námietok pristúpil aj k záverečnému prednesu. Preto považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o nevykonaní navrhovaných dôkazov za účelové. 13. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalovaného neexistuje, čomu svedčí nielen skutočnosť, že žalovaný si túto pohľadávku uplatnil až po tom, ako mu bol doručený platobný rozkaz v predmetnom spore, ale svedčí o tom aj skutočnosť, že žalovaný od ukončenia spolupráce so žalobcom nežiadal vrátenie údajne prenajatých chladiarenských zariadení, aj keď mu podľa jeho tvrdení vlastnícky patria. Správanie sa žalovaného tak vnáša vážne pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení. 14. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP, vrátane výroku o trovách konania. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní boli priznané trovy tohto konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 16. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).