Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/165/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317204401 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317204401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: F. H., D.. XX. XX. XXXX, N. XX, o zaplatenie 588,08 s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp/101/2017-63 zo dňa 04.06.2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“ Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č., 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 5, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení uviedol, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 1000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s poplatkom vo výške 872 eur, t.j. zaviazal sa mu vrátiť spolu sumu vo výške 1872 eur, a to 12 mesačnými splátkami po 156 eur, počnúc dňom 28. 11. 2012 pri RPMN 260,12 %. Podľa žaloby, žalovaný jednotlivými splátkami uhradil žalobcovi sumu 1689,24 eur. Žalobca nepreukázal, že zmluva obsahovala zákonom požadovaný údaj tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) zákona za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve absentuje aj ďalšia náležitosť v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. a síce absentujú predpoklady, použité na výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z..) a teda aj z tohto dôvodu možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona. Hodnota RPMN značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, pričom v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odplata nesmie podstatne presahovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval žalobcom požadovanú odplatu za v rozpore s dobrými mravmi, a teda v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka za neplatnú resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 32 % ročne po splatnosti úveru do zaplatenia. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky. Žalobca si uplatňuje poplatok, ktorý mal byť dohodnutý vo výške 872 eur a ktorý mal byť bližšie špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach. Poplatky za administratívu žalobcovi nepatria aj z toho dôvodu, že za poplatky takéhoto typu dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, resp. navyšovanie zisku a nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu 1000 eur a vrátil žalobcovi už sumu 1689,24 eur. Preto súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP. 2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že v zmysle odseku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Nie je preto možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanému vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal. Predmetom prieskumu nemôžu byt' zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Zmluvná pokuta nie je poplatkom ani úrokom z poskytnutej zmluvy, a preto aj keď je zmluva súdom považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, nemožno poprieť žalobcov nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje zabezpečovací prostriedok. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je nezamestnaný a dlhodobo práceneschopný. Poberá nemocenské dávky v sume 137,95 Eur mesačne. Nemôže preto uhradiť žalobcovi žiadne poplatky, keďže jeho príjem slúži na zabezpečenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, lieky, základné životné potreby. 4. Žalovaný v replike uviedol, že trvá na odvolaní. Žalovaný vo vyjadrení uviedol skutočnosti, ktoré sa netýkajú predmetu sporu. 5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 26.10.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s poplatkom v sume 872 Eur, teda celkovo 1872,- Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 156 Eur počnúc dňom 28.11.2012. Žalovaný uhradil celkovo 1689,24 Eur. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 26.10.2012 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) majúcu formulárovú podobu, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva tiež spadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ust. § 1 ods. 2 predmetného zákona, zo zmluvy nevyplýva, že by bol úver žalovanému poskytnutý na výkon zamestnania, povolania či podnikania (§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.). Odvolací súd nepopiera argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a zákonom č. 129/2010 Z.z., pričom dohodou zmluvných strán nie je možné vylúčiť aplikáciu kogentných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ani kogentných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením úveru ako bezúročného a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmluve nie je uvedený ani údaj o úroku, ktorá je jedným z predpokladov pre výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. i), j) zákona č. 129/2010 Z.z.). Výšku úroku je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s bodom 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve. 7. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimeraná odplata je v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.10.2012 žalobca ako nebankový subjekt poskytol žalovanému na 12 mesiacov úver 1000 Eur za poplatok - odplatu 872 Eur, ktorú v zmysle bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v 1/3 tvorí úrok a v 2/3 administratívny poplatok, teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 87,2 %. Je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok vo výške 581,33 Eur sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo 581,33 Eur, je dôvodné dospieť k záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004). Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej judikatúry najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS ČR 21Cdo 1484/04).“ V predmetnej veci ide o cenu úveru 87,2 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod neplatnosti dojednania o odplate bez ďalšieho (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka). Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Pre porovnanie nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej neplatnosti úveru, ak boli dohodnuté úroky vyššie ako 12 % nad priemer na trhu (BGR AZ: XI. ZR 252/89). O tom, že cena úveru 87,2 % nie je kompatibilná s týmto záverom, by nemali byť žiadne pochybnosti. Odvolací súd vo svetle komparatistiky poukazuje na viaceré právne úpravy, kde cena úverov spravidla neprevyšuje 20 % (viď. prehľad úrokových stropov v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 67/2008). Vo vzťahu k samotným nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku vo výške 872 Eur odvolací súd uvádza, že tieto náklady sú sami o sebe neúmerne vysoké. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. V konaní absentuje dôkaz, že žalovaný ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Zmluvná podmienka - dojednanie administratívneho poplatku nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná. Žalobcovi by mali byť známe dôvody konštatovania neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky odvolacím súdom, a to z početných jeho rozhodnutí vo veciach žalobcu (porovn. napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 17Co/38/2018, 6Co/36/2017, 6Co/134/2016, 20Co/16/2017, 20Co/44/2016). 8. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu zodpovedajúcu poskytnutým peňažným prostriedkom (1000 Eur), čo žalovaný učinil a žalobcovi dokonca splatil sumu vyššiu (1689,24 Eur). Iné nároky zo zmluvy žalobca voči žalovanému nemá. Pokiaľ žalobca namieta, že v bode 5. VOP si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 312 Eur ako sankciu za porušenie zmluvných povinností, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca si žalobou nárok na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty neuplatnil, preto sa ani súd prvej inštancie vyhodnocovaním dôvodnosti takéhoto nároku nezaoberal. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Správnemu výroku veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.