Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15Co/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206416 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317206416.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L. H., F.. XX.XX.XXXX, XXX XX W. C. XX, o zaplatenie 446,73 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XB.- XXX zo dňa 6. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu podanú žalobcom zamietol, aplikujúc v danom prípade na vzájomný záväzkový vzťah účastníkov ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.2.2014. 2. Pri rozhodovaní vychádzal zo žalobcom uplatneného nároku v zmysle žaloby, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 446,73 EUR s úrokom 28 % ročne od 20. 5. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodňoval žalobca porušením podmienok vyššie uvedenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej zriadený osobný účet, pričom žalovaná porušila zmluvnú povinnosť tým, že sa dostala do nepovoleného debetu na osobnom účte vo výške žalovanej sumy. Žalovaná nevyrovnala dlh, preto žalobca zatvoril účet dňa 19. 5. 2017 a vyčíslil dlh žalovanej a pre jeho nevyrovnanie podal na súd žalobu s tým, že žalovaná suma je nepovoleným debetom predstavujúcim záporný rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte. V súlade s aktuálnou výveskou úrokových sadzieb, t.j. úrok za nepovolené prečerpanie účtu je istina úročená úrokovou sadzbou vo výške 28 % ročne. Zmluva o bežnom účte bola ukončená na základe odstúpenia zo strany banky z dôvodu neuhradenia nepovoleného debetu na účte v zmysle príslušných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, pričom má odstúpenie účinky ex nunc. 3. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie konštatoval uzavretie spomínanej zmluvy o spolupráci, následné zriadenie osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní a používaní platobnej karty so stanoveným denným limitom, dohoda o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a služba SMS notifikácia s tým, že bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko, a.s. V zmysle žalobcom predloženého Sadzobníka poplatkov mal byť mesačný poplatok za osobný účet 3,90 EUR, zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu 15 EUR, zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení 15 EUR a poplatok za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu 30 EUR, ďalej poplatok za vklad v hotovosti 0,50 EUR a za výber hotovosti 2 EUR, poplatok za príkaz na úhradu zadaný elektronicky 0,20 EUR, v pobočke 1,50 EUR, zmena a zrušenie trvalého príkazu zadaná elektronicky 0,20 EUR a v pobočke 1,50 EUR, príplatok za expresné spracovanie príkazu na úhradu 35 EUR, realizácia úhrady z trvalého príkazu/ inkasa 0,20 EUR, poplatok za spracovanie prijatej úhrady 0,20 EUR, poplatok za sprostredkovanie žiadosti klienta o vrátenie úhrady 5 EUR, poplatok za vrátenie a zrušenie úhrady z inkasa 5 EUR, oznámenie o nevykonanej úhrade 1,- EUR. Žalobca zosumarizoval, že debetnými operáciami žalovaná reálne vyčerpala zo svojho účtu sumu 15 467,77 EUR a to: transakcie klienta 14 957,80 EUR - platba kartou 3355,64 EUR, výber z automatu žalobcu 3230 EUR, výber z automatu inej banky 6070 EUR, výber hotovosti 2000 EUR a bezhotovostný prevod - splátka úveru 302,16 EUR, ďalej poplatky za transakcie 44,50 EUR, poplatok za balík služieb 152,10 EUR, poplatok za upozornenie debet 30 EUR, úroky/daň 181 EUR, poplatok za zistenie zostatku v bankomate inej banky 1,20 EUR, poplatok za výzvu debet 30 EUR, poplatok za vedenie exekúcie 35 EUR, zrážková daň 0,08 EUR, úroky 6,09 EUR, prenos zostatkov 30 EUR. Na kreditné operácie bola započítaná suma 15 021,04 EUR a to vklad v hotovosti 11 000 EUR a čerpanie úveru 3990 EUR, ďalej úroky/daň 0,56 EUR, odmena za platby platobnou kartou 0,48 EUR, prenos zostatkov 30 EUR. Listom zo dňa 4. 5. 2017 žalobca odstúpil od zmluvy o účte, keďže aj po upozornení bankou ostal účet žalovanej v nepovolenom prečerpaní, v aktuálnej výške 435,64 EUR. 4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu, t.j. odstúpenia od zmluvy, dopadá pre spotrebiteľa - žalovanú výhodnejšia právna úprava občianskeho práva, poukážuc v tejto súvislosti na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. XCo/X/XXXX, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec O.. Ú. XXX/XXXX), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). 5. Zmluvná podmienka v zmysle čl. 3.11.5. Všeobecných obchodných podmienok, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje spotrebiteľa na úhradu nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka nie je vyvážená a naopak, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaného spotrebiteľa. Slovami zákona (§54 ods. 1 OZ) ide o ,,odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty súkromného práva. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného (žalovanú) platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania. 6. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, čím sa zmluva od začiatku zruší, pričom v súlade s ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Žalobcovi teda v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovanou. Na základe preukázaného reálneho čerpania zo strany žalovanej v celkovej výške 14 957,80 EUR, preukázaných kreditných úhrad v prospech žalobcu minimálne 14 990 EUR, pri pripočítaní ostatných kreditov, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná vložila na účet viac peňazí ako z neho reálne vyčerpala, preto žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku. 7. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade neodstúpenia od zmluvy, nepatrili by mu ani úroky a ani poplatky na základe uplatnených zákonných noriem spotrebiteľského práva. Zo strany žalobcu bol síce prvoinštančnému súdu predložený sadzobník úrokových sadzieb a sadzobník poplatkov, z ktorých vyplýva, že výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní bola 28 % ročne a výška poplatku za vedenie účtu bola 3,90 EUR, resp. sadzobník obsahuje aj ďalšie poplatky, avšak súd prvej inštancie nepovažoval preukázané, že tieto úroky a poplatky boli medzi stranami sporu individuálne dojednané. Konštatoval, že vzhľadom na výšku jednotlivých poplatkov by takéto dojednanie bolo aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Jednalo by sa o neprimerane vysoké sankcie zo strany žalobcu s odkazom na znenie § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odkaz žalobcu v zmluve na sadzobník, resp. obchodné podmienky nie je možné považovať za dojednanie v zmysle uvedených zákonných ustanovení. 8. Napokon súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa pomeru žalovanej sporovej strany vo veci, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Žalovaná si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli, preto jej prvoinštančný súd náhradu trov konania nepriznal. 9. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca elektronickým podaním zo dňa 9.10.2018, ktorým z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f/, h/ CSP navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň aby žalobcovi priznal aj náhradu trov konania a trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s argumentmi súdu prvej inštancie a považoval napadnutý rozsudok za nesprávny. 10. V dôvodoch odvolateľ s poukazom na bod 3.11.5 písm. b/, bod 3.11.6 a § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia jednou zo zmluvných strán má banka nárok na odplatu za poskytnuté služby, ktorá je tvorená poplatkom za vedenie účtu, poplatkom za prostriedky poskytnuté formou prekročenia a dohodnuté zmluvné úroky. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, upravujúcimi zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého účinky odstúpenia nastávajú ex nunc, t.j. zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. Za potrebné považoval žalobca poukázať v tejto súvislosti na stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka v Náleze zo dňa 24.10.2013 sp.zn. O.. Ú. XXX/XXXX. Zároveň ani zákon č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Tento výklad podľa odvolateľa potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci B.-XX/XX (U. B. vs. T.). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Táto povinnosť by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/ OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a sú pre klienta záväzné, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Napokon odvolateľ uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že kreditné operácie žalovanej prevyšujú jej debetné operácie. Už z vyjadrenia žalobcu, v ktorom špecifikoval svoj nárok prehľadom všetkých operácií na účte žalovaného od jeho otvorenia až po zatvorenie v zmysle tabuľky v texte vyjadrenia zo dňa 28.8.2017 je zrejmé, že celková čiastka debetných transakcií je vo výške 15 467,77 Eur a naproti tomu výška kreditných operácií je nižšia, a to vo výške 15021,04 Eur, to znamená, že debetné operácie prevyšujú kreditné operácie, čo vyplýva z výpisov z účtu žalovanej, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie. 11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v jeho výroku i v rozsahu jeho dôvodov vecne správne a odvolací súd naň v plnom rozsahu odkazuje. K odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa : 13. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. 14. Vykonaným dokazovaním v dostatočnom rozsahu bolo preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 10.2.2014 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola zmluva o zriadení účtu, zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácie. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď predmetné zmluvy vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské, pričom svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Právna povaha zmluvy ostáva zachovaná aj v prípade uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, ktorá sa zároveň riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). 15. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 16. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch, vrátane úverov. Odvolací súd je toho názoru, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na typy upravené v Obchodnom zákonníku. Ide pritom o veľmi zásadne nekauzistické ustanovenie zákona (,,...ani inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“) sledujúce inter alia vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý konkurenčne dopadá na spotrebiteľa podľa ,,tohto“ zákona. Je logické sa domnievať, že zákonodarca tým rozumel Občiansky zákonník (arg. ,,tohto zákona “ sa rovná zákona, v ktorom je naň priamy odkaz). (porov. dôvodovú správu k § 54 ods. 1 OZ na http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail? idMaterial=9083, § 54 Ustanovenie v ods. 1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy neprijateľných podmienok s tým, že v spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať také práva alebo povinnosti odchylne od zákonnej úpravy, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa. Neplatné sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktorými by sa spotrebiteľ vzdával tých práv, ktoré mu zákon priznáva alebo dojednať také ustanovenie, ktoré by zhoršili jeho postavenie ako účastníka zmluvy....“). Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie aplikoval dôsledne a podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným zákonom. 17. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je úplné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak, paušalizované použitie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru, nenáležité (viď dôsledky pre spotrebiteľov v ďalšej časti odôvodnenia). Ako už odvolací súd uviedol, prvostupňový súd označil dohodnutú zmluvu správne ako spotrebiteľský úver a ako absolútny obchod. Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13/EHS (čl. 8 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci B.-XXX/XX). 18. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“. 19. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka). 20. Na spotrebiteľský úver formou prekročenia sa vzťahujú taxatívne vymedzené ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné pripomenúť, že zmyslom zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je poskytnutie dostatočnej miery ochrany a informovanosti spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutým úverom, ako aj jeho zmluvnými právami a povinnosťami. 21. V predmetom spore sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanému splnenia povinnosti platiť úroky zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 %, ktorá pre žalovaného vyplývala z bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorých je majiteľ účtu povinný po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Odvolací súd uvádza, že uvedenie úrokovej sadzby v rámci všeobecných obchodných podmienok s následným odkazom na vývesku úrokových sadzieb nenapĺňa účel sledovaný Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť. Zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. V záujme zabezpečenia úplnej transparentnosti by sa spotrebiteľovi mali poskytnúť informácie o úrokovej sadzbe úveru pred uzavretím zmluvy o úvere, ako aj pri jej uzavieraní. Všeobecné obchodné podmienky však predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k záveru o prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX). 22. Odvolací súd, rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci B.-XX/XX, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. O. Ú. XXXX/XX cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ 23. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti (výška úrokovej sadzby počas doby prekročenia) len v rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných podmienok, takéto konanie nemožno hodnotiť inak ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. 24. Správne súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy o tom, že predmetný úver treba považovať za úver, ktorý je bez úrokov a bez poplatkov pre neprijateľnosť relevantných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. (najmä ustanovenie § 9 ods. 2 písm. tohto zákona v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sú natoľko striktné, že ich nemožno preklenúť ani eurokonformným výkladom Smernice a akceptovaním východísk, ktoré prináša rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. B.-XX/XX, U. B. J., I..J.. proti Kláre T.Z. (pozri k tomu bližšie Anton Pavúk: Prečo rozsudok Súdneho dvora Európskej únie U. B. J. c/a P. T. nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax slovenských súdov, najpravo.sk, 21.12.2016). 25. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaná výbermi čerpala sumu 14 957,80 EUR, pričom v prospech účtu bolo pripísaných spolu 15 021,04 EUR. Žalobcovi tak nie je možné priznať plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia na ťarchu žalovanej v danom prípade. Rozdiel v žalobcom uplatnenej výške debetných transakcií a súdom prvej inštancie vyčíslenej výške predstavujú započítané úroky a poplatky, ktoré pre neprijateľnosť zmluvných podmienok nie je možné v rozsahu vyčíslenia žalobcom akceptovať pre vznik bezdôvodného obohatenia na ťarchu žalovanej v predmetnom spore. 26. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania. 27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech a má tak nárok na náhradu trov tohto štádia konania na ťarchu žalobcu, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).