Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/152/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207883 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317207883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Z.W. L.Á.W., Y.. X.X.XXXX, E. C. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 1.685,13 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6Csp/89/2017-83 zo dňa 3.5.2018 r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 403,94 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“ V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu podanou 27.7.2017 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1.685,13 eura s 28 % úrokom ročne od 28.6.2017 do zaplatenia žiadajúc taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. V žalobe uviedol, že dňa 23.10.2013 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka. Žalovaný zmluvnú povinnosť porušil tým, že sa dostal do nepovoleného debetu na osobnom účte vo výške žalovanej sumy. Výška debetného zostatku bola 1.685,13 eura. V priebehu konania žalobca doplnil, že žalovaná suma je nepovoleným debetom predstavujúcim rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na účte, ktorý vznikol na základe omeškania žalovaného s úhradou peňažnej sumy, poskytnutej mu v rámci služby povolené prečerpanie. Žalovaný mal poskytnutý limit povoleného prečerpania vo výške 800 eur, avšak dostal sa do nepovoleného prečerpania - nepovoleného debetu. Zmluva na bežnom účte bola ukončená na základe odstúpenia zo strany banky z dôvodu neuhradenia nepovoleného debetu na účte, čím sa skončila platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažúcich sa k bežnému účtu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili 23.10.2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní a používaní platobnej karty. V zmluve nebolo dojednané povolené prečerpanie. Z výpisov z účtu za obdobie marec 2015 až jún 2017 vyplynulo, že žalovaný reálne vyčerpal sumu 10.916,88 eura (debetné operácie). Na kreditné operácie bola započítaná suma 10.512,94 eura. Listom z 13.6.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o účte z dôvodu vykazovaného nepovoleného prečerpania 1.648,75 eura. Súd konštatoval, že žalobca mu predložil listinu - zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorá však nebola datovaná a ani podpísaná stranami sporu, preto na túto listinu súd neprihliadal. Pri právnom posúdení, citujúc ustanovenia Obchodného zákonníka - § 708, § 710, ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451, § 457, mal súd za to, že podanej žalobe bolo možné vyhovieť len čiastočne. Žalobca, ako z dôkazov, ktoré súdu predložil, od zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 23.10.2013, odstúpil, v dôsledku čoho zmluva, ktorú so žalovaným uzavrel, sa od začiatku zrušila. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve. Žalovanému tak vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť len bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi reálnymi čerpaniami zo strany žalovaného a jeho kreditnými operáciami, t.j. vo výške 403,94 eura, v tejto časti preto žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalovanej sumy žalobu ako bezdôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva o bežnom účte, ktorú žalobca so žalovaným uzavrel je zmluvou spotrebiteľskou. Bol to žalobca, ktorý ako dodávateľ naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Vo vzťahu k článku 3.11.5 zmluvných podmienok žalobcu, podľa ktorého banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi, pričom zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia, čím končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu uviedol, že v danom prípade, keďže sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, mal za to, že je potrebné vychádzať z dôsledkov odstúpenia tak, ako ho upravuje § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku, a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Zmluvná podmienka, ktorá je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je vyvážená, naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie žalovaného spotrebiteľa. Slovami zákona (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o „odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil. O trovách konania rozhodol na základe pomeru úspechu k neúspechu vo veci s odkazom na ust. § 255 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku, a to vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že § 48 Občianskeho zákonníka v ods. 2 umožňuje, aby sa účastníci dohodli o iných účinkoch odstúpenia od zmluvy, čomu zodpovedá bod 3.11.5 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, podľa ktorých zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových produktov a služieb viažúcich sa k bežnému účtu, zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Nakoľko Občiansky zákonník má dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy, táto dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V prípade, že by sa pripustil zánik zmluvy od počiatku, došlo by k absurdnej situácii, kedy by nebolo možné vysporiadať platobné operácie vykonané na danom účte, banka by nemala nárok na zaplatené poplatky spojené s vedením platobného účtu a poskytovaním služieb viazaných na tento účet a klient by bol povinný vrátiť úroky pripísané na účet z jeho zostatku, a to v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bol odvolaním napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.1.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť. 5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v akom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 6. Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu. Vo zvyšku odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS/78/05). 7. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná na argumentáciu k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôsledky úkonu, ktorým pre tvrdené porušenie povinností žalovaným zo zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrel, od zmluvy odstúpil, čím nárok žalobcu, ktorý bol predmetom konania, nesprávne právne posúdil. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 9. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako aj správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva: 10. Žalobca v odvolaní zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaný bežný účet, ktorý mu viedol, na základe zmluvy, nepovolene prečerpal, v dôsledku čoho malo žalobcovi vzniknúť právo na úhradu pohľadávok vzniknutých za trvania zmluvného vzťahu a právo na zrušenie všetkých služieb súvisiacich s bežným účtom v zmysle bodov 3.11.5 písm. b) a 3.11.6 všeobecných obchodných podmienok. Ako súd prvej inštancie v rozsudku, v bode 7. uviedol, žalobca predložil súdu listinu, ktorá mala byť taktiež dôkazom o dôvodnosti jeho nároku v zmysle obsahu vzájomných práv a povinností - Zmluva o povolenom prečerpaní, ktorá však nebola ani datovaná ani podpísaná stranami sporu, a preto na túto listinu neprihliadol. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí túto skutočnosť tvrdiť a preukázať, inak úspešnou byť nemôže. Za situácie, že žalobca nepredložil súdu podstatný dôkazný prostriedok - Zmluvu o povolenom prečerpaní účtu, t.j. bežného účtu, ktorý pre žalovaného viedol, znamená to, že v prvom rade neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o obsahu práv a povinností, tvrdené porušenie žalovaným ktorých bolo právnym dôvodom podania žaloby. 11. Čo sa týka dôsledkov odstúpenia od zmluvy o bežnom účte, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie úpravu uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu dôsledne vyhodnotil. Ustanovenie bodu 3.11.5 a bodu 3.11.6 všeobecných obchodných podmienok žalobcu vychádza z úpravy odstúpenia obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej by spotrebiteľ mal plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy. Ide o úpravu, ktorá je pre žalovaného nevýhodnejšia oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje pre spotrebiteľa garanciu v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné (a teda aj právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom. Rovnaká klauzula o odstúpení v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalobcu nie je ničím iným, ako poistením si zachovania všetkých práv veriteľa, vrátane úroku a poplatkov. Za stavu, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, pre žalovaného ako spotrebiteľa je priaznivejšia právna úprava odstúpenia od zmluvy upravená v Občianskom zákonníku, nie v Obchodnom zákonníku. Je to žalobca, ktorý zvolil spôsob riešenia situácie odstúpením od zmluvy o bežnom účte, a preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal zo skutočnosti, že zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť len to, čo podľa zmluvy dostali a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutie z tohto konania zo dňa 14.2.2013 nevyhodnotil ako také, že by rozsudok bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. 12. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, je správne. Odstúpením od zmluvy vzniklo žalobcovi právo domáhať sa bezdôvodného obohatenia, kedy si majú účastníci vrátiť to, čo podľa zmluvy plnili, nie viac, preto rozsudok ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o trovách konania zodpovedajúceho výsledku v spore podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, k odvolaniu žalobcu sa však nevyjadril. Zo spisu nevyplýva, že by mu v odvolacom konaní vznikli trovy. Odvolací súd preto vychádzal z článku 17 základných princípov CSP, zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania strane a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.