Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/135/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208038 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317208038.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci COFIDIS SA, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325 307 106, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica proti žalovanému G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G., o zaplatenie 2.059,74 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 25.6.2018 č. k. 12Csp/92/2017 - 65 jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.215,21 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie do výšky 140,- eur s prísl. zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Čiastočné zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie späťvzatím žaloby zo strany žalobcu. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere, keď táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Reálne žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.400,- eur, žalovaný sa ho zaviazal splatiť v 60 splátkach po 69,29 eur a v splátkach bol započítaný aj poplatok za poistenie schopnosti úver splácať. Výška spracovateľského poplatku za úver bola 72,- eur a táto suma bola započítaná žalobcom k sume poskytovaného úveru, v dôsledku čoho bola následne žalovanému vyplatená spomínaná suma a nie v zmluve uvádzaná istina 2.472,- eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá 19,76% ročne. Žalobca vyhlásil ku dňu 17.6.2017 predčasnú splatnosť úveru pre nesplácanie dohodnutých mesačných splátok žalovaným a žalovaný v prospech žalobcu uhradil celkovo 1.184,79 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dojednanie spracovateľského poplatku vo výške 72,- eur považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. V tejto súvislosti dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za také plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke dodané nebolo. Možno len predpokladať, že poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, za aké konkrétne služby, či úkony žalobca tento poplatok požaduje. Zaoberal sa ďalej výškou úrokovej sadzby 19,76% a vyhodnotil tento úrok ako neprimerane vysoký v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatný v tejto časti úverovej zmluvy. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal výškou RPMN, ktorá nebola správne uvedená. Vychádzal pritom z výšky úveru 2.400,- eur, výšky splátky úveru 69,29 eur a spracovateľského poplatku. Správna výška RPMN mala byť 28,96, ktorý výpočet súd prvej inštancie realizoval prostredníctvom kalkulačky pre spotrebiteľský úver. RPMN v zmluve bola určená v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal preto žalovaného k zaplateniu sumy 1.215,21 eur, ktorá z jeho strany nebola uhradená z celkovej výšky úveru 2.400,- eur, ako bol reálne poskytnutý. V prevyšujúcej časti tak žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, alternatívne navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. S rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto časti sa nestotožňuje, považuje ho nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Pokiaľ ide o jednorazový spracovateľský poplatok 72,- eur, poukázal žalobca v priebehu konania na čl. 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, ktorý stanovuje povinnosť dlžníka uhradiť poplatky za veriteľove služby, medzi ktoré je zaradený aj tento jednorazový spracovateľský poplatok. Tento poplatok sa však nepovažuje za súčasť mesačných splátok, ak v článku II. úverovej zmluvy nie je dohodnuté inak. V tomto prípade bol spracovateľský poplatok na základe dohody započítaný v mesačných splátkach. Ide o poplatok, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, a teda zo strany žalobcu bolo poskytnuté v tomto smere plnenie. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s tým, aby úrok 19,76% bol neprimeraný a dojednaná ročná úroková sadzba podstatne neprevyšuje priemernú úrokovú mieru v rozhodnom čase. V čase uzavretia úverovej zmluvy žalobca nebol jediným subjektom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, a teda žalovaný mal priestor informovať sa ohľadom ponúk poskytovania spotrebiteľských úverov iných bankových či nebankových spoločností. Nesúhlasí tiež so záverom o nesprávne určenie výške RPMN. Pokiaľ súd prvej inštancie vykonal prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov prostredníctvom kalkulačky na internetovom portáli, takýto prepočet nemožno považovať za relevantný a hodnoverný dôkaz, keďže tieto kalkulačky poskytujú len výpočet približný a orientačný. Zdôrazňuje, že žalovaný bol v priebehu konania pasívnym účastníkom, súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku nebral do úvahy argumenty žalobcu a z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa s týmito skutočnosťami vyrovnal. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je. 6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa X.X.XXXX. uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX, na základe ktorej podľa žalobcu bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.472,- eur, ktorý pozostával z istiny úveru 2.400,- eur a spracovateľského poplatku 72,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi mesačné splátky vo výške 69,29 eur v počte 60, deň splatnosti prvej mesačnej splátky bol 20.9.2015 a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru XX.X.XXXX. Ročná úroková sadzba úveru - fixná bola dohodnutá rozsahom 19,76%, RPMN tvorila 23,40%. 7. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, žalobca vyhlásil splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 17.6.2017 a vyzval žalovaného k úhrade týchto pohľadávok v zmysle výzvu z 9.6.2017. 8. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, ako aj Cofidis, C-473/00). 9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (uznesenie NS SR 6Cdo/140/2011 a 4Cdo/165/2011). 10. Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa viaže na jeho aktivitu, ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak. 11. Na základe uvedeného bol preto správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ skúmal, či spotrebiteľská zmluva na ktorej spočíva uplatnený nárok žalobcu, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky zaväzujúce spotrebiteľa na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporujúce dobrým mravom. 12. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Spracovateľský poplatok, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha odráža spracovanie a náklady veriteľa za poskytnutý úver. Z uvedeného vyplýva, že tento poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za spracovanie úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu č. 7U/17/06). 13. Súd I. inštancie preto postupoval správne pokiaľ spracovateľský poplatok posúdil ako neplatnú zmluvnú podmienku pre neprijateľnosť a z uvedeného dôvodu nepriznal žalobcovi uvedené plnenie. 14. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, táto pri poskytnutí úveru predstavovala rozsah 19,76%. Je potrebné zdôrazniť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzavretia zmluvy, určenú predovšetkým s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní pôžičiek. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o takmer 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. 15. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je dôležitý ukazovateľ ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nesprávne uvedenej výške RPMN v úverovej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu, a to v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho vyhodnotil bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru s odkazom na znenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. So zreteľom na túto situáciu opodstatnene uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru po zohľadnení jeho čiastočného plnenia a pokiaľ v zmysle uvádzaných dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, postupoval správnym spôsobom. 16. Za tejto situácie, keď správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 CSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok na náhradu trov a žalovanému trovy tohto štádia konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).