Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/153/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208046 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317208046.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo námestie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo námestie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému : E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XXXX, XXX XX Z., o zaplatenie 7439,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10Csp/151/2017-68 zo dňa 25.07.2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.019,89 eur s úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 7.439,20 eur, dlžného úroku 3.563,02 eur, zmluvného úroku 12,90 % ročne z istiny úveru od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,25 % ročne z istiny úveru od 08.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil zmluvou o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, spadajúcou pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 8.000 eur, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 108 anuitných splátkach po 127,66 eur. Žalovaný zaplatil pôvodnému veriteľovi sumu 2.980,11 eur. Súd uviedol, že v zmluve o úvere absentoval údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 písm. k), a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Slová „výška, počet a termín“ sa viažu ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda k istine, úrokom a k iným poplatkom. Ďalšou zákonnou náležitosťou zmluvy bola celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným absentuje. V zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mal žalovaný v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť. V zmluve tak nie je uvedená povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je považovaný za bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu 8.000 eur, ktorá mu bola aj reálne poskytnutá. Žalovaný uhradil sumu 2.980,11 eur a je tak povinný zaplatiť žalobcovi na istine sumu 5.019,89 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca požadoval aj úrok po splatnosti úveru, súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však dohodnuté zmluvné úroky (rozhodnutie NS SR 4Obo/146/98). Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s tým, že v zmluve nie je uvedený údaj požadovaný zákonom, a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že v danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru. Nemožno súhlasiť ani s nutnosťou rozlíšenia splátky, pretože ohľadom tejto náležitosti je potrebné použiť eurokomformný výklad. Poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonom 279/2017 Z.z. a na to, že sám zákonodarca ustálil potrebu eurokomformného výkladu zákona. Poukázal na to, že otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istiny, úroky a poplatky už skúmal aj Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení z 22.02.2018 3Cdo/146/2017 uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba anuitnej splátky. Nesúhlasil s tým, že žalobca nemá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru, poukázal na to, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky nezaniká odstúpením od zmluvy a že podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka má veriteľ nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti sa týkalo len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o časť zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Poukázal na rozhodovanie Najvyššieho súdu ČR, ktorý zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Nesúhlasil s tým, že zmluva o úvere neobsahuje celkovú čiastku úveru. Uviedol, že zákon používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný. Uviedol, že je ťažko chorý a jeho finančné prostriedky sú slabé. Uviedol, že keď uhradí svoje záväzky, tak bude platiť ďalšie. 5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca poukázal na to, že odvolanie neobsahuje náležitosti odvolania, keď žalovaný nešpecifikoval, z akého dôvodu podáva odvolanie a ani čoho sa domáha. 6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a aj podľa názoru odvolacieho súdu musí byť evidentné, aké je vnútorné členenie tej - ktorej splátky. Neuvedenie tejto náležitosti bez ďalšieho spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a preto nebolo potrebné zaoberať sa ani argumentáciou žalobcu ohľadom nároku na úroky po zosplatnení úveru. Pokiaľ je úver bezúročný, nemá žalobca nárok ani na úrok z úveru, a to bez ohľadu na to, či úver bol zosplatnený alebo nie. Správne teda súd prvej inštancie od poskytnutého úveru odpočítal všetky platby žalovaného a zaviazal žalovaného na úhradu rozdielu. To, že žalovaný nemá finančné prostriedky, nie je dôvodom na nepriznanie existujúceho nároku žalobcu. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).