Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/67/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317208220 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317208220.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Snina, o zaplatenie 1575,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 9Csp/202/2017-111 zo dňa 21.12.2017 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva“. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca v žalobe uviedol, že suma 1575,19 eur predstavuje nepovolené prečerpanie účtu. 3. Zo Zmluvy o osobnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky. 4. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu účtu ako aj ich výšku. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky a úroky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. 5. Žalobca uviedol v žalobe iba celkovú sumu debetného zostatku bez toho, aby vyčíslil resp. špecifikoval, z čoho táto suma pozostáva, uviedol obdobie, aké nedoplatky na poplatkoch vznikli, kde majú dané poplatky čo do základu a výšky svoju oporu, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť ich účtovania a podobne. Uvedené bolo potrebné aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o dosť vysokú sumu nepovoleného prečerpania, a keďže sám žalobca toto prečerpanie označuje ako nepovolené, je otázne prečo až do takejto výšky žalovanému prečerpanie účtu povolil. V spojení s výškou účtovaného úroku z nepovoleného zostatku a ostatnými poplatkami sa navyše takáto výška nepovoleného prečerpania javí ako neprimeraná, preto bolo pre úspech žalobcu v konaní absolútne kľúčové každú uplatňovanú položku náležite zdôvodniť a preukázať, keď z výpisu z účtu sa možno domnievať, pretože žalobca takúto skutočnosť netvrdí, že predmetom konania nie sú len úroky a poplatky. Povinnosťou žalobcu je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené skutočnosti majú oporu v označených a predložených dôkazoch. Nie je ale povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti rozhodujúce pre ten ktorý uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať ktorým z predložených dôkazov by asi takýto nezdôvodnený nárok mohol byť preukázaný, aby mohol nárok priznať. V kontradiktórnom sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu nie je ani povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe. Žalobca tak neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu uplatňovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy, a takisto pokiaľ ide o jej výšku. Z uvedených dôvodov súdu neostávalo iné, než žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy žalovanú sumu tvorí žalobcom tvrdené ale nešpecifikované nepovolené prečerpanie, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. 8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že na časť uplatneného nároku, ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. týkajúce sa inštitútu prekročenia. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a nemusí ani obsahovať upozornenie, že poplatky budú účtované do debetného zostatku na účte. Uvedený záver súdu nie je podložený žiadnym právnym predpisom, nakoľko danú povinnosť žiadny právny predpis nevyžaduje. Uvedená skutočnosť je vo VOP v bode 3.12, tak ako žalobca uviedol aj v žalobe. Žalobca má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zistiteľné, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie a akého právneho predpisu sa stalo základom záveru súdu o neprimeranej výške úroku, nakoľko odôvodnenie súdu je len všeobecné. Zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotreb. úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Keďže súd prvého stupňa rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca a žalovaný dňa 5.6.2014 uzavreli internetbankingovú - zmluvu na diaľku - zmluvu o povolenom prečerpaní, z uvedenej je zrejmý limit povoleného prečerpania 730 €, ktorý sa mohol na základe požiadavky žalovaného meniť a jeho výška je zrejmá z výpisu z účtu za daný mesiac. Dohodnutá úroková miera povoleného prečerpania bola variabilná 19,9% ročne. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP ČI. 8. účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní. Žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v zmysle ČI. 8.9 VOP a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- EUR dňa 3.8.2015 ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0 € sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. o) a § 18) a bod 3.12 VOP účinných ku dňu zníženia limitu na 0 €. Žalovaná suma 1575,19 EUR predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná pohľadávka predstavuje nepovolené prečerpanie, z ktorého si zároveň uplatňuje úrok vo výške 28 % ročne. Konštatoval, že dňa 26.02.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu, na základe ktorej pre žalovaného viedol účet. V zmysle bodu 3.8 VOP je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti žalovaného tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného. K žalobe pripojil listinné dôkazy - zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky, Úrokové sadzby produktov, Sadzobník poplatkov, výpisy z účtu žalovaného. Žalobca bol súdom predvolaný na pojednávanie, z tohto sa ospravedlnil, čo odôvodnil pracovnou zaneprázdnenosťou, hospodárnosťou konania. Navrhol, aby súd rozhodol na základe podaní žalobcu a predložených dôkazov aj v jeho neprítomnosti, nakoľko všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba. 12. Žalobca až v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že dňa X.X.XXXX strany uzavreli internetbankingovú - zmluvu na diaľku - zmluvu o povolenom prečerpaní, z uvedenej má byť zrejmý limit povoleného prečerpania 730 €, ktorý sa mohol na základe požiadavky žalovaného meniť. Žalobca uvádza, že žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe uvedeného žalobca pristúpil k postupu v zmysle ČI. 8.9 VOP a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- EUR dňa 3.8.2015, ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0 € sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K tomuto odvolací súd konštatuje, že predmetné tvrdenia predstavujú nové skutočnosti, ktoré v žalobe nie sú obsiahnuté, pričom žalobcovi nič nebránilo uvedené skutočnosti a dôkazy na ich preukázanie uviesť a predložiť už v štádiu prvoinštannčého konania. Zodpovednosť za ne/úspech žalobcu v konaní nenesie súd ale samotný žalobca. Žalobcom je obchodná spoločnosť dlhodobo poskytujúca bankové služby a iné finančné služby klientom, odvolaciemu súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že opakovane vystupuje v postavení žalobcu v sporových súdnych konaniach. 13. Je zrejmé, že žalobca v žalobe uviedol skutkové okolnosti, o ktoré opiera svoj nárok a k žalobe pripojil listinné dôkazy. Žalobu preto nie je možné považovať za neúplnú, nezrozumiteľnú. Pokiaľ však žalobcom v žalobe tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy nie sú postačujúce na preukázanie dôvodnosti nároku, uvedené je na ťarchu žalobcu, nie je povinnosťou súdu zisťovať a dodatočne žalobcu vyzývať na doplnenie opísania rozhodných skutočností, predloženie ďalších dôkazov. Je zrejmé, že žalobca v žalobe dlžnú sumu nijako nekonkretizoval, nešpecifikoval z akých položiek pozostáva, či ide len o sumy čerpané žalobcom, alebo zahŕňa aj poplatky, úroky, resp. iné nároky a v akej výške, za aké obdobie. V tomto smere nepostačuje doloženie výpisov z účtu, nakoľko súd má na základe predložených dôkazov vyhodnotiť opodstatnenosť žalobcom tvrdených skutočností, nie nahrádzať činnosť žalobcu a vyvodzovať z predložených dôkazov skutočnosti, na ktoré žalobca nepoukázal a sú pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku rozhodujúce. Ako tomu nasvedčujú tvrdenia žalobcu v odvolaní a k odvolaniu predložené dôkazy, základom vzniku žalovanej pohľadávky má byť zmluva o povolenom prečerpaní, na základe ktorej žalovaný čerpal finančné prostriedky. V dôsledku prekračovania limitu povoleného prečerpania zo strany žalovaného žalobca pristúpil k zrušeniu povoleného prečerpania a nevyrovnaním dlhu riadne a sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania. Na tieto tvrdenia a dôkazy predostreté v odvolacom konaní však nemožno prihliadať vzhľadom na zásadu koncentrácie konania (§ 153, § 154 CSP), ust. § 366 CSP. 14. Odvolacia námietka žalobcu spočívajúca v namietanom nesprávnom postupe súdu prvej inštancie týkajúceho sa možného postupu podľa § 129 ods. 1 CSP vzhľadom na vyššie uvedené nie je dôvodná. V danom prípade žaloba spĺňala zákonom stanovené náležitosti, teda obsahovala údaje, ktoré vyžaduje zákon, ktoré sú nevyhnutné pre identifikáciu podania, ale aj pre identifikáciu postupu súdu. Žaloba spĺňala všetky náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom, pričom nešlo o podanie vadné či už po stránke jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti. Súd môže pristúpiť k poučovacej povinnosti a výzve, len pokiaľ je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, pričom tieto náležitosti sa môžu týkať len procesného práva, nie otázok práva hmotného. Skutočnosť, že žalobca pri podaní žaloby neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vzťahujúce sa na odôvodnenie svojej žaloby v zmysle hmotného práva, nepredstavuje dôvod pre postup súdu v konaní v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP. 15. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ust. § 131 až § 135 CSP. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. 16. Z uvedeného je jednoznačne možné ustáliť, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať žalobcu na doplnenie alebo opravu jeho žaloby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Práve naopak, bolo povinnosťou žalobcu náležite tvrdiť a preukázať oprávnenosť svojho nároku, ktoré povinnosti mu vyplývajú z čl. 8, ust. § 132 CSP. Keďže uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu neboli naplnené do tej miery, aby jeho nárok bolo možné vyhodnotiť ako dôvodný, správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. 17. Keďže žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie istiny, nemožno za dôvodný považovať ani nárok na úrok vo výške 28 % z istiny. 18. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. 19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 20. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).