Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/133/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209676 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209676.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovanému: Š.F. D.F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z.E. Č.. XXX, právne zastúpenému JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom v Snine, na ul. Partizánskej č. 1057, o zaplatenie sumy 656,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 11.07.2018 č.k. 12Csp 262/2017 - 190 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 30.05.2005 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty v znení dodatku č. 1 s úverovým rámcom 20.000,- Sk. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 3. Na základe uzatvorenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru pôvodne s úverovým rámcom 20.000,- Sk a s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 1.000,- Sk. Jednotlivými výbermi žalovaný odčerpal finančné prostriedky vo výške 1.224,86 eura a v prospech pôvodného veriteľa uhradil sumu 1.781,21 eura. Uvedené skutočnosti sporné neboli. 4. Uzatvorená zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z pôsobnosti tohto zákona vylúčená nie je (§ 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.). V dôsledku uvedeného táto zmluva musí obsahovať náležitosti obsiahnuté v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. 5. Zmluva v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. neobsahuje údaj o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 1.000,- Sk bez bližšej špecifikácie. 6. Zmluva neobsahuje ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vyžadovaný ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú v tom čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, no napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť. 7. Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. 8. Neuvedenie RPMN v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. 9. Žalovanému boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.224,86 eura, ktoré mal povinnosť zaplatiť. Žalovaný celkovo zaplatil sumu 1.781,21 eura a teda uhradil viac ako mu bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu reálne poskytnuté. Keďže na strane žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. 10. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že zmluva bola uzatvorená dňa 30.05.2005. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), je účinné až od 01.01.2008. Pokiaľ nie je splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., tento nedostatok nie je sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. V danom prípade zmluvné strany uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému platobnú kartu a realizoval príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z účtu špecifikovaného v zmluve. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je možné ani určiť výšku mesačnej splátky a tým nie je logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Práve s ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený spod úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. a teda nemožno naň aplikovať ustanovenia tohto zákona a teda ani ustanovenie § 4. Zákon o spotrebiteľských úveroch ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom s cieľom účinným spôsobom informovať spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, na základe čoho by spotrebiteľ mohol lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. 13. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016, vydaného vo veci C-42/15, v súvislosti s uvedením výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sa má za to, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení Smernice, je potrebné konštatovať, že Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Súdny dvor Európskej únie ďalej judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak táto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinnosti veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 16. Právne bezvýznamnou je námietka žalobcu, podľa ktorej s absenciou náležitosti vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tento právny predpis nespájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, dôvodom, pre ktorý sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, bolo to, že v zmluve nebola uvedená RPMN, teda náležitosť vyplývajúca z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. 17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 18. V zmluve o vydaní a používaní platobnej karty a ani v dodatku č. 1 k zmluve sa údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nenachádza. Ide pritom o jednu z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúce posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. 19. Za účelovú a ničím nepreukázanú je potrebné považovať obranu žalobcu poukazujúceho v odvolaní na to, že poskytnutý úver je v súlade s ustanovením § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vylúčený spod úpravy tohto právneho predpisu. 20. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, tento právny predpis sa nevzťahoval na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu úver neposkytol žalovanému iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Dôkazom toho je aj listinný dôkaz predložený samotným žalobcom a to obchodné podmienky pre kreditné karty. Je teda nepochybné, že poskytnutý úver mal obsahovať náležitosť uvedenú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. S neuvedením tejto náležitosti bola spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Keďže žalovaný uhradil finančné prostriedky v podstatne vyššej sume než v akej mu boli reálne poskytnuté, súd prvej inštancie správne postupoval ak žalobu žalobcu zamietol. 21. Čo sa týka poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný vo veci C-42/15, tento sa týka výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá nadobudla účinnosť až po uzavretí zmluvy zo dňa 30.05.2005. 22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. 24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).