Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 22Co/154/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209763 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317209763.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., 2. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, A., o zaplatenie 4.976,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 9Csp/264/2017-67 zo dňa 12.07.2018, takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Mení sa rozsudok v napadnutej časti lehoty plnenia tak, že peňažné plnenie priznané týmto rozsudkom povoľuje žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III. III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.: ,,I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.905,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 20.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 56,98 % proti žalovaným.“ 2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“). 3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanými bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 29.11.2013, na základe ktorej bol žalovaným reálne poskytnutý úver celkom vo výške 5.000 eur, ktorý sa zaviazali vrátiť formou pravidelných 60 mesačných splátok vo výške 132,61 eura s ročnou úrokovou sadzbou 22 %, RPMN 22 %, pri priemernej hodnote RPMN 21,09 %, s termínom konečnej splatnosti 11/2018, pri celkovej sume pôžičky 7.956,60 eura a celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 2.956,60 eura. Mal za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanými, ktorí sú fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ. Dospel k záveru, že v zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V tejto súvislosti citoval rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017. Z dôvodu, že predmetná úverová zmluva nemá všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd prvej inštancie ju v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaní reálne čerpali titulom úveru. Žalovaní v danej veci čerpali titulom úveru sumu 5.000 eur a jednotlivými splátkami uhradil sumu 1.094,13 eura. A preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 3.905,87 eura s príslušným úrokom z omeškania. 4. O trovách konania v danej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V časti o zaplatenie 3.905,87 eura (78,49 %) súd žalobe vyhovel a v časti o zaplatenie 1.070,59 eura (21,51 %) žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 56,98 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu. 5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Požiadali o poskytnutie splátkového kalendára z dôvodu vysoko nevyhovujúcej finančnej situácie. Uviedli, že splácajú hypotekárny úver od D. vo výške 300 eur, nájomné za byt vo výške 140 eur, elektrinu vo výške 23,70 eura, plyn vo výške 10 eur, paušál vo výške 30 eur, výživné na mal. X. Z. vo výške XXX eur, zrážky zo mzdy vo výške 140 eur a mnoho iných splátok, ktoré už bližšie nešpecifikovali. Žalovaný v 1. rade pracuje ako elektrikár a jeho príjem je do výšky 200 eur. Žalovaná v 2. rade pracuje ako zamestnanec v spoločnosti J. V., s. r. o. s momentálnym mesačným príjmom do 350 eur s po zrážkach zo mzdy. Navrhli splátkový kalendár vo výške 50 eur mesačne, až do úplného splatenia dlhu. K odvolaniu priložili písomné prílohy, o ktoré opreli svoje tvrdenia o pomeroch. 6. Proti tomuto rozsudku taktiež podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o bezúročnosti úveru. Názor súdu prvej inštancie nie je správny a rozhodnutie je navyše nepreskúmateľné. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ktoré konkrétne parametre pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú a pre absenciu ktorých parametrov má byť úver postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere nezodpovedá požiadavke riadneho presvedčivého súdneho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. Uviedol, že všetky parametre vstupujúce do celkového výpočtu RPMN sú v zmluve riadne uvedené v jej základných náležitostiach. RPMN je v zmluve uvedená správne a preto dôvod bezúročnosti úveru absenciou naplnenia zákonného ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ neobstojí. Pre správnosť výpočtu RPMN priložil výpočet RPMN podľa internetovej kalkulačky. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaných v 1 a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1070,59 eura s príslušenstvom. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvoinstančného a odvolacieho konania. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v časti zmeniť a v časti potvrdiť. 8. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 9. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti. 10. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovaným v 1. a 2. rade, ktorým bola súdom prvej inštancie určená povinnosť, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu príliš ťaživé (R 117/1967) 11. Žalovaní v odvolaní uviedli, že síce súhlasia s dlžnou sumou a úrokmi, ale žiadajú o poskytnutie splátkového kalendára. Svoju žiadosť o povolenie výhody splátok odôvodnili s poukazom na ich nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá im neumožňuje splniť dlžnú sumu jednorazovo, a preto žiadali o možnosť splatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne. Poukázali na svoj nízky mesačný príjem 200 eur (u žalovaného v 1. rade) a 320 eur (u žalovanej v 2. rade) a svoje náklady v podobe hypotekárneho úveru vo výške 300 eur, nájomného za byt vo výške 140 eur, výživného na mal. X. Z. vo výške 105 eur, zrážok zo mzdy vo výške 140 eur, ďalej elektriny 23,70 eura, plynu 10 eur a paušálu za telefón 30 eur. Z dokladov, ktoré predložili žalovaní v 1. a 2. rade odvolací súd zistil, že žalovaná v 2. rade mala mzdu zo zamestnania za mesiac február 2018 vo výške 349,02 eura. Ďalej bolo zistené, že v máji a novembri 2016 žalovaný v 1. rade zaplatil po 105 eur H. Z. na účel výživného pre X. Z. a zo V. lístkov to, že žalovaný v 1. rade má platiť nájomné za august 2018 vo výške 139,46 eura, zálohu za elektrinu vo výške 23,80 eura a rozhlas a tv 4,64 eura. Odvolací súd zistil lustráciou v evidencii V. poisťovne, že žalovaná v 2. rade mala ako zamestnanec u zamestnávateľa J. V. s.r.o. vymeriavací základ (t. j. hrubá mzda) vo výške okolo 580 eur za obdobie od marca 2017 do decembra 2017. Následne za obdobie od januára do augusta 2018 mala ako zamestnanec u toho istého zamestnávateľa mesačný vymeriavací základ: január 820,94 eura, február 569 eur, marec 468,84 eura, apríl 79,13 eura, máj 60,46 eura, jún 0 eur, júl 0 eur a august 2018 226,70 eura. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nebol vedený v evidencii V. poisťovne žiaden príjem zo zamestnania, ani iný druh príjmu. Podľa údajov z evidencie V. poisťovne žalovaný v 1. rade je vedený od marca 2015 do dňa vydania tohto rozhodnutia ako zamestnanec u zamestnávateľa U. X., s.r.o, s vymeriavacím základom okolo 65 eur mesačne. Súčasne mal žalovaný za obdobie rokov 2017 a 2018 príjem z Dohody o vykonaní prace u zamestnávateľa W. - V. A. s vymeriavacím základom okolo 40-50 eur. 12. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt so základným imaním vo výške 1.850.000 eur a tržbami za rok 2017 vo výške 4.818.990 eur (https://www.finstat.sk/XXXXXXXX), ktorému povolením mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením splátok bude žalobcovi splatená celá dlžná suma priznaná rozsudkom, vrátane úrokov z omeškania len v dlhšom časovom horizonte. 13. Odvolací súd má za to, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaných, ako aj pomery žalobcu odôvodňujú povolenie splátok 50 eur mesačne. Povolenie mesačných splátok je podmienené ich riadnym a včasným plnením, inak v prípade omeškania žalovaní môžu stratiť výhodu splátok a vznikne im povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo. 14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP zmenil rozsudok v napadnutej časti lehoty plnenia tak, že peňažné plnenie priznané rozsudkom súdu prvej inštancie povolil žalovaným v 1. a 2 . rade zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy (29.11.2013) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 16. Podľa § 11 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy (29.11.2013) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 17. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 29.11.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu (G. D. A., a. s.) so žalovanými zmluvu o poskytnutí manželskej pôžičky č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu schválil výšku pôžičky pre žalovaných vo výške 5.000 eur a títo sa zaviazali pôžičku splácať v mesačných splátkach s poistením po 132,61 eura v počte mesačných splátok 72. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 22%, výška RPMN 22%, priemerná hodnota RPMN vo výške 21,09%. Celková suma pôžičky bola vo výške 7.956,60 eura z čoho celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 2,956,60 eura. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na november 2018. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uvedená zmluva zo dňa 29.11.2013, i keď je označená ako zmluva o poskytnutí manželskej pôžičky, má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci správne súd 1.inštancie zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení ZoSÚ platného v čase uzatvorenia zmluvy. 19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru na absencii predpokladov potrebných na výpočet RPMN. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN správny. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. 20. Odvolací súd má za to, že v predloženej zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Odvolací súd zastáva názor, že týmito predpokladmi sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto už len z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj v iných dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený priamo v zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie je. Takýto záver odvolací súd považuje za vecne správny a súladný s ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. 21. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovaným, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 22. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe čiastočne nevyhovel, z akých dôvodov vo zvyšku žalobu zamietol a jeho odôvodnenie prijatého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ako sú upravené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné teda konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. 23. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaným bolo z úverovej zmluvy poskytnuté peňažné plnenie v celkovej výške 5.000 eur. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní uhradili z poskytnutého úveru sumu 1.094,13 eura, je dôvodná žaloba žalobcu čo do sumy 3.905,87 eura (5.000 eur - 1.094,13 eura) a v tejto sume i návrhu súd vyhovel spolu s úrokom z omeškania v zákonnej sadzbe z dlžnej sumy, tak ako boli vykonané priebežné platby zo strany žalovaných. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol. 24. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).