Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoE/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206331 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8710206331.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Antónie Kandravej, v exekučnej veci oprávneného U. R., X.. X.X.XXXX, L. J., X. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Námestie sv. Egídia 95, Poprad, proti povinnému nebohý Z. Č., X.. XX.XX.XXXX, B. XX.X.XXXX, naposledy bytom R., H. XX/ XX, vedený u súdnej exekútorky H.. H. B., Exekútorský úrad H., F. X. XX, XXX XX H., o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20Er 252/2010-47 zo dňa 9.12.2016 takto r o z h o d o l : Zrušuje uznesenie a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením rozvrh výťažku vykonaný dňa 2.6.2016 súdnou exekútorkou H.. H. B., Exekútorský úrad H., F.. X. XX, XXX XX H. z dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, vykonanej dňa 19.11.2013, neschválil. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdna exekútorka pri vykonávaní rozvrhu výťažku nepostupovala správne. Jediným pochybením súdnej exekútorky je zaradenie odmeny v rámci trov exekúcie vo výške 3.743,72 eur. Súdna exekútorka neuviedla, ako k tejto sume dospela, pričom zohľadnila čiastočné vymoženie odmeny v sume 193,28 eur. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z.z. prináleží exekútorovi odmeny 20 % z vymoženej pohľadávky. Exekútor si môže prihlásiť svoju pohľadávku trov exekúcie vo výške vyčíslenej v upovedomení o začatí exekúcie, ale je potrebné pri rozvrhu výťažku uspokojiť trovy exekúcie v zákonnej výške, t.j. len vo výške 20 % odmeny z vymoženej pohľadávky. Ani hotové výdavky súdna exekútorka podľa prvoinštančného súdu správne neuspokojila vo výške, ktorá je uvedená v upovedomení o začatí exekúcie (800 eur). V ostatnom rozsahu súdna exekútorka vyčíslila trovy exekúcie správne. Odmena podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky mala byť správne uspokojená vo výške 201 eur (20 % zo sumy 1.002,50 eur + 20 % DPH v sume 40,20 eur). Trovy exekúcie teda mali byť správne zaradené do prvej rozvrhovej skupiny vo výške 814,44 eur (201 eur + 40,20 eur + 199,14 eur + 39,83 eur + 278,56 eur + 55,71 eur). V nadväznosti na nesprávne uplatnené trovy exekúcie bol nesprávne určený pomer uspokojovaných pohľadávok, ktorý má byť správne v rozsahu: súdne trovy 79,45 %, čo je suma súdnych trov 796,49 eur a trovy exekúcie 20,55 %, čo je suma trov exekúcie 206,01 eur. Preto prvoinštančný súd rozvrh výťažku súdnej exekútorky zo dňa 2.6.2016 neschválil. 2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie súdna exekútorka, ktorá namietala dôvody prvoinštančného súdu. Naviac uviedla, že prvoinštančný súd vo veci rozhodoval v čase, keď povinný bol už nebohý, pretože tento dňa 23.9.2016 zomrel. 3. Z obsahu prvoinštančného spisu vyplýva, že dedičské konanie po nebohom Z. Č. prebehlo pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 17D 143/2016-85 zo dňa 20.3.2017. Konanie bolo zastavené pre bezmajetnosť poručiteľa s tým, že majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný H. H., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa. Z obsahu rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi vyplýva, že poručiteľ zomrel ako slobodný bez zanechania vlastných potomkov a do úvahy prichádzajú dedičia zo zákona v tretej dedičskej skupine podľa § 475 Občianskeho zákonníka a to J. Č., bytom R. - brat poručiteľa, Ľ. Č., bytom L., M. XXX - brat poručiteľa, E. Č., L. L., M. XXX - brat poručiteľa, V. Č., L. R., H. XX - brat poručiteľa, právom nebohej sestry poručiteľa D. D.L. - F. Č., K.. D., L. L., M. XXX/X - neter poručiteľa, J. D., L. L., M. XXX/X - synovec poručiteľa a R. J., K.. Č., L. R., P. XX/XX - neter poručiteľa. V súlade s ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníci konania sú oprávnení a povinní; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 243h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie dedičstve. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 4. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že povinný stratil procesnú subjektivitu tým, že zomrel. V exekučnom konaní nemôže už mať ďalej spôsobilosť na práva a povinnosti. Keďže dedičské konanie po poručiteľovi neprebehlo a bol vydaný len nepatrný majetok osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, bol súd povinný zistiť okruh dedičov, ktorí by prichádzali do úvahy, pokiaľ by poručiteľ zanechal majetok. Títo dedičia sú právni nástupcovia poručiteľa, s ktorými je potrebné v konaní pokračovať a vec právoplatne ukončiť rozhodnutím o rozvrhu výťažku. Aj konanie o rozhodnutí o schválení výťažku z predaja nehnuteľnosti je exekučným konaním, ktoré je charakterizované tým, že ide o posledné štádium exekučného konania pred vrátením poverenia na vykonanie exekúcie. Je potrebné exekúciu dokončiť, a preto dedičia vzhľadom na to, že musia prijať stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, majú právo byť účastníkmi exekučného konania a byť informovaní o ďalšom priebehu exekučného konania. Keďže prvoinštančný súd vo veci konal a rozhodol bez toho, aby bol reagoval na zánik procesnej subjektivity povinného, odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP neostávalo nič iné, len pre nesplnenie procesných podmienok pre rozhodnutie prvoinštančného súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude náležitým spôsobom ustáliť okruh dedičov, ktorí by prichádzali do úvahy v prípade, pokiaľ by poručiteľ zanechal majetok ako dedičia, pripojiť si dedičský spis, konať s týmito dedičmi a opätovne rozhodnúť o návrhu súdnej exekútorky na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, ktorá predtým patrila poručiteľovi. Prvoinštančný súd v novom rozhodnutí o veci sa vysporiada aj s námietkami súdnej exekútorky v odvolaní vo vzťahu k stanoveniu výšky odmeny hotových výdavkov a rozsahu uspokojenia trov exekúcie. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.