Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/115/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210879 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715210879.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu P. R. a.s., so sídlom L. M. XX/b, Q., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému I.. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, P. F., o zaplatenie 1.312,14 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/372/2015-129 z 23.01.2018 takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s upresnením, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. II. Odmieta odvolanie voči výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne, cit.: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.312,14 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 22.01.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu“. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 82 ods. 1, ods. 2 zák. č. 251/2012Z.z., § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012Z.z., § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády SR č. 87/1995Z.z. Výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP. 3. Svoje rozhodnutie postavil na závere, že v predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu za obdobie od 19.08.2013 do 05.12.2013 na odberom mieste F. XX, keď u žalovaného dochádza k odberu zemného plynu, meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca vyfaktúroval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatnou XX.XX.XXXX vyčíslenú škodu v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. na sumu 1.312,14 eur, ktorú napriek lehote splatnosti žalovaný neuhradil. 4. Žalobca vyčíslil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 19.08.2013 do dátumu posledného odpočtu zemného plynu do 05.12.2013, keď zamestnanci žalobcu zistili porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle. 5. Uznesením OO PZ Hranovnica č. ORP-782/HR-PP-2014 z 03.10.2014 bolo zastavené trestné stíhanie, keď v dobe od 11.08.2013 do 05.12.2013 po dobu 109 dní mal doposiaľ neznámy páchateľ vykonať také opatrenie, že malo dochádzať u majiteľa rodinného domu č. XX v obci F., okr. U. I.. F. B. ku neoprávnenému odberu zemného plynu z plynomeru č. XXXXXXXXXXXX zapojeného do verejnej rozvodnej siete zemného plynu v obci F. v rozpore s vyhláškou č. 499/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, čím zatiaľ neznámy páchateľ svojim konaním, spočívajúcim v neoprávnenom zásahu do uvedeného merača plynomeru uviedol do omylu distribútora zemného plynu, pokiaľ ide o skutočné odobraté a spotrebované množstvo plynu konkrétnym odberným miestom, v dôsledku čoho by bolo na odbernom mieste fakturované menšie ako skutočne spotrebované množstvo plynu ku škode P. - R.., Q., Mlynské M. XX/b, XXX XX Q., I.: XXXXXXXX v celkovej výške 1.257,54 eur, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. 6. Podľa správy RWE za faktúračné obdobie 19.08.2013 až 18.08.2014 bol vrátený žalovanému preplatok za obdobie vo výške 217,27 eur, pričom platil preddavkové platby každý mesiac 163,-- eur. 7. Svedkyňa T. B., ktorá je manželkou žalovaného, na pojednávaní uviedla, že si dobre pamätá deň 19.08.2013, keď mala vtedy prvý deň celozávodnú dovolenku. Bola doma, prišiel k nim zamestnanec plynárni. Manžel ju zavolal, že má doniesť kľúče od plynovej skrinky. Pýtala sa kvôli čomu, manžel jej povedal, že keď odpisoval odber plynu mal drôtik a na ňom baterku, ktorá mu spadla do skrinky. Keď sa išla pozrieť, baterku už mal vybratú. Nič podozrivé si v tom čase nevšimla, až v decembri 2013 zistila, že boli im a ešte trom susedom poškodené plynové skrinky a volaný plynár vtedy zistil, že je problém s odberom plynu. 8. Svedok L. B. na pojednávaní uviedol, že u žalobcu pracuje od roku 2010 ako kontrolór neoprávnených odberov. Na predmetnom odbernom mieste bol v roku 2013 za účelom výmeny plynomeru. Zistil, že číselník meradla je prevŕtaný. Číselník je z plastu, nedá sa iným spôsobom poškodiť. Je umiestnený horizontálne, nie je ho možné poškodiť pádom predmetu. Aj z vypracovaného znaleckého posudku, ktorý zabezpečil, bolo zistené, že číselník bol navŕtaný. Žalovaný im pri kontrole tvrdil, že plynomer poškodil zamestnanec žalobcu, keď pri odpočte mu niečo spadlo do skrinky a vyberal to drôtikom. 9. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 10. Nebolo sporné, že od 19.08.2013 do 05.12.2013 na odbernom mieste F. XX v nehnuteľnosti, ktorej vlastník je žalovaný, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Žalovaný tvrdil, že zistil porušenie meradla náhodou v súvislosti s poškodením plynovej skrinky zamestnancom žalobcu dňa 05.12.2013. V súlade s ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike ide o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je zrejmé, že v súlade s § 82 ods. 2 uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu. 11. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom svedka L. B. a listinným dôkazom - protokolom zo skúšky meradla (č.l. XX) súd dospel k záveru, že mechanické poškodenie meradla spočívalo v prevŕtaní krytu počítadla. Napriek procesnej obrane žalovaného, že poškodenie meradla spôsobil zamestnanec žalobcu, súd dospel k záveru, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že drôtikom nemohlo dôjsť k poškodeniu meradla prevŕtaním krytu meradla. 12. V súlade s judikatúrou, na ktorú poukazoval žalobca rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Cdo 102/2010 z 29.11.2011, podľa ktorého súd mal za to, že v danom prípade bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaný odoberal plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorú neoprávneným odberom spôsobil. Je tomu tak preto, že zákonná úprava je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií poškodí. Za škodu bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Vo veci 3Cdo 99/2012 z 12.03.2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že zodpovednosť odberateľa plynu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, upravuje zákon ako objektívnu zodpovednosť. Otázka zavinenia odberateľa je tu právne irelevantná. Vo veciach 1Cdo 107/2008 a 4Cdo 30/2009, podľa ktorých rozhodnutí zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1 a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený ober plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. V týchto konaniach nebolo preukázané, kto skutočne porušenie meradla spôsobil, preto v týchto prípadoch (nie je známy škodca) zákonodarca na ochranu dodávateľa plynu zaviedol objektívnu zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber. 13. Súd v súlade s právny názorom odvolacieho súdu po doplnení dokazovania mal za to, že žalovaný titulom objektívnej zodpovednosti zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym odberom. 14. Výška priznanej náhrady škody vyplýva z výpočtu škody pripojenej zo strany žalobcu (č.l. X), ktorá nebola zo strany žalovaného namietaná. 15. K procesnej obrane žalovaného súd konštatoval, že s poukazom na ostatné dôkazy (výpoveď svedka L. B., dohodu č.l. XX spisu) javí sa nepravdepodobné tvrdenie žalovaného, že poškodenie meradla spôsobil zamestnanec žalobcu. Výpoveď svedkyne T. B., ktorá potvrdila tvrdenie žalovaného súd považoval za účelovú vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah. 16. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou. Za prvý deň omeškania súd považoval deň 13.03.2014 s poukazom na splatnosť vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX. 17. Tento rozsudok včas podaným odvolaním v celosti napadol žalovaný, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že nevypočul svedka, ktorý v čase od 18. do 21.08.2013 odpočítaval plynomer, a ktorý škodu spôsobil, o čom žalovaný súd prvej inštancie podľa jeho tvrdenia upozorňoval listom zo dňa 10.04.2017. Namietal i výšku škody, pričom je ochotný zaplatiť sumu 217,27Eur, ktoré mu boli vrátené formou preplatku. 18. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania dôvodiac, že žalovaný nikdy počas konania výšku škody nenamietal, ako i, že ak navrhol vykonať dôkaz, súd nemá povinnosť vykonať každý dôkaz, pričom rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. 19. Žalovaný vo svojom nasledujúcom vyjadrení uviedol, že sa domáha zrušenia rozsudku, lebo on škodu nespôsobil s tým, že je na súde koho vypočuje, mal za to, že jeho vinu mal preukázať žalobca, a potom v záujme žalobcu malo byť ponúknutie svedka, pričom žalobca mohol doložiť znalecký posudok, že k poškodeniu plynomeru nedošlo prevŕtaním - drôtikom. 20. Žalobca na to vo vyjadrení uviedol, že bolo preukázané, že plyn žalovaný odoberal meradlom s poškodeným zabezpečením, pričom škoda v prípade neopravných odberov, vnikla distribútorovi plynu, nie ako sa to mlyne domnieva žalovaný, spoločnosti I. 21. Ďalšie podania strán dané neboli. 22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), z časti oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, resp. je z časti podané neoprávneným subjektom. 23. Druhým výrokom súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolanie môže podať iba strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP), teda strana, ktorej bola takým rozhodnutím spôsobená ujma na právach. V tomto prípade žalovaný nie je stranou, ktorej by bola rozhodnutím spôsobená ujma na právach, preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť odvolanie žalovaného proti druhému výroku rozsudku, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. 24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. 26. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s jeho záväznými pokynmi z ostatného zrušujúceho uznesenia a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. 27. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené. 28. Názor súdu prvej inštancie, že zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov je založený na princípe objektívnej zodpovednosti je správny a je v súlade aj s rozhodnutím NS SR sp. zn. 6 Cdo 76/2010 zo dňa 03.10.2011 a s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.03.2015, ktoré síce posudzovali situáciu za platnosti zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, avšak nelíšili sa v podstate od úpravy objektívnej zodpovednosti odberateľa v prípade, ak je zistený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v právnej úprave je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré sú označované za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bol porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti za neoprávnený odber totiž zbaviť iba vtedy, ak by tvrdil a preukázal (čo sa nestalo), že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho zodpovednosti (napr. k poškodeniu meradla došlo až po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa). Teda dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažovala žalovaného, ktorú žalovaný bezpochyby neuniesol, a toto jeho zlyhanie nemožno pripísať, resp. presúvať na žalobcu, ba až na súd, ako sa to snažil v odvolaní prezentovať žalovaný. Totižto relevantný zákonom predpokladaný návrh žalovaného na výsluch svedka v tomto smere učinený nebol ( § 196 a násl. CSP). Rovnako nemožno žiadať od žalobcu predloženie znaleckého posudku, že ku poškodeniu plynomeru nemohlo dôjsť činnosťou jeho zamestnanca. V tomto smere mal opäť iniciatívu vyvíjať žalovaný, avšak tak neučinil. 29. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil). Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje prevádzkovateľa, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Súd prvej inštancie dostatočne jednoznačne a zreteľne zvýraznil v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, že pre ustálenie zodpovednosti žalovaného ako odberateľa za škodu je významné, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v ustanovení § 82 ods. 1, konkrétne pod písm. d/, teda išlo o odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v odvolaní neopodstatnene namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zodpovednosť odberateľa (žalovaného) za neoprávnený odber plynu a s tým súvisiacu otázku povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane žalobcu, ba až súdu. 30. Rovnako pokiaľ žalovaný vyjadril svoj nesúhlas s určenou výškou škody, dôkazné bremeno v tomto ohľade ťažilo jeho ako škodcu. Bolo totiž na žalovanom, aby preukázal, že výška škody vypočítaná žalobcom je neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv. Ani v tomto smere žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. 31. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci ako vecne správny potvrdil. 32. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne. 33. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).