Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/170/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717211167 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717211167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/ XX, XXX XX P., o zaplatenie 1.928,75 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Csp 128/2017-70 zo dňa 30.08.2018 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku. Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.928,75 eura, úrok 53,34 eura, úroky z omeškania 0,65 eura, poistenie vo výške 1,46 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.928,75 eura od 25.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 53,34 eura od 25.11.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. g), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 23.02.2017 pod č. XXXXXX, žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur za dojednanú odmenu 9,50 % ročne, výške anuitnej splátky 29,95 eura, termínom splatnosti prvej splátky 22.03.2017, počte anuitných splátok 96 so splatnosťou úveru k 24.02.2025, výške ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) 11,71 %, pri priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 13,39 % s tým, že celková čiastka na zaplatenie bola vo výške 5.975,20 eura so splatnosťou jednotlivých splátok do 22. dňa kalendárneho mesiaca. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 100 eur, poplatok za poistenie neschopnosti splácať úver v sume 0,73 eura, poplatok za výzvu na splatenie úveru v sume 30 eur, poplatok za potvrdenia o zostatku úveru 50 eur, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť v sume 25 eur. Prílohou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Listom zo dňa 24.11.2017 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru s tým, že žiadal uhradiť celý dlh najneskôr do 04.12.2017 z dôvodu neplnenia podmienok úverovej zmluvy. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje istinu vo výške 1.928,75 eura s prísl., úrok v sume 53,34 eura, vyčíslené úroky z omeškania v sume 0,65 eura, ďalej úrok 9,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.928,75 eura od 25.11.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.928,75 eura od 25.11.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených vyčíslených úrokov vo výške 53,34 eura od 25.11.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,46 eura. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobu považoval za dôvodnú ohľadne nezaplatenej časti istiny úveru v sume 1.928,75 eura. Vzhľadom na zmluvné dojednanie o povinnosti platiť za poskytnutý úver zmluvné úroky vo výške 9,50 % ročne z dlžných anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia úveru, úroková sadzba vyplývala zo zmluvy o úvere, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj právo v tejto časti, za ktoré už úroky z čerpaného nesplateného úveru hradené neboli a to vo výške 53,34 eura. Zároveň priznal sankčné poplatky predstavujúce úroky z omeškania kapitalizované vo výške 0,65 eura. Súčasťou priznania boli aj nezaplatené poplatky za poistenie úveru vo výške 1,46 eura, vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 1.928,75 eura od 25.11.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 53,34 eura od 25.11.2017 do zaplatenia s tým, že vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania citoval ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Zdôraznil, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške z neuhradenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení pohľadávky. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z úveru súd poukázal na ustálený právny názor, podľa ktorého úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, však povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami sporu. Poukázal na rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov vrátane najvyšších súdnych autorít. Uviedol, že právny vzťah vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy s tým, že jednorázovým zosplatnením vznikla spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa nikdy nespájajú odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov po zosplatnení úveru, t.j. úrokov 9,50 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.928,75 eura od 25.11.2017 do zaplatenia, a preto v tejto časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi, ktorý bol neúspešný len v nepatrnom rozsahu, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 Civilného sporového poriadku. 2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a právnu úpravu vyplývajúcu z komentára, ktorý citoval k uvedeným ustanoveniam, ako aj na rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov s tým, že ďalej poukázal na ust. § 497, § 499 Obchodného zákonníka. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a neodstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka tak, ako to tvrdil žalobca, sa dostal veriteľ do výhodnejšieho postavenia ako keby dlžník riadne a včas splácal. Trval na tom, že veriteľ má nárok na úroky z peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R59/98, ktoré je možné aplikovať aj na danú vec. Uviedol, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby neboli zmluvne dohodnuté tak, ako to vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasťou odôvodnenia odvolania je aj uvedenie dôvodov nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím iného všeobecného súdu (Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014). Navrhol zmeniť napadnutý výrok a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. 3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 21.01.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj zistením skutkovým stavom a právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu ohľadne uplatneného úroku vo výške 9,50% ročne z nezaplatenej istiny 1.928,75 eura od 25.11.2017 do zaplatenia. 5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku z titulu zmluvného úroku po zosplatnení, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu je nesporné, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský z titulu uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z dňa 23.02.2017, a preto platí, že na právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval dôvodnosť uplatneného nároku z titulu zmluvných úrokov aj po zosplatnení v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka za opodstatnenú. Je nesporné že zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, a preto po jeho zosplatnení žalobcovi vznikol len nárok na úrok z omeškania. Vyhlásením predčasnej splatnosti v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka dochádza k zmene obsahu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jednorázovým zosplatnením úveru vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo vrátiť dlžnú sumu vrátane kapitalizovaných úrokov ku dňu zosplatnenia. V prípade omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku vzniká veriteľovi len právo na úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktoré rozhodnutia správne poukázal aj súd prvej inštancie. Navyše pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kumulácia úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania predstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán po predchádzajúcom zosplatnení úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa ktorým veriteľ zmenou záväzku požaduje okamžité vrátenie celej úverovej istiny (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Navyše odvolací súd poukazuje na princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP, ktorý znamená stav v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod R59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 6. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie proti výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal i napriek tomu že z časti uplatnený nárok zamietol plný úspech vo veci. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je ovládané zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 CSP. Pokiaľ strana v spore mala úspech len čiastočný je potrebné o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP t.j. využitím zásady úspechu po zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu strán v spore. Záver súdu prvej inštancie, že neúspech žalobcu spočíval len v nepatrnej časti, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu nebol správny. 7. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 písm. b) CSP, lebo rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s právom na spravodlivý proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP. 8. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v súlade s ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 2 CSP s tým, že je potrebné zohľadniť pomerný úspech strany v spore prípadne ak súd dospeje k záveru že strany mali úspech vo veci pomerný v rovnakej výške môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 je aj právo na rozhodnutie o trovách konania v súlade so zákonom. Nesprávnym rozhodnutím o trovách konania došlo k porušeniu procesných práv strán sporu, ktoré mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 9. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvom inštancie v novom rozhodnutí v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany sporu v odvolacom konaní (§ 255 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.