Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/107/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200745 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200745.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD, v právnej veci žalobcu: Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., so sídlom Batizovce č. 674, IČO: 31 709 401, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. novembra 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.12.2018 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.11.2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX prípadne aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 140 Správneho súdneho poriadku (SSP), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 3. Krajský súd v Prešove ako príslušný správny súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v iných konaniach pod sp. zn. 1S/25/2018, sp.zn. 1S/26/2018, sp.zn.1S/27/2018, sp.zn.1S/28/2018 (rozsudky vyhlásené dňa 16.06.2020), sp.zn.2S/108/2018, sp.zn.2S/109/2018 (rozsudky vyhlásené dňa 09.06.2020 prejednal totožné veci, týkajúce sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, ktorými bol žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom (správcom dane) vyrubený úrok z omeškania, a tieto rozhodnutia správcu dane boli žalovaným potvrdené; a to za zdaňovacie obdobia január 2015, august 2015, marec 2015, júl 2015, september 2015, apríl 2015. 4. Z dôvodu, že sa jedná o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týka identických žalobných námietok, totožného skutkového a právneho stavu, správny súd poukazuje na rozsudky správneho súdu sp. zn. 1S/25/2018 a sp.zn. 2S/109/2018 zvlášť na ich odôvodnenia v súlade s § 140 SSP (viď Veľké komentáre Baricová, Fečík, Števček, Filová a kolektív: Správny súdny poriadok str. 726). Tieto rozhodnutia boli prijaté v totožnom zložení členov senátu, boli uvedené totožné žalobné dôvody zo strany žalobcu v týchto konaniach. Rozdiel spočíva len v skutočnosti, že sa jedná o vyrubenie úroku z omeškania v konaní pod sp. zn. 1S/25/2018 za január 2015 v sume 59,40 Eur, o vyrubenie úroku z omeškania v konaní sp.zn.2S/109/2018 za apríl 2015 v sume 39,80 eur , a vo veci sp. zn. 6S/107/2018 za kalendárny mesiac jún 2015 je vyrubený úrok z omeškania v sume 23,50 Eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. 5. Rozsudok zo dňa 16.06.2020 sp.zn. 1S/25/2018-69 je zažurnalizovaný v súdnom spise sp.zn. 6S/106/2018 na čl. 66. Rozsudok zo dňa 09.06.2020 sp.zn. 2S/109/2018-59 je zažurnalizovaný v súdnom spise sp.zn. 6S/106/2018 na čl. 75. 6. Z odôvodnenia týchto rozsudkov vyplýva, že podstatnou skutočnosťou v týchto veciach bolo zodpovedanie právnej otázky, či možno úrok z omeškania za neodvedené preddavky za daň z príjmov zo závislej činnosti považovať za daňový nedoplatok ako samostatnú pohľadávku a teda či v tejto súvislosti možno úrok z omeškania, ktorý nebol uplatnený prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, dodatočne vyrubiť. 7. Správny súd je toho názoru, že sankčný úrok, resp. úrok z omeškania, (ako sankcie podľa daňových predpisov), nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania, a nie je ani záväzkom akcesorickým. Jedná sa o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností, t. j. v danom prípade za neodvedenie preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti v lehote. 8. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká právo správcovi dane vyrubiť sankciu. Až vyrubením sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka. Ak by správca dane sankciu nevyrubil, pohľadávka na sankciu by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane, resp. s neodvedením preddavku na daň v určených lehotách, poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb), ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t.j. jej vyrubenie v zmysle Daňového poriadku ( § 63 ods. 1, § 156 ods. 2). 9. Správny súd zdôrazňuje, že správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z., ak si neuplatnil pohľadávku na predmetných sankciách v reštrukturalizácii. Predmetné pohľadávky neexistovali. Nemohlo teda dôjsť ani k účinkom upravených v ustanovení § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku, t. j. k zániku pohľadávok, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené. Predmetné pohľadávky nemožno považovať za pohľadávky vzniknuté v relevantnom čase pred začatím reštrukturalizácie. V podstate sa jedná o neexistujúce pohľadávky, a preto nebol dôvod ich uplatňovať v reštrukturalizačnom konaní. Je potrebné rozlišovať od existentných pohľadávok, ktoré sa ešte nestali splatnými, resp. ešte neboli uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré by bolo potrebné ako existentné veriteľmi uplatniť v reštrukturalizačnom konaní a osobitným spôsobom by bola v konaní zisťovaná oprávnenosť týchto pohľadávok. V danom prípade sa však jednalo o neexistujúce pohľadávky, dosiaľ nevzniknuté. Preto ani argumentácia žalobcu, že boli vyrubené sankcie, ktoré už predtým zanikli, ako zákonný dôsledok ním tvrdeného neuplatnenia pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní, nie je správna. Zaniknúť nemôžu pohľadávky neexistentné, resp. to, čo nevzniklo. 10. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie, ako aj postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 11. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP. 12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).