Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/31/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200749 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Mariánom Hoffmannom, PhD. V právnej veci žalobcu B. S., nar. XX. decembra XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. októbra 2018, vo veci priznania invalidného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto, r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. októbra 2018 pod č. XXX XXX XXXX 0 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. mája 2018 pod č. XXX XXX XXXX 0 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) zo dňa 11.5.2018 pod č. XXX XXX XXXX 0 bola podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 27.3.2018. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán I. stupňa cituje § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 3. Ďalej uvádza, že podľa posudku posudkového lekára pobočky sociálnej poisťovne v Poprade zo dňa 27.3.2018 žalobca nie je invalidným, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27.3.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 4. Z citovaného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 27.3.2018 vyplýva, že žalobca je 45-ročný muž s nadváhou, v starostlivosti neurologických pracovísk pre bolesti S. chrbtice, G. a V. pre P. W.. Počas hospitalizácie na neurologickom pracovisku v roku 2017 boli zistené drobné degeneratívne zmeny na Q. platničkách S. D. bez L. K. B.. Bolo potvrdené G. V. D. B. I. a Q. U. mozgovej kôry. Z funkčného hľadiska nedochádza k stranovej prevahe reflexov (lateralizácia) a neboli zistené ani lokálne V. P. K., pričom pohyblivosť hlavy, krku a horných končatín je v norme. Závrativosť bola zvládnutá nasadením vazodilatačnej a antivertiginóznej terapie (taká, čo rozširuje hlavne mozgové cievy a pôsobí proti závratiam). Ďalšie psychiatrom popisované ťažkosti ako nevýkonnosť, slabosť, spavosť či hypoaktivita môže byť navodená iatrogénne - priamymi, či vedľajšími účinkami podávaných psychofarmáh v kombinácií (Duloxetin, Elontryl, Zolpinox, Mirzaten, Gerodorm, Lexaurín, Kertylept). Po posúdení doloženej zdravotnej dokumentácie aktuálneho klinického stavu žalobcu sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovili degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Mierne funkčné postihnutie s prejavmi nervového a svalového dráždenia (cervikokraniálny syndróm), čo v súlade s kapitolou XV písm. e) bod 3 písm. b) určuje mieru postihnutia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v strednom pásme rozpätia, t.j. na 30 %. Iné zdravotné postihnutia nie sú dôchodkovo relevantné. Ďalej v lekárskom posudku nebola uvedená žiadna pracovná rekomandácia, ani žiadne ďalšie odporúčania. 5. Vo výroku posudku sa uvádza, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v percentách určená na 30 %. II. Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia 6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žalobou napádaným rozhodnutím zo dňa 17.10.2018, ktorý je príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 218 ods. zákona o sociálnom poistení na základe odvolania žalobcu zmenil napadnuté rozhodnutie orgánu I. stupňa tak, že podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznal žalobcovi od 5.9.2018 invalidný dôchodok v sume 237 EUR mesačne. 7. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 19. júna 2018, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poisť Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. 8. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 5. septembra 2018 s nasledovným záverom: .9. Žalobca je od septembra 2017 v sledovaní a liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu. Epizódy boli hodnotené najprv ako stredne ťažké, neskôr ako ťažké. Depresívna porucha žalobcu bola potvrdená dokladovaným psychologickým vyšetrením zo dňa 21. augusta 2018, ktoré poukazuje na P.U. stupňa s Y. H. Y. W., ale bez organickej alterácie D. K. W.. Intelekt žalobcu je v pásme stredného až horného priemeru. Osobnosť žalobcu je reaktívne depresívne P. s narcistickými črtami. Pri vyšetrení prísediacim psychiatrom žalobca sám uviedol, že po ambulantnej psychiatrickej liečbe cíti zlepšenie. Ústup ťažkosti, v noci spí, nálada je menej depresívna, ešte pretrváva najmä zvýšená únava a spomalenosť. Ďalej žalobca uviedol, že sa zlepšilo jeho denné fungovanie vďaka ordinovanej liečbe, ktorá bola znížená (požadované kontrolné psychiatrické vyšetrenia nedoniesol). V klinickom obraze žalobcu bola hodnotená stredne ťažká depresívna porucha bez psychotickej symptomatológie na reaktívnej báze u disponovanej osobnosti (s narcistickými črtami). Tento zdravotný stav žalobcu podmieňuje zaradenie pod kapitoly V, položky 3, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorší predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 5. septembra 201 čo je na hornej hranici percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %. Ostatné uvedené ochorenia žalobcu svojím priebehom a charakterom sú posudkovo nevýznamné. 10. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 45 % od 5. septembra 2018. 11. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácií na neurologickom oddelení od 31. mája 2017 do 6. júna 2017 a následné lekárske správ z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 5. septembra 2017, z neurologického vyšetrenia zo dňa 27. septembra 2017, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 19. októbra 2017 zo dňa18. januára 2018, zo dňa 13 marca 2018, zo dňa 3. apríla 2018, zo dňa 3. mája 2018, zo dňa 7. júna 2018, zo správy o zdravotnom stave na žiadosť žalobcu zo dňa 27. marca 2011 a z psychologického vyšetrenia zo dňa 21. augusta 2018. 12. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade určil duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 3, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 %). 13. Z uvedeného vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia žalobcu, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45 % od 5. septembra 2018, a preto žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 451/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 14. Žalobca bol za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 5. septembra 2018 v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného dôvodu bola suma invalidného dôchodku žalobcu určená nasledovne. 15. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. 16. Pred vznikom invalidity, t. j. pred 5. septembrom 2018 žalobca získal 8 176 dni obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 22 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 17. Suma invalidného dôchodku žalobcu je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z v znení neskorších predpisov ako Kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1988 až 2017. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. 19. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z., za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 413/2012 Z.z. ako 12 - násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. o) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2017 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2016. 20. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. 21. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod. ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patri pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 22. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1S88 Zb.“) v znení neskorších predpisov a preukázal dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1988 122 dní, v kalendárnom reku 1992 174 dní, v kalendárnom roku 1994 90 dní. v kalendárnom roku 1995 331 dní, v kalendárnom roku 1996 191 dní, v kalendárnom roku 1997 5 dní, v kalendárnom roku 2000 20 dni, v kalendárnom roku 2001 61 dní, v kalendárnom roku 2002 31 dní, patrí žalobcovi za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. 23. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 13,1273. 24. V rozhodujúcom období žalobca úhrnom získal 6991 dní dôchodkového poistenia, to znamená 19,1535 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. 25. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,6854. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2018 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1.0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. 26. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7484. 27. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 5. septembru 2018 žalobcu získal 8 176 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. 28. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z v znení neskorších predpisov dosiahne žalobca dovŕšením 62 rokov a 139 dní, t.j. dňa 27. apríla 2036. Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vec. a rod ry Slovenskej republiky č. 227/2017 Z.z. o úprave dôchodkového veku a referenčného vek na rok 2018. 29. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobca získal 6 444 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 14 620 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 40,0548 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. 30. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona č. 451/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2018 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2017. ktorá je 11,3505 EUR, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenské republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2017, t.j. 935,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2016, t.j. 889,00 EUR, a zaokrúhlila ju na štyri desatinné mesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa §226 ods. 1 písm. o) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. 31. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 5. septembru 2018 je 11,9379 EUR a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 11,3505 EUR a indexu 1.05174353, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. 32. Suma invalidného dôchodku žalobcu je 161,10 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti ' vykonávať zárobkovú činnosť. 33. Priemerný osobný mzdový bod 0,7484 x 40,0548 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11.S379 x 45 % = 161,10 EUR mesačne. 34. Pretože sa žalobcovi podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia, ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, dôchodok bol vypočítaný aj podľa týchto právnych predpisov. 35. Suma invalidného dôchodku žalobcu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 EUR za roky 2015, 2016, 2011, 2014, 2010. Započítaná doba zamestnania je 36 rokov, na dobu zamestnania pred 16. rokom veku sa neprihliada. Invalidný dôchodok žalobcu je 62,00 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 83,70 EUR mesačne. 36. K uvedenej sume patrí úprava podľa zákona č. 305/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 136,00 EUR mesačne na 219,70 EUR mesačne a zvýšenie podľa zákona č 222/2003 Z z. o 13,20 EUR mesačne na 232,90 EUR mesačne. 37. Suma invalidného dôchodku žalobcu vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z z. v znení neskorších predpisov je 161,10 EUR mesačne a suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je 232,50 EUR mesačne. Pretože suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je vyššia, invalidný dôchodok žalobcu patrí v tejto sume. 38. Suma invalidného dôchodku žalobcu sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania o 4,10 EUR mesačne na sumu 237,00 EUR mesačne. 39. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa invalidný dôchodok v roku 2018 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, to znamená najmenej o 4,10 EUR mesačne. 40. Invalidný dôchodok je žalobcovi zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, o 4,10 EUR mesačne. Pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 1,90 EUR mesačne. 41. Suma invalidného dôchodku žalobcu spolu so sumou zvýšenia je 237,00 EUR mesačne. 42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 43. Vo včas podanej žalobe sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V petite žaloby navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.10.2018, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a súčasne si uplatňoval náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu. 44. V podanej žalobe ako žalobný argument uvádzal, že nesúhlasí s klasifikáciou jemu zistenej choroby podľa kapitoly V, položky 3 - duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad pod písm. a) tejto položky, čo sú stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentuálnom rozmedzí 35 - 45 %, ale má za to, že jeho choroba mala byť zaradená pod písm. b) - ťažké formy (floridný proces, ťažké postprocesuálne formy) s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentuálnom rozmedzí 50 - 80 %. Poukázal pritom na doterajší priebeh jeho choroby a jednotlivé vykonané vyšetrenia, ktoré tomu podľa jeho názoru nasvedčujú. 45. Ako ďalší žalobný dôvod uvádzal, že v lekárskom posudku zo dňa 5.9.2018, ani v nasledujúcom, ktorý bol vypracovaný v odvolacom konaní a ani v žalobou napádanom rozhodnutí žalovaného nie sú bez náležitého vysvetlenia u žalobcu vyhodnotené iné zdravotné postihnutia, ktoré mu ale boli v zmysle jeho zdravotnej dokumentácie jednoznačne diagnostikované jeho ošetrujúcimi lekármi. 46. Ďalej žalobca v žalobe namietal nesprávnosť stanovenia dátumu vzniku invalidity od 5.9.2018, odkedy bol žalobcovi priznaný žalovaným pokles schopnosti vykonať zárobkovú činnosť 45 %. Žalobca má za to, že dátum vzniku invalidity, ktorý stanovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie nesprávne k 5.9.2018, teda k dátumu, kedy vykonával preskúmanie zdravotného stavu žalobcu, nie je správne, pretože sa žalobca stal invalidným podstatne skôr, ako to vyplýva z lekárskych správ od psychiatra, v ktorých bolo potvrdené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu. 47. Ďalej v žalobe žalobca poukazoval na jeho zhoršený zdravotný stav, pričom uviedol, že nedochádza k zlepšeniu. Popisoval jednotlivé subjektívne ťažkosti, ktoré u neho pretrvávajú. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 48. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 28.1.2019, v ktorom uviedol, že žalobca v správnej žalobe poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav, pričom uvádza, že jeho psychické problémy pretrvávajú aj v súčasnosti, cíti sa zle, je unavený, nevládze nič urobiť, má poruchy spánku, depresívne nálady, je vyčerpaný, nevie sa sústrediť, je na medikamentóznej liečbe, atď. Vzhľadom na uvedené nesúhlasí so zaradením jeho choroby podľa kapitoly V, položky 3, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších prepisov, čo sú stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 35 % do 45 %, ale má za to, že jeho choroba by mala byť zaradená pod písmeno b) prílohy č. 4 prílohy k zákonu č. 46112003 Z.z. v znení neskorších prepisov, čo sú ťažké formy s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50 % do 80 %. Zároveň k veci poukazuje na skutočnosť, že v odbornom posudku o invalidite nie sú bez náležitého vysvetlenia konštatované žiadne choroby. Žalobca taktiež nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity. 49. Uvedené tvrdenia žalobcu nie sú podľa žalovaného dôvodné z nasledovných dôvodov: 50. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. 51. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. 52. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. 53. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu. a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 54. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Poprad dňa 19. júna 2018 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Poprade dňa 5. septembra 2018. 55. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 5. septembra 2018 s nasledovným záverom: 56. Žalobca je od septembra 2017 v sledovaní a liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu. Epizódy boli hodnotené najprv ako stredne ťažké, neskôr ako ťažké. 57. Depresívna porucha žalobcu bola potvrdená dokladovaným psychologickým vyšetrením zo dňa 21. augusta 2018, ktoré poukazuje na depresiu ťažkého stupňa s reaktívne inhibovanými rozumovými schopnosťami, ale bez organickej alterácie centrálneho nervového systému. Intelekt žalobcu je v pásme stredného až horného priemeru. Osobnosť žalobcu je reaktívne depresívne dekompenzovaná s narcistickými črtami. Pri vyšetrení prísediacim t psychiatrom žalobca sám uviedol, že po ambulantnej psychiatrickej liečbe cíti zlepšenie, ťažkosti ustupujú, v noci spí, nálada je menej depresívna, ešte pretrváva najmä zvýšená únava a spomalenosť. Ďalej žalobca uviedol, že sa zlepšilo jeho denné fungovanie vďaka ordinovanej liečbe, ktorá bola znížená (požadované kontrolné psychiatrické vyšetrenia nedoniesol). V klinickom obraze žalobcu bola hodnotená stredne ťažká depresívna porucha bez psychotickej symptomatológie na reaktívnej báze u disponovanej osobnosti (s narcistickými črtami). Tento zdravotný stav žalobcu podmieňuje zaradenie podľa kapitoly V, položky 3, písm. / prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 5. septembra 2018, čo je na hornej hranici percentuálneho rozpätia od 35% do 45%. Ostatné uvedené ochorenia žalobcu svojim priebehom a charakterom sú posudkovo nevýznamné. 58. Vzhľadom na uvedené posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovanej dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali záver posudku a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia žalovanej. 59. Posudok posudkového lekára ústredia žalovanej je presvedčivý a úplný, zodpovedajúci kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z. 60. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. októbra 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. októbra 2018. Žalovaná ma za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné. 61. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 62. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril listom zo dňa 22.2.2019, kde uviedol, že trvá na tom, že jeho žaloba je dôvodná pre nezákonnosť napadnutého Rozhodnutia a žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o opaku, keď na svoju obranu uvádza len tvrdenia vo všeobecnej rovine, prípadne sa k tvrdeniam žalobcu žalovaný nevyjadruje vôbec. 63. Žalobca sa vo svojej žalobe podrobne venoval tomu, prečo je Rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným, č,; žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nevyvrátil. Obsah a odôvodnenie Rozhodnuti i nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu, keď Rozhodnutie žalovaného nezohľadňuje zdravotn í dokumentáciu žalobcu od jeho ošetrujúcich lekárov, a to bez náležitého odôvodnenia, alebo vysvetlení;. V odbornom lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie Rozhodnutia je konštatované, že u žalobcu je v klinickom obraze hodnotená stredne ťažká depresívna porucha, hoci v klinickom obraze žalobcu r.: vyskytuje depresívna porucha ťažká a vyplýva to z niekoľkých lekárskych správ, ktoré boli podkladom pr: vydanie Rozhodnutia (na ktoré žalobca poukazuje v žalobe), vrátane psychologického vyšetrenia žalobcu zo dňa 21.08.2018. 64. To, že žalobca pri vyšetrení prísediacim psychiatrom uviedol, že subjektívne cíti isté zlepšenie svojho zdravotného stavu, nestačí na zmenu jeho diagnózy posudkovým lekárom. Žalobca naďalej nemôže normálne fungovať, je sústavne unavený, depresívny, bez energie, nemôže sa sústrediť, nič nevládze, je výrazu : obmedzený v bežnom živote a vôbec neprichádza do úvahy, aby sa mohol zamestnať, preto vylučuje, aby pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol len 45 %. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na to, že vo fungovaní v živote ho výrazne obmedzuje aj jeho druhá diagnóza cervikokraniálny syndróm, na ktorú žalovaný vôbec neprihliadol. 65. Posudkový lekár dospel pri opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 05.09.2018 k diametrálne odlišným záverom o jeho existujúcich diagnózach, ako aj celkovom posúdení ich dopadu na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, oproti tomu ako to ustálil posudkový lekár pri prvom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu a oproti tomu. ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Závery posudkového lekára, ktoré boli podkladom pre vydanie Rozhodnutia, však nie sú v Rozhodnutí žalovaného žiadnym spôsobom odôvodnené. 66. Závery, ku ktorým dospeli posudkoví lekári sociálneho poistenia ohľadom zdravotného stavu žalobcu a mier ' poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú nepresvedčivé, neúplné, v rozpore s lekárskymi i nálezmi o odborných vyšetreniach žalobcu ako aj s jeho inou zdravotnou dokumentáciou, t.j. v príkrom i rozpore s administratívnym spisom. Rovnako je zjavne nesprávne stanovený dátum priznania invalidity o i 05.09.2018, keď daná diagnóza (dokonca v ťažkej forme) sa vyskytuje u žalobcu dávno pred týmto dátumom a žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok od skoršieho dátumu. Žalovaný nesprávne odvíja dátum vznik : invalidity od dátumu preskúmavania zdravotného stavu žalobcu. 67. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje žalobca, aby súd jeho žalobe vyhovel. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 68. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 69. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 70. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 71. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 72. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 73. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v § 199 a nasl. ustanovení S.s.p. Podľa § 199 ods. 1 S.s.p. Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 74. V predmetnom konaní ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.10.2018, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o priznaní invalidného dôchodku. Z vyššie uvedeného je nesporné, že ide o rozhodovanie o žalobe v sociálnych veciach. 75. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 76. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 77. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 78. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 79. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 80. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 81. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 82. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 83. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 84. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 85. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 86. Z vyššie citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 v spojení s § 71 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že jednou z podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok poistencovi je tzv. medicínska podmienka, t.j. zistenie, či pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má poistenec pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu poistenca vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia v rámci lekárskej posudkovej činnosti podľa § 153 zákona o sociálnom poistení. Výsledkom tejto činnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia je odborný posudok o invalidite, ktorý tvorí podklad pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nároku poistenca na invalidný dôchodok a zároveň tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia o tomto nároku. 87. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný na základe jeho žiadosti zo dňa 27.3.2018 o priznanie invalidného dôchodku posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 27.3.2018, v ktorom posudkový lekár konštatoval ako rozhodujúce zdravotné postihnutie degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, mierne funkčné postihnutie s prejavmi nervového a svalového dráždenia (cervikokraniálny syndróm) podľa kapitoly XV, oddiel e, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %. Posudok odôvodnil tým, že žalobca je 45-ročný muž s nadváhou, je v starostlivosti neurologických pracovísk pre bolesti krčnej chrbtice závrate a psychiatra pre depresívnu symptomatiku. Počas hospitalizácie na neurologickom pracovisku (2017) zistené drobné degeneratívne zmeny na medzistavcových platničkách krčnej chrbtice, bez útlaku nervových štruktúr. Potvrdená bolo vrodené zmenšenie pravej cervikálnej vertebrálnej tepny a mierna atrofia mozgovej kôry Z funkčného hľadiska nedochádza k stranovej prevahe reflexov (lateralizácia) a neboli zistené ani lokálne prejavy dráždenia nervov, pričom pohyblivosť hlavy, krku a horných končatín je v norme. Závrativosf bola zvládnutá nasadením vszodilatačnej a antivertiginóznej terapie (...taká, čo rozširuje hlavne mozgové cievy a pôsobí proti závratiam). Ďalšie psychiatrom popisované ťažkosti ako nevýkonnosť, slabosť, spavosť či hypoaktivita môže byť navodená iatrogénne - priamymi, či vedľajšími účinkami podávaných psychofarmáh v kombinácií (Duloxetin, Elontryl, Zolpinox, Mirzaten, Gerodorm, Lexaurín, Kertylept). Po posúdení doloženej zdravotnej dokumentácie aktuálneho klinického stavu žalobcu sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovili degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Mierne funkčné postihnutie s prejavmi nervového a svalového dráždenia (cervikokraniálny syndróm), čo v súlade s kapitolou XV písm. e) bod 3 písm. b) určuje mieru postihnutia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v strednom pásme rozpätia, t.j. na 30 %. Iné zdravotné postihnutia nie sú dôchodkovo relevantné. V odbornom posudku neuviedol žiadnu pracovnú rekomandáciu, ani žiadne odporúčania. Vo výroku posudku konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola vyjadrená v rozsahu 30 %. 88. Na základe odvolania žalobcu posudzoval zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Poprade dňa 5.9.2018, ktorý vyhotovil nový odborný lekársky posudok zo dňa 5.9.2018. V tomto odbornom lekárskom posudku uviedol, že žalobca má učňovské vzdelanie s maturitou v odbore mechanik a stredoškolské vzdelanie v odbore zdravotná sestra, neskôr pracoval ako vedúci odboru kontroly, od septembra 2017 v sledovaní a liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu, epizódy zhodnotené ako stredne ťažké neskôr ako ťažké. Depresívna porucha potvrdená dokladovaným psychologickým vyšetrením zo dňa 21.8.2018, ktorá poukazuje na depresiu ťažkého stupňa s relatívne inhibovanými rozvojovými schopnosťami bez organickej alternácie CNS, intelekt v pásme stredného až horného priemeru, osoba s reaktívne depresívne dekompenzovaná s narcistickými črtami. Pri vyšetrení prísediacim psychiatrom žalobca sám udáva, že po ambulantnej psychiatrickej liečbe cíti zlepšenie, ústup ťažkostí, v noci spí, nálada je menej depresívna, ešte pretrváva najmä zvýšená únava a spomalenosť, ale udáva, že sa zlepšilo jeho denné fungovanie vďaka ordinovanej liečbe, ktorá bola znížená (požadované kontrolné psychiatrické vyšetrenia nedoniesol). V klinickom obraze hodnotená stredne ťažké depresívna porucha bez psychotickej symptomatológie na reaktívnej báze indisponovanej osobnosti (s narcistickými črtami). Tento stav podmieňuje podľa odborného lekárskeho posudku zaradenia do kapitoly V, položka 3a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 5.9.2018. Ostatné ochorenia, ako sú uvedené svojím priemerom a charakterom sú posudkovo nevýznamné. V uvedenom odbornom lekárskou posudku nie je uvedená žiadna pracovná rekomandácia ani žiadne odporúčania a vo výroku posudku je konštatovaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. 89. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pričom sa berie na zreteľ aj závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možno zvýšiť najviac o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. V tomto prípade sa zohľadňuje predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie, ako aj skutočnosť, že pokles schopnosti je dôsledkom zdravotných postihnutí, ktoré podmieňujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 90. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 5.9.2018 posudkový lekár žalovaného konštatuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 5.9.2018. Ďalej konštatuje, že ostatné ochorenia, ako sú uvedené svojim príjmom a charakterom sú posudkovo nevýznamné. V uvedenom posudku sa však posudkový lekár nevysporiadal s tým, že pri prvotnom posudzovaní v rámci prvostupňového správneho konania v lekárskom posudku zo dňa 27.3.2018 bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedený cervikokraniálny syndróm so zaradením do kapitoly XV, písm. e), bod 3b prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Uvedené lekárske posúdenie bolo vykonané len niekoľko mesiacov pred opätovným lekárskym posúdením a zo žiadnej zdravotnej dokumentácie, ani z lekárskeho posudku nevyplýva nejaké výrazné zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. V tomto smere posudkový lekár nezdôvodnil, prečo tento cervikokraniálny syndróm, ktorý bol v pôvodnom prvostupňovom posudku hodnotený ako hlavné zdravotné postihnutie, nebral do úvahy pri stanovení iného hlavného zdravotného postihnutia, ani ako pridružené ochorenie, a prečo nebola zohľadnená možnosť zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za toto ochorenie podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Správny súd považuje túto skutočnosť za nedostatočne odôvodnenú s poukazom na to, že v predchádzajúcom lekárskom posúdení bolo toto degeneratívne neurologické ochorenie - cervikokraniálny syndróm hodnotené v rozsahu až 30 % ako hlavné zdravotné postihnutie, pričom v odvolacom konaní sa uvedené nespomína ani ako dôvod pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tomto smere správny súd vyhodnotil žalobcovu námietku ako dôvodnú. 91. Rovnako správny súd považoval za nedostatočne odôvodnené aj stanovenie dátumu vzniku invalidity v žalobou napádanom rozsudku od 5.9.2018, teda od posledného lekárskeho posúdenia v odvolacom konaní. Za nedostatočne odôvodnené považuje správny súd aj určenie vzniku invalidity, keď posudkový lekár iba konštatoval, že vznikla invalidita od 5.9.2018, pričom však žalobca zdokladoval v súdnom konaní, a rovnako to vyplýva aj z predloženého administratívneho spisu, že zdravotné postihnutie, pre ktoré bol invalidným, mu bolo diagnostikované skoršími lekárskymi nálezmi. 92. Žalovaný teda pochybil, ak sa uspokojil s nedostatočným posudkom posudkového lekára, ktorý neobsahoval vecné odborné zhodnotenie všetkých zdravotných ťažkostí žalobcu vo vzťahu k ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť, a to odo dňa podania žiadosti o priznaní invalidného dôchodku až do súčasnosti. Najmä nevyhodnotil pridružené zdravotné ochorenia, ktoré by odôvodňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 %, zvlášť, pokiaľ boli konštatované v odbornom posúdení v rámci prvostupňového správneho konania a súčasne aj hľadisko dátumu vzniku invalidity. 93. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že pre určenie dátumu vzniku invalidity poistenca je rozhodujúci výlučne stav jeho zdravotných ťažkostí, ktoré v zákonom predpokladanom rozsahu znižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a nesúvisia s dátumom, od ktorého poistenec o priznaní invalidného dôchodku požiadal tak, ako to bolo v prípade žalobcu. To znamená, že dátum vzniku invalidity poistenca môže byť na základe podanej žiadosti o priznaní invalidného dôchodku určený aj skorším dátumom, než od ktorého poistenia o priznaní invalidného dôchodku požiadal, prípadne aj od neskoršieho dátumu. Tento vznik invalidity musí byť založený na úplne a správne zistenom zdravotnom stave žalobcu a vplyvu jeho zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť, čo je úlohou posudkových lekárov vzhľadom na vyžiadavané odborné medicínske znalosti. Určenie dátumu vzniku invalidity, ktorý bol stanovený žalobcom v tomto konaní nebolo možné správnym súdom preskúmať pre nedostatok dôvodov a nedostatok skutkovej a právnej argumentácie žalovaného. 94. Preto žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávne stanoveného dátumu invalidity správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. 95. Rovnako prisvedčuje správny súd žalobnej námietke žalobcu, v ktorej poukazuje na nesprávne zaradenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod písm. a) kapitoly V, položky 3 - duševné poruchy a poruchy správania, poruchy nálad, pričom pod písm. a) sú uvedené stredne ťažké formy s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentuálnom rozmedzí 35 - 45 % s tým, že žalobca sa domnieva, že jeho choroba mala byť zaradená pod písm. b) - ťažké formy s poklesom schopnosti zárobkovej činnosti s poklesom schopnosti zárobkovej činnosti v percentuálnom rozmedzí 50 - 80 %. 96. K tomuto správny súd uvádza, že z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj z priložených odborných lekárskych posudkov nie je riadne zdôvodnené, prečo bola klasifikovaná v predmetnej veci stredne ťažká forma uvedená pod písm. a) kapitoly V, položky 3, a nie ťažká forma zaradená pod písm. b). V tomto smere správny súd poukazuje na žalobcom predložené vyšetrenie MUDr. Dušanom Skokanom, psychiatrom, lekárska správa zo dňa 13.6.2018, v ktorej je konštatovaná recidivijúca depresívna porucha, epizóda ťažká a rovnako na vyšetrenie Mgr. Matejom Vašekom, klinickým psychológom zo dňa 21.8.2018, v ktorej sa rovnako konštatuje depresia ťažkého stupňa. S týmito lekárskymi správami sa žalovaný, ani lekár v odbornom lekárskom posudku vyhotovenom pre účely odvolacieho konania dostatočne nevyrovnal. 97. V tomto smere správny súd poukazuje aj na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2006 pod sp. zn. 1Sdo/14/2005 (R 8/2007), v zmysle ktorého záver o dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity je právne významný pre určenie rozhodného obdobia, potrebného na posúdenie vzniku nároku na dávku. Dokazovanie o tejto otázke musí byť vykonané spôsobom, aby o dátume vzniku invalidity alebo čiastočnej invalidity nevznikli pochybnosti. 98. Ďalej poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1So/97/2005 (R 29/2007) zo dňa 29.6.2006, podľa ktorého pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu. 99. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. a vrátil vec žalovaného na ďalšie konanie. 100. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude zaoberať sa otázkou priznania invalidného dôchodku žalobcu , potom čo bude opätovne posudkovým lekárom vyhodnotený jeho zdravotný stav. Posudkový záver ako aj odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov budú riadne odôvodnené, zohľadnia aktuálny zdravotný stav žalobcu komplexne, prihliadajúc na všetky absolvované lekárske vyšetrenia. 101. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalobcovi, ktorá mala v konaní úspech, priznal voči žalovanej úplnú náhradu trov konania. Podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).