Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sa/2/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200013 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200013.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu N.. Z. M., O.., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom ul. XX T. č. XXXX/X, XXX XX Q., A. N., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 19. novembra 2018 Číslo: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. novembra 2018 číslo: XXX XXX XXXX X a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej. o d ô v o d n e n i e : I. Závery správnych orgánov 1. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne ústrediu č. XXX XXX XXXX X . dňa 17. apríla 2018 tak, že podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo 17.04.2018 potvrdil. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval príslušné ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedol, že sociálna poisťovňa ústredie na základe žiadosti o starobný dôchodok pána N. spísanej dňa 27.09.2017 doručenej Sociálnej poisťovni ústredie 01.12.2017 rozhodla rozhodnutím zo dňa17.04.2018 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 priznala účastníkovi konania od 05.01.2018 starobný dôchodok v sume 375,70 Eur mesačne. 3. O odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu, ktoré obsahuje identické dôvody ako sú uvedené v žalobe sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom nesúhlasí s rozhodnutím, nakoľko nie je správne vypočítaná suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia. Poukázal v odvolaní na to, že nebola zohľadnená výška jeho príjmov dosiahnutých v rokoch 1987 až 1991 od Spojeného ústavu jadrových výskumov v Dubne, Moskovská oblasť, Rusko, kde bol vyslaný k pracovnému pobytu jeho zamestnávateľom Ústavom Jadernej fyziky ČSAV, Řezi, u Prahy. Žalovaná poukazuje na to, že účastníkovi konania bolo listom sociálnej poisťovne ústredie z 20.06.2018 vysvetlený spôsob výpočtu starobného dôchodku a zároveň bol účastník konania poučený, že doručením predmetného listu mu začína plynúť nová lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne zo dňa 17.04.2018. Na základe uvedeného sociálnej poisťovni bolo dňa 30.06.2018 doručené ďalšie odvolanie účastníka konania proti rozhodnutiu zo dňa 17.04.2018, v ktorom uviedol, že suma jeho starobného dôchodku bola nesprávne vypočítaná za uvedené obdobie podľa právnych predpisov SR a je v rozpore s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v spojení s vykonávacím nariadením. Zároveň opätovne žiadal, aby mu bola zohľadnená výška jeho príjmov dosiahnutých v rokoch 1987 - 1991. 4. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo 17.04.2018, ako aj priloženú spisovú dokumentáciu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia zo 17.04.2018 konštatoval, že je potrebné potvrdiť. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu účastník konania žiadosťou spísanou dňa 27.09.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku na území SR podľa právnych predpisov SR od 05.01.2018. Žalovaný zároveň citoval príslušné články Ústavy SR, ako aj poukázal na oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/2004 a zároveň na čl. 3 ods. 1 písm. d) citovaného nariadenia. Zároveň citoval príslušné ustanovenie § 65 ods. 1, § 60 ods. 10, ako aj § 66 ods. 2 a § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. Pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli účastníkovi konania zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získanie ďalšie obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Výpočet sumy starobného dôchodku bol podľa žalovanej vykonaný v súlade s platnými právnymi predpismi. 5. Námietka účastníka konania týkajúca sa sumy zhodnoteného hrubého zárobku, ktorý dosiahol v období, keď bol vyslaný ako pracovník v zahraničí nie je dôvodná, pretože pre výpočet sumy starobného dôchodku účastníka konania za roky 1988 - 1990, kedy bol vyslaný pracovník v zahraničí boli zhodnotené hrubé zárobky, ktoré zamestnávateľ Akadémia vied ČR, Ústav jadernej fyziky potvrdil na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 13.06.2000. Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 43 ods. 1, 2 a 5 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, prídavok zahraničnej služby, prípadne iný príplatok alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, ktoré sa do hrubého zárobku podľa ods. 2 a 4 nezapočítava. Na základe uvedených skutočností vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho výšky boli účastníkovi konania započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne. Suma 375,70 Eur mesačne zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia. Žalovaný odvolací orgán na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. 6. Zároveň žalovaný poukázal aj na to, že suma starobného dôchodku podľa čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 bolo možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková dávka). Pretože účastník konania spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov Českej republiky. Zároveň citoval žalovaný príslušné ustanovenie § 66 ods. 1 zákona a poukázal na to, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov a poukázal na výpočet samotnej výšky starobného dôchodku v súlade s ustanovením § 63 ods. 6 citovaného zákona, pričom ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok sú kalendárne roky 1984 - 2015. Podľa uvedeného v rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 11 635 dní dôchodkového poistenia, čo znamená 31,8768 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 05.11.2016 získal účastník konania 17 145 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 46,9727 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 05.01.2018 je 11,979 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2017 11,3505 Eur a indexu 1,05174353 zaokrúhlená na štyri desatine miesta nahor. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 336,40 Eur a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Po vzniku nároku na starobný dôchodok účastník konania od 05.11.2016 do 04.01.2018 získal obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok, alebo jeho časť, preto súčet osobných mzdových bodov za uvedené obdobie je 0,5628. Suma starobného dôchodku účastníka konania za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov 0,5628 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,9379. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ ako odvolací orgán rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia. II. Žalobné dôvody 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia zo dňa 19.11.2018 pod č. XXX XXX XXXX 0, pričom poukázal v bode A/ žaloby na čl. 11 ods. 1 a čl.11 ods. 3 Nariadenia č. 883/2004 a argumentoval ďalej tým, že v dobe od 01.05.2010 do dnes v dobe, keď pre SR a ČR je záväzné Nariadenie ES č. 883/2004 žalobca vykonával činnosť ako zamestnaná osoba v ČR a súčasne vykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v SR podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Nariadenia žalobca od 01.05.2010 podlieha právnym predpisom, na ktoré sa citované nariadenie vzťahuje len v jednom členskom štáte t. j. v ČR. Žalovaná podľa neho pochybila, keď žalobcovi počítala dôchodok z dôchodkového poistenia v SR v období odo dňa 01.05.2010, lebo vzhľadom ku skutkovému stavu veci odporuje uvedené čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 citovaného nariadenia, ktoré žalovaná ako použiteľný predpis v konaní o priznaní starobného dôchodku použila. 8. Ďalej v časti B/ žaloby z dôvodov uvedených v časti A/ je zrejmé, že neobstojí tvrdenie žalovanej, na ktorom založila svoje rozhodnutie, že suma dôchodku je rovnaká bez ohľadu na to, či bola započítaná, alebo vypočítaná ako nezávislá národná dávka, alebo paušálna čiastková dávka. Žalobca namietal, že paušálna dávka počítaná v SR na rozdiel od nezávislej dávky v SR musí zohľadniť aj dobu žalobcovho poistenia od 01.05.2010 v ČR, pretože vzhľadom k čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Nariadenia žalobca bol od 01.05.2010 poistený len v ČR a to robí rozdiel. V časti C/ žaloby poukázal na obdobie od 01.05.2004 do 30.04.2010, kedy ČR a SR vstúpili do Európskej únie a v oblasti sociálneho zabezpečenia boli pre tieto štáty záväzné nariadenia č. 1408/71 a č. 574/72. Žalobca ďalej argumentoval tým, že v období od 01.05.2004 do 30.04.2010 vykonával činnosť ako zamestnaná osoba v ČR a súčasne vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba v SR. Poukázal na čl. 87 ods. 2 Nariadenia ES č. 883/2004, ako aj na príslušné články nariadenia Rady č. 1408/71 a č. 574/72, ktoré mali prednosť pred zákonom. Z citovaných článkov jednotlivých nariadení podľa žalobcu žalovaná bola povinná zohľadniť dobu poistenia žalobcu od 01.05.2004 do 30.04.2010 tak v SR, ako aj v ČR, čo v napadnutom rozhodnutí vykonané nebolo. Žalovaná pochybila, keď pri výpočte teoretickej výšky paušálnej dávky dôchodku v SR nezohľadnila súčasne aj dobu poistenia žalobcu v ČR od 01.05.2004 do 30.04.2010. Zároveň poukázal žalobca na článok 52 ods. 1 písm. b) bod i) Nariadenia ES č. 883/2004. 9. V časti D/ žaloby, ktorá sa týka obdobia od 01.01.1993 do 30.04.2004 t. j. obdobia, kedy vznikli nástupnícke štáty ČSFR a neboli ešte členmi Európskej únie. V tomto období vykonával žalobca činnosť ako zamestnaná osoba v ČR, kde bol z titulu svojho zamestnania aj poistený. V období od 29.01.1993 do 30.04.2004 súčasne vykonával aj činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v SR. Sociálna poisťovňa pobočka Prešov svojimi rozhodnutiami predpísala žalobcovi poistné vrátane poistného za uvedené obdobie a v liste zo dňa 08.03.2010 žalobcovi upresnila dlžnú čiastku. Rozhodnutia citované v tomto liste, podľa ktorých v období od 29.01.1993 do 30.042004 bol žalobca v SR poistení, boli potvrdené aj odvolacím orgánom - žalovanou. Žalobca namietal, že žalovaná pri výpočte paušálnej dávky dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia ES č. 883/2004 je povinná zohľadniť aj dobu povinného poistenia žalobcu v ČR od 01.01.1993 do 30.04.2004, čo žalovaná neurobila. Napadnuté rozhodnutie žalovanej odporuje z toho dôvodu uvedenému článku 52 ods. 1 písm. b) bod i) a čl. 87 ods. 2 Nariadenia ES č. 883/2004, lebo v napadnutom rozhodnutí neboli zohľadnené všetky doby poistenia žalobcu, ktoré v období od 01.01.1993 do 30.04.2004 podľa právnych predpisov členského štátu dosiahol. V žalobe namietal napadnuté rozhodnutie, ktoré porušuje uvedený článok 52 ods. 3 Nariadenia ES č. 883/2004 v tom, že žalovaná priznala žalobcovi nezávislú dávku dôchodku, aj keď paušálna dávka dôchodku žalobcu počítaná v SR v súlade s Nariadením č. 883/2004 je pre dôchodcu vyššia. Žalobca poukázal na výpočet paušálnej dávky svojho dôchodku v SR, kde v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b) bod i) a čl. 87 ods. 2 Nariadenia sú zohľadnené aj doby poistenia žalobcu v ČR, ktoré žalobca v rámci systému povinného poistenia na základe svojho zamestnania v ČR dosiahol. S poukazom na uvedený výpočet výšky dôchodku priemerný mzdový bod, osobné mzdové body, ako aj osobný vymeriavací základ s výškou hodnoty priemerného osobného mzdového bodu dospel žalobca k záveru, že teoretická výška starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je u neho 613,40 Eur a je určená ako súčin priemerného korigovaného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Po vzniku nároku na starobný dôchodok v SR t. j. od 05.11.2016 do 04.01.2018 žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia len v ČR s poukazom na čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Nariadenia ES č. 883/2004. 10. V závere žaloby poukázal na to, že suma teoretickej hodnoty starobného dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) bod i) Nariadenia ES č. 883/2004 spolu so sumou zvýšenia predstavuje 687,60 Eur mesačne. Suma paušálnej dávky starobného dôchodku žalobcu je 424,79 Eur a je určená ako pomer dôb poistenia žalobcu v SR v sume dôb jeho poistenia v SR a ČR čo je 0,6178 x 687,60 Eur teoretickej výšky dôchodku žalobcu v SR. Žalobca argumentoval, že žalovaná priznala žalobcovi nezávislú dávku dôchodku 375,70 Eur mesačne, čo je nižšia suma, než je paušálna dávka dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia ES č. 883/2004, ktorá je vyššia a na ktorú má žalobca podľa čl. 52 ods. 3 Nariadenia nárok. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je podľa názoru žalobcu z tohto dôvodu v rozpore s čl. 52 ods. 3 Nariadenia ES č. 883/2004. Zároveň nesúhlasil žalobca ani so záverom žalovanej, že by jeho príjmy z Ruska, o výške ktorých v konaní doložil potvrdenie boli prídavkom zahraničnej služby, prípadne iným príplatkom, alebo zvýšením platu poskytovaným na úhradu zvýšených výdavkoch v zahraničí tak, ako to interpretuje žalovaná. Žalobca zotrval na tom, že aj tieto jeho príjmy predstavujú tú časť jeho funkčného platu, ktorú dostával od spojeného ústavu Jadrových výskumov SUJV v Dubne u Moskvy, kde bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy v rokoch 1987 až 1991. Zvláštny prídavok, zriaďovací príplatok a zvýhodnenie pri prepočte devízových úspor boli predmetom separátnych zmlúv, ktoré sa uzatvárali podľa zásad schválených uznesením predsedníctva vlády ČSSR zo dňa 02.07.1977 č. 131 a pokynov pre postup organizácii pri prevádzaní tohto uznesenia - FMF ČJ III/23.300/85 z 29.12.1985, ktoré s hrubou mzdou žalobcu uvedenou v potvrdení z 12.01.2017 od SUJV nemajú nič spoločné. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania, ktoré vyčíslil v písomnom vyhotovení z 30.01.2020 tak, ako uviedol na pojednávaní pri výsluchu. III. Vyjadrenie žalovaného a právneho zástupcu žalobcu 11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 25.04.2019 vyjadril žalovaný ako odvolací orgán, pričom poukázal na skutkové a právne okolnosti v rozhodnutí žalovaného a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 18.06.2019, v ktorom zotrval na právnych okolnostiach, ktoré uviedol v žalobných dôvodoch a považuje vyjadrenie žalovanej za neopodstatnené, ktoré sa nevyjadruje k podstate žaloby a ktoré je účelovo zavádzajúce. IV. Závery správneho súdu 12. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v zmysle ktorého sa správny súd v tomto konaní riadil. 13. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 16. Podľa § 199 ods. 3 citovaného zákona, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 190 citovaného zákona, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa § 191 ods. 1 citovaného zákona, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a za účasti účastníkov konania vo veci samej rozhodol dňa 30.01.2020 na pojednávaní. 20. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutí, ako aj samotnej žaloby predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako príslušný odvolací správny orgán žalobou napadnuté rozhodnutie sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 17.04.2018 pod č. XXX XXX XXXX 0, ktorým podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 988/2009 priznal žalobcovi starobný dôchodok od 05.01.2018 v sume 375,70 Eur mesačne potvrdil. 21. Ako ďalej vyplýva zo žaloby žalobca namietal nezákonnosť uvedeného rozhodnutia z dôvodu, že výpočet starobného dôchodku u neho nebol vypočítaný v súlade s príslušnými nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení vykonávacieho nariadenia č. 988/2009, ako aj s poukazom na predchádzajúce nariadenia rady Európskeho parlamentu č. 1408/71 a č. 574/72. Poukázal na jednotlivé obdobia svojej činnosti jednak na území SR, na území ČR, ako aj na výkon práce v Rusku. Vzhľadom na obsah žaloby a namietanú nezákonnosť uvedeného rozhodnutia správny súd sa zaoberal dôvodmi v žalobe a aplikáciou jednotlivých článkov Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, ako aj vykonávacieho Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009, ako aj predchádzajúcich nariadení, ktoré boli účinné pred týmto nariadením a dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom a uvedené rozhodnutie, aj keď použili aplikáciu čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia v plnom rozsahu v danom konaní neaplikovali a správne podľa názoru správneho súdu nedošlo k výpočtu starobného dôchodku u žalobcu . 22. Správny súd sa musel preto vysporiadať s otázkou správnosti výpočtu s dôrazom na jednotlivé obdobia, kedy vykonával žalobca činnosť na území ČR a bol poistený tak v ČR, ako aj v SR a bol zároveň osobou zárobkovo činnou tak na území SR, ako aj ČR a zároveň pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba. 23. Z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24. Z ustanovenia § 209 ods. 4 citovaného zákona, bezpochyby vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 25. Na základe uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení správny súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu sociálnej poisťovne ústredia zo 17.04.2018 nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správnemu súdu tak, ako napokon aj žalobcovi v rozhodnutí chýbajú dostatočným spôsobom odôvodnené určité postupy, ku ktorým žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k sume starobného dôchodku u žalobcu vo výške 375,70 Eur mesačne. 26. Podľa jednotlivých článkov Európskeho nariadenia č. 883/2004, konkrétne čl. 52 ods. 1 písm. b) Nariadenia ES č. 883/2004 je povinná sociálna poisťovňa zohľadniť aj dobu povinného poistenia žalobcu v ČR a to od ním navrhovaného obdobia od 01.01.1993 do 30.04.2004. Ako vyplýva z popisu rozhodnutia žalovaného uvedený obsah a odôvodnenie rozhodnutia odporuje článku 52 ods. 1 písm. b) bod i) aj článku 87 ods. 2 Nariadenia ES 883/2004, pretože tak, ako to žalobca uviedol v rozhodnutí neboli zohľadnené všetky doby poistenia žalobcu, ktoré v období od 01.01.1993 do 30.04.2004 podľa práv členského štátu v ČR dosiahol. Pokiaľ sociálna poisťovňa ústredie mala za to, že jednotlivé články nariadenia, ako aj vykonávacieho nariadenia nie je možné aplikovať na osobu žalobcu, bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu, ako aj povinnosťou žalovanej uvedené skutočnosti bezpochyby odôvodniť. V rozhodnutí bolo na predmetné námietky v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu potrebné žalovaným odvolacím orgánom aj reagovať. Po zosumarizovaní uvedených skutočností bol súd nútený konštatovať, že ani žalovaná a ani prvostupňový orgán sa postupom v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení nezdôvodnili a neuviedli postup pri zisťovaní skutkového stavu vo vzťahu k nároku na starobný dôchodok žalobcu. 27. Pritom v rozhodnutiach nie je uvedená podstata pre vznik nároku a určenie sumy starobného dôchodku, t. j. čo bolo teda podkladom, resp. aké skutočnosti viedli sociálnu poisťovňu k tomu, aby priznala žalobcovi starobný dôchodok, bez toho, aby zohľadnila nároky na starobný dôchodok tak na území SR a ČR. Správne orgány ničím nereagovali ani k aplikácii čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR s poukazom na zistený skutkový stav veci. 28. Podľa správneho súdu odôvodnenie rozhodnutia má byť zrozumiteľné a má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu týka. Žalobcovi nebolo riadne odôvodnené priznanie starobného dôchodku v danej výške a to ani v prvostupňovom rozhodnutí avšak ani v rozhodnutí žalovanej. 29. Z jeho odvolacích námietok vyplývajú skutočnosti, na ktoré poukazuje opätovne v žalobe, na ktoré nedostal odpoveď v rozhodnutí odvolacím orgánom, teda žalovanou. Žalovaná vo výroku rozhodnutia síce uviedla, že pri prejednaní starobného dôchodku použila články nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia č. 988/2009, ale bez riadneho odôvodnenia a bližšieho komentára. Žalobca podľa správneho súdu z rozhodnutí nemal vedomosť, či je to vrátane Zmluvy SR a ČR, alebo len s poukazom na jednotlivé výkony zamestnania, resp. výkonu práce ako samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu v ČR, alebo na Slovensku. V rozhodnutiach tak podľa správneho súdu absentujú náležitosti vyžadované v ustanovení § 209 ods. 1 a 4 Zákona o sociálnom poistení a rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 30. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že doteraz nie je preukázaný správny skutkový stav, nakoľko správne orgány pri zistení skutkového stavu veci nároku žalobcu na starobný dôchodok nepostupovali v zmysle § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ich zistenia sú nedostatočné, nesprávne a z toho dôvodu je nesprávny aj výpočet sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku u žalobcu musí byť vypočítaná na základe rozhodnutí, ktoré budú riadne a dôsledne odôvodnené, je potrebné, aby bola zrealizovaná takými rozhodnutiami, ktoré budú preskúmateľné. Správnosť samotného vzniku nároku a sumy starobného dôchodku musia správne orgány vo svojich rozhodnutiach dať do súladu so zákonom, ako aj s jednotlivými nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia č. 988/2009, ako aj platných článkov Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. 31. Z uvedených dôvodov preto krajský súd ako správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.11.2018 zrušil z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu sa stalo rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 32. Na základe uvedeného právneho názoru správnym súdom a s poukazom na neaplikáciu príslušných článkov Nariadenia č. 883/2004, ako aj vykonávacieho Nariadenia č. 988/2009, ako aj platných článkov Zmluvy medzi SR a ČR a s poukazom na jednotlivé ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., konkrétne ustanovenia § 209 ods. 1 a 4 dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, z dôvodov, ktoré správny súd uviedol. 33. Predmetné súdne konanie nenahrádza samotné administratívne konanie, v ktorom zákon správnemu orgánu ukladá povinnosť zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie. Správny súd poukazuje na ustanovenia § 195 a § 209 Zákona o sociálnom poistení, ako aj na príslušné ustanovenia Správneho poriadku a s poukazom na právny záver je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila žalovaná zistené nedostatky a ešte pred vydaním nového rozhodnutia zabezpečila nevyhnutne dôkazy, o ktoré môže svoje rozhodnutie oprieť a s poukazom na uvedené skutočnosti správne zistiť skutkový stav veci, z ktorého vyvodí následne správny právny záver a rozhodnutie aj náležite a dôsledne odôvodní. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 S.s.p. a s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech, tak priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania, ktoré o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.