Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/29/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200217 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200217.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu npor. PhDr. M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, 831 06 Bratislava proti žalovanému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru vo S. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. P.-XX-XXX/XXXX zo dňa 6. februára 2019, na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného pod Č. s.: OF.-XX-XXX/XXXX zo dňa 6. februára 2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Dňa 14.06.2018 bol do rúk riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H. (ďalej len „správny orgán I. stupňa) doručený z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, Bratislava pod číslom SKIS-XX/BKOK-V-XXXX postúpený spisový materiál s návrhom na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi. Z predmetného spisového materiálu vyplýva, že dňa 01.12.2017 vyšetrovateľ odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky začal trestné stíhanie pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Dňa 03.05.2018 vyšetrovateľ policajného zboru právoplatne uznesením postúpil uvedenú vec podľa § 214 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, trestné stíhanie začaté dňa 01.12.2017 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona žalovanému - riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru S. S. H., pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukazovali, že nešlo o trestný čin, ale jedná sa o skutok, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície účinného v čase spáchania skutku, a teda tento skutok môže byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Disciplinárne konanie bolo vedené pre skutok, ktorého sa mal dopustiť žalobca tak, že ako príslušník policajného zboru, v tom čase služobne zaradený ako starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu vo S. nad H., OR PZ vo S. nad H., Krajského riaditeľstva Policajného zboru v A., služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 07.07.2017, v čase od 13:14 hod. do 13:19 hod. v územnom obvode OR PZ S. nad H., bez relevantného služobného dôvodu, použitím svojho mobilného telefónu s číslom účastníckej stanice +., evidovanou na meno žalobcu. Po predchádzajúcej dohode s neoprávnenou osobou na základe telefonickej žiadosti V. F., ktorý v tom čase používal telefónnu stanicu s užívateľským číslom +XXXXXXXXXXX, a bol vtom čase zamestnanec Z., s.r.o., (spoločnosť oprávnená výkonom kontroly originality) vykonal dňa 07.07.2017 v čase od 13:16 hod. v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „evidencia vozidiel“ neoprávnenú lustráciu osobných údajov vlastníka a držiteľa osobného motorového vozidla, vtom čase s evidenčným číslom TV151DG, prostredníctvom svojho loginu „N.“, teda použitím pridelených prístupných práv žalobcovi, a následne získané informácie dňa 07.07.2017 v čase od 13:14 do 13:19 hod. mal žalobca poskytnúť V. F. v rozsahu, že vlastníkom daného vozidla je „O. G. z T.“ a aj informáciu v súvislosti s lustrovaným vozidlom, že k uvedenému vozidlu boli vydané doklady (osvedčenia o evidencii vozidla) na jeho meno, ktoré si majiteľ vyzdvihol na útvare Policajného zboru. 2. Na základe uvedeného následne riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, vydal disciplinárny rozkaz pod číslom 1/2018 zo dňa 29.11.2018, ktorým žalobcovi, v tom čase služobne zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu vo S. nad H. Okresného Policajného zboru vo S. nad H., Krajského riaditeľstva Policajného zboru v A., služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, (ďalej len „odvolateľ“) uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. 3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím pod č.s.: P.-S.-XX-XXX/XXXX zo dňa 06.02.2019 tak, že podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) posúdil odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa správneho orgánu I. stupňa, ktorým bolo žalobcovi v stálej štátnej službe vo funkcii kriminalistický technik odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo VrV.d H., Krajského riaditeľstva Policajného zboru v PF. služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov, a na základe zistených skutočností odvolanie ako nedôvodné podľa § 243 ods. 4 zákona o štátnej službe zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil. 5. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol: K bodu 1.) Podľa § 241 ods. 2 zákona o štátnej službe, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. K bodu 2.) Firma L. W. s.r.o. N. N., je technickou službou pre kontroly originality Ďalej podľa ich vyjadrenia technik kontroly originality pri vykonávaní kontroly originality na vozidle podľa MP XX/XXXX kontaktuje políciu v prípade, ak zistí na vozidle pozmeňované identifikátory, ak zistí skutočnosť, že sú pozmeňované alebo neoriginálne doklady od vozidla, alebo ak je uvedený v pátracích evidenciách zápis o pátraní po vozidle alebo dokladoch od vozidla. Kontaktovanie polície z iného dôvodu je minimálne (neupravuje ho žiadny metodický pokyn) keďže technik má pri kontrole k dispozícií výpis z evidencie vozidiel so všetkými potrebnými informáciami. Technik originality má k dispozícii počas pracovnej doby od technickej služby kontroly poradnú službu, tzv. helpdesk cez ktorý sa na nás môže obrátiť s akýmkoľvek alebo problémom. Takisto sú k dispozícií telefonické a mailové linky na viacerých pracovníkov technickej služby kontroly originality. V závere firma L. W. s.r.o., N. N. uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby technici kontroly originality žiadali údajov o osobách cez zamestnancov Dl (správa č.p.:P.-VT-P.-XXX-XXX/XXXX). K bodu 3.) Lustrácie v informačných systémoch MV SR, sa môžu vykonať aj na základe telefonického dožiadania oprávnenej osoby, ale takáto osoba musí uviesť heslo, ktoré je evidované v utajovanom režime a jeho znenie sa stále mení. Na základe uvedeného dôvodu a aj z vyjadrenia firmy IrL. W. s.r.o. N. N. vyplýva, že V. F. oprávnenou osobou nebol, a teda nemala byť vykonaná lustráciou požadovaných údajov na základe jeho telefonického dožiadania. K bodu 4.) Žalobca mimo iného ďalej žiada vypočuť V. F. k vykonaným lustráciám, ako aj k iným skutočnostiam. Výsluch V. F. bol nadriadeným vykonaný dňa 17. 9. 2018 (č.p. P.-VT-P.-XXX-XXX/XXXX). V. F. skoro na každú položenú otázku odpovedal „nepamätám si“. Dokonca si nepamätal ani na telefonát s npor. PhDr. M. N.. V mesiaci júl 2017 bola vykonaná oprávnená lustrácia vozidla ev. č. H. referentom dopravných evidencií práp. S. W., nakoľko držiteľ vozidla zn. Š-P. M. G. sa bol pri jej priehradke informovať, čo všetko potrebuje k prepisu vozidla (č.p.: P.-VT-P.-XXX-XXX/XXXX). K bodu 5.) Žalobca namieta, že nebol pri zmene jeho funkčného zaradenia preškolený z § 21 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nadriadený naposledy dňa 12. januára 2017 preškolil npor. PhDr. M. N. (na prezenčnú listinu) zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 164/2013 o ochrane osobných údajov. Dňa 12. januára 2017 bol npor. PhDr. M. N. preškolený (na prezenčnú listinu) z Nariadenia MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení N MV SR č. 6/2003. a N MV SR č. 40/2004. K bodom 6. - 8.) Žalobca dňa 7. júla 2017 v čase od 13:16 hod. v územnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru S. H., bez relevantného služobného dôvodu vykonal na základe telefonickej žiadosti AD. F., v tom čase zamestnanec Z..O, s. r. o. (spoločnosť oprávnená výkonom kontroly originality), v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“ lustráciu osobných údajov vlastníka a držiteľ a osobného motorového vozidla, v tom čase s evidenčným číslom H. prostredníctvom svojho loginu „N.“, teda použitím pridelených prístupových práv npor. A. N. a následne získané Informácie telefonicky dňa 7. júla 2017 v čase od 13:14 hod. do 13:19 hod. poskytol neoprávnenej osobe V.i F. a aj informáciu v súvislosti s lustrovaným vozidlom, že k uvedenému vozidlu boli vydané doklady (osvedčenia o evidencii vozidla) na jeho meno, ktoré si majiteľ vyzdvihol na útvare PZ. 6. Pokiaľ žalobca namietal zaujatosť riaditeľa P. z dôvodu, že začiatkom marca 2018 na prvej operatívnej porade, po jeho ustanovení do funkcie, vydal pokyn, že každé disciplinárne opatrenie musí byť pred jeho uložením s ním prekonzultované a má za to, že aj výška trestu bola riešená medzi nadriadeným a riaditeľom, teda odvolacím a tento by mal rozhodovať vo veci ako odvolací orgán, táto námietka nie je dôvodná. Služba podľa zákona o štátnej službe je ovládaná princípom nadriadenosti a podradenosti, ktorá zásada sa vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu premieta do ustanovenia § 50 zákona o štátnej službe, podľa ktorého nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Žiadne ustanovenie citovaného zákona nevylučuje nadriadeného policajta z jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi. Vecnú právomoc riaditeľa OR PZ vo S. nad H. vymedzuje ustanovenie § 243 ods. 1 zákona o štátnej službe. Na konanie podľa zákona o štátnej službe sa všeobecný predpis o správnom konaní, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nepoužije. Tvrdenie odvolateľa, podľa ktorého by o disciplinárnom opatrení nemohol rozhodovať priamy nadriadený policajt, ktorý zistil spáchanie disciplinárneho previnenia, je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, § 50 zákona o štátnej službe, ako aj s ustanovením § 243 ods. 1 zákona o štátnej službe. 7. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného. V podanej žalobe opísal skutkový stav a uviedol, že sa nestotožnil s rozhodnutím žalovaného. Uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné. Ako žalobné dôvody uvádzal tieto skutočnosti: 1.) Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí preskúmaval námietku nepreskúmateľnosti disciplinárneho rozkazu, nakoľko žalobca poukazoval na skutočnosť, že z disciplinárneho rozkazu nie je presne zrejmé v rozpore s akým ustanovením by malo byť konanie žalobcu zo dňa 07.07.2018 a v čom by malo spočívať. Prvostupňový správny orgán síce konštatoval, že konanie žalobcu je v rozpore s ustanoveniami § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) zákona, no ďalej toto tvrdenie nerozvíja. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi i a úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 48 ods. 3 písm. f) zákona policajt je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. Prvostupňový správny orgán nijakým spôsobom nešpecifikoval prečo by konanie žalobcu malo byť v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami, najmä v čom by konanie žalobcu malo dôležitý záujem štátnej služby prípadne ako mal žalobca zneužiť informácie získané v súvislosti s výkonom služby. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí išiel ešte ďalej a k tejto námietke žalobcu sa vyjadril len stručným poukázaním a citáciou ustanovenia § 241 ods. 2 zákona. Takéto nedostatky v oboch rozhodnutiach považujeme za dôvod zrušenia. b) Žalobca v odvolaní namietal takisto nezohľadnenie ustanovenia § 56 ods. 2 zákona a ktorého pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší' postoj policajta k plneniu služobných povinností. Žalovaný ani jeden z aspektov v napadnutom rozhodnutí neriešil, vôbec sa týmto nezaoberal a rovnako sa tým nezaoberal ani prvostupňový správny orgán, ktorý len čiastkovo konštatoval že neprihliadal doterajšie plnenie si služobných úloh žalobcom, no tiež sa vôbec nevyjadroval spáchania skutku, následnom, závažnosťou konania žalobcu a pod. Aj v tomto smere tak považujeme napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. 2.) Nesprávne právne posúdenie Žalobca sa voči disciplinárnemu rozkazu bránil aj tým, že v odvolaní poukazoval na tú skutočnosť, že pracovník firmy na kontrolu originality vozidiel je osobou, ktorá je oprávnená nakladať s osobnými údajmi a navyše tento pracovník k osobným údajom majiteľa lustrovaného vozidla mal, nakoľko tento majiteľ bol v čase telefonátu pri pracovníkovi a mal jeho doklad totožnosti. Zároveň pracovník má prístup do registra evidencie vozidiel a teda aj k osobným údajom majiteľa. Žalovaný k tomuto uviedol len toľko, že pracovník - Andrej F. síce mohol žiadať telefonicky lustráciu vozidla u žalobcu no v takomto prípade musel uviesť heslo, ktoré v utajovanom režime, ktorého znenie sa stále mení. Preto podľa žalovaného Andrej Rozkoš nebol oprávnenou osobou, ktorá mohla informácie cez žalobcu a cez lustráciu v systéme MV SR žiadať na základe telefonátu. Sčasti možno súhlasiť s názorom, že postup, resp. konanie žalobcu je neštandardné resp. nie je upravené priamo zákonom, no na celú situáciu treba prihliadať s ohľadom na všetky okolnosti preto nemožno prísť k záveru, že ide o protiprávne konanie. Z prepisu telefonického rozhovoru zo dňa 07.07.2017 je zrejmé, že účelom telefonátu zo strany pracovníka bolo preveriť nezrovnalosti, na ktoré narazil pri výkone kontroly vozidla s EČV H nakoľko toto vozidlo v ten deň sám lustroval v evidencii vozidiel a nevedel daný problém vyriešiť, pretože počet vydaných dokladov k vozidlu nezodpovedal s údajmi v systéme EVO Žalobca tak nemohol konať protiprávne, nakoľko jeho úkon sledoval práve odstránenie protiprávneho stavu, ktorý zistil pracovník V. F. pri kontrole vozidla. Žalobca ani nemohol poskytnutím údajov tomuto pracovníkovi ohroziť žiadne právo alebo právnom chránený záujem (ochrana osobných údajov) nakoľko podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. k zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (platný v čase 07.07.2017). Podľa tohto ustanovenia totiž poverená technická služba technickej kontroly vozidiel je povinná spracovávať osobné údaje získané pri technických kontrolách vozidiel v informačnom systéme technických kontrol vozidiel v súlade s osobitným predpisom. Teda je možné konštatovať, že v danom prípade šlo o neštandardnú situáciu, kedy pracovník kontroly originality kontaktoval policajta mimo rozsahu prípadov upravených v zákone, no úmyslom bolo odstrániť protiprávny stav a nedošlo a ani nemohlo dôjsť k ohrozeniu ochrany osobných údajov. S ohľadom na tieto okolnosti nemožno podľa nás hodnotiť takéto konanie ako protiprávne. Pokiaľ žalovaný dospel k záverom, že lustrácia žalobcom bola neoprávnená a pracovník kontroly originality nebol oprávnenou osobou na poskytnutie informácii, s týmto právnym názorom nemožno súhlasiť nakoľko nie je naňho právny základ a vychádza podľa nás z účelového formalizmu pri aplikácii zákona, čomu sa venujeme v ďalšom žalobnom bode. V tomto smere tak máme za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle §191 ods. 1 písm. c) SSP. 3.) Diskriminácia žalobcu Žalobca má podozrenie, že celé disciplinárne konanie voči jeho osobe je vedené účelovo za to, že zistil možnú nezákonnú činnosť na útvare, kde je služobne zaradený. Totiž žalobca bol dňa 14.3.2017 v kancelárii svojej kolegyne Mgr. A. O., pričom táto ho upozornila, že čiarový kód na senzore pohybu v jej kancelárii nie je v poriadku a žalobca pri prezretí zblízka a jeho neúmyselnej demontáži zistil, že v senzore je zabudovaný snímač obrazu a zvuku. Neskôr sa tak ukázalo, že toto zariadenie na zachytávanie obrazu a zvuku bolo nainštalované na požiadanie vtedajšieho riaditeľa OR PZ vo S. nad H. (A.. M. Z.) a to nezákonne, takže bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a aj vznesené obvinenie dňa 13.10.2017, k čomu pripájame uznesenie o vznesení obvinenia. Žalobca však nie je jediný, kto je v súvislosti so spomenutým skutkom šikanovaný, okrem žalobcu sú vedené účelové disciplinárne konania aj voči O.. M. U., ktorý si osobne všimol a Mgr. O. upozornil, že v jej kancelárií sa zrejme nachádza sledovacie zariadenie. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca si myslí, že jeho nadriadený pre hore uvedené konanie začal voči žalobcovi viaceré disciplinárne konania v reakcii na žalobcovu „demontáž“ sledovacieho zariadenia v kancelárii kolegyne O.. O.. Takýmto konaním sa nadriadený žalobcu a aj žalovaný dopustili zhodne porušenia § 2a ods. 2 zákona, ktorý ustanovuje že „policajt nesmie byt' v súvislosti s výkonom štátnej služby že nasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti". Podľa žalobcu treba podotknúť, že v zmysle § 2a ods. 1 zákona práva policajtov pri vykonávaní štátnej služby musia byť zaručené v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej len „antidiskriminačný zákon“). 9. Podľa žalobcu nakoľko sa ukázalo, že sledovanie bolo nezákonné a zrejme došlo aj k spáchaniu trestného zneužívania právomoci verejného činiteľa, žalobca tak vlastne pomohol k objasneniu nezákonnej aktivity vtedajšieho riaditeľa OR PZ S. čo zrejme nebolo po vôli ďalším nadriadeným. To sa prejavilo v takomto šikanóznom konaní vedúcich funkcionárov na útvare kedy sa hľadali zámienky na zastrašovanie žalobcu a kolegu O.. U.. O tom svedčí aj povaha celého disciplinárneho konania čo do závažnosti, ako sme už uvádzali vyššie. 10. Podľa žalobcu aplikujúc tieto ustanovenia na predmetný prípad, je zrejmé že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v priamom rozpore s ustanovením § 2a ods. 2 zákona a rovnako aj v rozpore s ustanoveniami antidiskriminačného zákona a z toho dôvodu je aj v tomto smere nezákonné. 11. Na základe uvedeného žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa a vec vrátil správneho orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 12. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 05.04.2019, v ktorom uviedol, že riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H. (ďalej len „OR PZ vo S. nad H.“) ako príslušný odvolací správny orgán v zmysle § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len .“zákon o štátnej službe“), preskúmal napadnuté rozhodnutie - disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu vo S. H. č. XXXXX zo dňa 29.11.2018, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, ako aj príslušný spisový materiál. Napadnuté rozhodnutie po preskúmaní žalovaný potvrdil a odvolanie odvolateľa (žalobcu) PhDr. M. N. zamietol ako neopodstatnené. K uvedenému záveru žalovaný ako odvolací orgán dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisového materiálu a odvolania odvolateľa (žalobcu), pričom na základe posúdených skutočností prvostupňový orgán odôvodnene rozhodol o porušení ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) zákona o štátnej službe odvolateľom (žalobcom), za čo mu v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe bolo disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov, a teda napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 241 zákona o štátnej službe. 13. Žalovaný uviedol, že predmetné disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi A.. M. N. zo strany jeho nadriadeného riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu vo S. H. Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H. uložené na tom skutkovom základe, že žalobca ako príslušník Policajného zboru SR, v tom čase služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu vo S. nad H. Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H., dňa 7. júla 2017 v čase od 13.16 hod. v územnom rode Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H., bez relevantného služobného dôvodu vykonal na základe telefonickej žiadosti osoby Andrej F., vtom čase zamestnanec spoločnosti Z. s.r.o. (spoločnosť oprávnená výkonom kontroly originality) v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“ neoprávnenú lustráciu osobných údajov vlastníka a držiteľa osobného motorového vozidla, vtom čase s evidenčným číslom H., prostredníctvom svojho loginu „N.XXXXXX“, teda použitím pridelených prístupových práv žalobcu a následne takto získané informácie telefonicky dňa 07.07.2017 v čase od 13:14 hod. do 13:19 hod. poskytol neoprávnenej osobe V. F. a aj informáciu v súvislosti s lustrovaným vozidlom, že k uvedenému vozidlu boli vydané doklady (osvedčenia o evidencii vozidla) na jeho meno, ktoré si majiteľ y zdvihol na útvare Policajného zboru. 14. Žalovaný mal teda za to, že žalobca tak konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) zákona o štátnej službe, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe. 15. Žalovaný sa teda po preskúmaní rozhodnutia riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu vo S. nad H. č. X/XXXX zo dňa 29.11.2018 s uvedením disciplinárnym rozkazom stotožnil a potvrdil uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že pre vyššie opísané konanie žalobcu A.. M. N. zo dňa 07.07.2017 bolo uznesením vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby“) zo dňa 01.12.2017 pod číslom Z začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. 17. Vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby uznesením zo dňa 03.05.2018 rozhodol v zmysle § 214 ods. 1. ods. 2 Trestného poriadku o postúpení veci a túto vec postúpil nadriadenému žalobcu, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že v danej veci nedošlo k spáchaniu trestného činu, avšak toto konanie žalobcu by mohlo byť kvalifikované ako disciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície účinného v čase spáchania skutku. 18. Vzhľadom na uvedené bol dňa 14.07.2018 do rúk riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou doručený z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality predmetný spisový materiál pod číslom SKIS-XX/BKOK-V-XXXX, s podnetom na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi. 19. Žalovaný týmto poukázal na skutočnosť, že disciplinárne konanie proti žalobcovi nezačal z vlastnej iniciatívy, ale konal na podnet úradu inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii z organizovanej kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby. 20. Žalovaný uviedol, že vykonanými úkonmi trestného konania a následne disciplinárneho konania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ako príslušník Policajného zboru SR, v tom čase služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu vo S. Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v A., služobného úradu MV SR, dňa 07.07.2017 v čase od 13:14 hod. do 13:19 hod. v územnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H., bez relevantného služobného dôvodu s použitím svojho mobilného telefónu s číslom účastníckej stanice +421911 XXX XXX, evidovanej na žalobcu, po predchádzajúcej dohode s neoprávnenou osobou - na základe telefonickej žiadosti neoprávanej osoby V. F., ktorý v tom čase používal telefónnu stanicu s užívateľským číslom +XXXXXX XXX XXX a bol zamestnancom spoločnosti Z., s.r.o. (spoločnosť oprávnená výkonom kontroly originality), vykonal dňa 07.07.2017 v čase o 13:16 hod. v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“ neoprávnenú lustráciu osobných údajov vlastníka a držiteľa osobného motorového vozidla, vtom čase s evidenčným číslom H., prostredníctvom svojho loginu ,.N.XXXXXX“, teda použitím pridelených prístupových práv žalobcu a následne takto získané informácie telefonicky dňa 07.07.2017 v čase od 13:14 hod. do 13:19 hod. poskytol Andrejovi F. v rozsahu, že vlastníkom daného vozidla je „O. G. z T.“ a aj informáciu v súvislosti s lustrovaným vozidlom, že k uvedenému vozidlu boli vydané doklady (osvedčenia o evidencii vozidla) na jeho meno, ktoré si majiteľ vyzdvihol na útvare Policajného zboru. 21. Podľa žalovaného uvedené skutočnosti boli preukázané množstvom vykonaných dôkazov v trestnom a aj disciplinárnom konaní, ako sú svedecká výpoveď V. F., ďalej prepisom záznamu telekomunikačnej prevádzky, vyjadrením spoločnosti Iris W., s.r.o. so sídlom N. N. pod číslom XXXX/XXXX, ďalej monitorom aktivít oprávnených osôb z informačných systémov Ministerstva f vnútra SR pod číslom Z.-OO-XXXX/XXXXXX-XXX, ako aj ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré sú súčasťou postúpeného spisového materiálu z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie . kontroly a inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality doručený predmetný spisový materiál pod číslom Z.-XX/BKOK-V-XXXX a taktiež spisu vedeného na Okresnom dopravnom inšpektoráte vo Vranove nad Topľou pod č. s.: P.-VT-P 22. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že hodnotenie týchto dôkazov uviedol v odôvodnení rozhodnutia pod č. P.-VT-VO-XX-XXX-XXXX zo dňa 06.02.2019 pričom samotné hodnotenie dôkazov sú uvedené na stranách č. 9 až 11 spomínaného rozhodnutia. 23. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný svoje rozhodnutie o tom, že svojim konaní zo dňa 07.07.2017 porušil ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) zákona o štátnej službe žalobcom nijako nerozvinul, možno považovať za absolútne neopodstatnené. 24. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu pri ukladaní disciplinárneho opatrenia žalovaný nepostupoval v zmysle § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe, podľa ktorého nadriadený má pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. V tejto súvislosti žalovaný dáva Krajskému súdu v Prešove do pozornosti nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 67/2018 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov, v zmysle ktorého podľa článku 16 ods. 19 sa vykonávanie neštandardných alebo neodôvodnených aktivít používateľmi považuje za závažné porušenie pracovnej alebo služobnej disciplíny alebo zvlášť hrubé porušenie služobných povinností. Podľa článku 10 ods. 3 písm. d) a g) predmetného nariadenia sa pod neštandardnými alebo neodôvodnenými aktivitami rozumie spracovanie údajov bez preukázateľného dôvodu oprávňujúceho na prístup do informačného systému a neoprávnené poskytnutie údajov z informačného systému. Podľa ustanovenia § 192 zákona o štátnej službe policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 25. Žalovaný zároveň poukázal aj na to, že udelenie disciplinárneho opatrenia je v disciplinárnej právomoci nadriadeného a taktiež jeho povinnosťou je navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností podľa § 49 písm. d) zákona o štátnej službe. 26. Preto vzhľadom na túto skutočnosť uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov možno podľa žalovaného považovať za uvedených okolností, ako aj po zvážení doterajšieho priebehu štátnej služby žalobcu za absolútne objektívne a primerané a za týchto okolností aj najmenej závažné, keďže žalovaný hoci mohol, nevyužil v tomto prípade možnosť ukončenia služobného pomeru so žalobcom. 27. K bodu 2/ Nesprávne právne posúdenie žalovaný uviedol, že sám žalobca v podanej žalobe konštatoval, že jeho postup, resp. konanie zo dňa 07.07.2017 bolo síce neštandardné, no poukazuje nato. že v tejto súvislosti nie je takáto postup priamo upravený zákonom, nakoľko s poukázaním na § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách je poverená technická služba technickej kontroly povinná spracovávať osobné údaje získané pri technických kontrolách vozidiel v informačnom systéme technických kontrol vozidiel v súlade s osobitným predpisom. Vzhľadom na uvedené žalobca má že to, že v danom prípade išlo iba o neštandardnú situáciu, kedy pracovník kontroly originality, v tomto prípade Andrej F. kontaktoval žalobcu za účelom lustrácie v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel" mimo rozsahu prípadov uvedených v zákone, no s úmyslom odstrániť nezrovnalosti vložené do predmetného systému a nie v úmysle porušiť zákon. 28. V tejto súvislosti je žalovaný toho názoru, že v danom prípade nešlo iba o neštandardnú situáciu, pretože zákon č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v ustanovení § 75 ods. 3 jasne stanovuje podmienky kedy je osoba vykonávajúca kontrolu originality oprávnená od poverenej technickej služby kontroly originalít) diel získavať a využívať informácie. Môže tak urobiť iba za účelom preverenia, či je v pátraní odcudzené vozidlo alebo odcudzená tabuľka, alebo tabuľky s evidenčným číslom alebo s osobitným evidenčným číslom (s poukázaním § 32 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z.). 29. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci trestného, ako aj disciplinárneho konania bolo do spisu zabezpečené aj vyjadrenie spoločnosti L. so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá tiež vykonáva technickú službu pre kontroly originality vozidiel. Z uvedeného vyjadrenia tejto spoločnosti vyplynulo, že technik kontroly originality pri vykonávaní kontroly originality na vozidle podľa MP 84/2013 kontaktuje políciu iba v prípade, ak zistí na vozidle pozmenené identifikátory, lebo ak zistí skutočnosť, že sú pozmenené alebo neoriginálne doklady od vozidla, alebo ak je i pátracích evidenciách záznam o vyhlásení pátrania po vozidle alebo dokladoch od vozidla, vzhľadom na uvedené je kontaktovanie polície z iných ako týchto dôvodov neštandardné, keďže technik má pri kontrole k dispozícií výpis evidencie vozidla so všetkými potrebnými údajmi. 30. Z uvedenej správy ďalej vyplynulo, že technik kontroly originality má k dispozícii počas pracovnej doby od technickej služby kontroly originality poradnú službu, tzv. helpdesk, cez ktorý sa na nich môže obrátiť s akýmkoľvek dotazom alebo problémom. Takisto sú k dispozícii telefonické a mailové linky na viacerých pracovníkov technickej služby kontroly originality. 31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak aj v danom prípade technik kontroly originality Andrej F. mal v úmysle iba overiť skutočný stav v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“, mal pred týmto overením uviesť heslo pre oprávnenú lustráciu, pričom toto heslo je v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 59/2006 o heslách a o zmene nariadenia ministra vnútra SR č. 54/1993 o zásadách a podmienkach prevádzky na linkových sieťach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky utajovanou skutočnosťou. V zmysle článku 3 predmetného nariadenia je registratúrny záznam s heslom utajovaná skutočnosť so stupňom utajenia „Vyhradené“, s ktorou sa nakladá spôsobom podľa vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 338/2004 o administratívnej bezpečnosti. 32. Zároveň bolo potrebné zdôrazniť aj to, že žalobca nedisponoval týmto utajovaným registratúrnym záznam o heslách v kancelárskych priestoroch, kde dňa 07.07.2017 vykonával svoju služobnú činnosť a ani nevedel, ako znie aktuálne telefonické heslo pre získavanie informácii a osobných údajov z informačného systému za dané obdobie a danú činnosť. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca dňa 07.07.2017 nebol oprávnený vykonať spomínanú lustráciu v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“ a následne takto zistené informácii poskytnúť neoprávanej osobe. 33. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov sú policajti povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že konaním žalobcu zo dňa 07.07.2017 žalobca porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úloh) uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, ďalej je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného a taktiež je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 35. K bodu 3/ Diskriminácia žalobcu žalovaný uviedol, že celá táto časť žaloby je zo strany žalobcu zmätočná a zavadzajúca, pretože okolnosti uvádzané žalobcom v súvislosti s nezákonnou montážou sledovacieho zariadenia v kancelárii jeho kolegyne Mgr. Mihalenkovej, zo strany bývalého riaditeľa P. S., ako aj odhalenia tohto zariadenia, nijako nesúvisia s tým prečo sú voči žalobcovi vedené disciplinárne konania. 36. Podľa žalovaného žalobca v tomto smere úmyselne zavádza Krajsky súd v Prešove a účelovo poukázal len na neúplne okolnosti tohto prípadu, pretože žalobcom uvádzané uznesenie o vznesení obvinenia vo vzťahu k bývalému riaditeľovi OR PZ vo Vranove nad H. plk. O.. M. Z. pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, bolo podľa vedomosti žalovaného zo strany príslušného dozorujúceho prokurátora zrušené v celom rozsahu. O uvedenej skutočnosti žalobca mal vedomosť a aj napriek tomu, v žalobe poukázal na túto skutočnosť. Túto skutočnosť môže Krajský súd v Prešove objektívne posúdiť, až po vyžiadaní si spisového materiálu z príslušnej dozorujúcej prokuratúry Slovenskej republiky. 37. Podľa žalovaného žalobca ďalej zavádza Krajsky súd v Prešove aj v tom, že nariadený pre vyššie popísané konanie súvisiace s údajnou nezákonnou činnosťou bývalého riaditeľa OF.d H. plk. O.. M. Z.. začal disciplinárne konania nielen proti nemu, ale aj voči jeho kolegovi O.. M. U.. ktorý sa spolu so žalobcom podieľali na „demontáži“ tohto sledovacieho zariadenia v kancelárii kolegyne O.. O.. K uvedenému žalovaný uvádza, že voči O.. M. U. bolo začaté iba jedno disciplinárne konanie, za ktoré mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, pričom dňom 28.02.2019 disciplinárnym rozkazom č. 1 riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ vo S. nad H. bolo O.. U. v zmysle § 61 ods. 2 zákona o štátnej službe toto opatrenie zahladené. Nejedná sa teda o viacero disciplinárnych konaní voči Mgr. M. U., ako to špekulatívne uvádza žalobca. 38. Taktiež vo vzťahu k ďalším disciplinárnym konaniam vedeným proti žalobcovi na Okresnom dopravnom inšpektoráte S. žalovaný uviedol, že tak postupuje iba na podnet iných štátnych orgánov a nie z vlastnej iniciatívy, tak ako je to aj v prípade konania žalobcu zo dňa 07.07.2017. 39. Ako už bolo spomenuté, nedostatok, resp. porušenie služobnej disciplíny zo strany žalobcu, ktorej sa dopustil dňa 07.07.2017 nebolo zistené žalovaným, ale Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontrolnej a inšpekčnej služby, úradom inšpekčnej služby, odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminality Bratislava, ktorým bol dňa 13.06.2018 do rúk riaditeľa OR PZ vo S. nad H. odstúpený ich spisový materiál pod číslom Z.-XX/BKOK-V-XXXX. Táto skutočnosť teda jednoznačne vylučuje, že by disciplinárne konanie voči žalobcovi bolo vedené účelovo, za to, že zistil údajnú nezákonnú činnosť na útvare v marci 2017. 40. Pre úplnosť a objektívnosť veci žalovaný ďalej uviedol, že žalobca pôsobí ako predseda základnej organizácie odborového zväzu pôsobiacej pri Okresnom riaditeľstve PZ vo S. n T. Práve cestou tejto odborovej organizácie, mimo služobného postupu, hoci služba v Policajnom zbore je podľa zákona o štátnej službe ovládaná princípom nadriadenosti a podriadenosti, žalobca inicioval vykonanie vnútornej kontroly vo veci neopravnej lustrácie žalobcom v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“, zo dňa 07.07.2017, ktorú žalovaný posúdil ako konanie v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a), f) ah) zákona o štátnej službe, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe, za čo mu bolo žalovaným uložené disciplinárne opatrenie. Na základe tohto podnetu žalobcu ministerka vnútra vydala poverenie na vykonanie kontroly v zmysle zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 81/2011 o vnútornom kontrolnom systéme, pod č.p.: SG.P.-XXX/XXXX-K zo dňa 25.10.2018. V rámci tejto kontroly boli za účelom zachovania jej objektívnosti ustanovení za vedúceho kontrolnej skupiny a jednotlivých členov tejto kontrolnej skupiny osoby z rôznych úradov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa vedomostí žalovaného uvedená kontrola nebola k dnešnému dňu ukončená, no skutočnosti zistené touto kontrolnou skupinou môžu tiež slúžiť ako podklady pre rozhodnutie Krajského súdu v Prešove o podanej všeobecnej správnej žalobe žalobcu PhDr. M. N.. Skutočnosti zistené vykonanou kontrolou môže Krajský súd v Prešove objektívne posúdiť až po vyžiadaní výsledkov tejto kontroly z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 41. Na záver žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že dňom 01.03.2018 bol do funkcie riaditeľa OR PZ vo S. nad H. ustanovený plk. M.. H. O.. ktorý sa hneď od začiatku striktne dištancoval od spôsobu riadenia a káuz predchádzajúceho riaditeľa OR PZ vo S. H.. Ako osoba, ktorá pochádza z iného okresu (Prešov) jasne deklaroval svoju nezaujatosť voči všetkým podriadeným a zároveň požiadal všetkých, aby ho nespájali a nezaťahovali do káuz, ktoré nastali do jeho príchodu, preto námietka žalobcu, že je zo strany riaditeľa OR PZ vo S. nad H. šikanovaný pre ním spomínanú kauzu z marca 2017, nemôže obstáť, a na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby krajský súd žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 42. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril listom zo dňa 15.05.2019, v ktorom uviedol, že žalovaný sa k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyjadril len vtom smere, že žalovaný hodnotenie dôkazov v disciplinárnom konaní je uvedené na str. 9 až 11 napadnutého rozhodnutia, a preto je podľa neho námietka nepreskúmateľnosti neopodstatnená, pretože porušenie § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) bolo podľa neho dostatočne preukázané. Ďalej v tomto smere poukázal na nariadenie MV SR č. 67/2018 a to na čl. 16 ods. 19 a čl. 10 ods. 3 písm. d) a g), podľa ktorých neštandardné alebo neodôvodnené aktivity používateľov informačných systémov MV SR sa považujú za porušenie služobnej disciplíny, pričom pod týmito sa majú rozumieť aj spracovanie údajov bez preukázateľného dôvodu. 43. Žalobca si dovolil len opätovne poukázať na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí a ani prvostupňový správny orgán nevysvetlili, v čom porušenie vyššie uvedených ustanovení malo spočívať, nakoľko § 48 neobsahuje žiadnu konkrétnu skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia. Zotrvávame tak na doterajších tvrdeniach obsiahnutých v prvom žalobnom bode žaloby a síce, že žalovaný nijako nešpecifikoval na základe akého ustanovenia by malo byť konanie žalobcu disciplinárnym previnením, najmä v čom by konanie žalobcu malo ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby pripadne ako mal žalobca zneužiť informácie získané v súvislosti s výkonom služby Tieto náležitosti by mali byť v každom prípade najmä v intenciách § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. obsiahnuté a žalovaného hodnotenie dôkazov, na ktoré poukazuje, zjavne takéto atribúty opomína. 44. Podľa žalobcu pokiaľ žalovaný uviedol, že konanie žalobcu malo byt v rozpore s vyššie spomínaným nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, je potrebné uviesť že v správnom konaní toto nariadenie nijako nespomínal, preto už len z tohto dôvodu táto argumentácia neobstojí. 45. V každom prípade však predmetné nariadenie začalo platiť v máji 2018, no žalobca vykonal lustráciu dňa 07.07.2017, teda nie je možné spätne aplikovať toto nariadenie na skutočnosti/ udalosti, ktoré nastali pred jeho účinnosťou. 46. V neposlednom rade pokiaľ žalovaný tvrdí, že najvyššie možné disciplinárne opatrenie, ktoré žalobca dostal, možno považovať za „absolútne objektívne a primerané“, nakoľko za uvedených okolností žalovaný mohol využiť možnosť ukončenia služobného pomeru, žalobca uvádza, že ku konaniu žalobcu došlo 07.07.2017 a disciplinárny rozkaz bol vydaný dňa 29.11.2018, teda k prepusteniu zo služobného pomeru žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. nemohlo dôjsť, pretože podľa § 192 ods. 5 predmetného zákona o prepustení na základe spomenutého ustanovenia môže dôjsť len do 6 mesiacov od zistenia dôvodu, najneskôr do jedného roka odkedy takýto dôvod vznikol. 47. V žalobcovom prípade teda zjavne išlo o najvyššie prípustnú disciplinárnu sankciu, čo s ohľadom na jeho 20 ročnú službu v policajnom zbore bez disciplinárneho potrestania považuje žalobca za neprimerané, najmä však zo strany žalovaného za neodôvodnené v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. ako už bolo viac krát spomenuté. 48. Podľa žalobcu žalovaný v časti vyjadrenia ohľadom námietky nesprávneho právneho posúdenia v podstate len zopakoval doterajšie tvrdenia a neuviedol žiadne nové argumenty, ktorými by akokoľvek podoprel svoje tvrdenia, že žalobca dňa 07.07.2017 poskytol zistené informácie neoprávnenej osobe. Žalobca v druhom žalobnom bode jasne poukázal na ustanovenia zákona č. 725/2004 Z.z., ktoré hovoria o tom. že subjekt vykonávajúci kontrolu originality je oprávnený spracúvať osobné údaje, preto nemožno hovoriť o tom, že by žalobca poskytoval údaje neoprávnenej osobe a súčasne zdôraznil, že pracovník subjektu kontroly originality tieto údaje v čase telefonátu dňa 07.07.2017 mal, sám si ich lustroval, preveroval len nezrovnalosti v údajoch systému EVO a počtu vydaných dokladov. Žalobca zotrval na tom, že zo strany žalobcu nedošlo a ani nemohlo konaním zo dňa 07.07.2017 dôjsť k žiadnemu zásahu ohľadom osobných údajov a ani k stretu dôležitého záujmu št. služby s osobnými záujmami. Nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného v napadnutom rozhodnutí je tak podľa žalobcu úplne zjavné a ani jeho vyjadrenie túto zjavnú nesprávnosť nijako neodstraňuje. 49. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného k námietke ohľadom diskriminácie, v prvom rade si žalobca dovolil ozrejmiť, že neuviedol žiadne špekulatívne tvrdenia ohľadom disciplinárneho konania voči služobnému kolegovi Mgr. U., žalobca si dovolil upresniť, že zhodne s tvrdením žalovaného ide o jedno disciplinárne konanie, ktoré je v rámci prieskumu zákonnosti takisto napadnuté správnou žalobou a vec je vedená Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. XS/XXX/XXXX. 50. Takisto si žalobca dovolil objasniť, že pokiaľ žalovaný poukazuje na kontrolu nariadenú ministerkou vnútra Slovenskej republiky vedenú pod č SKIS-KO-P.-XXX/XXXX-K, ide o kontrolu všetkých disciplinárnych opatrení uložených na P. H., nie je len o kontrolu toho žalobcovho. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že v súčasnej dobe prebieha na OR PZ VT aj operatívna kontrola postupov riaditeľa OF., ktorá sa vykonáva na základe príkazu prezidenta Policajného zboru SR. 51. V nadväznosti na uvedené žalobca zotrval na žalobe v plnom rozsahu. VI. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu 52. Na vyjadrenie žalobcu reagoval listom zo dňa 12.06.2019 žalovaný, ktorý uviedol, že ako už bolo uvedené v predchádzajúcom podaní žalovaného zo dňa 05.04.2019 predmetné disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi A.. M. N. zo strany jeho nadriadeného riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu vo S. nad H. Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H. uložené na tom skutkovom základe, že žalobca ako príslušník Policajného zboru SR. v tom čase služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného inšpektorátu vo S. nad H. Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H., dňa 07.07.2017 v čase od 13:16 hod. v územnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H., bez relevantného služobného dôvodu, vykonal na základe telefonickej žiadosti osoby V. F., v tom čase zamestnanec spoločnosti Z., s.r.o. (spoločnosť oprávnená výkonom kontroly originality) v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“ neoprávnenú lustráciu osobných údajov vlastníka a držiteľa osobného motorového vozidla, v tom čase s evidenčným číslom H. prostredníctvom svojho loginu „N.“, teda použitím pridelených prístupových práv žalobcu a následne takto získané informácie telefonicky dňa 07.07.2017 v čase od 13:14 hod. do 13:19 hod. poskytol neoprávnenej osobe V. a aj informáciu v súvislosti s lustrovaným vozidlom, že k uvedenému vozidlu boli vydané doklady (osvedčenia o evidencii vozidla) na jeho meno, ktoré si majiteľ vyzdvihol na útvare Policajného zboru. 53. Žalovaný opätovne zdôraznil, že pre vyššie opísané konanie žalobcu A.. M. N. zo dňa 07.07.2017 bolo uznesením vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby (ďalej len „vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby“) zo dňa 01.12.2017 pod číslom Z.-XX/BKOK-V-XXXX začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. 54. Vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby uznesením zo dňa 03.05.2018 rozhodol v zmysle § 214 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku o postúpení veci a túto vec postúpil nadriadenému žalobcu, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že v danej veci nedošlo k spáchaniu trestného činu, avšak toto konanie žalobcu by mohlo byť kvalifikované ako disciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície účinného v čase spáchania skutku. 55. Vzhľadom na uvedené listom zo dňa 07.06.2018 do rúk riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo S. nad H. bol doručený z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality predmetný spisový materiál pod číslom Z.- XX/BKOK-V-XXXX, s podnetom na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi. 56. Žalovaný tak proti žalobcovi nekonal z vlastnej iniciatívy, ale na podnet vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, ktorý v odôvodnení samotného uznesenia o postúpení vecí podľa § 214 ods. 1. ods. 2 Trestného poriadku konštatoval, že žalobca pri uvedenej lustrácii zo dňa 07.07.2017 nepostupoval správne (podrobnosti viď nižšie) a navyše sa pri tejto lustrácii oboznamoval s osobnými údajmi JP. bez toho, aby plnil akékoľvek relevantné úlohy, ktoré by mu ako príslušníkovi Policajného zboru vyplynuli zo zákona o Policajnom zbore. 57. Zároveň listom zo dňa 07.06.2018 dalo žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality okrem podnetu na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi aj pokyn, aby v zmysle článku 9 písm. g) nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 67/2018 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov predložil príslušnému gestorovi informačného systému návrh na zrušenie prístupových práv žalobcu do príslušných informačných systémov, kde možno získavať osobné údaje a oboznamovať sa s nimi. Zároveň si tento útvar s vyšším organizačným začlením žiadal byť písomne informovaný a o tom, akým spôsobom bolo ukončené predmetné disciplinárne konanie a tiež o výsledku vybavenia ich podnetu vo vzťahu k prístupovým právam žalobcu. Keďže službe v Policajnom zbore je podľa zákona o štátnej službe ovládaná princípom nadriadenosť a podriadenosti, žalovaný musel dané pokyny na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi, ak: aj odobratie jeho prístupových práv splniť, nakoľko tento útvar je organizačne nadriadený vo vzťah k žalovanému, to je Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru vo S. nad H.. 58. K jednotlivým bodom vyjadrenia žalobcu PhDr. M. N., konkrétne k bodu 1/ Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca na tomto mieste uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, v čom spočíva porušenie ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) zákona o štátnej službe, za ktoré mu bolo uložené disciplinárne previnenie. 59. K tomuto žalovaný uviedol, že to, že žalobca počas lustrácie zo dňa 07.07.2017 konal v rozpore s ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), f) a h) zákona o štátnej službe konštatoval vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality vo svojom uznesení o postúpení vecí podľa § 214 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zo dňa 03.05.2018, kde na strane 6 predmetného uznesenia vyšetrovateľ uvádza, že žalobca pri lustrácii zo dňa 07.07.2017 nepostupoval správne, a to z dôvodov nižšie uvádzaných. 60. Navyše podľa názoru tohto orgánu činného v trestnom konaní sa pri tejto lustrácii oboznamoval s osobnými údajmi Jozefa G. bez toho, aby plnil akékoľvek relevantné úlohy. 61. K bodu 2/ Nesprávne právne posúdenie žalovaný uviedol, že sám žalobca v podanej žalobe zhodnotil, že jeho postup, resp. konanie zo dňa 07.07.2017 bolo síce neštandardné, no poukázal nato, že v tejto súvislosti nie je takáto postup priamo upravený zákonom, nakoľko s poukázaním na § 30 ods. 1 písm. k) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách je poverená technická služba technickej kontroly povinná spracovávať osobné údaje získané pri technických kontrolách vozidiel v informačnom systéme technických kontrol vozidiel v súlade s osobitným predpisom. 62. Žalovaný stále zastáva názor, že v tomto prípade nešlo iba neštandardnú situáciu, pretože pre prípad, že technik kontroly originality Andrej F. chcel zistiť, či k danému vozidlu bolo, resp. nebolo vydané osvedčenie o evidencii vozidla časť I, tak mal o túto informáciu požiadať písomne od poverenej technickej služby, teda spoločnosti L. W., s.r.o., ktorá je oprávnená žiadať od Policajného zboru informácie potrebné pre účely vykonania kontroly originality a preto žalovaný pri uvedenej lustrácii nepostupoval správne. Navyše technik kontroly originality má k dispozícii počas pracovnej doby od technickej služby kontroly originality poradnú službu, tzv. helpdesk, cez ktorý sa na nich môže obrátiť s akýmkoľvek dotazom alebo problémom. Takisto sú k dispozícii telefonické a mailové linky na viacerých pracovníkov technickej služby kontroly originality. 63. Žalovaný opätovne poukázal na to, že ak aj v danom prípade technik kontroly originality V. F. mal v úmysle iba overiť skutočný stav v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“, mal pred týmto overením uviesť heslo pre oprávnenú lustráciu, pričom toto heslo je v zmysle Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 59/2006 o heslách a o zmene nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 54/1993 o zásadách a podmienkach prevádzky na linkových sieťach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky utajovanou skutočnosťou. V zmysle článku 3 predmetného nariadenia je registratúrny záznam s heslom utajovaná skutočnosť so stupňom utajenia „Vyhradené", s ktorou sa nakladá spôsobom podľa vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 338/2004 o administratívnej bezpečnosti. 64. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že z vyhotoveného záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý je súčasťou odstúpeného vyšetrovacieho spisu pod číslom Z.-XX/BKOK-V-XQXX však vyplynulo, že technik kontroly originality Andrei F. pred samotnou lustráciou žalobcom neuviedol žiadne heslo na telefonické získavanie informácii a osobných údajov z informačných systémov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru. 65. Navyše, podľa žalovaného, týmto heslom za účelom overenia nedisponoval ani žalobca, čo vyplynulo zo zabezpečenej správy z tunajšieho Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 10.06.2019 evidovaná pod číslom P.T-P.-P.-XXX-XXX/XXXX, v zmysle ktorej sa v tom čase obsahom utajovanej písomnosti o heslách na telefonické získavanie informácii a osobných údajov z informačných systémov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru na mesiac júl 2017. vrátane na získavanie informácii zo systému centrálnej evidencie vozidiel, neoboznámil žiadny príslušník Policajného zboru služobne zaradený na tunajšom Okresnom dopravnom inšpektoráte. 66. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca nebol oboznámený s platným heslom pre telefonické získavanie informácii a osobných údajov z informačných systémov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru za uvedené obdobie je teda nesporné, že dňa 07.072017 nebol oprávnený vykonať spomínanú lustráciu v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“ a následne takto zistené informácii poskytnúť neoprávanej osobe. 67. V nadväznosti na žalobcom spomínané sporné nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 67/2018 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov, ktoré malo začať platiť v máji 2018, a teda nemohlo byť aplikované na konanie žalobcu zo dňa 07.07.2017, k tomu žalovaný poukázal na nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov, ktoré v článku 7 pre užívateľov informačných systémov obdobne určovalo zásady používania informačných systémov. V zmysle odseku 1 písm. c) článku 7 užívateľ informačného systému zodpovedal za dodržiavanie platných bezpečnostných zásad v potrebnom rozsahu na bezpečné využívanie informačného systému a spracovanie údajov na základe preukázateľného dôvodu oprávňujúce na prístup do informačného systému. Ako už bolo vyššie uvedené keďže žalobca nebol oboznámený s platným heslom pre telefonické získavanie informácii a osobných údajov z informačných systémov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru za uvedené obdobie je teda nesporné, že dňa 07.07.2017 nebol oprávnený vykonať spomínanú lustráciu v informačnom systéme Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky „Evidencia vozidiel“, a teda postupoval v rozpore s týmto ustanovením. Podľa odseku 2 článku 7 bolo za neštandardnú alebo neodôvodnenú aktivitu užívateľa informačného systému považované okrem iného aj neoprávnené poskytnutie údajov z informačného systému. Podľa článku 13 odseku 17 predmetného nariadenia sa vykonávanie neštandardných alebo neodôvodnených aktivít užívateľmi informačného systému podľa ods. 2 článku 7 taktiež považovalo za porušenie pracovnej alebo služobnej disciplíny, za ktoré dovtedy účinné nariadenie pripúšťalo uloženie disciplinárneho opatrenia a zároveň mohol nadriadený navrhnúť generálnemu riaditeľovi sekcie odobratie prístupových práv. 68. Keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality ako nadriadený orgán žalovaného okrem podnetu na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi vydalo aj pokyn na postup v zmysle článku 9 písm. g) nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 67/2018 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov, žalovaný postupoval v súlade s týmto pokynom. Avšak ako už bolo vyššie spomenuté aj za účinnosti nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/2012 o bezpečnostnej politike pre oblasť informačných systémov bolo vykonávanie neštandardných alebo neodôvodnených aktivít užívateľmi informačného systému taktiež považované za porušenie pracovnej alebo služobnej disciplíny. 69. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15% na dobu 3 mesiacov za uvedených okolností, ako aj po zvážení doterajšieho priebehu štátnej služby žalobcu, považuje za absolútne objektívne a primerané. 70. K bodu 3/ žalovaný uviedol, že žalobca opätovne úmyselne zavádza Krajský súd v Prešove, pretože Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Sekcia kontroly a inšpekčnej služby na základe poverenia pod číslom SKIS-KO-P.-XXX/XXXX-K zo dňa 25.10.2018 začalo kontrolu u žalovaného, avšak listom zo dňa 15.11.2018 žalovaného vyzval, aby pre účely kontroly predložil spisové materiály všetkých disciplinárnych konaní vedených na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo S. nad H., pri ktorých boli, resp. majú byť rovnako zrušené prístupové práva do informačných systémov (viď v prílohe). Na základe uvedeného boli ku kontrole predložené 2 spisy disciplinárnych konaní - spis žalobcu a spis p. U.. Nejedná sa teda o všetky disciplinárne opatrenia uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo S. nad H., ako to opäť špekulatívne uvádza žalobca. Uvedenú skutočnosť môže potvrdiť, resp. vyvrátiť záver z kontroly MV SR. ktorá podľa vedomostí žalovaného nie je k dnešnému dňu ukončená, no skutočnosti zistené touto kontrolnou skupinou môžu tiež slúžiť ako podklady pre rozhodnutie Krajského súdu v Prešove o podanej všeobecnej správnej žalobe žalobcu PhDr. M. N.. Skutočnosti zistené vykonanou kontrolou môže Krajský súd v Prešove objektívne posúdiť až po vyžiadaní výsledkov tejto kontroly z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 71. Pre objektívnosť celého prípadu celého prípadu je nutné uviesť, že odborom kontroly Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je síce vedená pod číslom A.-P XXX/XXXX kontrola na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo S.d H. vo vzťahu k jej riaditeľovi, avšak príslušný orgán tak koná na základe anonymného podnetu, a nie na základe príkazu prezidenta Policajného zboru. Keďže sa prvotne jednalo o anonymné podanie je na pováženie odkiaľ a akým spôsobom nadobudol žalobca vedomosť a informácie ohľadom vykonanie tejto kontroly. 72. Na záver žalovaný uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach uvedených vo svojom vyjadrení zo dňa 05.04.2019 k žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06.02.2019 pod č.s.:P.-VT-VO-XX-XXX/XXXX. VII. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 73. Krajský súd v Prešove podanú správnu žalobu vo veciach správneho trestania právne posúdil, preskúmal predložený administratívny spis, ako aj vyjadrenia žalobcu a žalovaného a dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Je založená právomoc správneho súdu na preskúmanie žalobou napádaného rozhodnutia, súčasne je daná vecná a miesta príslušnosť Krajského súdu v Prešove na prejednanie predmetnej žaloby. Žalobca je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby, správne označil pasívne procesne legitimovaného žalovaného a splnil aj ďalšie zákonom vyžadovaného náležitosti súvisiace so žalobou. 74. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia, ako aj predloženého administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že je potrebné žalobe vyhovieť a napádané rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z týchto dôvodov: 75. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 76. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 77. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p. o ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 78. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 79. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 80. Podľa § 197 Správneho súdneho poriadku správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 81. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, 82. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. 83. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 84. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len „priestupok“). 85. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 86. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 87. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 88. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu, podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 262/2015 Z.z.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a iným právnymi predpismi, a či obsahoval zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienené zákonnosťou postupom správneho orgánu predchádzajúcemu vydania napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho súdneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 89. V tomto smere správny súd musí prisvedčiť žalobnej námietke žalobcu, že výroková časť rozhodnutia týkajúca sa uloženia disciplinárneho opatrenia je nepreskúmateľná. 90. Nepreskúmateľnosť výrokovej časti rozhodnutia je dôvodom na zrušenie žalobou napádaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, pretože je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súdny poriadok teda rozlišuje dva druhy nepreskúmateľnosti, a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie preskúmať. Zjednodušene povedané nepreskúmateľné také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. (Baricová, J. in Správny súdny poriadok, Komentár C. H. Beck rok 2018 komentár k § 191). 91. V tomto smere správny súd zistil, že je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok jeho odôvodnenia. Za nedostatočné odôvodnenie sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahuje nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgány verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania pri právnom posudzovaní veci a pod. V tomto konkrétnom prípade zostáva neodôvodneným v napádanom rozhodnutí výrok o uložení disciplinárneho opatrenia. V zmysle citovaného ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sú vymedzené kritéria, ktorými sa má správny orgán riadiť pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. 92. Disciplinárnym previneným je zavinené konanie (opomenutie policajta, ktorým poruší povinnosť ustanoveným zákonom a zároveň nejde o trestný čin alebo priestupok). Jednou zo základných povinností policajta je povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ustanovenými zákonmi a ďalšími všeobecnými právnymi predpismi, ako aj uloženými rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s ním riadne oboznámený (§ 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z.). 93. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda aj žalovaného spočíva v tom, že je vydané v príslušnej forme príslušným orgánom v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, i náležitosti ustanovenia osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 94. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov rozhodnutí, na základe ktorých orgán vo verejnej moci rozhodol je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, príp. len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 95. Správny súd nie je povinný, a v podstate ani oprávnený, nahrádzať činnosť právnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. V tomto smere správny súd vyhodnotil námietku žalobcu uvedenú v žalobe týkajúcu sa nepreskúmateľnosti žalobou napádaného rozhodnutia vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia za dôvodnú. Správnym orgánom oboch stupňov možno vyčítať nedostatočne odôvodnenie druhu uloženého disciplinárneho opatrenia. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje vyjadrenie, ako rozhodujúci správny orgán prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj žalobcu k plneniu služobných povinností, a tento nedostatok neodstránil vo svojom rozhodnutí ani žalovaný. 96. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre nepreskúmateľnosť, pre nedostatok dôvodov, a preto v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 97. V novom konaní žalovaný, buď sám alebo po zrušení prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie správnemu orgánu I. stupňa, náležitým spôsobom odôvodní každý výrok svojho rozhodnutia a opätovne vo veci rozhodne. 98. Len z opatrnosti správny súd pripomína, že v zmysle § 71 Správneho súdneho poriadku, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania na súde neplynú. 99. Správny súd poukazuje aj na aplikovateľnú judikatúru najvyššieho súdu, napríklad na rozhodnutie R29/1996, podľa ktorého súd rozhodnutie správneho orgánu podľa ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako nepreskúmateľné zruší, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (v súčasnosti podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). Ďalej poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod č. R33/2006, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä, ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. Podobne rozhodnutie publikované v Zbierke zo súdnej praxe 43/2008, za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak ide o rozhodnutie, ktoré samo o sebe znamená prekážku výkonu vybraných činností. 100. Súčasne správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Sžo102/2014 zo dňa 30.03.2016, v ktorom najvyšší súd uviedol: „V tomto smere sa však senát najvyššieho súdu stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, nakoľko všeobecne platí, že pokiaľ je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdenia dôvodnosti iných žalobných námietok. Ak by krajský súd nezrušil napadnuté rozhodnutie zo zjavnej nezrozumiteľnosti správneho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, a naopak, ďalej by rozvinul a hodnotil len dôvody, ktoré z hľadiska výroku napadnutého rozhodnutia neboli podstatné, vtedy by bol nepreskúmateľný aj jeho rozsudok.“ Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nebol povinný skúmať aj ostatné dôvody uvádzané v žalobe, ak vzal do úvahy dôvod zrušenia podľa § 251j ods. 2 písm. d) O.s.p., v súčasnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov správny súd nevyhodnocoval ostatné žalobné námietky žalobcu, ktoré smerovali k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, prípadne k diskriminácií žalobcu v predmetnom konaní.“ 101. Súčasne správny súd uvádza, že vyššie vytýkané pochybnosti vie opätovným rozhodnutím napraviť aj odvolací druhostupňový orgán, pričom hrozí riziko uplynutia lehôt na prípadný disciplinárny postih, preto zrušil len druhostupňové rozhodnutie, a vec vrátil žalovanému na nové konanie. Správny súd, ako to vyplýva z ustanovenia § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, nie je obligatórne viazaný návrhom žalobcu na zrušenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia kumulatívne, ale je to na právnom posúdení správneho súdu. 102. V novom konaní žalovaný opätovne vo veci rozhodne, pričom je viazaný právnym záverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku). 103. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému. 104. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 v znení neskorších predpisov v spojení s § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).