Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sa/12/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200341 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200341.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X/XXXX, XXX XX N., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovni ústredie so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 19. marca 2019 Číslo: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Závery správnych orgánov 1. Generálny riaditeľ žalovanej ako príslušný orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona odvolanie žalobcu K. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni ústredie zo dňa 23.10.2018 číslo: XXX XXX XXXX 0 vo veci priznania starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie potvrdil. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia generálny riaditeľ citoval príslušné ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona. Poukázal na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré obsahuje identické dôvody, ako sú uvádzané v žalobe a zároveň argumentoval tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.10.2018, ako aj priloženú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie sociálnej poisťovne je potrebné potvrdiť. 3. Z obsahu administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni pobočka Prešov dňa 12.09.2018 požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 12.09.2018. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia § 65 ods. 1, 2 zákona a argumentoval ďalej tým, že dôchodkový vek u žalobcu podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dosiahol účastník konania dovŕšením 62 rokov a 139 dní dňa 12.09.2018. K tomuto dňu získal účastník konania 11 739 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona predstavuje 32 rokov a 59 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 12.09.2018. Zároveň odvolací orgán citoval príslušné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, konkrétne čl. 52 ods. 1 písm. a) a čl. 52 ods. 4. 4. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. S poukazom na uvedené činitele argumentoval žalovaný ďalej tým, že suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 308,80 Eur mesačne a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku bola ďalej podľa § 82 a § 293dx citovaného zákona zvýšená odo dňa priznania o 8,40 Eur mesačne t. j. na sumu 317,20 Eur mesačne. 5. K námietke účastníka konania týkajúcej sa nezhodnotenia hrubých zárobkov za roky 1971 - 1983 žalovaný uviedol, že podľa § 63 ods. 6 veta prvá citovaného zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalej citoval odvolací orgán príslušné ustanovenie § 63 ods. 1 veta prvá ods. 7 citovaného zákona, podľa ktorého ak nie je najmenej 22 kalendárnych rokov predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984 postupne tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa ods. 6. Pretože účastníkovi konania vznikol nárok na starobný dôchodok 12.09.2018 a v rozhodujúcom období získal najmenej 22 kalendárnych rokov rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 citovaného zákona a sú to kalendárne roky 1984 až 2017. V súlade s vyššie uvedeným preto nie je možné na výpočet priemerného osobného mzdového bodu započítať hrubé zárobky získané do 01.01.1984, pretože toto obdobie nepatrí do rozhodujúceho obdobia, v ktorom je možné zohľadniť sumy získaných hrubých zárobkov na určenie osobných mzdových bodov, preto námietka účastníka konania týkajúca sa uvedeného nezapočítania je nedôvodná, nakoľko podľa § 255 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Ako vyplýva ďalej z obsahu administratívneho spisu, podľa § 9 ods. 1 písm. d) Zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov účinnom od 01.01.2001, ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov získané v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 je možné poistencovi hodnotiť na dôchodkové účely len v prípade, že mu za toto obdobie bola vyplácaná v podpora v nezamestnanosti. Pretože účastníkovi konania za obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov od 01.01.2001 do 02.12.2001 nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti uvedené obdobie nie je možné považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia. Ďalej odvolací orgán uviedol, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov získané po 31.12.2003 v prípade účastníka konania ide o obdobie od 01.05.2007 do 30.06.2007, od 17.09.2007 do 21.11.2007, od 24.04.2008, od 06.07.2008, od 07.05.2009, od 25.11.20079, od 26.04.2010, do 15.05.2010, od 13.10.2010 do 23.11.2010, od 02.05.2011 do 22.11.2011, od 16.04.2012 do 29.11.2012, od 15.04.2013 do 28.11.2013, od 02.05.2014 do 26.11.2014, od 15.04.2015 do 25.11.2015, od 18.04.2016 do 01.12.2016, od 28.04.2017 do 30.11.2017 a od 13.04.2018, nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a preto ho nie je možné započítať na dôchodkové účely. K námietke účastníka konania, týkajúcej sa nehodnotenia obdobia, kedy pracoval na dohodu, je potrebné uviesť, že obdobie od 12.06.2007 do 27.06.2007 a od 08.07.2009 do 24.08.2009, nemožno na dôchodkové účely hodnotiť, pretože zamestnanci na základe týchto pracovnoprávnych vzťahov pred 01.01.2013 neboli poistení na dôchodkové poistenie, ale zamestnávateľ platil len poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie. 7. Žalovaný ďalej argumentoval v rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku účastníka konania boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa postupovala pri posudzovaní nároku účastníka konania na starobný dôchodok a jeho výšky v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, resp. zabezpečení. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. II. Žalobné dôvody 8. Žalobca včas podanou žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne zo dňa 19.03.2019 pod číslom: XXX XXX XXXX 0 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 23.10.2018 pod číslom: XXX XXX XXXX 0 a žiadal vec vrátiť sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie a priznať mu úplnú náhradu trov konania. 9. V žalobe poukázal na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sa týkali nezhodnotenia hrubých zárobkov za roky 1971 až 1983, pričom argumentoval tým, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a na ktorý sa odvoláva aj prvostupňové rozhodnutie, rozhodujúce obdobie bolo určené ako obdobie rokov 1984 až 2006, čo je 19,9173 roka. Poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 7 citovaného zákona a argumentuje v žalobe tým, že v zmysle osobného listu predstavuje rozhodujúce obdobie len 19,9 roka, teda nie zákonom požadovaných 22 rokov. V tomto prípade v súlade s citovaným ustanovením zákona mu malo byť rozhodujúce obdobie rozšírené aj o obdobie pred rokom 1984. Poukazuje preto na nezohľadnenie tohto obdobia pred rokom 1984, ktoré priamo ovplyvnilo aj výšku jeho dôchodku. Takisto poukazuje na to, že v jeho prípade neposudzovala sociálna poisťovňa tak, ako v obdobných prípadoch, kedy jeho známej bolo rozhodujúce obdobie určené od roku 1971. Zároveň poukázal žalobca v žalobe, že takýto rozpor medzi odôvodnením rozhodnutia, kedy poukazuje žalovaná, že získal 22 rokov v rozhodujúcom období a osobným listom dôchodkového poistenia bolo preukázané, že rozhodujúce obdobie je v rozsahu 19,9 spôsobuje nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné podľa žalobcu. 10. V závere žaloby poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2014, v ktorom poukazuje Ústavný súd na to, že sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalobca rozhodnutie za nespravodlivé, keďže v jednom prípade sociálna poisťovňa zohľadňuje aj obdobie od roku 1971 a v jeho prípade obdobie zohľadnené nebolo, ako aj za nezrozumiteľné považuje rozhodnutie, keďže odôvodnenie a jeho príloha osobný list dôchodkového poistenia uvádzajú rôzne údaje. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 02.08.2019 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov, že všetky skutkové a právne okolnosti boli uvedené v rozhodnutí, ktoré vydal žalovaný správny orgán v súlade so zákonom. 12. K stanovisku sociálnej poisťovne sa vyjadril písomným podaním zo dňa 30.09.2019 žalobca, ktorý argumentoval tým, že žalovaný nevysvetlil rozpor osobného mzdového listu, podľa ktorého rozhodujúce obdobie predstavuje len 19,9 roka, nie zákonom požadovaných 22 rokov a stále mu nie je zrozumiteľné, prečo mu neboli zohľadnené aj obdobia pred rokom 1984. Žiadal nariadiť pojednávanie a o jeho žalobe rozhodnúť. IV. Závery správneho súdu 13. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len S.s.p.) 14. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 17. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak použijú sa na konanie o sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. 19. Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona, suma starobného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 20. Podľa článku 52 ods. 4 písm. i) prílohy VIII nariadenia ES Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 988/2009 možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože suma dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka. 21. Z ustanovenia § 190 S.s.p. vyplýva, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia, alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne. 22. S poukazom na vyššie citované ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní za prítomnosti obidvoch účastníkov konania, pričom preskúmal administratívny spis a rozhodol vo veci samej. 23. Po preskúmaní rozhodnutia Sociálnej poisťovne ako už súd uviedol vyššie, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. 24. Ako vyplýva tak z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ako aj obsahu žaloby predmetom preskúmania je rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, ktorým generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, ktorý ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým rozhodla sociálna poisťovňa ústredie dňa 23.10.2018 pod číslom: XXX XXX XXXX 0 a podľa § 65, § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení priznala žalobcovi od 12.09.2018 starobný dôchodok v sume 317,20 Eur mesačne. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia poukázala sociálna poisťovňa na to, že podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ktorý je podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona dosiahol žalobca dovršením 62 rokov a 139 dní 12.09.2018. Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na rok 2018. Zároveň v prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán zaoberal tým, že k 12.09.2018 získal žalobca 1 739 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. 25. Pre posúdenie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú. Za rozhodujúce obdobia v súlade s ustanovením § 63 ods. 6 v znení neskorších predpisov boli stanovené roky, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok a to sú kalendárne roky 1984 až 2017. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 resp. 366 dní náhradnej doby, doby štúdia, výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného sociálnou poisťovňou, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Na základe uvedených skutočností v rozhodujúcom období získal žalobca úhrnom 7 270 dní dôchodkového poistenia tzn. 19,9172 rokov dôchodkového poistenia podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona. Ku vzniku nároku na starobný dôchodok k 12.09.2019 získal žalobca 11 739 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 32,1617 rokov dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 308,80 a bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona. 26. Ako vyplýva z administratívneho spisu a súdneho spisu o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný generálny riaditeľ ako odvolací orgán, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uvádzal žalobca v odvolaní. Správny súd konštatoval, že suma starobného dôchodku u žalobcu bola vypočítaná v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., pričom správne orgány pri výpočte starobného dôchodku sa riadili príslušnými ustanoveniami zákona, ako aj posúdili všetky doklady, ktoré predložil žalobca pri spísaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 12.09.2018. Z príslušných ustanovení bezpochyby vyplýva, že nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, teda veku 62 rokov a 139 dní 12.09.2018. 27. Čo sa týka poukazu na to, že v odvolaní, ako aj v žalobných námietkach, že žalobcovi nebolo zhodnotené aj obdobie pred rokom 1984 s poukazom na obsah ustanovenia § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky t. j. v roku 2017 s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, t. j. roky 1984 až 2017 a je v tomto rozhodujúcom období 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobný mzdový bod od roku 1984 až do 2006 t. j. 22 kalendárnych rokov nie je potrebné v súlade s ustanovením § 63 ods. 7 citovaného zákona rozšíriť rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984. Uvedené skutočnosti dôsledne vysvetlil prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z 22 kalendárnych rokov sa vylučujú len tie kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365, resp. 366 dní t. j. celý kalendárny rok náhradnej doby, za ktorú sa považuje práceneschopnosť, resp. doba štúdia, doba výkonu civilnej služby a obdobie poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007. Takéto kalendárne roky sa v období rokov 1984 až 2006 u žalobcu nevyskytli a preto do rozhodujúceho obdobia žalobcu bolo možné zahrnúť každý jeden kalendárny rok uvedeného obdobia od roku 1984 do roku 2006. V tomto období zistených bolo 7 270 dní z 22 kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia, čo predstavovalo 19.9179 roka, za ktoré je možné určiť žalobcovi osobný mzdový bod. Žalobcovi pre účely určenia priemerného osobného mzdového bodu určené bolo uvedené obdobie správne a zákonným spôsobom. S poukazom na uvedené nie je predmetná námietka žalobcu dôvodná, pretože nesprávne si žalobca zamieňa pojem 22 kalendárnych rokov s pojmom dní, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod a ktoré boli zisťované prepočtom na 19,9179 roka obdobia, kedy je určený mzdový bod. Uvedené skutočnosti boli presne vysvetlené v rozhodnutí tak prvostupňovým správnym orgánom, ako aj žalovaným. Predmetnú žalobnú námietku preto aj správny súd považuje za nedôvodnú a dospel k záveru, že rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.10.2018 pod číslom: XXX XXX XXXX 0, ako aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.03.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0 vychádzali z príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorými sa obidva správne orgány pri určení výšky starobného dôchodku u žalobcu riadili. Žalobca si zamieňa mylne pojem kalendárnych rokov s pojmom rokov dôchodkového poistenia. 28. Podľa správneho súdu rozhodnutie tak žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a na základe tých skutočností, ktoré boli v konaní o určení výšky starobného dôchodku žalobcu preukázané z listinných dôkazov. Žalobca splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a podmienky nároku boli zohľadnené v obidvoch rozhodnutiach tým, že bola prepočítaná výška starobného dôchodku podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného prepočtu, ktorý bol presne a precízne popísaný v prvostupňovom rozhodnutí dospeli správne orgány k stanoveniu sumy starobného dôchodku u žalobcu správne a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona. 29. Správne orgány sa vysporiadali aj s prípadným nárokom žalobcu na prepočet starobného dôchodku podľa článku 52 ods. 4 písm. e) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v znení vykonávacieho nariadenia. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, ako aj z dôvodov uvedených v žalobe, správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými tak v odvolaní, ako aj pôvodne v žiadosti o priznanie starobného dôchodku a poukázal na rozsah skutkového stavu, ktorý zistil prvostupňový správny orgán, ktorý správne právne posúdil nárok na starobný dôchodok žalobcu. Rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil, pričom postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. 31. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca nemal v konaní úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Vzhľadom k tomu, že správny súd dospel k záveru, že nebol naplnený dôvodov uvedený v § 168 S.s.p. rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.