Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sa/8/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200210 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8020200210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu T. L., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom XXX XX W. M. č. XXX, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. marca 2020 Č: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. marca 2020 Č. XXX XXX XXXX X a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 23. decembra 2019 Č: XXX XXX XXXX X a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Závery správnych orgánov 1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie, generálny riaditeľ ako odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobcu T. L. zamietol a prvostupňové rozhodnutie sociálnej poisťovne ústredie, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť o starobný dôchodok žalobcu potvrdil. 2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Argumentoval tým, že sociálna poisťovňa ústredie rozhodla dňa 31.03.2019 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0, ktorým pánovi L. zamietla podľa § 65 ods. 1 a 2 citovaného zákona žiadosť o starobný dôchodok z 11.12.2019. Voči predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie a žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, pretože je toho názoru s poukazom na rozhodnutia NS SR, že spĺňa podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že účastník konania žiadosťou zo dňa 11.12.2019 požiadal sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 03.12.2018. Žalovaný odvolací orgán citoval príslušné ustanovenia § 65 ods. 1 a 2, § 65a, § 274 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona. Dôvodil ďalej tým, že k 14.01.2011 získal účastník konania 1 703 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo v súlade s ustanovením § 60 ods. 10 sú 4 roky a 243 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že k 14.01.2011 účastník konania nezískal potrebný počet obdobia dôchodkového poistenia tzn. v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 18.10.2018 vyplýva, že účastníkovi konania bol od 01.08.2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení, zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na tento výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotenia doba základnej vojenskej služby od 02.08.1968 do 30.07.1970 v III. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 15.12.1971 do 31.12.1977 v III. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru od 01.01.1978 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 01.01.2000 do 31.07.2010 v III. pracovnej kategórii. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z uvedeného vyplýva, že poistenec ak získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, pretože účastník konania v období trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do I. a II. kategórii funkcii a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný v súlade s § 60 a § 255 ods. 5 zákona sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Obdobie, ktoré u účastníka konania založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. 4. Na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených účastníkom konania v žiadosti o dôchodok, priložených dokladoch a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pričom ďalšie obdobie dôchodkového poistenia preukázané nebolo. Bez doby služby účastník konania nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto bola žiadosť o starobný dôchodok účastníka konania zamietnutá správne. Námietky účastníka konania vznesené v odvolaní týkajúce sa rozsudkom NS SR, na ktoré poukazuje nie je dôvodná, pretože v uvedených rozsudkoch rozhodol NS SR v prípade, kedy poistenec získal dobu služby v I. kategórii funkcii v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku a teda nejde o skutkovo obdobnú vec. Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil podľa ustanovenia § 196 ods. 7 zákona každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné. II. Žalobné dôvody 5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas žalobu, v ktorej argumentoval tým, že sa nedomáha priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií, ale z titulu tej skutočnosti, že splnil jednak dobu dôchodkového poistenia stanovenú v § 65 ods. 1 zákona, tzn. minimálne 15 rokov doby dôchodkového poistenia a jednak tým, že dovŕšil fyzický vek stanovený v § 65 ods. 2 zákona. Na základe dôvodov, na ktoré poukázal v žalobe žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. 6. V dôvodoch žaloby poukázal žalobca na konanie správnych orgánov, citoval čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, ako aj čl. 7 ods. 5 Ústavy SR a poukázal aj na dohovor medzi Československou socialistickou republikou a na dohovor medzi Českou a Slovenskou republikou. Podľa názoru žalobcu žiadne skutočnosti nebránia žalovanej pri posúdení splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok pokiaľ ide o dobu dôchodkového poistenia zhodnotiť aj dobu, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Zhodnotenie doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa názoru žalobcu nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok dochádza iba k tej skutočnosti, že žalobca aj so započítaním doby dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. splní jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba dôchodkového poistenia stavená v § 65 zákona, čo predstavuje minimálne 15 rokov. Žalobca namietal, že žalovaná o takomto postupe nemá žiadne pochybnosti u zahraničných poistencov. Podľa jeho názoru žiadne skutočnosti nebránia žalovanej, aby dobu dôchodkového poistenia, ktorú získal pre vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona 328/2002 Z.z. zhodnotila vo všeobecnom sociálnom systéme, na posúdenie splnenia podmienky stanovenej v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. tzn. minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia, pričom výšku starobného dôchodku vypočítala iba za dobu dôchodkového poistenia, za ktorú žalobca získal v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia. Opätovne žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/108/2012 a 9So/138/2011, pričom citoval príslušné state z uvedených rozsudkov a zároveň poukázal na rozsudok 9So/74/2014 a 5Sžo/195/2010. Argumentoval aj poukazom na nález Ústavného súdu III. ÚS 192/06 z 03.11.2006. 7. Žalobca v žalobe vyslovil názor, že žalobkyňa mala pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať aj v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a žalobcovi priznať starobný dôchodok, avšak iba vo výške dôchodkového poistenia, ktoré získal žalobca podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Na základe uvedeného žalobca má za to, že žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie v rozpore so zmyslom a účelom § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej argumentoval žalobca tým, že podľa § 60 ods. 1 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem iného uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné a na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálne zabezpečenie príslušníkov hasičského a záchranného zboru bolo až do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca uviedol, že je potrebné poukázať na to, že príslušník hasičského zboru a jeho zamestnávateľ služobný úrad až do 31.12.2007 odvádzal poistné až na dôchodkové poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky, teda aj starobný dôchodok do príslušných fondov sociálnej poisťovne v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré po prijatí zákona č. 519/2007 Z.z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účinný od 01.01.2008 zostalo naďalej v sociálnej poisťovni, tzn. že nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra SR. Aj z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností podľa žalobcu vyplýva, že v takomto prípade žalovaná na vznik nároku na starobný dôchodok a výplatu žalobcovi podľa ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. zhodnotí nielen dobu dôchodkového poistenia získaného do 31.12.2007, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že disponuje poistnými odvodmi, ale aj dobu trvania služobného pomeru, ktorú získal od 01.01.2008 do skončenia služobného pomeru tzn. zhodnocuje sa celková doba dôchodkového poistenia. Pokiaľ žalovaná poukazuje na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona, žalobca nesúhlasí a to z dôvodov, že vo svojej žiadosti sa nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií, ale z dôvodu dožitia fyzického veku podľa § 65 ods. 2 zákona. III. Vyjadrenie žalovaného 8. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 05.05.2020 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach vydaného rozhodnutia a navrhol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Závery správneho súdu 9. Krajský súd ako správny súd postupoval v predmetnej veci podľa § 199 a nasl. ustanovení Správneho súdneho poriadku (zákona č. 162/2015 Z.z.), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.2016. 10. Z ustanovenia § 203 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Z ods. 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že pri správnej žaloby fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými dôvodmi. 11. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 12. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd v konaní za preukázané, že sociálna poisťovňa ústredie Bratislava dňa 31.12.2019 pod č. XXX XXX XXX 0 zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku žalobcu z dôvodov, že nesplnil jednu z podmienok uvedenú v zákone a to nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov ku dňu 14.01.2011. Na základe odvolania rozhodol žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú všetky skutočnosti, na ktoré žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán reagovali pri podaní žiadosti žalobcu. 13. Z obsahu podanej žaloby bezpochyby vyplýva, že žalobca sa domáha priznania starobného dôchodku nie z titulu tzv. kategórii, ale z titulu tej skutočnosti, že splnil jednak dobu dôchodkového poistenia stanovenú v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a jednak z dôvodu, že dovršil fyzický vek stanovený v § 65 ods. 2 citovaného zákona. 14. Správny súd argumentuje tým, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ku dňu dovršenia 62 rokov získal 4 roky a 273 dní obdobia dôchodkového poistenia a rovnako nebolo sporné, že mu bol priznaný od 01.12.2008 výsluhový dôchodok podľa príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. 15. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 16. V Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9 So 214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná a z ktorého okrem právnej vety, že: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“, vyplýva aj jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. 17. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 18. Napokon aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012, ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“. 19. Žalovaný prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128. I keď uvádzaná judikatúra riešila sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov, tým, že od 01.01.2008 bol pojem policajt v § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. rozšírený aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ktorým tiež patrí výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, vzťahuje sa na nich rovnako. Hoci odporkyňa svoje zamietavé rozhodnutia odôvodnila nesplnením podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, vo vyjadrení k odvolaniu doplnila ďalší dôvod - nepodanie žiadosti o starobný dôchodok v zmysle § 293u zákona č. 461/2003 Z. z., čo však podľa názoru odvolacieho súdu neznamená, že mu tým zanikol nárok na pomernú časť starobného dôchodku v zmysle vyššie uvedeného za obdobie poistenia, ktoré nebolo zhodnotené pri výpočte výsluhového dôchodku. 20. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný od 01.08.2010 podľa príslušných ustanovení § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Avšak správne orgány uvádzajú aj tú skutočnosť, že k 14.01.2011 získal žalobca 4 roky a 243 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom bezpochyby vyplýva, že uvedené obdobie dôchodkového poistenia jednoznačne nebolo započítané do doby dôchodkového poistenia pri priznaní výsluhového dôchodku od 01.08.2010. Na základe týchto skutočností a s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., ale aj čl. 33 Dohovoru a poukaz na príslušné rozhodnutia NS SR, ktoré citoval správny súd, ako aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 10So/21/2015 z 30.03.2016, sp. zn. 9So/65/2015 z 30.11.2016, rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava 23.12.2019 správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., pretože napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 21. S poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z odôvodnenia rozsudku správny súd argumentuje tým, že správne orgány sú viazané právnym názorom správneho súdu a s dôrazom na citované rozhodnutia NS SR je povinnosťou správnych orgánov opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku na základe dôvodov, ktoré žalobca uviedol jednak vo svojej žiadosti, ako aj v žalobe, ktorú podal na správny súd na preskúmanie predmetného rozhodnutia vydaného sociálnou poisťovňou. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. nakoľko žalobcovi nevznikli žiadne trovy konania ani tieto si neuplatnil aj napriek tomu, že mal v konaní úspech, nepriznal správny súd nárok na náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.