Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9To/13/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010383 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317010383.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.05.2020 v trestnej veci obžalovaného Y. F., pre zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného Y. F. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 03.12.2019, sp. zn. 3T/63/2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku Obžalovaný Y. F., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom W. nad I., W. č. XXX/X, okr. X. j e v i n n ý , ž e - v priebehu dňa 18.10.2016 v presne nezistenom čase na dvore rodinného domu, ktorý užíva na ulici W., W., okr. X., nalial do šachty verejnej kanalizácie betónovú zmes, čím v období od 18.10.2016 do 15.11.2016 znemožnil prietok odpadovej vody, čím spôsobil poruchu kanalizačného potrubia, na ktoré je napojených 17 rodinných domov obce W., čím takto spôsobil pre Q., a.s., so sídlom O., IČO: 36 570 460, škodu vo výške 4.366,65 Eur bez DPH, t e d a úmyselne ohrozil prevádzku verejnej kanalizácie a spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, č í m s p á c h a l zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Z a t o m u s ú d u k l a d á : Podľa § 286 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e o d k l a d á . Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 3 (tri) roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s., so sídlom O., O. č. XX, IČO: 36 570 460 s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces. Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y.. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 03.12.2019, sp. zn. 3T/63/2017 bol obžalovaný Y. F. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - dňa 18.10.2016 v presne nezistenom čase počas dňa na W. ulici v W. nad I., okres X. vo dvore rodinného domu s popisným číslom XXX/X, ktorý užíva, nalial do šachty verejnej kanalizácie betónovú zmes. Za uvedený skutok mu bol podľa § 286 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu súd uložený trest podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Q., a.s. O. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti uvedenému rozsudku podali riadne a včas odvolania obžalovaný a to ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, ako aj prokurátor podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.12.2019. Obžalovaný namietal, že napadnutý rozsudok nemá oporu v zákone, ani vo vykonaných dôkazoch. Súd rozhodoval za rovnakého, resp. menej preukázaného dôkazného stavu než pri vydávaní rozsudku dňa 02.07.2018, ktorým ho spod obžaloby oslobodil. Popis konania, ktorého sa mal dopustiť, neobsahuje žiadne konanie ani informáciu, ktorú by bolo možné subsumovať pod akékoľvek ustanovenie špeciálnej časti Tr. zákona, pretože neobsahuje informáciu, čo malo byť konaním spôsobené, prípadne ohrozené. Na súde nebolo vôbec preukázané, aby sa dopustil akejkoľvek nezákonnej činnosti, resp. zločinu v zmysle § 286 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona. Trestný čin podľa § 286 Tr. zákona je tzv. ohrozovací trestný čin, kde sa vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa, z ktorého hrozí nebezpečenstvo poruchy prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že všeobecne prospešné zariadenie bolo nefunkčné a poruchové od počiatku, teda od uvedenia do prevádzky. Toto nerešpektovalo ani kogentné podmienky uvedené v § 11 zákona o prevádzke kanalizačných zariadení, ktorý hovorí úplne jasne, že kanalizácia musí byť tesná, nemôže dochádzať k žiadnym výlevom, ani priesakom z nej. Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že žiadnu z týchto podmienok kanalizácia od skúšobnej prevádzky a od uvedenia do prevádzky a to až do dnešného dňa nespĺňa. Nie je možné spôsobiť poruchu na všeobecne prospešnom zariadení, pokiaľ už je poruchové a dokonca poruchy sa opakovali aj v situáciách, kedy neboli nejaké veľké dažde alebo búrky. Keďže verejná kanalizácia funkčná nebola, ide o tzv. nespôsobilý objekt a teda, ak je niečo nefunkčné, nie je možné to poškodiť a ani ohroziť. V priebehu celého konania mu žiadnym spôsobom nebol preukázaný ani priamy ani nepriamy úmysel a má za to, že nebolo mu preukázané ani spáchanie skutku. Zo svedkov, ktorí ho mali usvedčovať, dáva do pozornosti, že ide o svedkov Q. O., U. S. a G.. W., ktorí ani neboli na mieste, kde sa podľa tvrdenia obžaloby skutok mal stať, pričom títo sú zamestnanci Q., a.s. a u nich je apriori predpoklad, že ako svedkovia nebudú vierohodní, pretože chcú ostať zamestnancami Q., a.s. Pracovníci, zhodne s tvrdením svojho zamestnávateľa tvrdili, že kanalizácia bola funkčná a zároveň tí istí pracovníci potvrdzovali, že viackrát túto kanalizáciu museli prefukovať. Jediným svedkom, ktorý ho mal usvedčovať z toho, že niečo mal nasypať do kanalizačnej šachty, je svedok Q., ktorý viackrát vypovedal rozdielne, ale v konečnom dôsledku nevypovedal, žeby videl, aby nasypal do kanalizačnej šachty betón, ktorý ju mal znefunkčniť. Tento svedok je zaujatý proti nemu a snaží sa mu uškodiť. Napriek tomu však sám tento svedok potvrdil, že má vedomosť minimálne o troch prípadoch, kedy sa zo šachty vylievala voda, čo znamená, že kanalizácia bola nefunkčná. Svedok vypovedal, ako vypovedal aj z toho dôvodu, že odpadová kanalizácia z jeho rodinného domu je nelegálne napojená na kritickú vetvu kanalizácie a ani on nemá súhlas majiteľa nehnuteľnosti, cez ktorý je jeho odpadová kanalizácia napojená. Súd lakonicky vyhodnotil výpoveď svedka X. a zrejme ju aj skreslil, pretože podľa citácie súdu, tento svedok mal povedať, že nevidel, aby do šachty niečo dával, avšak tento svedok potvrdil, že on do šachty nič nedával. Svedok zároveň vypovedal jednoznačne, že v prípravnom konaní jeho výpoveď bola robená pod psychickým nátlakom voči nemu a jeho manželke a neprocesným spôsobom. Pokiaľ ide o svedka Q., starostu obce, tento sa staral o to, aby zakryl skutočnosť, že kanalizácia ako celok je nefunkčná a tiež že zmena vetvy tej kanalizácie, ktorá prechádza cez pozemok jeho dcéry, bola a je dodnes čiernou stavbou. Pokiaľ je stavba naprojektovaná tak, že záväzný pre priebeh stavby je stavebný projekt, potom zásadná zmena ako zmena jednej vetvy kanalizácie sa nemôže v žiadnom prípade udiať takým spôsobom, že sa to zaznamená len v stavebnom denníku. Táto kanalizácia sa na pozemku dcéry vôbec nachádzať nemala. Svedok Q. nevypovedal pravdu, o čom svedčí predovšetkým jeho vlastná výpoveď, keď potvrdil, že šachtu využíval on, aj keď na túto šachtu nikdy nebol napojený. Dôležitý je záver výpovede svedka Q., ktorý jednoznačne vypovedal, že nikdy nevidel a ani nemá vedomosť, aby akýmkoľvek spôsobom znefunkčnil šachtu, resp. vetvu kanalizácie. Svedok Q. úmyselne a účelovo klame a jeho výpoveď je nepoužiteľná. Takto vypovedal z dôvodu, aby zakryl svoju vlastnú trestnú činnosť, teda zneužitie právomoci verejného činiteľa, pretože zmeny, ktoré dal urobiť na kritickej vetve kanalizácie, spôsobili, že je nefunkčná a je aj čiernou stavbou. Opakuje, že nezákonne zriadená alebo získaná vec, dokonca vec, ktorá je výsledkom nepochybnej trestnej činnosti, nemôže v žiadnom prípade požívať ochranu zákona. Svedkovia T., W. a G.. W. prišli k pozemku jeho dcéry až následne, preto nemajú žiadnu vedomosť o tom, čo sa tam stalo, boli informovaní len z dosluchu. Pokiaľ sa súd odvoláva na výpoveď svedka S. v tom zmysle, že sa mu mal k niečomu priznať, toto nie je pravda, on si to vymyslel, z dôvodu, že je a chce zostať zamestnancom Q., a.s. V konaní nebol zabezpečený jeden veľmi podstatný dôkaz a to vzorka materiálu, ktorý mal byť vhodený do šachty. Dnes nie je možné tento dôkaz vykonať, aby sa zistilo, či tento materiál je totožný s materiálom, ktorý použil pri svojej práci. Súd svoje rozhodnutie o uznaní viny odôvodnil predovšetkým výpoveďami svedkov Q., T., W. a O.. X. T., W. a O. nevideli a nemôžu potvrdiť, aby do kanalizačnej šachty čokoľvek dal a naviac je pochybné, či vôbec môžu byť akceptovaní ako svedkovia, nakoľko v zmysle zákona je svedkom osoba, ktorá svojimi vlastnými zmyslami vnímala priebeh určitého deja. Zo žiadnej z výpovedí týchto svedkov nie je možné vyvodiť, aby mal úmysel niečoho sa dopustiť. Rozsudok je predčasný z dôvodu, že je potrebné si vyžiadať a pripojiť súdny spis, ktorého predmetom je konanie medzi ním, Q., a.s. a obcou W. nad I., ktorý zabezpečený, pripojený ani oboznámený nebol. Uložený trest je podľa jeho názoru neprimerane prísny a neodôvodnený. Nikdy trestaný nebol a ani mu nikdy nebol uložený trest odňatia slobody a to ani podmienečne. Pokiaľ ide o výrok, ktorým bola Q., a.s. O. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, toto je v rozpore so zákonom, nakoľko popis skutku v napadnutom rozsudku neobsahuje žiadnu zmienku vzťahu konania a následku označenej právnickej osoby. Navyše Q., a.s. si neuplatnila nárok na náhradu škody riadne ako to vyžaduje zákon, pretože ničím neodôvodnila výšku požadovanej náhrady, ktorú si sama vypracovala. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v zmysle, že ho podľa § 285 písm. b/, c/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodí a ak sa s týmto návrhom nestotožní, potom bude potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie. Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.02.2020. Namietal, že súd vykonané dokazovanie vyhodnotil nesprávne a v prospech obžalovaného. So záverom súdu sa nestotožňuje, keďže vykonaným dokazovaním a to výsluchom svedkov O., S., X. a ďalších zamestnancov Q., a.s. ako aj vyčíslením škody Q., a.s. je dokázané, že splašková voda prestala odtekať z kanalizácie po zabetónovaní šachty obžalovaným 18.10.2016 a došlo k poruche prevádzky verejnej kanalizácie. Následne Q., a.s. splaškovú vodu z kanalizácie od 19.10.2016 do 15.11.2016 odčerpávala fekálnymi vozidlami a betón zo šachty bol odstránený až dňa 15.11.2016 po vydaní neodkladného opatrenia súdom. Po odstránení betónu, kanalizácia začala opäť fungovať a odvádzať splaškovú vodu a nebolo nutné túto odčerpávať fekálnymi vozidlami zo susednej šachty. Teda obžalovaný spôsobil poruchu prevádzky verejnej kanalizácie a skutok mal byť kvalifikovaný ako zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Uložený podmienečný trest odňatia slobody nezodpovedá mimoriadne vysokému stupňu spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, od ktorého upustil až po súdom nariadenom neodkladnom opatrení 14.11.2016 a z hľadiska generálnej prevencie ho považuje za nedostačujúci. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je podľa jeho názoru potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a zaradiť ho do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o vine a treste a sám rozhodol tak, aby zmenil napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného. Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že iba odvolanie prokurátora je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dôkazy, týkajúce sa skutku a to aj po zrušení oslobodzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa v predmetnej trestnej veci, ktoré boli vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani procesné strany sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaný je zo skutku dostatočne usvedčený predovšetkým výpoveďami svedkov Q. a nepriamo aj T., W. a O., keď svedok Q. priamo videl ako obžalovaný do predmetnej šachty vylieval betónovú zmes a svedkovia T., W. a O. potvrdili, že počuli, ako obžalovaný sa vyjadril, že šachtu zabetónoval, pretože starosta obce nesplnil sľuby, ktoré mu dal. K tvrdeniu svedka Q., ktorý uviedol, že videl obžalovaného ako dňa 18.10.2016 do predmetnej šachty sypal štrk alebo betón, nemal súd dôvod neveriť, lebo aj z vyjadrenia svedka X. je zrejmé, že dňa 18.10.2016 pomáhal obžalovanému v jeho dvore betónovať obrubníky. Na rozdiel od prokurátora súd kvalifikoval konanie obžalovaného nie ako zločin podľa ods. 2 § 286 Tr. zákona, ale iba podľa ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, pretože podľa názoru súdu skutočne uvedená šachta nebola plne funkčná, tak pred, ako ani po 18.10.2016 a teda nebolo preukázané, že funkčná nebola len v dôsledku konania obžalovaného. Odvolací súd, po oboznámení sa s jednotlivými odvolaniami, nimi napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa, ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že aj podľa jeho názoru, skutočnosť, že obžalovaný nalial do šachty verejnej kanalizácie betónovú zmes, je preukázaná výpoveďou svedka Q., suseda obžalovaného, ktorý uviedol, že videl ako obžalovaný spolu s U. X. mali otvorený prístup do kanalizačnej šachty na pozemku a tam s fúrikom sypali štrk alebo betón, čo nahlásil na vodárne, pričom z dokazovania je nepochybné, že v predmetnej kanalizačnej šachte sa nachádzal vytvrdnutý betón, čo potvrdil svedok S., keď bol na obhliadke nefunkčnej kanalizácie a uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, ako aj z výpovedí ďalších svedkov. Skutočnosť, že betónovú zmes mal vyliať do kanalizačnej šachty obžalovaný, vyplýva z výpovede svedka O., ktorý uviedol, že keď na druhý deň išli odstrániť betón, tak sa pýtal obžalovaného, prečo znefunkčnil šachtu, na čo mu tento povedal, že neboli splnené sľuby, ktoré mu dal starosta. Z výpovede svedka T. vyplýva, že keď išli odstrániť betón, obžalovaný ich nechcel pustiť na pozemok a keď sa ho O. pýtal, či zabetónoval šachtu, povedal, že áno. Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka W., ktorý uviedol, že keď išli rozbíjať betón a O. sa obžalovaného pýtal, či zabetónoval šachtu, uviedol, že áno a čo má byť, čo povedal asi 2-krát až 3-krát. Na základe uvedených svedeckých výpovedí súd nemal pochybnosť o skutočnosti, že to bol práve obžalovaný, ktorý vylial do kanalizačnej šachty nachádzajúcej sa na inkriminovanom pozemku betónovú zmes. Pochybil však súd prvého stupňa, ak obžalovaného uznal za vinného len z prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a stotožnil sa s jeho tvrdením, že kanalizácia nebola plne funkčná a teda nemohol ju obžalovaný znefunkčniť. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu odvolací súd poukazuje na správu Q., a.s. O. zo dňa 11.02.2019 a k nej pripojené listiny, z ktorých vyplýva, že verejná kanalizácia v obci W. nad I. je vybudovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a platnými predpismi, spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovení zákona č. 442/2002 Z.z., kanalizácia je plne funkčná a predmetné udalosti vznikajú pri prívalových dažďoch a to sú povodňové stavy, kedy odtoku z čističky odpadových vôd bráni zvýšená hladina toku I.. Ďalším dôvodom je nedisciplinovanosť obchodných partnerov, ktorí neoprávnene vypúšťajú zrážkové vody z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie. Zároveň k uvedenej správe pripojili rozhodnutie OU ŽP v Humennom zo dňa 31.12.2012, ktorým bolo povolené užívanie vodných stavieb a to splaškovej kanalizácie a čističky odpadových vôd W. nad I., ďalej zmluvu o výkone správy majetku obce medzi obcou W. nad I. a Q., a.s. O. a ďalšími. Aj keď z uvedenej správy Q., a.s. vyplývajú udalosti na verejnej kanalizácii v obci W. nad I., z týchto je zrejmé, že problém s odtokom kanalizácie vzniká v dôsledku vyliatia rieky I., resp. jej zvýšeného toku a nepriazne počasia, pričom ide o sporadické udalosti. K uvedenému odvolací súd dodáva, že na základe uvedených listinných dôkazov je možné konštatovať, že predmetná kanalizácia bola v čase skutku funkčná a preto bolo potrebné posudzovať konanie obžalovaného ako konanie, ktorým okrem toho, že úmyselne ohrozil prevádzku verejnej kanalizácie, tak spôsobil aj poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, spočívajúcu v jeho vyradení z obvyklej prevádzky, spočívajúcej v prietoku a odtoku odpadovej vody na obdobie od 18.10.2016 do 15.11.2016, čím naplnil skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Na základe uvedeného, krajský súd konštatuje, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov jednoznačne preukazuje vinu obžalovaného Y. F. tak, ako to konštatoval vo svojom rozsudku a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, ako to ustálil odvolací súd a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný úmyselne ohrozil prevádzku verejnej kanalizácie a spôsobil poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, pričom krajský súd má za to, že obžalovaný naplnil po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného zločinu. Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 1- krát súdne trestaný a to rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.10.2000, sp. zn. 2T/212/2000 pre trestný čin podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest 40.000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom na páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z uvedených dôvodov vzhľadom na skutočnosť, že od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia uplynula doba cca 20 rokov, súd na uvedené odsúdenie obžalovaného neprihliadal a konštatoval, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť odvolací súd nezistil žiadnu. Zároveň odvolací súd pri ukladaní trestu použil aj ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona a obžalovanému Y. F. ukladal trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, nakoľko trest odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe na 4 až 8 rokov, vzhľadom na odstrániteľný následok a výšku spôsobnej škody 4.366,65 Eur bez DPH považoval za neprimerane prísny. Za mimoriadnu okolnosť, ktorá odôvodňuje použitie § 39 ods. 1 Tr. zákona krajský súd vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný konal v dôsledku osobnej frustrácie z dôvodu opakovaného vyliatia kanalizačnej šachty na pozemku, ktorý užíva, pričom s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný viedol riadny život, nakoľko aj z odpovede na lustráciu v registri priestupkov vyplýva, že iba 1-krát bol postihnutý za priestupok a to dňa 17.02.2016 pokutou vo výške 12,- eur, z čoho je zrejmé, že išlo o priestupok nízkej závažnosti, krajský súd mal za to, že obžalovanému postačí uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a to v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Uvedený trest podľa názoru odvolacieho súdu je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život za súčasného odradenia iných od páchania trestnej činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa a aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený nepodal odvolanie, čo do výroku, ktorým bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces a odvolanie prokurátora smerovalo len proti výroku o vine a treste obžalovaného, krajský súd s poukazom na zásadu zákazu reformatio in peius nemohol poškodenej Q. a.s. O. priznať nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnila riadne a včas. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, krajský súd udáva, že tvrdenie obžalovaného, že skutok nespáchal a že kanalizácia bola v čase skutku nefunkčná, bolo už vyvrátené uvedenými a rozanalyzovanými dôkazmi. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že mu nebol preukázaný úmysel ohroziť prevádzku verejnej kanalizácie, odvolací súd udáva, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, nakoľko z jeho konania je zrejmé, že betón do šachty verejnej kanalizácie vylial práve za účelom jej znefunkčnenia, čím chcel zabrániť vyplavovaniu splaškov na pozemku pri rodinnom dome, ktorý užíva, pričom až do nariadenia predbežného opatrenia súdom v civilnom konaní bránil vstupu zamestnancov poškodeného na uvedený pozemok za účelom odstránenia betónu z kanalizačnej šachty, na základe čoho je u neho preukázaný priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že svedkovia T., W., O. a S. vypovedajú nepravdivo, lebo sú zamestnancami Q., a.s. a týmito aj chcú ostať a svedok Q. vypovedá nepravdivo, lebo sám sa dopustil trestnej činnosti a to zneužitia právomoci verejného činiteľa, pretože zmena na kritickej vetve kanalizácie je čiernou stavbou, odvolací súd udáva, že uvedené skutočnosti a tvrdenia obžalovaného z ničoho nevyplývajú a nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako dôvodný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.