Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/40/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010500 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317010500.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 24.06.2020, v trestnej veci proti obžalovanej B.. V. O. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/84/2017 zo dňa 03.06.2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obž. B.. V. O., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom M., O. XXXX/XX u z n á v a v i n n o u , ž e - dňa 29.02.2016 po požití alkoholických nápojov, v stave vylučujúcom spôsobilosť, viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid ev. č. N. XXX V. po štátnej ceste I. triedy zo Sniny do Humenného, kde bola v čase o 20.30 hod. na ulici Sninskej zastavená a kontrolovaná policajnou hliadkou, vyzvaná k vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou, ktorú odmietla a žiadala odber krvi, ktorý bol vykonaný o 22.30 hod., pričom metódou plynovej chromatografie bola zistená koncentrácia alkoholu 1,76 g/kg (promile) v krvi t e d a - vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, č í m s p á c h a l a - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. z a t o j e j u k l a d á Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 600,- (šesťsto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest z á k a z u činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 2 (dvoch) rokov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovanú B.. V. O. vinnou z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že - dňa 29. 2. 2016 viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid e. č. N.-XXXJG po štátnej ceste I. triedy číslo 74 zo Sniny do Humenného, kde v čase o 20.30 hod bola na ulici Sninskej v Humennom zastavená a kontrolovaná policajnou hliadkou, bola vyzvaná k vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou, ktorú odmietla a žiadala odber krvi, ktorý bol vykonaný o 22.30 hod lekárom LSPP Humenné a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Banská Bystrica metódou plynovej chromatografie, kde bola stanovená koncentrácia alkoholu 1,76 g/kg (promile) v krvi a na základe znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie toxikológia, vodička, ak sa nachádzala v čase odberu krvi vo vylučovacej fáze alkoholickej krivky, tak spätným prepočtom bolo zistené, že v čase zastavenia policajnou hliadkou mala koncentráciu 2,00 až 2,16 g/kg (promile) alkoholu v krvi, Za to jej uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 300,- (tristo) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov. Ďalej podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona jej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 1 (jedného) roka. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote obžalovaná prostredníctvom obhajkyne odvolanie, ktoré súčasne aj odôvodnila. V písomných dôvodoch odvolania, vrátane jeho následného doplnenia, uvádzala, že v zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 14.06.2017 namietala nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré odmietli vypočuť znalca W.. B., výsluch R.. G., ako aj V.. X. O.. Uviedla, že bola zastavená hliadkou OO PZ Humenné o 20,30 hod., pričom žiadala odber krvi a krv jej bola odobratá až po 2 hodinách, kedy už nebola účastníčkou cestnej premávky v pozícii vodiča. Namietala tiež nezákonnosť výsluchu svedkov, príslušníkov policajného zboru, ktorí neboli zbavení mlčanlivosti a taktiež spôsob vybavenia podnetu zo dňa 23.06.2017, ktorý generálna prokuratúra nevybavila, ale skúmala miesto toho postup OP v Galante. Ďalej poukázala na to, že liek Amara je len výživovým doplnkom, ktorý nemá príbalový leták, teda nemohla vedieť, že obsahuje alkohol a použila ho na bolesť žalúdka. V prospech nej svedčia aj znalecké posudky R.. Q. a W.. B., najmä pokus, ktorý vykonala R.. Q. na respondentkách. Prokurátor podľa jej názoru neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by nepochybne svedčil v jej neprospech. Následne po doplnení dôvodov ďalej namietala, že súčasťou skutku je hypotéza, že sa nachádzala vo vylučovacej fáze alkoholickej krivky čo nebolo vykonaným dokazovaním preukázané. Už po zastavení hliadkou a ďalej do záznamov uviedla, že užila liek Amara a už pri prvom výsluchu uvádzala aj množstvo lieku, ktoré užila bez toho, aby vedela výsledok vyšetrenia krvi. Jej tvrdenia boli preukázané aj znaleckými posudkami. Aj znalec W.. B. uviedol, že nie je nijakým spôsobom preukázané, aby obžalovaná netvrdila pravdu o čase a množstve ňou uvedeného užitia lieku Amara, pričom z hľadiska prítomnosti iných látok v krvi po požití tohto lieku ich prítomnosť nezistila ani znalkyňa R.. Q. v doplnení znaleckého posudku, ktorá navyše uviedla, že nemôže potvrdiť, ale ani vyvrátiť, že požila pred jazdou uvedený liek. Potenciálnu možnosť užitia takého množstva lieku Amara znalec W.. B. tiež nevylúčil. Toto tvrdila od počiatku, a teda je jednoznačné, že neklamala o tom, že pred jazdou alkoholické nápoje nepožila. Nebola umiestnená v CPZ, ako sa to uvádza v rozsudku a už vôbec nie je pravdou tvrdenie svedka N., že z CPZ „vyšla až ta, že ju chytili za ruku“, celé jej zadržanie bolo nezákonné. Policajti tým, že jej nezabezpečili okamžitý odber, zmarili vykonanie dôkazu a bezdôvodne ju odviezli na obvodné oddelenie, pričom výpovede policajtov sú rozporuplné, keď jeden tvrdil, že ju nemuseli donútiť a druhý, že nespolupracovala. Taktiež nikdy netvrdila, že liek Amara si kúpila v meste Snina, preto jej nie je zrejme dôkazu ohľadom dožiadania lekární, keď od začiatku uvádzala, že jej ho prepísal lekár. Poukázala aj na rozpor v tvrdeniach svedka N., že z nej bolo cítiť alkohol a aj javila známky požitia alkoholu, keď ošetrujúci lekár takéto známky požitia nekonštatoval. nie je jej zrejmé, že na základe akého dôkazu dospel súd prvého stupňa k záveru, že požila pred jazdou aj kvapky, aj alkohol, keď znalecké posudky sú, na rozdiel od laických a navyše nezákonných, výpovedí policajtov, dôkazom objektívnym. Prezentovala tiež pochybnosti o nezaujatosti dozorujúceho prokurátora v konaní. Súd prvého stupňa tiež nezákonne vyhodnotil to, že na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, keď konštatoval len, že odmietla, pričom ona výslovne odkázala na svoje predošlé výpovede Všetky dôkazy svedčia v konečnom dôsledku v jej prospech a nebolo bez pochybností preukázané, že pred jazdou požila nejaké alkoholické nápoje. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku ju spod obžaloby oslobodil. Proti rozsudku, konkrétne proti výroku o treste v neprospech obžalovanej, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote aj okresný prokurátor. Odôvodnil ho, konštatujúc dôvody rozsudku týkajúce sa uloženia trestu, tým, že takto uložený trest považuje za nezákonný a na obžalovanú je potrebné pôsobiť prísnejším peňažným trestom, prípadne trestom odňatia slobody, ktorý by bol odložený na primeranú skúšobnú dobu, ako aj prísnejším trestom zákazu činnosti za účelom naplnenia úlohy individuálnej a generálnej prevencie. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nepostupoval správne podľa § 34 Tr. zákona a takto uložený trest nezodpovedá jeho funkciám a účelu tak, ako to upravuje Trestný zákon. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, prípadne aby sám rozhodol o uložení prísnejšieho trestu. Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je z určitej časti dôvodné a dôvodné je aj odvolanie okresného prokurátora týkajúce sa výroku o treste. Úvodom je potrebné uviesť, že na podklade odvolania obžalovanej preskúmaval krajský súd všetky výroky napadnutého rozsudku a na podklade odvolania okresného prokurátora výrok o treste v napadnutom rozsudku. Po tomto preskúmaní dospel k záveru, že v posudzovanej trestnej veci bolo v zásade pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa, špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku, tak odvolací súd v prevažnej miere odkazuje, avšak vzhľadom na odvolacie námietky obžalovanej, považoval za potrebné dokazovanie na verejnom zasadnutí v súlade s ust. § 326 ods. 5 Tr. por. doplniť a to v rozsahu a spôsobom ďalej konkretizovaným. Krajský súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2020 teda doplnil dokazovanie výsluchom znalca W.. B. B., ktorého znalecký posudok predložila obhajoba, a ktorý bol aj vypočutý na hlavnom pojednávaní. Na verejnom zasadnutí znalec uviedol, že na záveroch svojho posudku zotrváva, pričom doplnil niektoré skutočnosti. K priebehu vylučovacej krivky dodal, že po požití alkoholu v akejkoľvek forme sa ihneď po tom, keď sa alkohol dostane do dutiny ústnej a žalúdka začína vstrebávať do krvi. Tvar krivky by mal byť stúpajúci lineárne z nuly nad hladinu, ktorú vytvorí u konkrétnej osoby konkrétne podané množstvo alkoholu. Avšak v momente začiatku vstrebávania alkoholu do krvi sa tento alkohol začína aj odbúravať z krvi rýchlosťou 0,12 až 0,20 promile za hodinu. Paradoxne tento alkohol sa neodbúrava lineárne, ale nepravidelnou krivkou - vlnovkou. Alkohol sa štandardne vstrebáva rýchlosťou 1g za minútu a ak dotyčná osoba, napríklad požije 50g absolútneho alkoholu, tak za 50 minút by mal byť tento alkohol nalačno vstrebaný do jej krvi kompletne a po 50 minútach už by sa dotyčná osoba mala nachádzať vo vylučovacej fáze alkoholu. Okolnosť, že osoba, ktorá požila alkoholické nápoje po ich požití po dobu než sa všetky vstrebajú a súčasne sa časť alkoholu vylučuje, je v znaleckom posudku zohľadnená a dá sa vypočítať. V znaleckom posudku pri výpočte, aká by bola hladina alkoholu v krvi u obžalovanej v čase odberu pre prípad, že by požila ňou udávané množstvo tinktúry Amara a v ňou udávanom čase zohľadňoval obe tieto krivky, teda aj vstrebávaciu, aj okolnosť, že sa súčasne alkohol odbúraval. Vzhľadom na množstvo prijatého absolútneho alkoholu, po zohľadnení resorpčného deficitu, je možné konštatovať, že vzhľadom na požitie asi 75,6 g absolútneho alkoholu (z množstva alkoholu, ktorý obžalovaná uvádzala) by potom všetok prijatý alkohol mal byť vstrebaný o 75,6 minút po jeho požití a následne by došlo len k jeho odbúravaniu. Na otázku, či sa už stretol s takým množstvom požitej tinktúry uviedol, že osobne sa ešte nestretol s takým množstvom požitej tinktúry. V minulosti už spracovával znalecký posudok v prípade, že dotyčná osoba tvrdila, že vypila alkohol aj tinktúru. Pokiaľ ide o samotnú tinktúru, ktorú má aj on doma, podľa neho, aj keď sa tinktúra užíva po kvapkách, nemá reálne kvapkadlo, teda uzáver na kvapky, čiže teoreticky také množstvo je možné naraz požiť. Na základe vykonaného dokazovania ako pred súdom prvého stupňa, tak aj doplneného dokazovania pred odvolacím súdom, po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a odvolacích námietok obžalovanej a okresného prokurátora dospel krajský súd k nasledovným záverom. Obrana obžalovanej, ktorá bola obsiahnutá aj v podstatnej časti jej odvolacích námietok, spočívala v prvom rade a prevažne v tvrdení, že pred jazdou nepožila alkoholické nápoje, užila len výživový doplnok Amara na tráviace problémy. Už toto jej tvrdenie je značne rozporuplné, pretože tento výživový doplnok je v podstate alkoholom. Obsahuje minimálne 60 % absolútneho alkoholu, čo je také množstvo, aké obsahujú podomácky vypálené ovocné destiláty (slivovica a iné) a podobne nadpriemerne objemové alkoholické nápoje, čiže už tvrdenie, že alkoholické nápoje nepožila, je samo osebe v rozpore s tvrdením, že požila iba výživový doplnok, keďže samotná Amara je vo svojej podstate alkoholom. V tejto súvislosti krajský súd ďalej zdôrazňuje, že celkovo tvrdenia obžalovanej vzhľadom na ich obsah, na skutočnosti, ktoré uvádzala, ako aj na dobu, kedy ich prezentovala, nie je možné považovať za vierohodné a nie je možné prisvedčiť jej tvrdeniu, že len 5 minút pred zastavením vozidla hliadkou požila uvedené množstvo alkoholu v tinktúre Amara, pretože tieto tvrdenia sú jednak vyvrátené do istej miery aj jej tvrdeniami a súčasne aj ďalšími okolnosťami a dôkazmi a v konečnom dôsledku aj postojom, ktorý prezentovala na verejnom zasadnutí. Obžalovaná riadila motorové vozidlo, ako to sama uvádzala, zo Sniny a mala podľa svojho tvrdenia s vozidlom ísť asi o 20,00 hod. a jazdiť mala do Humenného. Podľa jej tvrdenia, 5 minút predtým, než bola zastavená hliadkou, pričom je preukázané, že k zastaveniu došlo o 20,30 hod., mala požiť výživový doplnok Amara a to z dôvodu, že jej celý deň nebolo dobre, mala bolesti žalúdka a tento doplnok jej predpísal lekár. Toto tvrdenie, ako aj množstvo, ktoré mala užiť, podľa jej slov prezentovala od počiatku policajnej hliadke, a preto majú byť skutočnosti ňou uvádzané pravdivé, keďže ich uvádzala ešte v čase, keď ešte nemohla vedieť, s akým výsledkom dopadne odber krvi. Týmto tvrdeniam však krajský súd neuveril z viacerých dôvodov. Zo zápisu o objasňovaní priestupku vyplýva, že obžalovaná (ktorú podľa nej mala podpisovať až za prítomnosti svojej obhajkyne) mala podľa svojho vyjadrenia požiť pred jazdou tinktúru, asi s názvom Amara, ktorej presný názov si však nepamätala, avšak žiadny konkrétny údaj o množstve užitého prípravku sa tam nenachádzal, pričom si ani len nevedela spomenúť na presný názov prípravku. Z výpovede obžalovanej tiež vyplýva, že jej tinktúru mal predpísať lekár (podľa záznamu, ktorý je k dispozícii jej dňa 07.02.2016, ale je možné, že aj skôr, čo krajský súd nevylučuje, tinktúru lekár predpísal) a že si ju zabezpečila. Rozhodne jej však lekár nemohol odporúčať požiť prípravok v takom množstve, ako obžalovaná prezentovala, že požila. V odvolaní však namieta aj skutočnosť, že nevedno, z akého dôvodu sa vykonávali listinné dôkazy zabezpečením vyjadrení lekární v Snine, keď ona vraj nikdy netvrdila, že si uvedenú tinktúru zakúpila v Snine. To však nie je pravdou. Uvedenú skutočnosť, uvádzala dňa 13.04.2016, keď bola vypočúvaná ešte len v podstavení svedka. Aj keď výpoveď obvineného v postavení svedka samozrejme ako dôkaz nie je možné použiť, práve vzhľadom na toto tvrdenie boli vykonávané previerky v lekárňach v meste Snina, pričom z obsahu správ, ktoré uvedené lekárne podali plynie, že žiadna z nich ju v balení 50 ml v sortimente nemala, a teda ani nepredala, sa potom preverovali. Ďalej obžalovaná tvrdila, že vypila tri a pol fľaštičky uvedenej tinktúry. Aj z pohľadu krajského súdu je nepredstaviteľné, aby počas jazdy (keď jazdila takým spôsobom, že ďalší účastník premávky ju pre svoje ohrozenie nahlásil na čísle 158) otvárala 4 fľaštičky, vypila 3 a pol, nehovoriac o tom, že na nich je jasne uvedené odporúčané dávkovanie trikrát denne po 20 kvapiek pred jedlom do vody alebo čaju a toto dávkovanie sa nesmie prekračovať, a to bez ohľadu na to, že doplnok nemá príbalový leták, čo je vzhľadom na uvedené nepodstatná okolnosť. Je krajne nepravdepodobná a nelogická situácia, aby človek pri maximálnom dávkovaní 20 kvapiek jednorazovo požil naraz 3 a pol fľaštičky tinktúry, navyše počas vedenia motorového vozidla, čo tvrdila sama obžalovaná. Keď prokurátor na takúto verziu práve s poukazom na nereálnosť uvedenej situácie poukázal, obžalovaná prišla s iným vysvetlením, že ona neotvárala originálne nádoby, ale mala tinktúru nazlievanú v plastovej nádobe. Krajský súd nevidí racionálny dôvod, pre ktorý by niekto obsah tinktúry v originálnom balení nalieval do plastovej nádoby a nechával v aute pre prípad potreby (keď predtým nikdy uvedenú tinktúru, ako sama uvádzala, nepožila). Tu len na okraj sa javí ako vhodné, nie k samotnému skutku, ale skôr k postoju obžalovanej k bezpečnosti cestnej premávky a jej účastníkov, poznamenať, že obžalovaná, pokiaľ jej bolo veľmi zle, ako sama tvrdila, nemala v takomto stave motorové vozidlo vôbec viesť. Navyše, táto okolnosť sa javí byť nereálna aj z časového hľadiska, keď podľa údajov z internetu je vzdialenosť medzi Sninou a Humenným 21,68 km, na trase sa nachádza 5 obcí a cesta autom by mala trvať okolo 20 minút, pri rýchlosti 80 km/h iba 14 minút. Operačný dôstojník po tom, čo mu bolo oznámené, že uvedené vozidlo v Snine ohrozilo iného účastníka premávky, oznámil uvedenú skutočnosť o 20,22 hod. a už o 20,30 hod., čiže o 8 minút, bola obžalovaná zastavená v Humennom pri čerpacej stanici. Obžalovaná tak nielenže ohrozovala svojím štýlom jazdy ostatných účastníkov premávky, evidentne išla vysokou rýchlosťou a pri takomto spôsobe jazdy ešte mala podľa svojho vlastného tvrdenia popíjať tinktúru obsahujúcu 60 % alkoholu v tak veľkom množstve. V tejto súvislosti sa zdá byť veľmi nereálne aj tvrdenie znalca W.. B. na hlavnom pojednávaní, že si ani nemusela uvedomovať, že pije alkohol, keďže z pohľadu krajského súdu je ťažké si predstaviť človeka, ktorý by pil 60 %-ný alkohol bez toho, aby si uvedomoval, že sa jedná o alkohol. Už len vzhľadom na uvedené nie je možné tvrdeniam obžalovanej o požití tinktúry, ale hlavne čase jej požitia uveriť, nehovoriac o tom, že ani jej tvrdenia nie sú vždy zhodné a prispôsobuje si ich či už vývoju dôkaznej situácie, príp. prezentovaným námietkam a výhradám. Obžalovaná je zo spáchania žalovaného prečinu usvedčovaná predovšetkým výsledkom vyšetrenia odberu krvi v inkriminovaný deň o 22,30 hod., ktorý bol vykonaný z dôvodu, že na mieste, kde bola zastavená či kontrolovaná, sa odmietla podrobiť dychovej skúške. Metódou plynovej chromatografie bol zistený obsahu alkoholu v krvi 1,76 promile. Zo spáchania skutku ju usvedčujú výpovede svedkov B. N., ktorý vypovedal, že cez operačné stredisko bolo vyslaných viac hliadok z dôvodu, že nejaký vodič na červenej Škode Rapid mal ohroziť nejakého vodiča v Snine a smeruje do Humenného. Následne bolo vozidlo spozorované a zastavené pri benzínovej stanici, kde išli vykonať kontrolu. Vodička bola viackrát vyzvaná, aby sa podrobila dychovej skúške, čo odmietla, následne po vystúpení z vozidla povedala, že chce ísť na odber krvi. Počas zákroku vôbec nechcela spolupracovať. Alkohol bolo z nej cítiť a bolo to vidieť aj z jej správania. Túto jeho výpoveď potvrdzuje aj svedok R.. O. E., ktorý uviedol, že im bolo nahlásené podozrivé vozidlo, červená Škoda Rapid, ktorú zastavili za čerpacou stanicou. N. vodičku opakovane vyzval, aby sa podrobila dychovej skúške, čo odmietla s tým, že sa žiada na odber krvi. Obžalovaná aj podľa neho nespolupracovala dostatočne s hliadkou, čo bol aj pravdepodobne dôvod, prečo jej odber nebol vykonaný ihneď, ako neskôr namietala. Na obžalovanej bolo vidieť, že má vypité, najmä podľa reči. V nadväznosti na to je potrebné poukázať aj na výpoveď svedka W.. J. N., ktorý uviedol, že išiel pomaly po Snine autom večer smerom do Humenného, asi 50-60 km/ hod., keď z ničoho nič ho obehlo auto, zabrzdilo a bolo len šťastím, že on do vozidla nevrazil. On potom zavolal na č. 158, aby to policajti preverili. Ani znalecký posudok predložený obhajobou W.. B. v spojení s jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní ako aj na verejnom zasadnutí pred krajským súdom nepriniesli do veci také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vinu obžalovanej a podložiť tvrdenia, ktoré uvádzala na svoju obranu. Tieto dôkazy vo vzťahu k uznaniu viny správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku, na ktoré krajský súd odkazuje, a preto bol záver prvostupňového súdu o tom, že obžalovaná viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, správny a má dostatočný podklad vo vykonanom dokazovaní. K námietke obhajoby, ktorá spochybňovala výpovede policajtov o tom, že na obžalovanej pozorovali zámky požitia alkoholu a aj bolo cítiť alkohol z dychu, tvrdením, že lekár, ktorý vykonával vyšetrenie pred odberom krvi, známky požitia alkoholu nezistil, krajský súd uvádza, že táto okolnosť rozhodne nespochybňuje úsudok policajtov, ale v prvom rade lekára, nakoľko bolo objektívne preukázané, že v čase vyšetrenia obžalovaná mala v krvi 1,76 promile alkoholu, nachádzala sa teda na rozhraní stredného a ťažkého stupňa opilosti. Tvrdiť, že takýto pacient nejaví známky požitia, svedčí skôr o nesprávnom úsudku lekára. Túto okolnosť preto nemožno hodnotiť v prospech obžalovanej. Rovnako ako nedôvodné krajský súd hodnotí námietky obžalovanej týkajúce sa nezákonnosti výpovedí zasahujúcich policajtov, keď v danom prípade nebolo potrebné, aby pred svojim výsluchom boli zbavení mlčanlivosti, keďže vypovedali o skutočnostiach, ktoré vnímali vlastnými zmyslami a okolnosti charakterizujúce postup pri výsluchu osôb, resp. pri vykonávaní procesného úkonu nie sú predmetom povinnej mlčanlivosti v zmysle ustanovenia § 129 ods. 2 Tr. poriadku a k námietke ohľadom vybavenia podnetu generálnou prokuratúrou krajský súd uvádza, že to s podstatou prejednávanej veci nesúvisí. V odvolacích námietkach, ako to už bolo vyššie konštatované, mimo iného uvádza, že je obranu a tvrdenia majú preukazovať aj znalecké posudky znalcov R.. Q. a W.. B.. S uvedeným tvrdením by bolo možné súhlasiť, ale len za predpokladu, že by sa uverilo tvrdeniu obžalovanej o tom, že 5 minút predtým, než bola o 20.30 hod. zastavená a kontrolovaná policajnou hliadkou požila 1,75 ml tinktúry AMARA, čomu však rovnako ako okresný, ani krajský súd, z dôvodov vyššie rozvedených, neuveril. Len pre úplnosť preto uvedenie základné skutočnosti, ktoré z obsahu oboch posudkov (ak sa v posudku W.. B. pominú hodnotenia jednotlivých dôkazov a závery, na ktoré ako znalec oprávnenie nemá) plynú. Obidvaja znalci vychádzali z nepochybne zistenej hladiny alkoholu v krvi v čase odberu o 22.30 hod., teda 1,76 promile. Obaja pri spätnom prepočte konštatovali, že v prípade, ak sa obžalovaná v čase odberu krvi nachádzala vo vylučovacej fáze, potom v čase o 20.30 hod. (keď bola zastavená a kontrolovaná) mala v krvi hladinu alkoholu 2,08 ‰. Súčasne sa obidva znalecké posudky zaoberajú aj (vzhľadom na úlohy, ktoré im boli zadané) alternatívou, aká by bola hladina alkoholu v krvi obžalovanej v čase kontroly, ak by 5 minút predtým požila ňou uvádzaných 3 a 1 fľaštičky (teda 175 ml) tinktúry AMARA. Obaja znalci zhodne uvádzajú, že vzhľadom na to, že uvedená tinktúra obsahuje minimálne 60 % alkoholu, prijala by celkom 84 g etanolu, z čoho je potrebné odpočítať resorpčný 10 % deficit (čiže to, čo neprenikne do tráviaceho traktu), v dôsledku čoho by bola maximálna koncentrácia alkoholu v jej krvi 2,03 ‰. Keďže od začiatku prijatia alkoholu po odber krvi by sa časť alkoholu eliminovala, berúc do úvahy pokles hladiny alkoholu v krvi 0,12 - 0,20 ‰, potom by v čase odberu (teda 2 hod. a 5 min.) po požití alkoholu mohla mať v krvi hladinu alkoholu 1,61 - 1,78 ‰. V prípade, ak by požila ňou udávané množstvo tinktúry v ňou udávanom čase (teda 5 min. pred zastavením), v takom prípade by podľa znalcov resorbovala 5 g etanolu, v dôsledku čoho by v čase zastavenia mala hladinu alkoholu 0,1 - 0,11 ‰. V prípade, ak bola v čase odberu krvi aj čase zastavenia v eliminačnej fáze, potom v čase o 20.30 hod. mala hladinu alkoholu v krvi 2,0 - 2,16 ‰. Aj keď vzhľadom na uvádzané prepočty, najmä okolnosť, že obžalovanou udávané množstvo a čas požitého prípravku by skutočne zvýšili hladinu alkoholu v jej krvi do zisteného rozpätia (hladina 1,76 ‰ zistená pri odbere o 22.30 hod. totiž spadá do znalcami vypočítaného rozpätia 1,61 - 1,78 ‰), uvedená okolnosť sama osebe, vzhľadom na ďalšie dôkazy, ani podľa názoru krajského súdu obranu obžalovanej nepotvrdzuje a neumožňuje urobiť záver, ku ktorému smeruje, teda, že by v čase zastavenia a kontroly mala mať hladinu alkoholu v krvi len 0,1 - 0,11 ‰. Krajský súd už vyššie rozviedol, prečo nebolo možné tvrdeniam obžalovanej o tom, že požila „len“ tinktúru AMARA a to 5 minút pred zastavením uveriť. Mimo rozporov v samotných tvrdeniach obžalovanej o spôsobe nadobudnutia, uchovávania i požitia tinktúry, výpovede príslušníkov polície o tom, že pri kontrole javila známky požitia alkoholu a ďalšie skutočnosti, na ktoré už bolo poukázané, svedčia pre tento záver aj ďalšie skutočnosti. Po tom, čo bola úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, laboratóriu v Banskej Bystrici dňa 01.03.2016 doručená odobratá vzorka krvi, bola časť uvedenej vzorky následne (teda nie tak, ako to tvrdí obhajoba v odvolacích námietkach) dňa 05.03.2016 mu bola doručená žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie. Keďže obrana obžalovanej o užití tinktúry AMARA bola v tom čase už známa, bolo vyšetrenie zamerané aj na prípadné zistenie niektorej z účinných látok, ktoré obsahujú rastliny obsiahnuté v tinktúre Amara. V krvi však bol dokázaný len pozitívny nález etanolu a alkaloidu kofeín, nález iných toxikologicky významných látok zistený nebol. Aj uvedená okolnosť podľa krajského súdu obranu obžalovanej vyvracia. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že samotná znalkyňa R.. Q. vo svojom posudku uviedla, že sa vo svojej dlhoročnej praxi toxikológa nestretla s prípadom jednorazového požitia takéhoto množstva tinktúry AMARA (a rovnako sa vyjadril aj znalec W.. B. vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí), a preto navrhla biologicky pokus za rovnakých podmienok, teda užitie 175 ml tinktúry a vykonanie odberu krvi po 2 hod. a 5 min. na toxikologickú analýzu). Dňa 26.08.2016 obžalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že nemá problém sa takémuto vyšetrovaciemu pokusu podrobiť, pokiaľ to odporučí aj je ošetrujúci lekár, následne dňa 16.02.2017 uvádzala, že vzhľadom na jej zdravotný stav sa mu nemôže a nemá doporučené podrobiť za nevhodný ho napokon označil aj ošetrujúci lekár obžalovanej s tým, že by mohol spôsobiť ujmu na zdraví. Upozornenie na to, že sa odporúčaná dávka nesmie prekročiť je napokon obsiahnuté aj na samotnom lieku. Aj tieto skutočnosti svedčia o nepravdivosti tvrdenia obžalovanej o požití tinktúry v ňom udávanom množstve už aj vzhľadom na nebezpečenstvo pre zdravie pri takto enormne prekročenom odporúčanom množstve. Faktom je, že vyšetrovací pokus bol napokon vykonávaný, 3 respondentky požili tinktúru Amara a ani u nich nebola následným rozborom v krvi zistená prítomnosť toxikologicky významných látok obsiahnutých v rastlinách, ktoré tinktúra obsahuje, tu je však potrebné zdôrazniť, že v záujme zabezpečenia ochrany ich zdravia požili len po 30 kvapiek tinktúry. Skutkové závery súdu prvého stupňa v tom smere, že bolo preukázané, že obžalovaná viedla motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť preto považuje krajský súd, za správne. Čo však považuje za potrebné okresnému súdu vytknúť, je skutočnosť, že skutková veta v podobe, ako ju v napadnutom rozsudku ustálil (teda vlastne bez zmeny prevzal z obžaloby) nezodpovedá obsahu vykonaných dôkazov a naviac je v podmieňovacej podobe a neurčitá. Ide o tú časť skutkovej vety, v ktorej sa uvádza „a na základe znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie toxikológia, vodička, ak sa nachádzala v čase odboru krvi vo vylučovacej fáze alkoholickej krivky, tak spätným prepočtom bolo zistené, že v čase zastavenia policajnou hliadkou mala koncentráciu 2,00 až 2,16 g/kg (promile) alkoholu v krvi“. K tomu je mimo vyššie vytknutej neurčitosti a podmienenosti záverov potrebné uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že od zastavenia a kontroly po odber krvi uplynula doba viac než 2 hodín, v priebehu ktorých mimo vody (ktorú, na rozdiel od priebehu celého dňa, vypila v skutočne väčšom množstve) nemohla požiť žiadne alkoholické nápoje, je evidentné, že v čase odberu krvi už bola vo vylučovacej fáze. To by teda znamenalo, že by bolo preukázané, že v čase vedenia vozidla mala v krvi 2,00 - 2,16 ‰. Uvedený záver však podľa krajského súdu takým nepochybným nie je, keďže podľa znaleckého posudku spätný prepočet na túto hladinu platí za predpokladu, ak bola vo vylučovacej fáze tak v čase odberu krvi, ako aj v čase zastavenia vozidla. Či tomu tak skutočne bolo, už nie je možné preukázať. Z tohto dôvodu preto, za účelom úpravy skutkovej vety, aby táto korešpondovala s vykonaním dokazovaním, musel krajský súd, aj vzhľadom na doplnené dokazovanie na verejnom zasadnutí, napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku a nanovo rozhodnúť sám, pričom vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy v ich súhrnne dospel k nepochybnému záveru, že obžalovaná viedla motorové vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť na výkon takejto činnosti, keďže v čase odberu krvi mala preukázateľne hladinu alkoholu v krvi 1,76 g/ kg (promile), takže minimálne takúto mala aj v čase vedenia vozidla a toto konanie obžalovanej krajský súd právne kvalifikoval v zhode so záverom súdu prvého stupňa ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, z ktorého spáchania obžalovanú aj uznal vinnou na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Pri určovaní druhu a výmery trestu krajský súd postupoval v zmysle § 34 Tr. zákona, prihliadajúc na všetky podstatné okolnosti, ktoré sú pre ukladanie trestu dôležité, a to osobu obžalovanej, možnosť jej nápravy ako aj všetky ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, berúc do úvahy účel trestu, keď trest má plniť represívnu funkciu, ale aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a má predstavovať zároveň morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, s dôrazom na jeho prevýchovu. Z hľadiska osoby obžalovanej nešlo v danom prípade o prvé porušenie pravidiel cestnej premávky (hoci sa jedná o prvé porušenie postihnuté normami trestného práva) a o jej postoji k dodržiavaniu predpisov na úseku cestnej premávky svedčí aj ďalší priestupok spáchaný po spáchaní tohto trestného činu, pričom je potrebné poukázať aj na samotný postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti. Ďalej krajský súd prihliadol na stupeň a mieru porušenia záujmu chráneného zákonom, v danom prípade bezpečnosti cestnej premávky a jej účastníkov, ktorú svojím konaním ohrozovala a vzhľadom na všetky tieto okolnosti bol, podľa názoru krajského súdu, trest uložený súdom prvého stupňa príliš miernym. Krajský súd uznáva, že od spáchania skutku uplynula už relatívne dlhá doba 4 rokov, nemožno však opomenúť, že k dĺžke konanie skutočne výraznou mierou prispela práve obžalovaná resp. obhajoba, keď muselo byť hlavné pojednávanie 7-krát odročené a tiež konanie na odvolacom súde, okrem zrušenia verejného zasadnutia v dôsledku mimoriadnej situácie, trvalo dlhšie a to z dôvodu či už ospravedlnenia zo strany obžalovanej alebo dokonca nemožnosti doručenia upovedomenia o termíne. Dĺžka konania teda v danom konkrétnom prípade nie je okolnosť, ktorú možno vyhodnotiť v prospech obžalovanej. Aj krajský súd vzhliadol u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť a to okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, teda že viedla pred spáchaním skutku riadny život, priťažujúcu okolnosť u obžalovanej nezistil. Obžalovaná bola uznaná vinnou pre prečin s trestnou sadzbou až na jeden rok, čím sú splnené formálne podmienky pre uloženie peňažného trestu v zmysle § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, pričom krajský súd je toho názoru, že v danom prípade postačuje uloženie výchovného peňažného trestu ako alternatívy k trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia primeraného náhradného trestu odňatia slobody. Na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval krajský súd za primeraný peňažný trest vo výmere 600,- eur, ktorý je stále blízko dolnej hranice trestnej sadzby, pričom ako primeraný tiež považoval náhradný trest odňatia slobody 2 mesiace a to pre prípad, že by došlo k úmyselnému zmareniu výkonu peňažného trestu. Krajský súd sprísnil aj súdom prvého stupňa uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov a to na dobu 2 rokov, ktorý v spojení s vyššie uvedeným peňažným trestom podľa názoru krajského súdu bude trestom dostatočným pre dosiahnutie jeho účelu. Prísnejší trest zákazu činnosti než súd prvého stupňa považoval krajský súd za potrebné na splnenie účelu trestu uložiť jednak s prihliadnutím na všetky okolnosti stíhaného prípadu, mieru ohrozenia bezpečnosti cestnej premávky nielen vzhľadom na stupeň ovplyvnenia alkoholom, ale aj spôsob, akým s vozidlom jazdila, okolnosť, že v posudzovanom prípade z jej strany nešlo o prvé resp. jediné porušenie pravidiel cestnej premávky, ale aj vzhľadom na osobu obžalovanej a jej postoj k spáchanej trestnej činnosti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.