Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206020 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8317206020.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: Techniques Line s.r.o., Hlavná 1651/45, 091 01 Stropkov, IČO: 47 706 791, právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42090911, proti žalovanému: Emergency Service s.r.o., Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, IČO: 46 863 117, právne zastúpenému Mgr. Monikou Martonovou, advokátkou so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35101130, o zaplatenie 90.132,10 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného na zaplatenie 166.688,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21Cb/80/2017-591 zo 16. apríla 2019 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.132,10 eur s príslušenstvom, vo výroku, ktorým bola protižaloba žalovaného v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 57.132,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 246,- eur od 26.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 13.128,05 eur od 10.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 149,76 eur od 10.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 58,93 eur od 13.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 15.960,- eur od 24.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 18.600,- eur od 24.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 20.781,60 eur od 24.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1754,04 eur od 24.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3358,08 eur od 24.10.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. Protinávrh žalovaného v prevyšujúcej časti súd zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 26,8 % o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe cenovej ponuky žalobcu č. L.- X zo dňa 25.11.2015 si žalovaný u žalobcu objednávkou č. XXXXXXXX zo dňa 19.1.2016 objednal dodávku manipulátora, a to dňa 17.3.2016, za dodanie ktorého žalovanému vystavil faktúru č. K. zo dňa 21.3.2016, splatnú dňa 20.4.2016 vo výške 44.400,- eur, z ktorej mu žalovaný dňa 21.4.2016 uhradil sumu 8.000,- eur a dňa 22.4.2016 sumu 24.000,- eur. Zostatok faktúry vo výške 12.400,- eur ostal doposiaľ neuhradený, pričom žalovaný dodanie dopravníkom žalobcom nepoprel a nedoplatenie zostatku kúpnej ceny odôvodnil pozdržaním platby z dôvodu reklamácie. 3. Na základe dopytu žalovaného zaslal žalobca žalovanému dňa 15.6.2016 cenovú ponuku č. XXXXXX pre úpravy na nakladacom manipulátore. Následne dňa 15.6.2016 zaslal žalovaný žalobcovi objednávku č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného dňa 17.6.2016 úpravy na nakladacom manipulátore, za čo vystavil žalovanému faktúru č. K. zo dňa 11.7.2016, splatnú dňa 10.8.2016 vo výške 3.695,64 eur. Predmetnú faktúru žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil, pričom ako dôvod neuhradenia uviedol, že mu nebola žalobcom doručená. 4. Na základe dopytu žalovaného vykonal žalobca pre žalovaného dňa 12.7.2016 opravu a nastavenie značiacich dýz, za čo vystavil žalovanému na základe montážneho denníka zo dňa 12.7.2016 faktúru č. K. zo dňa 15.7.2016, splatnú dňa 25.10.2016 na sumu 246,- eur, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil, pričom ako dôvod neuhradenia uviedol, že k jej úhrade nedošlo z dôvodu jej pozdržania z titulu početných reklamácie, ktoré žalobca do dnešného dňa neodstránil. 5. Na základe objednávky žalovaného č. XXXXXXX zo dňa 13.4.2016 vykonal žalobca pre žalovaného úpravu LSM flexi modulu 9, za čo vystavil žalovanému faktúru č. K. zo dňa 9.9.2016, splatnú dňa 9.10.2016 vo výške 13.128,05 eur. Vykonanie úpravy LSM flexi modulu 9 potvrdzuje dodací list č. J.. Predmetnú faktúru žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Ako dôvod jej nezaplatenia uviedol pozdržanie jej úhrady z titulu početných reklamácií, ktoré žalobca doposiaľ neodstránil, a ktorých neodstránenie malo za následok narušenie a ukončenie obchodných vzťahov medzi žalovaným a jeho klientom ZF Levice. V dôsledku konania žalobcu tak došlo k poškodeniu dobrého obchodného mena žalovaného, vrátane vzniku nepredpokladaných nákladov. 6. Na základe cenovej ponuky žalobcu č. XXXXXX zo dňa 8.8.2016 a následnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 8.8.2016 dodal žalobca žalovanému hriadeľ prevodovky D 17,90 x 266 s ozubením, za čo žalovanému vyfakturoval faktúrou č. K. XXXXXXXXX zo dňa 9.9.2016, splatnou dňa 9.10.2016 sumu 149,76 eur. Dodanie predmetu objednávky potvrdzuje dodací list č. P. zo dňa 9.8.2016. Táto objednávka sa vzťahovala na projekt úpravy LSM flexi modulu 9 a žalovaný žalobcovi predmetnú faktúru doposiaľ neuhradil. Žalovaný ako dôvodu jej neuhradenia uviedol pozdržanie jej úhrady na základe reklamácií odberateľa. 7. Na základe cenovej ponuky č. XXXXXX zo dňa 16.8.2016 a následnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 27.8.2019 dodal žalobca žalovanému sieťový adaptér 24V v počte 2 mj, za ktorý mu vyúčtoval faktúrou č. XXXX XXXXX zo dňa 12.9.2016, splatnou dňa 12.10.2016 sumu 72,- eur. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že zostatok ceny vo výške 58,93 žalovanému neuhradil z vyššie uvedených dôvodov. Časť vyfakturovanej ceny v sume 13,07 eur bola uhradená v rámci vzájomnej kompenzácie, čo žalovaný nepoprel. 8. Na základe cenovej ponuky č. Q. zo dňa 3.6.2016 a následnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 6.6.2016 dodal žalobca žalovanému dopravník a vykonal jeho inštaláciu v rámci projektu repasu práčky, za čo vystavil žalovanému faktúru č. K. zo dňa 23.9.2016, splatnú dňa 23.10.2016 vo výške 15.960,- eur. Cena za vykonanie objednávky bola 31.920,- eur a jej časť vo výške 15.960,- eur bola uhradená žalovaným na základe zálohovej faktúry K. zo dňa 13.6.2016. Zvyšnú časť v zmysle faktúry č. K. žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Projekt repasu práčky bol realizovaný pre spoločnosť Q. U., U..G..C.., U. U. P. U. B. P. žalovaným, pričom žalobca vykonával dielo ako subdodávateľ. Dodanie práčky žalobca zdokladoval montážnym denníkom a e-mailovou komunikáciou medzi stranami. Žalovaný žiadal o zníženie ceny objednávky, čomu žalobca vyhovel. V rámci tejto komunikácie žalovaný namietal splatnosť faktúry, pretože neprebehla technická inšpekcia, neboli podpísané preberacie protokoly o prevzatí technológie a teda projekt je ešte v skúšobnej fáze. Zo strany žalobcu však došlo k úplnému splneniu objednávky žalovaného a jeho fakturácia nebola viazaná na akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré by podmieňovali splatnosť faktúry. Vykonanie diela potvrdzuje aj tabuľka spracovaná firmou Q. U., U..G..C.., ktorá bola žalobcovi zaslaná, a ktorou spoločnosť Q. U. U..G..C.. potvrdzuje, že práce, ktoré mal žalobca vykonať na predmetnom projekte boli riadne ukončené. Žalovaný ako dôvod neuhradenia zostatku vyfakturovanej ceny uviedol reklamácie, o ktorých má svedčiť protokol vykonaný technickou inšpekciou. 9. Na základe cenovej ponuky č. Q. zo dňa 24.6.2016 a následnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 27.6.2016 dodal žalobca žalovanému plošinu, za čo mu vystavil faktúru č. K. zo dňa 23.9.2016, splatnú dňa 23.10.2016 vo výške 18.600,-eur. Predmetnú faktúru žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil. V rámci objednávky žiadal žalobcu o zníženie ceny objednávky, čomu žalobca opätovne vyhovel, o čom svedčí e-mailová komunikácia medzi stranami. Žalovaný ako dôvodu neuhradenia predmetnej faktúry uviedol reklamácie a nedostatky zaznamenané technickou inšpekciou. 10. Na základe cenovej ponuky č. XXXXXX žalobcu zo dňa 28.7.2016 a následnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 29.7.2016 dodal žalobca pre žalovaného materiál v súvislosti s repasom práčky, za čo vystavil žalovanému faktúru č. K. XXXXXXXXX zo dňa 23.9.2016, splatnú dňa 23.10.2016 vo výške 20.781,60 eur. Predmetnú faktúru žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil, pričom v rámci objednávky mu na jeho žiadosť poskytol zľavu z ceny. Žalovaný opäť ako dôvod neuhradenia predmetnej faktúry uviedol, že jej úhradu pozdržal z dôvodu nedostatkov predložených technickou inšpekciou a opätovnými reklamáciami. 11. Na základe cenovej ponuky č. L.-X zo dňa 19.4.2016 a následnej objednávky žalovaného č. XXXXXXXX zo dňa 20.4.2016 vykonal žalobca pre žalovaného oplotenie a krytovanie stroja HT45, za čo vystavil žalovanému faktúru č. K. zo dňa 23.9.2016, splatnú dňa 23.10.2016 vo výške 1.754,04 eur, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil. Ako dôvod jej neuhradenia uviedol jej pozdržanie z dôvodu opakovaných porúch a reklamácií a neodstránenia porúch napriek viacerým výzvam. 12. Na základe cenovej ponuky žalobcu č. XXXXXX zo dňa 25.5.2016 a následného dopytu žalovaného vykonal žalobca pre žalovaného dňa 4.8.2016 doplnenie bezpečnosti pre manipulátory vo firme ZF Trnava, za čo vystavil žalovanému faktúru č. K. zo dňa 23.9.2016, splatnú dňa 23.10.2016 vo výške 3.358,08 eur, ktorú mu žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalovaný tvrdil, že po realizácii tohto projektu zašle žalobcovi objednávku, čo sa však nestalo. Realizáciu projektu zo strany žalobcu pre žalovaného však preukazuje vyhlásenie subdodávateľov a montážny denník. Neuhradenie tejto faktúry žalovaný odôvodňoval tým, že práce boli vykonané bez montážneho denníka a následne cenová ponuka nesúhlasila s vyfakturovanou cenou a ani montážnym denníkom. 13. Všetky žalobcom uvádzané skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané ním predloženými dokladmi, cenovými ponukami, objednávkami, montážnymi listami, dodacími listami, faktúrami a v neposlednom rade aj e-mailovou komunikáciou a vyjadreniami sporových strán a svedkov v konaní. Ani žalovaný nepoprel skutočnosť, že všetky ním objednané materiály a práce mu boli žalobcom dodané, nepoprel ani oprávnenosť vystavených faktúr, keď sám uvádzal, že došlo iba k ich „pozdržaniu“, a tvrdené reklamácie nepreukázal postupom podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný tak neuhradil žalobcovi splatné faktúry v celkovej výške 90.132,10 eur. Žalovaný potvrdil, že mu tieto práce a tovar (predmet žaloby) dodal a vykonal žalobca ako subdodávateľ. Žalovaný potvrdil a vyplýva to aj z uznesenia polície, že žalovanému všetky tretie strany, u ktorých práce žalobca vykonal, riadne a včas zaplatili. Žalovaný sa však bránil kompenzačnou námietkou a protinávrhom. Preto súd skúmal, či kompenzačná námietka žalovaného a jeho protinávrh sú dôvodné. 14. Dňa 10.7.2015 uzavreli žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako poskytovateľom Zmluvu o vykonávaní servisných prác č. XX/XXXX podľa § 269 ods. 2 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že poskytovateľ bude počas trvania zmluvy odborne, riadne a včas poskytovať objednávateľovi služby a práce (najmä diagnostické odborné úkony, diagnostiku, servis, montáž, údržbu, opravy a úpravy, odborné poradenstvo) podľa určenia objednávateľa na mieste určenom objednávateľom (v zásade a po dohode so zákazníkom objednávateľa u tohto zákazníka alebo na inom objednávateľom určenom mieste, resp. u poskytovateľa, ak to bude vhodnejšie). Služby a práce sa budú vykonávať najmä ako montáže, údržby, oprava a úprava technologických celkov a strojných zariadení. 15. Podľa článku 3. bod 1. a 2. zmluvy zmluvné strany sa dohodli na cene za poskytnuté služby a práce takto: cena za poskytnuté služby a práce spojené s poskytovaním týchto služieb sa stanovuje na paušálnu sumu 33.000,- eur bez DPH. Takto určená cena sa považuje za cenu úplnú a maximálnu, v ktorej sú zahrnuté všetky náklady alebo výdavky poskytovateľa; po jej akceptácii poskytovateľom ju už nemožno navýšiť (ani keby sa pri poskytovaní servisných prác objavila potreba ďalších činností alebo sa zvýšia náklady účelne vynaložené poskytovateľom, ktoré do ceny neboli zahrnuté, prípadne je potrebná kúpa alebo výmena materiálu alebo náhradných dielov, prípadne časti alebo príslušenstva veci za nové). 16. Podľa článku 3. bod 8. zmluvy splatnosť ceny sa stanovuje na 60 dní odo dňa vystavenia faktúry poskytovateľom. Zmluvné strany sa dohodli, že poskytovateľ môže faktúru objednávateľovi vystaviť kedykoľvek počas plynutia zmluvného vzťahu, podľa vlastného uváženia s čím objednávateľ preukázateľne súhlasí podpisom tejto zmluvy. 17. Podľa bodu 9. objednávateľ zaplatí poskytovateľovi iba na základe riadneho písomného účtovno- daňového dokladu, vystaveného poskytovateľom v súlade so zákonom o účtovníctve a daňovými predpismi, ktorý bude doručený objednávateľovi na adresu jeho sídla. 18. Podľa bodu 11. zmluvné strany sa dohodli, že poskytovateľ nie je oprávnený jednostranne si započítať žiadnu svoju pohľadávku proti pohľadávke objednávateľa. Objednávateľ je oprávnený jednostranne si započítať voči poskytovateľovi aj svoju nesplatnú pohľadávku. 19. Zmluva bola dohodnutá na dobu odo dňa jej podpisu do 31.12.2015. 20. Zo Záznamu o odovzdaní vykonaných prác a poskytnutých služieb zo dňa 30.11.2015 podpísaným oboma zmluvnými stranami vyplýva, že na základe Zmluvy o vykonávaní servisných prác číslo XX/XXXX zo dňa 10.7.2015 boli dodávateľom dodané a odberateľom prijaté poskytnuté práce a služby technikov dodávateľa. Obe zmluvné strany svojim podpisom potvrdili dodanie a prijatie služieb uvedených v Zmluve číslo XX/XXXX zo dňa 10.7.2015, a to bez výhrad. 21. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.11.2015, splatnou dňa 29.1.2016 žalovaný vyúčtoval žalobcovi za služby poskytnuté na základe Zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 10.7.2015 sumu 33.000,- eur bez DPH, celkovo s DPH sumu 39.600,- eur. Zo zhodných tvrdení sporových strán v priebehu konania vyplynulo, že žalobca z tejto faktúry uhradil iba sumu 6.600,- eur. Zostatok vo výške 33.000,- eur ostal doposiaľ neuhradený, pričom na pojednávaní konanom dňa 11.9.2018 žalobca uviedol, že platnosť tejto zmluvy žiadnym spôsobom nespochybňuje, rovnako ako nespochybňuje žalovaným na základe tejto zmluvy vystavenú faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 33.000,- eur bez DPH, t. j. 39.600,- eur s DPH s tým, že medzi zmluvnými stranami bola dohoda, že k úhrade nesplateného zostatku faktúry, t. j. sumy 33.000,- eur dôjde zo strany žalobcu s oneskorením, resp. podľa situácie. 22. Medzi sporovými stranami bola uzatvorená aj ďalšia zmluva, a to Zmluva o vykonávaní servisných prác č. XX/XXXX zo dňa 21.2.2016 podľa § 269 ods. 2 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal počas jej trvania riadne a včas poskytovať objednávateľovi servisné práce (najmä diagnostiku, diagnostické práce, servis, montáž, údržbu, opravy a úpravy), podľa objednávok objednávateľa na mieste určenom objednávateľom (v zásade po dohode so zákazníkom objednávateľa u tohto zákazníka alebo na inom objednávateľom určenom mieste, resp. u poskytovateľa, ak to bude vhodnejšie). Servisné práce sa mali vykonávať najmä na technologických zariadeniach a ich celkoch, automatizačných zariadeniach, filtračných zariadeniach, kovoobrábacích strojoch a iných pomocných technológiách u klientov objednávateľa. Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú a v článku 3 si zmluvné strany dohodli cenu za havarijný servis ako aj cenu za bežný servis a platobné podmienky. 23. Na základe Zmluvy o vykonávaní servisných prác č. XX/XXXX zo dňa 21.2.2016 vystavil žalovaný žalobcovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.2.2017 splatnú dňa 13.2.2017, ktorou žalobcovi vyfakturoval zmluvnú pokutu podľa článku 6 a článku 8 tejto zmluvy v celkovej výške 166.688,50 eur. Túto faktúru žalovaný v konaní použil na vznesenie kompenzačnej námietky a vzájomnej žaloby voči žalobcovi. 24. Žalobca túto faktúru a ňou uplatnenú sankciu - zmluvnú pokutu neuznal a neuznáva, a to ako ani čo do dôvodu ani čo do výšky a podľa jeho vyjadrenia sú predmetom iného sporu medzi žalobcom a žalovaným. Vzájomný zápočet žalobca neuznal z dôvodu, že ním žalovaný započítaval sankcie, ktoré boli žalobcovi žalovaným vyfakturované bez dostatočného odôvodnenia napriek skutočnosti, že práce na základe Zmluvy o vykonávaní servisných prác č. XX/XXXX boli žalobcom pre žalovaného vykonané a neboli reklamované. Skutočnosť, že tieto práce boli vykonané riadne, deklaruje uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v L. odboru kriminálnej polície Č.:W.-X/X-P.-L.-XXXX zo dňa 6.9.2017, z ktorého vyplýva, že koncoví zákazníci - odberatelia servisných prác si voči žalovanému žiadne reklamácie neuplatnili a žalovanému boli všetky faktúry za vykonanie servisných prác riadne uhradené. 25. Zo zhodných tvrdení strán konania, listinných dôkazov a výpovedi svedkov súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami prebiehali dva druhy obchodnej činnosti. Jednak servis podľa servisnej zmluvy, kde bola dohodnutá aj zmluvná pokuta (protinávrh žalovaného) a jednak tzv. automatizácia výrobnej činnosti (predmet sporu), ktorá sa robila bez rámcovej zmluvy na konkrétnych obchodných prípadoch podľa objednávky žalovaného. Žalovaný v konaní nepreukázal splnenie podmienok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi (protinávrh) zo servisnej zmluvy. Naopak vyplynulo, že prípady zmluvnej pokuty sa netýkali servisnej zmluvy a servisu, ale automatizácii výrobnej činnosti (predmet sporu), teda konkrétne zmluvy o dielo, respektíve kúpnej zmluvy. Svedči o tom aj označenie faktúr zo strany žalobcu, kde inak označoval faktúry za servis podľa servisnej zmluvy a inak ostatné obchodné prípady - automatizáciu výrobných prostriedkov (predmet sporu). 26. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 409 ods. 1, 2, § 411, § 447, § 448 ods. 1, § 450 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 323 ods. 1, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. Omeškanie s plnením peňažného dlhu žalovaným súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. 27. V nadväznosti na citovaného ustanovenia súd mal za preukázané, že predmetom žaloby a predmetom tohto sporu neboli servisné práce podľa písomnej servisnej Zmluvy o vykonávaní servisných prác č. XX/XXXX zo dňa 21.2.2016 uzavretej medzi stranami sporu, ale že sa jednalo o jednotlivé obchodné prípady, a to z kúpnych zmlúv, resp. zo zmlúv o dielo uzatváraných pre jednotlivé obchodné prípady, na základe ktorých ad hoc pri jednotlivých prípadoch žalobca vykonal práce, resp. dodal tovar pre žalovaného a žalovaný to mal objednané u svojho zákazníka, teda u koncového spotrebiteľa. Jednalo sa v podstate o formu subdodávok. Tieto práce teda boli vykonané a materiál bol dodaný a aj keď došlo k čiastkovým reklamáciám, tieto boli žalobcom odstránené, resp. žalovaným neboli reklamácie uplatnené postupom podľa Obchodného zákonníka, a preto má žalobca nárok na zaplatenie dohodnutých cien, ktoré boli žalovanému vyfakturované na základe cenových ponúk žalobcu a na základe objednávok žalovaného, ktoré boli žalobcom v konaní predložené tak ako sú špecifikované vyššie a žalovaným neboli namietané. Napokon obrana žalovaného viac-menej spočívala pri jednotlivých faktúrach v tom, že ich preplatenie žalobcovi bolo zo strany žalovaného „pozdržané“, nikdy ich nenamietal čo do základu ani čo do výšky. Čo sa týka obrany žalovaného a protinávrhu žalovaného tento súd zamietol v časti nad sumu 33.000,- eur, pretože samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 11.9.2018 tento nárok žalovaného na zaplatenie sumy 33.000,- eur uznal, pričom za uznanie tohto záväzku možno považovať aj jeho čiastočné plnenie vo výške 6.600,- eur. Ide o nárok z faktúry vystavenej na základe Zmluvy o vykonávaní servisných prác č. XX/XXXX zo dňa 10.7.2015. Keďže žalovaný urobil už predtým započítavací prejav, došlo k stretu týchto pohľadávok, čo súd zohľadnil pri výške istiny, ktorú priznal žalobcovi, to znamená zo sumy 90.132,10 eur po uznaní zápočtu vo výške 33.000,- eur súd priznal žalobcovi sumu 57.132,10 eur. Zároveň súd zohľadnil stred týchto pohľadávok na základe zápočtu v úrokoch z omeškania tak, že mu nepriznal úrok z omeškania z prvých splatných faktúr, pretože pohľadávka spôsobilá na započítania vznikla až na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 29.1.2016 na sumu 39.600,- eur, z ktorej ostala nezaplatená a následne započítavaná suma 33.000,- eur, pričom pohľadávky spôsobilé na započítanie boli splatné zo strany žalobcu dňa 30.6.2016, 1.7.2016 a 11.8.2016. V tejto časti preto úroky z omeškania neboli priznané. Protinávrhu žalovaného v časti týkajúcej sa servisnej činnosti, na ktorú sa vzťahovala písomná Zmluva o vykonávaní servisných prác č. XX/XXXX zo dňa 21.2.2016 súd nevyhovel, keďže žalovaný nepreukázal naplnenie dohodnutých podmienok na zmluvnú pokutu, ktorú si vyúčtoval podľa tejto servisnej zmluvy. Táto sa nevzťahuje na uvedené prípady a nebola oprávnene vyfakturovaná, lebo nešlo o činnosť podľa servisnej zmluvy, kde bola pokuta dojednaná. Preto súd protinávrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. 28. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v pomere k úspechu žalovaného priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,80 %. 29. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný okrem výroku, ktorým bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá. Nesprávne skutkové zistenia, teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP vzhliadol v tom, že na základe označenia faktúr žalobcom ako servisné práce, súd nesprávne tieto vyhodnotil ako automatizačné projekty, pričom v žalobe sú jednoznačne označené ako prípady servisných prác, teda opravy, úpravy a výmeny starých komponentov už užívaných strojov za nové komponenty. Zdôraznil, že pri automatizácií ide o robotnícke riešenia, softvérové riešenia, umelú inteligenciu, systémové zmeny na zariadeniach, nákup nových technológií, ktoré vylučujú a nahrádzajú ľudskú prácu. Preto dodanie manipulátora, úpravy na manipulátore, oprava a nastavenie značiacich dís, úprava LMS flexi modulu 9, dodanie hriadeľa prevodovky s ozubením, dodanie sieťového adaptéra, dodanie a inštalácia dopravníka, dodanie plošiny, dodanie materiálov v súvislosti s repasom pračky, oplotenia a krytovanie stroja, ani doplnenie bezpečnosti pre manipulátori nebolo a nemôže byť automatizačným procesom. Žalobca vykonával len servis, prípadnú automatizáciu a mal vždy možnosť posúdiť projekt a vyjadriť sa, či sa projekt bude realizovať. Z výsluchu žalovaného a svedkov navrhnutých žalovaným jednoznačne vyplynulo, že obchodné prípady, ktoré sú predmetom sporu sa týkali servisnej činnosti a nešlo o automatizačné projekty. Fakt, že žalobca si interne zaviedol istý spôsob označovania faktúr aj prostredníctvom písmen K. a K. na tejto skutočnosti nič nemení. Žalovaný sa o účele označovania faktúr žalobcom písmenami K. a K. dozvedel až počas tohto súdneho sporu. Mal za to, že ak by sa označovanie faktúr písmenami malo rozlišovať medzi fakturáciou automatizácie a fakturáciou servisu, tak správne by mali byť faktúry označené K. a K.. Naviac, samotné označovanie daňového dokladu dodávateľom nemá pre akéhokoľvek odberateľa žiaden vecný význam. Medzi stranami sporu bolo naviac dohodnuté elektronické doručovanie faktúr písomnou zmluvou, ktorá neobsahuje žiadnu zmienku o dohode o ich označovaní. 30. Nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP videl žalovaný v nevyhodnotení činnosti žalovaného v zmysle zmluvy o vykonaní servisných prác č. XX/ XXXX z 21.2.2016 a tým v nepreukázaní naplnenia dohodnutých podmienok na zmluvnú pokutu, čo viedlo k zamietnutiu vzájomnej žaloby. Žalovaný totižto v konaní preukázal, že obchodné prípady sa týkali servisnej činnosti, na ktoré sa vzťahuje zmluva o vykonaní servisných prác č. XX/XXXX a ani v jednom z obchodných prípadov, ktoré sú predmetom sporu sa nejednalo o robotické riešenia, softvérové riešenia, umelú inteligenciu, systémové zmeny na zariadeniach, o nakúp nových technológií, teda nejednalo sa o automatizáciu. Preto mal súd prvej inštancie vyhovieť vzájomnej žalobe žalovaného v celo rozsahu. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 109.728,37 eur s 8 % ročným úrokom zo sumy 109.728,37 eur od 14.2.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu v sume 40,- eur. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 31. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 17.7.2019. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnil v celom rozsahu, považoval ho za zákonné a spravodlivé. Zotrval na svojich písomných podaniach a ústnych prednesoch. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu existovala spolupráca v dvoch segmentoch, a to v segmente servis a v segmente automatizácia výrobných procesov, pričom medzi týmito segmentami existovali rozdiely, na ktoré bolo žalobcom opakovane poukázané. Rozdiely existovali aj pri obhliadkach zariadení, tak v segmente servis ako aj v segmente automatizácia výrobných procesov. Vyjadrenia žalovaného považoval za špekulácie a účelové tvrdenia. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 32. Žalovaný vo svojej replike z 12.12.2019 zopakoval svoje odvolacie námietky týkajúce sa rozdielu medzi servisnými prácami a automatizačnými projektami. Odmietol tvrdenie žalobcu, že vyjadrenia žalovaného sú špekulačné a účelové, so snahou vyhnúť sa plneniu záväzkov. Zopakoval svoj odvolací návrh. Žalobca k replike žalovaného dupliku nepredložil. 33. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 34. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 35. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 36. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Súd prvej inštancie svoj záver o nepreukázaní nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou založil na závere, že žalovaný nepreukázal, aby sa jednotlivé prípady, za ktoré zmluvnú pokutu uplatnil, týkali servisnej činnosti v zmysle Zmluvy za vykonávanie servisných prác č. XX/XXXX z 21.2.2016, v zmysle ktorej by bolo možné zmluvnú pokutu žiadať. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že predmetom tohto sporu neboli servisné práce, ale išlo o jednotlivé obchodné prípady, teda kúpne zmluvy a zmluvy o dielo, u ktorých zmluvná pokuta nebola dohodnutá a tak žalovaný uplatňoval fiktívny nárok. 37. S poukazom na uvedené bol preto správne priznaný žalobcovi nárok ním uplatnený, ktorého dôvodnosť žalovaný spochybňoval len prípadnými dodatočnými reklamáciami, ktorých uplatnenie žalovaný nepreukázal. Žalovaný tak vo vzťahu k svojej obrane ako aj k tvrdeným nárokom neuniesol dôkazné bremeno, výsledkom čoho bolo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ako také odvolací súd rozhodnutie potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalobcovi úspešnom v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. 39. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).