KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov18. 11. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/29/2020 z 18. 11. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2020, sp. zn. 24CoP/29/2020, ECLI:SK:KSPO:2020:8319206972.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/29/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206972
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319206972.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci maloletého C. Š., nar. X.X.XXXX,
bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti
rodičov N.. N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, R. Y. F., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom,
Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou a G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom G. V. XX, o návrhu matky na
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/157/2019-49
zo dňa 4.12.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči
mal. C. Š..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19P/389/2015 zo dňa 19.4.2016 v časti výšky
výživného pre maloletého C. Š., Y.. X.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre maloletého C. zo sumy 90 eur
mesačne na sumu 140 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca od podania návrhu od 13.8.2019.

Zaostalé výživné za obdobie od 13.8.2019 do 4.12.2019 vo výške 178,33 eur je otec povinný uhradiť v
lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62, ods. 1-5, § 78, ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bolo výživné pre maloletého znížené
na sumu 90 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P389/2015 zo dňa 19.4.2016 a to



najmä z dôvodu, že otcovi maloletého pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére. Je nepochybné,
že na strane maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že maloletý nastúpil na strednú školu do
prvého ročníka v R., čím mu vznikli náklady 100 eur mesačne na internát, kde je zahrnuté bývanie aj
stravovanie. Cestovné z miesta bydliska na internát má zdarma, ale za MHD mu matka platí sumu 10
eur mesačne. Dáva mu vreckové 15 eur týždenne, platí mu telefón vo výške 10 eur mesačne. Jeho
vyššie uvedené výdavky sú tak vo výške 135 eur mesačne. Nie sú tu zahrnuté výdavky na ošatenie,
stravu mimo internátu, obuv, hygienické potreby a ďalšie. Matka maloletého od 1.9.2019 podniká v
hotelierstve. Býva sama, mesačné náklady predstavujú sumu 160 eur za inkaso vrátane energií, 30 eur
mesačne spláca bezúčelovú pôžičku, platí poistky sebe aj deťom cca po 30 eur mesačne každému z
nich, každému platí stavebné sporenie po 15 eur mesačne. Dcéra je už plnoletá, pracuje v zahraničí.
Náklady na maloletého sú neporovnateľne vyššie ako 90 eur mesačne, ktoré uhrádza otec maloletého.
Otec maloletého je zamestnaný, pričom za mesiace 1-7/2019 bol jeho príjem vo výške cca 850 eur
mesačne. Ako svoje výdavky otec maloletého uvádza 150 eur mesačne na bývanie, 900 eur ročne
predstavujú náklady na kúrenie v rodinnom dome. Maloletej Y. platí sporenie 20 eur mesačne, pre seba
platí telefón vo výške 10 eur mesačne, 10 eur mesačne platí za TV. Maloletá Y. nastúpila od 1.9.2019 do
predškolského zariadenia, kde mesačné náklady predstavujú sumu 26 eur. Škôlka je v Y. V., kde nechodí
vlak, škôlka sa zatvára o 15.00 hod., preto pre ňu chodí autom, čo predstavuje mesačné náklady na
dopravu 100 eur. Manželka otca maloletého potvrdila v čestnom prehlásení, že otec maloletého platí
náklady na palivové drevo vo výške 600 eur ročne. Manželka otca maloletého je zamestnaná s príjmom
vo výške minimálnej mzdy. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil polovicu nákladov na bývanie ako
aj na škôlku maloletej z dôvodu, že manželka otca maloletého je zamestnaná a rovnako má povinnosť
podieľať sa na nákladoch na bývanie a nákladoch na maloletú. Súd tak zobral do úvahy náklady na
bývanie 75 eur, náklady na drevo (300 eur ročne t.j. 25 eur mesačne), 5 eur TV, 10 eur sporenie maloletá
Y., 13 eur náklady na stravu v škôlke pre Y., 2 eur poplatok za škôlku pre maloletú Y., 50 eur náklady
na dopravu pre maloletú Y.. Celkové výdavky otca tak predstavujú sumu cca 180 eur mesačne. Po
odpočítaní tejto sumy z príjmu 850 eur mesačne ostáva otcovi suma 670 eur mesačne (otec uvádzal
sumu 700 eur mesačne ako čistý príjem, aj po odpočítaní sumy 180 zo sumy 700 eur mesačne ostáva
otcovi sumu 520 eur mesačne, po odpočítaní výživného 140 eur ostáva otcovi suma 380 eur mesačne,
čo je postačujúce na úhradu jeho ďalších výdavkov). Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal k dispozícii
príjem otca za mesiace od 8/2019, vychádzal z tvrdenia otca, že jeho príjem je cca 700 eur, aj keď z
predloženého potvrdenia o výške príjmu je predpoklad, že tento jeho príjem je priemerne ročne vyšší.
Otec tak má dostatok finančných prostriedkov na to, aby prispieval na výživu maloletého sumou 140 eur
mesačne, pričom takúto sumu súd považuje za primeranú odôvodneným potrebám maloletého vo veku
15 rokov, kedy jeho náklady na ošatenie, stravu, hygienické potreby zodpovedajú potrebám dospelého
človeka. Pretože súd považuje sumu 140 eur mesačne za primeranú, v prevyšujúcej časti návrh matky
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania otca
7. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Má za to, že súd sa vo veci osobitne nezaoberal aktuálnymi
príjmami matky. Táto je od 02.09.2019 podnikateľkou, pričom súd nevykonal žiadne dokazovanie
ohľadom príjmov matky. Keďže po podaní návrhu došlo na strane matky k ďalšej zmene pomerov, pre
riadne zistenie skutkového stavu bolo potrebné vykonať dokazovanie aj čo do príjmov matky keďže pre
súd je určujúci stav v čase rozhodovania. V zmysle uvedeného teda súd ani neskúmal. Či u matky a otca
došlo k zníženiu alebo zvýšeniu príjmov oproti času. kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom pre
maloletého C.. Súd sa taktiež nevysporiadal s tým, aké boli výdavky na maloletého C. v čase poslednej
úpravy výživného a ich porovnanie so súčasnými výdavkami na maloletého C.. Samotné konštatovanie,
že štúdiom na strednej škole sa zvýšili výdavky na maloletého C. bez kontextu dôkladného skúmania
príjmových, majetkových a sociálnych pomerov otca a matky maloletého je nepresvedčivé. Nie je ani
bez významu, že ak súd vypočítal, že priemerný príjem otca môže byť predpokladane až 850.- EUR, súd
bral do úvahy daňový bonus vyplatený otcovi za jeho manželku v 2/2019 (teda pred podaním návrhu). V
roku 2020 mu však takýto bonus vyplatený nebude, nakoľko je toho času jeho manželka už zamestnaná,



a teda otcovi zákonný nárok na vyplatenie tohto nároku nevznikne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a návrh matky zamietol.

8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Zhrnúc skutočný stav veci, zistený súdom prvej inštancie, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Mal.
C. nastúpil na strednú školu, ktorá sa nachádza mimo miesta jeho bydliska. Otec na jeho výživu nad
rámec súdom určeného výživného neprispieva. Úprava výživného bola naposledy učinená rozsudkom
z 19.4.2016, kedy súd znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 120 Eur na sumu 90 Eur mesačne
maloletý C. mal v tom čase žiakom 6. ročníka ZŠ. Dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti
otca bolo, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči dcére. Otec v čase poslednej úpravy
bol živnostník, podnikal v odbore elektrická inštalácia, jeho príjem bol 5.089 Eur, výdavky 2.726,43
Eur, základ dane predstavoval 2.362,57 Eur. V súčasnosti je C. študentom na strednej škole. Otec je
zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 850,88 eur. Matka mala príjem z pracovného
pomeru vo výške 556,60 Eur, od 1.9.2019 podniká na základe živnostenského oprávnenia.

11. Otec namieta nesprávne zistenie skutočného stavu a nesprávne právne posúdenie prejednávanej
veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav
veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené
odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok
považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

12. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa a pod..



15. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

16. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

17. Otec v odvolaní namieta, že od poslednej súdnej úpravy nedošlo ku zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že
od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 4 rokov. So stúpajúcim vekom detí stúpajú výdavky
na ich stravu, ošatenie, obuv a neposlednom rade aj školské potreby. Mal. prechádza prirodzeným
vývinom, niet pochýb, že organizmus maloletého v súvislosti s jeho dospievaním vyžaduje zvýšené
nároky na množstvo prijímanej potreby, obmenu vyžaduje pravidelne aj šatník. Navštevuje školu mimo
miesta svojho bydliska, s čím sú spojené výdavky na cestovné , ubytovanie. Vychádzajúc z uvedeného,
na strane maloletého došlo k objektívnemu nárastu životných nákladov, na ktorý sa prihliadne vždy
pri zmene pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine), dôvodiac tým zvýšenie výživného na mal.. V
tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne nesprávne
skutkové zistenie ani nesprávne právne posúdenie veci.

18. Vo vzťahu k námietkam otca týkajúcim sa nepreukázania matkou tvrdených výdavkov na mal.
C. odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania
výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné
zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená
výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v
otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda),
podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15-17 rokov zodpovedá 16 - 22% čistého príjmu
povinného rodiča a vekovej kategórii 10-14 rokov zodpovedá 15 -19 % čistého príjmu . Po prepočte
výšky výživného (140/850) percentuálny podiel výživného na mal. C. predstavuje 16,48% čistého príjmu
otca, teda spodnú hranicu vekového rozpätia dieťaťa.

19. Na základe zistených odôvodnených potrieb maloletého a príjmových pomerov otca, porovnávajúc
ich s pomermi existujúcimi v čase pôvodného rozhodnutia, odvolací súd považuje, zhodne s názorom
súdu prvej inštancie, podaný návrh o zvýšenie výživného za dôvodný. Súdom určená suma výživného
zodpovedá možnostiam, schopnostiam a príjmovým pomerom otca, je zároveň faktickým vyjadrením
práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca. Odvolací súd reflektuje mierny nárast príjmov matky,
tento by sa však nemal premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti otca, popieralo by sa tým znenie
ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine. Matka poskytuje mal. C. osobnú starostlivosť v čase keď sa nachádza
v domácom prostredí, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia, zároveň uhrádza výdavky,
spojené s dochádzaním C. do miesta školy, stravou a ubytovaním.

20. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej
inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8319206972)

  1. 4. 12. 2019Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/157/2019 z 4. 12. 2019
  2. 18. 11. 2020Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/29/2020 z 18. 11. 2020 (toto rozhodnutie)
  3. 19. 11. 2020Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/29/2020 z 19. 11. 2020