Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200375 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8519200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu : I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. N. G. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Koman, advokát so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. N. N., na neznámom mieste, 2. Q. N., na neznámom mieste, 3. I. D., rod. N., na neznámom mieste, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpený Slovenským pozemkovým fondom SR, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 3C/32/2019-92 zo dňa 20. 01. 2020, jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zastavil konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k parc.č. X. XXXX/XX o výmere XXX m2, kat.úz. C.. Žalovaným v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 134 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj § 8, § 13 a § 16 z.č. 180/1995. Uviedol, že žalobca v konaní svoju oprávnenú držbu pre potreby vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odvíjal od zmluvy, ktorú uzavreli v minulosti jeho rodičia so žalovanými. Žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy a akým spôsobom mali jeho rodičia nadobudnúť podiely žalovaných v 1/ až 3/ rade. Na základe, akého právneho titulu, aký druh zmluvy uzatvorili. Preto sa stotožnil s obranou žalovaného, že nie sú splnené podmienky zo zákona o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Ďalej uvažoval o tom, že ak by aj preukázal žalobca, akým spôsobom nadobudli rodičia v 50 tých rokoch sporné nehnuteľnosti, tak podľa vtedy platného právneho režimu, bolo potrebné zapísať spôsob nadobudnutia prevodom do pozemkovej alebo železničnej knihy. Možno súhlasiť zo žalobcom, že v rokoch 1951 až 1964 nebolo podmienkou, aby bola nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe, no zmluvy sa uzatvárali v obci a po zaplatení poplatku sa evidovali na obecnom úrade. Ak by súd pripustil, že k uzavretiu zmluvy došlo, bolo potrebné na prevod nehnuteľnosti a prenájom poľnohospodárskej či lesnej pôdy, povolenie ONV, nie Miestneho národného výboru, ako to tvrdil žalobca. Žalobca potvrdil, že v roku 1977 sa oženil, v roku 1978 kúpil od rodičov rodinný dom a vyplatil súrodencov. Pôda však zostala nevyriešená, z čoho vyplýva, že sporná nehnuteľnosť nemohla byť predmetom daru rodičov vo vzťahu ku žalobcovi. Rovnako sa nepreukázalo pravdivé tvrdenie žalobcu, že platil dane za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. Zo správy mesta Podolínec vyplýva, že sa za pozemky, ktoré sú predmetom sporu, ako daňová povinnosť neplnila. Preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a že sporné nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníckeho práva titulom vydržania. Preto už ani nevykonával ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalobca teda výsluch svedkov, pretože by to bolo nadbytočné, majúc zato, že nebola splnená základná podmienka a to dôvodnosť podanej žaloby. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ išlo o trovy konania hoci žalobca bol neúspešný žalovaným z uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli trovy, resp. z konania nevyplynuli preto rozhodol tak, že žalovaným v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku o výrokoch 1/ a 3/ podal odvolanie žalobca. Svoje odvolanie sústredil nato, že súd prvej inštancie tým, že nevypočul svedkov V.. N. W., V.. W. H. a to ako starších občanov, bezprostredných susedov, resp. predsedu poľnohospodárskeho podniku. Považuje tento proces za nespravodlivý, a keďže nemohol nijako preukázať svoje tvrdenia, nevypočutím kľúčových svedkov, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V.. W., ako sused žalobcu bol účastný nielen úkonov, ktorými bola nehnuteľnosť darovaná, ale aj ako predseda družstva vo Vyšných Ružbachoch, bol oboznámený z rozsahom užívania pôdy. Keďže kniha vedená na Mestskom úrade v Podolínci, bola kniha, v ktorej sa zapisovali právne vzťahy obce Vyšné Ružbachy, Nižné Ružbachy a mesto Podolínec, potom k tomu sa práve mohol vyjadriť navrhovaný svedok. Preto navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec na nové rozhodnutie. 5. Žalovaní v 1/ až 3/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 6. Krajský súd v Prešove prejednal vec, ako odvolací súd podľa § 34 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočnosti, ktoré bolo potrebné posúdiť pre posúdenie žaloby žalobcu a dospel k správnym skutkovým i právnym záverom. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že na písomnú požiadavku súdu prvej inštancie Mesto Podolínec písomným podaním zo dňa 22.7.2019 oznámilo, že pokiaľ ide o žalovaných v 1. až 3. rade, tí sa v Meste Podolínec nezdržiavajú, nie je Mestu známy ich pobyt, ani ich právnych, avšak za nehnuteľnosť KN-E XXXX na LV XXXX sa daň z nehnuteľností mestu neodvádza. 8. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností tak, ako ich formuloval v petite žalobného návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že výlučné vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam mali nadobudnúť jeho rodičia v 50-tych rokoch od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následne mali tieto nehnuteľnosti darovať na svadbe jemu darovacou zmluvou. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.marca 2011, sp.zn. 3 Cdo/12/2010) Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem Iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Cdo/27/2005 ). 9. Základným predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania je splnenie troch podmienok, z ktorých podľa odvolacieho súdu najdôležitejšou je právny titul od, ktorého je možné dospieť k záveru, tak so subjektívnej ako aj objektívnej stránky oprávnený držiteľ nehnuteľnosť nadobudol do svojho vlastníctva. Žalobca vysvetlil genézu vzťahov medzi rodičmi a ním po uzavretím manželstva, tvrdiac, že dostal darom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. V priebehu konania zobral z časti žalobu späť, keďže dospel k záveru, že jedna z parciel je vyvlastnenou parcelou pôvodných vlastníkov, vzhľadom k tomu, že tam vedie železničná trať. Napriek skutočnosti, že žalovanými sú osoby, ktoré pochádzajú z rodiny Jamovej a nachádzajú sa na neznámom mieste, napriek tomu, že poukazuje na dlhodobé užívanie pozemku ku ktorému žiadal určiť vlastnícke právo, možno súhlasiť zo záverom súdu prvej inštancie, že preukázanie titulu nadobudnutia vlastníckych práv hodnoverným spôsobom žalobca neurobil. Preto odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou na nespravodlivý súdny proces, keďže súd prvej inštancie podľa návrhov žalobcov vykonal dokazovanie s výnimkou výsluchu dvoch svedkov, ktorí mali byť svedkami úkonov pri darovaní, resp. mali sa vyjadriť k okolnostiam užívania predmetu sporu. Samotné užívanie nehnuteľnosti však ešte nesvedčí o oprávnenosti a práve opakovane je možné konštatovať, že nebol preukázaný právny titul, ktorým nadobudli ešte právni predchodcovia žalobcu nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. 10. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom ( Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR R 37/1993, R 125/1999 ) . Výsluch ďalších navrhovaných svedkov zo strany žalobca na užívanie predmetnej nehnuteľnosti je za situácii nepreukázania titulu na oprávnenú držbu je bez právneho významu. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods.1,2 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení z ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní žalovaným v 1/ až 3/ rade nevznikol preukázateľné nárok na náhradu trov konania, keďže v súvislosti z odvolacím konaním neboli preukázané a zistené odvolacím súdom trovy konania rozhodol tak, že žalovaným v 1/ až 3/ rade napriek tomu, že žalobca nebol úspešný ani v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).