Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/117/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611205282 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8611205282.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Marianny Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Q. XX, XXX XX, občan SR zastúpený JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným :1. Svet zdravia Akadémia, n. o., so sídlom S.. K. XXX/X, XXX XX N., IČO: 37 887 343 zastúpená JUDr. Máriom Keletim, advokátom, so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, 2. Nemocnica Košice - Šaca, a.s. 1. súkromná nemocnica, so sídlom Lúčna 57, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 168 165 zastúpená JUDr. Dušanom Podolským, advokátom, so sídlom Tatranská 5, 040 01 Košice, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu, žalovaného v 1/ rade, žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C/148/2011- 416 zo dňa 24.1.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiadnej zo strán n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie rozhodol nasledovne: I. Žalobu voči žalovanej v 1. rade zamieta. II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 446,70 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žalovanej v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva. V. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. VI. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť forensic SK Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 8, 811 04 Bratislava sumu 534,98 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. VII. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 26,50 eura na účet Okresného súdu Svidník. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1 - 3, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 bod 19 zákona č. 576/2004 a § 3 ods. 1-3, § 5 ods. 1,2, § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a § 132, § 187 ods. 1, 2, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 CSP. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal nato, aké sú zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Predovšetkým ide o porušenie právnej povinnosti, ku ktorej môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím. Pri poskytovanej zdravotnej starostlivosti tak vystupuje do popredia požiadavka lege artis. V tomto postupe sú zahrnuté spôsob a metóda liečby, prevencia, diagnostika chorôb zodpovedajúca zásadám liečebnopreventívnej starostlivosti na dosiahnutom najvyššom stupni vedeckého poznania. To znamená, že zákon o zdravotnej starostlivosti vymedzuje celý okruh povinností zdravotníckeho zariadenia, vrátane ošetrovateľskej starostlivosti. Ďalej tiež poukázal na protiprávne konanie, ktoré sa delí na úmyselné a nedbanlivostné, a to, že občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Ak sa škodca chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nebolo možné zabrániť. Pre účely tohto konania predložil žalobca a aj žalovaný v 2/ rade kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorú mali v dispozícií. Táto potom slúžila aj pre vypracovanie znaleckého posudku znaleckou organizáciou, ktorá okrem zdravotnej dokumentácie predloženej stranami sporu, zabezpečovala si aj RTG snímok hrudníka žalobcu. Záver znaleckého posudku znaleckou organizáciou forensic.sk bol ten, že pokiaľ išlo o revíziu zdravotníckej dokumentácia z RTG vyšetrenia hrudníka žalobcu dňa 12.10.2010, tieto zabezpečovali samostatne odborní konzultanti v rámci tejto znaleckej organizácie a dospeli k záveru, že nenašli v postupe žalovanej v 1/ rade postup non lege atris. Jednoznačne dospeli k záveru, že dekubity žalobcu nevznikli pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovaného v 1/ rade. Nepreukázal sa ani záver Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou -pracovisko Prešov vo vzťahu k nesprávnemu popisu snímku RTG hrudníka u žalobcu. V prípade, ak by aj tento záver konštatovala znalecká organizácia, takýto záver by však nezaložil zodpovednosť žalovanej v 1/ rade vo vzťahu ku uplatnenej náhrade škody v súvislosti so vznikom dekubitov u žalobcu. Preto vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade žalobu súd 1. inštancie zamietol. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade konštatovala znalecká organizácia, že pokiaľ išlo o liečebný postup pri zdravotnej starostlivosti, ktorá žalobcovi bola poskytnutá, tento bol v súlade so zákonom, až na nedostatočne vedenú ošetrovateľskú zdravotnú dokumentáciu z danej hospitalizácie, najmä zdravotných záznamov pre pracoviská JIS, AIM, kde nie je zachytený systematický spôsob polohovania pacienta, najmä v období od 16.2. do 18.2.2010. Práve v tomto období bol žalobca umelo pľúcne ventilovaný a z pohľadu znalca tu bolo najvyššieho riziko vzniku dekubitov v oblasti päty, krížovej chrbtice, prípadne záhlavia. Tento postup pri nedostatočnom vedení ošetrovateľskej zdravotnej dokumentácie znalecká organizácia označila ako non lege artis. Prvá zmienka v zdravotnej dokumentácií menovaného sa vyskytla 23.2.2010 počas hospitalizácie na oddelení ORL u žalovaného v 2/ rade. Najpravdepodobnejšou príčinou vzniku dekubitov bola nedostatočná ošetrovateľská starostlivosť u liečeného pacienta. Po 24.2.2010 prebiehala liečba v popáleninovej ambulancii žalovaného v 2/ rade, kde boli zaznamenané dve návštevy 3.3.2010, 15.3.2010 s tým, že sa konštatujú na nohách, na pätách pacienta problémy, teda liečba dekubitov a postup nebol celkom bezproblémový, mohlo to súvisieť aj s nedodržaním liečebného postupu zo strany samotného žalobcu. Znalecký posudok však dal jednoznačný záver, že viditeľné ložiská dekubitov boli zaznamenané už 23.2.2010, kedy aj boli lekársky ošetrované. V záznamoch od 16.2.2010 do 21.2.2010 zmienka o zhodnotení stavu dekubitov, respektíve prevencie proti ich vzniku v dennej dokumentácií pacienta chýba. Táto sa zmieňuje až na oddelení ORL u žalovaného v 2/ rade, kde žalobca bol preložený z oddelenia OAIM. Prítomnosť hlbšieho dekubitu a to obnažením svalov a kostí je popísaná až 5.5.2010, teda nie bezprostredne po prepustení z Nemocnice Košice - Šaca. Znalecký posudok znaleckej organizácie považoval súd 1. inštancie za dôkaz, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní vo veci. Znalecká organizácia zodpovedala na všetky otázky, ktoré jej súd položil a ktoré boli relevantné v rámci žalobcom vymedzeného predmetu konania. Nepovažoval za účelné vypočúvať znalca o skutočnostiach v tomto posudku uvedených, keďže na námietky strán znalecká organizácia dôsledne odpovedala. Žalovaná v 2/ rade v konaní nepreukázala, že pre žalobcu urobila všetky dostupné ošetrovateľské opatrenia tak, aby zabránila vzniku dekubitov počas obdobia, kedy bol žalobca pripútaný na lôžko. Ak sa chcela zbaviť zodpovednosti za vzniknutý následok, musela by v konaní preukázať existenciu takých okolností, z ktorých by bolo možné spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Pri absencii zdravotných záznamov o preventívnych opatreniach bola v dôkaznej núdzi žalovaná v 2/ rade a poskytnutie ošetrovateľskej starostlivosti v rámci hospitalizácie pre žalobcu dostatočne v konaní nepreukázala. Súd 1. inštancie uzavrel dokazovanie v tom zmysle, že žalovaná v 2/ rade neposkytla žalobcovi počas jeho hospitalizácie požadovanú ošetrovateľskú starostlivosť, čoho bezprostredným následkom bola existencia dekubitov u žalobcu už počas hospitalizácie v zariadení žalovanej v 2/ rade. Preto medzi protiprávnym konaním žalovanej v 2/ rade a následkom, teda vznikom dekubitov u žalobcu existovala bezprostredná príčinná súvislosť. Zdravotná dokumentácia po prepustení žalobcu z hospitalizácie u žalovaného v 2/ rade v období 15.3.2010 - 12.4.2010 nebola vôbec k dispozícií. Až hospitalizácia žalobcu od 12.4.2010 konštatuje lokálne nálezy na pätách a stav zhoršený. Pokiaľ išlo o výšku náhrady za bolesť vychádzal súd 1. inštancie z celkového počtu bodov, ktoré boli uvedené, zároveň znalecká organizácia dospela k záveru, že išlo o ľahké poškodenie zdravia podľa rozsahu postihnutých miest od 4 do 10 cm2 za každé miesto 10 bodov spolu 30 bodov, keďže išlo o dekubity na obdivoch pätách, nohách a dekubit v záhlaví. Uvedené zodpovedalo aj zdravotnému záznamu z 23.2.2010, kedy počas hospitalizácie bolo žalobcovi vykonané konziliárne vyšetrenie z oddelenia popálenín a ďalšie lekárske správy, ktoré svedčia o ambulantnej liečbe žalobcu u žalovaného v 2/ rade v rozmedzí od 3.3.2010 do 15.3.2010. Výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo 1 bod v roku 2010 bolo 14,89 Eur, preto spolu priznal žalobcovi náhradu škody 446,70 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, keďže neboli preukázané iné okolnosti, ktoré by svedčali o vyššom nároku žalobcu. Pokiaľ išlo o úroku z omeškania dospel k záveru súd 1. inštancie, že nárok vzniká až práve súdnym rozhodnutím, ktoré záviselo od znaleckého dokazovania, preto až po márnom uplynutí doby na plnenie, ktoré stanoví súd, by vznikol žalobcovi nárok na náhradu úroku z omeškania. O trovách konania rozhodol medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade podľa ustanovenia § 257 CSP, prihliadal na sociálne, majetkové pomery žalobcu, jeho jediným príjmom je mzda na úrovni minimálnej mzdy, spláca úver na bývanie cestovné do práce a preto priznanie náhrady trov konania žalovanému v 1/ rade ako úspešnému účastníkovi, by mohlo negatívne zasiahnuť do pomerov žalobcu až do existenčných problémov. Na druhej strane u žalovaného v 1/ rade sa možno domnievať, že nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivé ekonomické dôsledky. O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade rozhodol podľa § 255 CSP. Keďže žalobca bol v konaní v časti uplatneného nároku úspešný, v tejto časti mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodol tiež o povinnosti žalovaného v 2/ rade uhradiť výdavky spojené so znalečným a rovnako aj nárok na zaplatenie súdneho poplatku vo vzťahu k priznanému nároku, teda 6% z priznanej sumy 446,7 Eur, ktorým zaviazal zaplatiť žalovaného v 2/ rade, ako neúspešnú stranu sporu o trovách štátu, podľa výsledku konania, preto zaviazal žalovaného v 2/ rade na ich úhradu. 3. Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k výroku IV. podal odvolanie žalovaný v 1/ rade. Namietal, že bol úspešným účastníkom a preto bolo vhodné, aby mu boli priznané aj trovy konania. Výnimka z tejto zásady je skutočne len výnimočná a určite žalobca nespĺňa tieto podmienky, kúpil si byt, spláca hypotéku, hradí si služby spojené s užívaním bytu. Samotné majetkové pomery jednej strany sú skutočne hodnotené vždy len vo výnimočných prípadoch. Okrem toho žalobca podal celkom bezdôvodnú žalobu, keďže v čase, kedy mu mala vzniknúť škoda, už žalovaný v 1/ rade na poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa nezúčastňoval a trval na žalobe voči žalovanému v 1/ rade dokonca aj po znaleckom dokazovaní. Od začiatku žalobca bol zastúpený advokátom, ktorý mal zvážiť s klientom úspech vo vzťahu k žalovanému 1/ rade, rozšíril dokonca svoj nárok a keďže mal prostriedky na vykonanie nákladného znaleckého dokazovania, mal by mať teda finančné prostriedky aj na úhradu trov vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie vo výroku IV. a to tak, že sa žalovanému v 1/ rade prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Proti rozsudku vo vzťahu k zamietavej časti žaloby a vo vzťahu k trovám konania medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou a vykonané dokazovanie nie celkom dôsledne zisťovalo skutkový stav a nálezy, ktoré pochádzali ešte zo zdravotníckeho zariadenia Nová Polianka, v období od 12.4. do 2.5.2010. Už vtedy boli konštatované nezhojené dekubity vo veľkosti 6x4 a 3x3 centimetre a zhojený dekubit v oblasti hlavy. S.. L. konštatovala ložisko na oboch pätách o priemere 5 centimetrov. Potom je možné konštatovať, že išlo o ťažké ublíženie na zdraví. V konečnom dôsledku bodové ohodnotenie vykonané znaleckom organizáciou na 30 bodov je neobjektívne a nemá nič spoločné so skutočným stavom žalobcu. Určite mala byť použitá položka 243c, teda rozsah od 11 do 50 centimetrov, kde je hodnotenie 20 bodov za každé poškodenie. Znalecká organizácia nepovažovala za potrebné prehliadnuť pacienta, čo znamenalo, že nemohli hodnotiť koloidné jazvy po popáleninách. Na to je osobitná položka. Bolesť u žalobcu bola veľmi intenzívna, vznikli komplikácie pri liečení, je ťažko liečiteľná a preto bolo potrebné bodové hodnotenie zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na možnosť alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. V čase, kedy vznikla táto komplikácia žalobca mal 22 rokov a až do konca života bude niesť následky takéhoto konania, denne musí ošetrovať bolestivé časti nôh. Podľa názoru žalobcu znalecký posudok vlastne demonštruje falošnú kolegialitu, pretože pri hodnotení starostlivosti o pacienta sa v podstate non lege artis používa iba v súvislosti s vedením zdravotnej dokumentácie, nie však s výkonom starostlivosti o pacienta. Rovnako mala byť priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% vyššie. Tým, že súd 1. inštancie nevypočul znalca, ktorý zodpovedal za výsledok znaleckého dokazovania, neumožnil tak zistiť skutkový stav a nesprávne vo veci rozhodol. Je toho názoru, že aj žalovaný v 1/ rade prispel k škode, pretože nevyhodnotil riadne fotodokumentáciu z röntgenu pľúc, a taktiež po návrate z hospitalizácie od žalovaného v 2/ rade nevyvinul absolútne žiadnu iniciatívu. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu 1. inštancie, vrátiť vec na ďalšie konanie, doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie. 5. Proti tomuto rozsudku sa odvolal proti výrokom II., V., VI. a VII. žalovaný v 2/ rade. Percentuálne žalobca mal úspech v konaní len 0,95%, potom je nespravodlivý výrok o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Rovnako sa domnieva, že liečebný postup žalovaného v 2/ rade bol lege artis a škoda na zdraví pacienta, ako jedna zo základných podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu, musí byť naisto zistená. Toto dôkazné bremeno znáša samotný žalobca. Takisto príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním musí byť bezpodmienečne preukázaná. Nezvažovala sa ani všeobecná prevenčná povinnosť podľa ustanovenia § 415 O.z. Znalecký posudok nikde nekonštatuje nesprávny postup žalovanej v 2/ rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vrátane ošetrovateľskej starostlivosti. Jedinou výhradou bola nesprávne vedená zdravotná dokumentácia. Z tohto možno uviesť, že znalecká organizácia nespochybnila nevykonanie ošetrovateľskej starostlivosti zo strany žalovaného v 2/ rade. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobcu je možné konštatovať správnosť liečby pacienta, vrátane ambulantných ošetrení, popisuje sa klinický stav pacienta v ambulancii vykonaných od 3.3.2010 a 15.3.2010, pričom sa zo strany žalovaného v 2/ rade poskytla primeraná liečba aj s odporúčaním o ďalšom liečebnom postupe. Napriek vykonaniu znaleckého posudku a dokazovania v konaní súd 1. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru, že na škodu na zdraví zodpovedá žalovaný v 2/ rade. Tiež sa žalovaný v 2/ rade domnieva, že nesprávne postupoval súd 1. inštancie, ak nepredvolal na pojednávanie svedka, ktorého žiadali vypočuť, a t.j. doc. S.. D. P. K.., experta v oblasti popálením a rekonštrukčnej chirurgie a tým aj porušil právo na spravodlivý proces. Žalovaná v 2/ rade má za to, že následné komplikácie súvisiace s hojením nie sú v príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v jej zdravotníckom zariadení. Práve naopak, žalovaná v 2/ rade konštatuje, že v rámci vykonaného dokazovania žalobca bezpečne nepreukázal príčinnú súvislosť a ujma na zdraví vznikla u žalobcu až niekoľko týždňov po jeho prepustení z hospitalizácie u žalovanej v 2/ rade. Žaloba bola podaná 30.8.2011 bez akejkoľvek špecifikácie. Podľa názoru žalovaného v 2/ rade neboli splnené podmienky pre priznanie škody, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tak žalovaná navrhla zrušiť toto rozhodnutie súdu 1. inštancie, respektíve ho zmeniť a zamietnuť nárok voči žalovanému v 2/ rade. 6. Žalovaný v 2/ rade sa vyjadril k odvolaniu žalobcu. Namietal obsah tohto odvolania, poukázal na to, že odvolanie je nesprávne v tom zmysle, že namieta aj postup žalovaného v 1/ rade, aj keď počas konania zobral žalobu voči nemu späť. Nesmiernou trpezlivosťou a toleranciou súd opakovanými výzvami na doplnenie a samotné špecifikovanie nároku, aj za pomoci oboch žalovaných, vyabstrahoval predmet sporu. Žalovaný v 2/ rade pociťuje krivdu a nespravodlivosť s týmto rozhodnutím, pretože nie z vlastného zavinenia bola vystavená počas operačného zákroku vykonaného na mladom človeku riziku, a to nie len trvalé poškodenie zdravia, ale aj smrti tohto pacienta. V dôsledku komplikácií sa určitý čas ocitol aj v stave bezprostredne ohrozujúci jeho život. Tento stav však nemal právny základ príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 2/ rade. Napriek tomu sa mu podarilo život mladého človeka zachrániť a prepustiť ho do domácej liečby. Vznik dekubitov nemožno považovať za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, lebo jeho vznik sa pri pacientovi, ktorý je pripútaný na lôžko na oddelení intenzívnej medicíny pripojenej na prístroje, ktorý bojuje o prežitie doslova predpokladá a za tým účelom sa štandardne vykonávajú ošetrovateľské postupy na ich včasné rozpoznanie. Žalobca bol prepustený do domácej liečby s dekubitmi v záverečnom štádiu hojenia, ktoré si nevyžadovali jeho pobyt v rámci hospitalizácie, teda 24 hodinovú starostlivosť. Žalobca pri rešpektovaní a dodržiavaní liečebného režimu dekubitov v terminálnom štádiu zahojenia, ku ktorému malo dôjsť v domácom prostredí, by došlo u neho k úplnému zahojeniu. Preto vzniknuté dekubity nemožno pripísať na vrub žalovaného v 2/ rade, ktorý nemôže niesť zodpovednosť za vznik, ktorý túto okolnosť včasne odhalila, správne liečila a tiež lege artis ustanovila pacientovi liečebný režim v domácom prostredí. Trvá na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku vzniku škody a zodpovednosti príslušného subjektu. 7. Žalovaný v 2/ rade sa vyjadril aj k odvolaniu žalovaného v 1/ rade o výroku o trovách konania. 8. K odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, prečo žaloval aj žalovaného v 1/ rade. Vychádzal z jediného dôkazu a to zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca ako laik nevedel posúdiť mieru príslušného zdravotného zariadenia na vzniku jeho škody, preto žaloval obe zdravotnícke zariadenia. Čo sa týka trov konania, súd 1. inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie a tvrdenia žalovaného v 1/ rade v odvolaní žalobca považuje za hrubo osočujúce. Žalobca utrpel celoživotnú ujmu a ničoho sa nedopustil, je postihnutý až do konca života, z toho dôvodu sa domnieva, že správne bolo rozhodnuté o nároku na trovy konania. 9. Žalobca sa vyjadril aj k odvolaniu žalovaného v 2/ rade. Pokiaľ sa upravovala žaloba, ohľadne konkrétnej výšky bolestného, vychádzal tak až z následného bodového ohodnotenia S.. I.. Zdôraznil, že škoda môže vzniknúť aj opomenutím povinnosti. Dekubity boli podľa tvrdenia žalovaného skoro zahojené, čo vlastne dosvedčuje, že existovali aj v čase, kedy bol hospitalizovaný u žalovaného v 2/ rade. Trestuhodné je aj to, že znalecká organizácia nevykonala obhliadku tela pacienta, aby získala svoj názor na to, akým spôsobom vyzerajú rany po dekubitoch v súčasnej dobe. Jednoznačne u žalobcu došlo k jeho poškodeniu zdravia. 10. K vyjadreniu žalovaného v 2/ rade vyjadril sa žalobca. Poukázal v celom rozsahu na svoje odvolanie a závery znaleckého dokazovania s tvrdením o trvalých následkoch. 11. K odvolaniu žalobcu žalovaného v 2/ rade sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý zdôraznil, že žalobca bol v jeho starostlivosti v krátkom časovom úseku a zo znaleckého posudku vyplýva jasne, že nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany žalovaného v 1/ rade. Znalecký posudok je dôležitým dôkazom a z neho je potrebné vychádzať. Trvá na svojom odvolaní vo vzťahu k náhrade trov konania. 12. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade ohľadne trov konania vyjadril sa žalobca, ktorý poukázal na to, že bol porušený zákon v súvislosti s starostlivosťou o jeho osobu, že nebol objektívny záver súdu prvej inštancie pokiaľ išlo o škodu na zdraví, keďže nebol vyšetrený. Tiež nebol zvýšený nárok žalobcu zo strany súdu 1. inštancie pokiaľ išlo o bodové ohodnotenie. 13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378, § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, žalovaných v 1/ a 2/ rade nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 14. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu na čl. X-XX, čl. XXX-XXX, čl. XXX-XXX bolo zistené nasledovné: - podľa rôntgenového nálezu zo dňa 12.2.2010 (pečiatka a podpis S.. S. G., rádiológ): Rtg hrudníka: pľ. parenchým bez čerstvých ložiskových zmien, bránice klenuté, uhly voľné, srdce norm. veľkosti a tvaru - podľa lekárskej správy z interného vyšetrenia žalobcu zo dňa 12.2.2010 vykonaného v Internej a diabetologickej ambulancií Svidník (S.. I.): subjektívne má sa dobre, prekonal KHCD s febrilným stavom pred mesiacom vybral ATB, už dobre, Teplota 36,0, Obj: eupnoe v kľude, dýchanie vesikul. čisté, ... ko- Le 6,86, ..., Dg z interný kardiopulm. nález je t. č. v norme, paranazálna cysta recidív., Dopor. t. č. internú terapiu nevyžaduje, operačný výkon v CA možný - dňa 16.2.2010 v čase od 10.50 Hod. do 11.30. hod. bol žalobcovi zrealizovaný operačný výkon v celkovej anestézii - FESS a turbinoplastika dolných nosových mušlí - SELKO otorinolaryngológom S.. S. O. - v období od 16.2.2010 do 21.2.2010 bol žalobca hospitalizovaný na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) Nemocnice Košice - Saca, z anamnézy vyplýva, že pacient bol operovaný na ORL operačnom sále, po operácii a extubácii bol pri plnom vedomí, s obnovenými obrannými reflexami, došlo k masívnemu vykašliavaniu čerstvej krvi s poklesom saturácie 02. Pre rozvíjajúce sa respiračné zlyhávanie bol pacient prijatý na OAIM na liečbu a intenzívne sledovanie. Ďalej z prepúšťacej správy z danej hospitalizácie vyplýva, že podľa vykonaného vyšetrenia hrudníka počítačovou tomografiou zo dňa 16.2.2010 bol prítomný obraz rozvinutého ARDS - pľúcneho edému. Z epikrízy z predmetnej hospitalizácie okrem iného vyplýva, že po ORL operačnom výkone došlo u pacienta k vzniku globálnej respiračnej nedostatočnosti (kašľanie a masívne vykašliavanie spenenej krvi s akrálnou cyanózou, poklesom saturácie krvi kyslíkom pod 80 %, tachykardiou), bola potrebná analgosedácia a reintubácia - orotracheálne a umelá pľúcna ventilácia aj s niekoľkohodinovou relaxáciou. Hematologická akardiálna príčina daného stavu vylúčená, bol však potvrdený obojstranný intersticiálny zápal pľúc komplikovaný ARDS a opuchom pľúc. Klinický stav pacienta sa zlepšoval pri nasadenej intenzívnej liečbe, cez riadený a podporný ventilačný režim bol pacient odpojený od umelej pľúcnej ventilácie a extubovaný. Následne bol pacient pri vedomí, bez teploty, dychovo aj obehovo stabilizovaný s dostatočnou diurézou. Podľa výsledku CT vyšetrenia pľúc zo dňa 18.02.2010 bol nález v značnej regresii. Pacient bol dňa 21.2.2010 preložený na ORL oddelenie. - podľa zdravotnej dokumentácie bol pacient umelo pľúcne ventilovaný približne od 16.02.2010 v čase od 14.00 hod. do 18.2.2010 v čase o 19.30 hod. - zo zdravotného záznamu pre pracoviská JIS a AIM zo dňa 16.2.2010, polohovanie: á 3 hod., dekubity: prevencia, - zo zdravotného záznamu pre pracoviská JIS a AIM zo dňa 17.2.2010, polohovanie: (neuvedené), dekubity: prevencia - zo zdravotného záznamu pre pracoviská JIS a AIM zo dňa 18.2.2010, polohovanie: á 3 hod., dekubity: prevencia, v čase od 07.00 hod. do 02.00 hod. zápis o polohovaní: CH - polosed - polosed - polosed, - zo zdravotného záznamu pre pracoviská JIS a AIM zo dňa 19.2.2010, polohovanie: á 3 hod., dekubity: prevencia, v čase od 07.00 hod. do 23.00 hod. zápis o polohovaní: CH - vysadený - vys - CH - CH - polosed - CH - zo zdravotného záznamu pre pracoviská JIS a AIM zo dňa 20.2.2010, polohovanie: á 3 hod., dekubity: prevencia - v období od 21.2.2010 do 24.2.2010 bol menovaný hospitalizovaný na ORL oddelení Nemocnice Košice - Šaca, z prepúšťacej správy okrem iného vyplýva, že dňa 23.2.2010 mu bolo vykonané popáleninové konziliárne vyšetrenie S.. P. pre prítomnosť povrchovej suchej nekrózy na ľavej päte a krusty v okcipitálnej oblasti. Odporúčaná bola lokálna liečba Tanínom a Framykoinom, - lekárska správa z vyšetrenia v Popáleninovej ambulancií Nem. Košice - Šace zo dňa 3.3.2010 (S.. D. P., K..): na pravej päte a na later. strane ľavej nohy pľuzgier, v okcip oblasti krusta, Th buly nastrihnuté, Argent, Framykoin ung. - lekárska správa z vyšetrenia v Popáleninovej ambulancií Nem. Košice - Šace zo dňa 15.3.2010 (S.. D. P., K..): na oboch pätách suché, povrchové nekrózy, v okcipit. oblasti krusta. Th tanín, framykoin ung. - v období od 12.4.2010 do 2.5.2010 bol menovaný hospitalizovaný vo Vojenskom zdravotníckom zariadení Nová Polianka, z prepúšťacej správy okrem iného vyplýva, že pri prijatí boli prítomné nehojace sa dekubity na pätách a zhojený dekubit vo vlasatej časti hlavy. Objektívne v oblasti pravej päty bol dekubit veľkosti 6 x 4 cm so suchou čiernou spodinou a bolestivosťou, v oblasti ľavej päty dekubit veľkosti 3 x 3 cm s povlakom v oblasti okrajov. Z epikrízy prepúšťacej správy tiež vyplýva, že počas pobytu bola menovanému venovaná zvýšená starostlivosť pri sanácii dekubitov. - lekárska správa z vyšetrenia žalobcu S.. E. L. zo dňa 5.5.2010 : dekubitálny vred - preležanina, pacient mal vykonanú operáciu prínosových dutín, následne sa pridružila akútna pľúcna nedostatočnosť a uvedený do umelého spánku pre syndróm respiračnej tvŕdze dospelých. Počas umelého spánku vytvorenie dekubitov na pätách. Na koži oboch pät je prítomné relatívne ostro ohraničen, edematózne livídnočervené ložisko, cca 5 cm v priemere, na pravej končatine naznačený prechod do suchej nekrózy a prítomný rozsiahly tkanivový defekt vredovitého charakteru, s podmínovanými okrajmi, šírenie do hĺbky, vidno svaly, šľachy, kosti. Th: prijať do stacionára, na ľavú končatinu Inadine, na pravé Kaltostat, Betadine, Menalind. - lekárska správa z vyšetrenia zo dňa 11.5.2010 v čase o 10.13 hod. (pečiatka a podpis nečitateľné) v Popáleninovej ambulancii Nem. Košice - Saca: kontrola - na pravej päte defekt asi 1 x 4 cm s povlečenou infikovanou spodinou, okolitá koža macerovaná, na ľavej päte bodovitý defekt s hyperkeratózou na povrchu, okolie macerované, prevedená toiletta, lok. yalugen plus dop. operačné riešenie defektov, výkon možný aj v lok. anestéze, - lekárska správa z ORL vyšetrenia zo dňa 11.5.2010 v čase o 12.05 hod. (S.. S. O.): stav po FEES vľavo a SELKO bilat., t. č. dýchanie voľné, afebrilný, cefaleu neguje, sledovaný pre dekub. pät bilat. v št. hojenia, dop. plastika, ošetrenie v lok. anestéze na klinike plastickej chirurgie. 15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle a dôsledné dokazovanie. Pochopiteľne na posúdenie nároku žalobcu vykonal znalecké dokazovanie. Stranám sporu bolo umožnené doručiť okrem otázok, na ktoré znalecká organizácia zodpovedala. 16. Žalobca v podanom odvolaní namietal výšku priznanej náhrady. Namietal nesprávne ustálený rozsah poškodenia a to, že súd prvej inštancie nepristúpil k zvýšeniu náhrady o 50% podľa ust. § 5 ods. 3 z.č. 437/2004 Z.z, Zo znaleckého posudku však vyplýva, že posudzovaný bol nárok vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade a obdobie, ktoré zodpovedá poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalovaných. Preto možno súhlasiť so závermi znaleckého posudku o rozsahu poškodenia. Na zvýšenie náhrady podľa ust. § 5 ods. 3 z.č. 43/7/2004 Z.z. neboli predložené relevantné dôkazy zo strany žalobcu. Zdravotný stav žalobcu v Liečebni v Tatranskej Polianke a následne liečba v kožnej ambulancii Svidník v konaní nebol preukázaný ako dôsledok zdravotnej starostlivosti žalovaných v 1/ a 2/ rade. 17. Žalovaný v 1/ rade sa odvolal proti výroku o trovách konania. Žalobca v čase podania žaloby mal k dispozícii jeden z dôvodov a to záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý mohol žalobcu oprávňovať na podanie žaloby aj proti žalovanému v 1/ rade. Ani záver znaleckého posudku nemusel žalobca vyhodnotiť jednoznačne tak, že súd prvej inštancie nezaviaže na partipáciu náhrady aj žalovaného v 1/ rade. Preto odvolanie žalovaného v 1/ rade keď súd prvej inštancie zobral do úvahy sociálne pomery žalobcu, odvolací súd okrem týchto argumentov, považoval za podstatné aj okolnosti prejednávanej veci a tým odvolanie žalovaného v 1/ rade považoval za nedôvodné. 18. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 2/ rade. Namietal, že nebolo možné prijať záver o jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu na zdraví žalobcu. Uviedol, že operácia a následné pooperačné starostlivosti, vrátane pooperačnej komplikácie, zvládli lege artis. Odvolanie smerovalo aj voči výrokom V., VI. A VII. 19. Zdravotná starostlivosť poskytovaná zdravotníckym zariadením je celý komplex postupov vrátane ošetrovateľskej činnosti. Všeobecný súd pri posúdení odborných otázok je povinný vykonať znalecké dokazovanie alebo odborné vyjadrenie z príslušného znaleckého odboru. V tomto prípade po obšírnom znaleckom posúdení a doplnení - odpovedí otázok a námietok strán sporu, správne súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckej organizácie forensic.sk. Napriek tomu, že žalovaný v 2/ rade vykonal operačný zákrok lege artis, bola zistená nedostatočná zdravotná dokumentácia v čase po vykonanej operácii, následnej pooperačnej komplikácie a nedôsledne záznamov ošetrovateľských postupov najmä v období od 16. 02. Do 18. 02. 2010, ktorý v rámci vykonaného dokazovania pred súdom nebola vyvrátený. Zo znaleckého posudku vyplýva, že existencia suchej nekrózy a krusty v okcipálnej oblasti bola zaznamenaná po preložení žalobcu na oddelenie ORL v rámci žalovaného v 2/ rade. Preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. K výroku vo veci samej prináležia aj výroky súvisiace, t.j. trovách konania, trovách štátu a súdneho poplatku. Pri týchto je potrebné zohľadniť úspech v konaní. Trovy konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade boli správne rozhodnuté v rozsahu 100% z priznanej istiny, keďže výsledok konania závisel od znaleckého dokazovania. Trovy štátu nevznikli v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom, na základe ktorého konajúci súd rozhodol. Preto v zmysle zásady úspechu bol zaviazaný ten subjekt, ktorý zodpovedá za výsledok konania, teda žalovaný v 2/ rade. Obdobné kritérium bol použitý pri rozhodovaní o súdnom poplatku, teda podľa výsledku konania. 20. Odvolací súd vzhľadom na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie a preskúmanie veci a jednotlivých odvolaní dospel k záveru, že odvolanie strán sporu v ich rozsahu, nie sú dôvodné a potvrdil rozsudok súdu v celom rozsahu ako vecne správnu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže ani jedno odvolanie, nepovažoval za dôvodné, rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle zásady úspechu v konaní). 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).