Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13CoE/59/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710200464 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8710200464.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému V. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Q. E. XXX/XX, XXX XX W., zomr. XX.XX.XXXX, o udelenie poverenia - trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 14Er/18/2010-17 zo dňa 21. decembra 2018, tatko jednohlasne r o z h o d o l : I. M e n í uznesenie vo výroku III. tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i - z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje. III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michaele Zubaľ Burdovej trovy exekúcie, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243b, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 61, § 62, § 67, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 3. Vychádzal zo zistenia, že na návrh podaný u súdneho exekútora dňa 07.01.2010 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie istiny 448,11 Eur a trov exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ SR v Poprade, č.k. Y. zo dňa 21.08.2008. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 02.02.2010. Dňa 14.02.2017 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že po začatí exekúcie zistil, že povinný zomrel dňa 11.03.2009, t.j. ešte pred začatím exekučného konania. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe citovanej právnej úpravy súd na podnet súdneho exekútora exekúciu I. výrokom vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju II. výrokom zastavil, pretože povinný zomrel ešte pred začatím exekučného konania dňa 11.03.2009. Ide o neodstrániteľnú procesnú prekážku konania na strane povinného, keďže už v čase začatia exekučného konania povinný nemal ani právnu subjektivitu a ani procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. 5. O nároku na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa citovanej právnej úpravy tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pretože táto bola zastavená zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie voči neexistujúcemu subjektu. 6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti výroku III.. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo na návrh pôvodného oprávneného u súdneho exekútora dňa 07.01.2010, pričom súdny exekútor dňa 14.02.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po začatí exekúcie zistil, že povinný zomrel dňa 11.03.2009, t.j. ešte pred začatím exekučného konania. Uviedol, že je toho názoru, že v predmetnej veci prichádza do úvahy aplikácia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Poukázal na to, že súdny exekútor napriek skutočnosti, že povinný zomrel ešte v roku 2009, viedol exekúciu voči povinnému až do roku 2017, kedy podal na súd podnet na zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru, ak by súdny exekútor postupoval s odbornou starostlivosťou, musel by už skôr zistiť úmrtie povinného. Vykonávanie exekúcie po dobu 7 rokov voči zomrelému povinnému považuje za neprimerane dlhé. Na základe uvedeného žiadal, aby súd napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov exekúcie zrušil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. 7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v čase, kedy už povinný stratil právnu subjektivitu. Napriek uvedenej skutočnosti súdny exekútor podal na súd návrh na udelenie poverenia. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa od samého začiatku vedie proti nespôsobilému subjektu konania. 10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 11. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. 12. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. 13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 16. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017. 17. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 18. Odvolací súd sa najprv zaoberal otázkou, či proti výroku o trovách exekučného konania je prípustné odvolanie, a to s poukazom na novelu Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013. V tomto smere má odvolací súd za to, že proti uvedenému výroku je odvolanie prípustné, a to z dôvodu, že Občiansky súdny poriadok v minulosti výslovne upravoval v § 202 ods. 2, že proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona nie je odvolanie prípustné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rekodifikáciou civilného procesu bola v Civilnom sporovom poriadku, konkrétne v § 357 písm. m), zakotvená možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania. Na tomto mieste je ešte potrebné zdôrazniť, že po prijatí Civilného sporového poriadku došlo k jeho okamžitej aplikácii aj v Exekučnom konaní (§ 9a Exekučného poriadku), a to už aj na začaté a doposiaľ ešte neukončené exekučné konania. Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ v exekučných konaniach je rozhodované o trovách konania (zároveň jedným výrokom sa rozhoduje o subjekte platiacom trovy exekúcie a o výške exekučných trov), tak po rekodifikácii civilného procesu, t.j. od účinnosti Civilného sporového poriadku, tento ako zákon lex generalis upravuje prípustnosť podania odvolania aj voči rozhodnutiu, resp. výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, resp. proti výroku, proti ktorému je odvolanie prípustné, preto sa ďalej zaoberal samotným obsahom podaného odvolania. 19. Spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita) u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou. V danom prípade oprávneným označený povinný neexistuje. Súd mal zo spisu preukázané, že ten o koho právach sa má jednať zomrel ešte pred začatím exekučného konania, a teda osoba voči ktorej exekúcia smerovala nemala spôsobilosť byť účastníkom konania. Uvedené predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorého existenciu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. 20. Z vyššie uvedeného dôvodu sa tak na prvý pohľad javí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám exekúcie bolo správne, avšak vyššie cit. ust. § 243j Exekučného poriadku dáva súdu pri rozhodovaní o trovách exekúcie možnosť nepriznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takéto nepriznanie náhrady exekučných trov odôvodňujú. Zákonodarca v § 243j Exekučného poriadku len demonštratívne uviedol, že okrem iného takýmto dôvodom môže byť aj nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom bezodkladne po zistení dôvodu na zastavenie exekúcie. V tomto smere tak možno konštatovať, že táto kategória je síce subjektívna, pretože závisí od momentu zistenia takýchto skutočností alebo pochybností, ale napriek uvedenému je objektívne zistiteľná, pretože je ju možné zistiť napríklad z obsahu exekučného spisu vedeného súdnym exekútorom. 21. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak súdny exekútor svoju činnosť vykonáva riadne a venuje sa každej exekúcii s odbornou starostlivosťou, tak potom musí všetky skutočnosti, vrátane zistenia zániku povinného, zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcií a vyťaženosť exekútorských úradov má odvolací súd za to, že táto lehota nemôže presahovať viac ako 12 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti (v tomto prípade zániku povinného), ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov. 22. Z vyššie uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora nebol návrh na zastavenie exekúcie podaný bezodkladne (t.j. najneskôr do 1 roka od úmrtia povinného), preto bola splnená podmienka predpokladaná § 243j Exekučného poriadku. V predmetnom prípade tak, nastali dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že súdny exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so okolnosti potrebné pre exekučné konanie, pretože ak by už po podaní návrhu právnym predchodcom oprávneného skúmal procesnú subjektivitu povinného, zistil by, že tento zomrel a následne by nepodal na súd ani žiadosť o udelenie poverenia, resp. po vydaní poverenia by podal návrh na zastavenie exekúcie bezodkladne potom, ako uvedenú skutočnosť zistil. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách exekúcie zmeniť. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 296 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ani úspešnému oprávnenému, nakoľko si tento nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani súdnemu exekútorovi, pretože tento v odvolacom konaní úspešný nebol. 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).