Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/120/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201335 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8713201335.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: C. E., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - M. XX, právne zastúpenej: JUDr. Marek Radačovský, advokát, Žriedlová 3, Košice proti žalovaným: 1. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Q.-XXXX X., E., 2. C. S., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Q.-XXXX R., E., zastúpení splnomocneným zástupcom Ing. Peter Szekeress, Dvorkinova 763/14, 040 01 Košice, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C/28/2013-267 zo dňa 12.03.2019 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že jej právni predchodcovia boli podielovými vlastníkmi parcely Registra „E“ XXX, o výmere 70.313 m2 - orná pôda, k. ú. Y. a určenia, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po O. G., nar. XX.XX.XXXX a Y. G., nar. XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že nehnuteľnosti boli jej právnym predchodcom pridelené výmerom o vlastníctve pôdy, ktorý je aj v dnešných časoch vkladu schopnou listinou. Rodičia žalobkyne predmetný pozemok dlhodobo dobromyseľne užívali a mali ho v držbe prakticky až do ich smrti. Stav zapísaný v katastri nehnuteľností je v priamom rozpore s uvedeným, keď ako vlastníci sú zapísané osoby, ktoré objektívne vlastnícke právo k nim nadobudnúť nemohli. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého výmerom č. XXXX/XX boli pridelené I. G. a manželke Y. do vlastníctva nehnuteľností, o celkovej výmere 3,5 ha, údaj je však rukou preškrtnutý a rukou je napísaná nečitateľná výmera cca 1,7 ha, pričom v prídelovom pláne sú označené pridelené nehnuteľnosti ako parcela XXX/X - roľa o výmere 3.003,50 ha, rukou je ďalej dopísané „štátne majetky parcela XXX, parcela XXX a parcela XXX“. Dňa 30.07.1954 bola Okresným národným výborom v G. vystavená prídelová listina, na ktorej sú uvedené parcela XXX, parcela XXX, parcela XXX a prídelová cena 1.332 Kčs. Z potvrdenia zo dňa 04.06.1950 vyplýva, že I. G. obrábal v roku 1955 4,39 ára, ostatný pozemok mu prebrali štátne majetky. Zo zápisnice spísanej na MNV v Y. dňa 31.03.1951 vyplýva, že prítomní občania sa zriekajú pridelenej skonfiškovanej pôdy, ktorá im bola pridelená na Y., a to bez akejkoľvek náhrady. Medzi odovzdanými a prebratými pozemkami sú uvedené aj parcely XXX/X - role o výmere 3,5 ha a XXX/X - role o výmere 3,5202 ha. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného do konania 20C 214/2007 vyplýva, že predmetný prídel bol predchodcami odovzdaný štátu a nemal byť predmetom žaloby. Z posudku zároveň vyplýva, že prideľované parcely v rozdeľovacom pláne nie sú špecifikované číslom parcely podľa operátu v pozemkovej knihe, ani podľa operátu pôvodného pozemkového katastra, ale označením vyplývajúcim z rozdeľovacieho plánu. Súd prvej inštancie neodôvodnil prečo právni predchodcovia žalobkyne nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa prídelovej listiny. Zaoberal sa len otázkou vydržania a uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania oprávnenej a dobromyseľnej držby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od roku 1950 do roku 1989 bola parcela XXX . predmetom hospodárenia vtedajšieho štátneho majetku Z.. Súd vypočul svedkov navrhnutých žalobkyňou, kde všetci potvrdili len všeobecný charakter užívania pozemkov žalobkyňou po roku 1990. Predložené doklady o úhradách daní nepreukazujú, že žalobkyňa uhrádzala daň z nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Nie je možné zakladať nadobudnutie vlastníctva vydržaním len titulom dlhotrvajúcej držby. Nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania vyžaduje splnenie viacerých podmienok a dôkazné bremeno je na tej sporovej strane, ktorá ich uplatňuje. V konaní nebolo preukázané, aby právni predchodcovia žalobkyne zaplatili cenu za prídel, ktorého sa navyše následne vzdali. Nebolo tiež preukázané vydržanie z ich strany. Ku dňu smrti neboli vlastníkmi spornej parcely, táto preto ani nemôže byť predmetom dedenia. Vlastníkom bol ku dňu svojej smrti právny predchodca žalovaných, a preto súd žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, súd zamietol aj návrh právneho zástupcu žalobkyne na doplnenie dokazovania vyhotovením odborného vyjadrenia. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd sa nevysporiadal s jej tvrdením, že prídelová listina je kvalifikovaným dokladom o vlastníctve prídelcov a súčasne je vkladuschopnou listinou. Uviedla, že žalovaní nepredložili žiadny priamy hodnoverný a verifikovaný dôkaz o vzdaní sa prídelu právnymi predchodcami žalobcu. Žalovaní toto tvrdenie opierali len o dobovú a irelevantnú zmienku v Zápisnici MNV v Y. zo dňa 31.03.1951, ktorá rozhodne nebola prejavom vôle právnych predchodcov a nebola nimi ani podpísaná, ale jedná sa len o konštatovanie o vzdaní sa prídelu. Pri právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností je potrebná aj písomná forma, ktorú žalovaní nepreložili a nemožno teda predpokladať, že v minulosti došlo k strate alebo k obmedzeniu, či dokonca k dobrovoľnému vzdaniu sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd sa nezaoberal dostatočne otázkou existencie, resp. neexistencie slobodného, vážneho a písomného právneho úkonu, ktorým by sa právni predchodcovia žalovaného vzdali nehnuteľností, ktoré nadobudli na základe výmeru. Nesúhlasila so záverom, že nezaplatenie ceny za prídel spôsobuje stratu vlastníctva. Poukázala v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.05.2009 3Cdo 45/2008. Nesúhlasila ani so záverom, že parcela XXX/X nikdy nemohla byť skutočnou parcelou, ani s použitím znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol vyhotovený pre potreby úplne iného konania. Uvedený znalecký posudok nemohol hodnoverne, detailne a presne identifikovať parcelu XXX, resp. pôvodnú parcelu č. XXX/X o výmere 3,5 ha. V zmysle prešetrovania zmien údajov v katastri nemožno tvrdiť, že parcela XXX/X nikdy neexistovala. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena ohľadom preukázania oprávnenej a dobromyseľnej držby. Poukázala na výpoveď svedkov I. T. a I. C., ktorí potvrdili, že žalobkyňa a jej príbuzní riadne obhospodárovali predmetný pozemok a riadne ho udržiavali. Súd sa nezaoberal tým, či žalovaní predmetne pozemky užívali alebo nie. Žalovaní nepredložili žiadne relevantné a kvalifikované dôkazy, ktoré by potvrdzovali pravdivosť ich tvrdení, najmä vo vzťahu k ich domnelému vlastníckemu právu, či jednotlivým výberom jednotlivých parciel. Uviedla, že rozsudok je v celom rozsahu nesprávny a nezákonný a navrhla, aby ho odvolací súd zrušil. 3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti uvedené v žalobe patria do dedičstva jej právnych predchodcov. Má sa jednať o parcelu 428, o výmere 70.313 m2 - orná pôda v k.ú. Y. má sa jednať o parcelu Registra „E“. Túto parcelu mali nadobudnúť jej právni predchodcovia na základe Výmeru č. XXXX/XX. Žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci tejto parcely, a preto na vyvrátenie ich vlastníckeho práva bolo povinnosťou žalobkyne predkladať dôkazy o tom, že nie sú vlastníkmi, a že vlastníkmi boli jej právni predchodcovia. Žalovaní nemuseli na preukázanie svojho vlastníckeho práva produkovať žiadne dôkazy. 5. Je pravda, že súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalobkyne o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti jej právni predchodcovia nadobudli na základe výmeru č. XXXX/XX. Zo súdom zisteného skutkového stavu však vyplýva, že predmetom uvedeného výmeru bola parcela XXX/X, o výmere 3,5 ha a že takáto parcela nikdy nebola zapísaná v k.ú. Y.. Tento záver vyplýva aj zo súdom prvej inštancie citovaného znaleckého posudku. Rovnako aj z listu Správy katastra G. zo dňa 11.04.2012 vyplýva, že parcela XXX/X nie je založená. 6. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu navyše vyplýva, že právni predchodcovia žalobkyne sa zriekli nehnuteľností pridelených týmto výmerom. Aj keď žalobkyňa popiera túto skutočnosť, nepredložila o tom žiadne dôkazy, pričom dôkazom svedčiacim o opaku by mohlo byť najmä to, že právni predchodcovia žalobkyne túto nehnuteľnosť užívali. Tak ako uviedol súd prvej inštancie z dôkazov, ktoré produkovala žalobkyňa, vyplýva, že k užívaniu nehnuteľností došlo až po roku 1990. 7. Podľa názoru odvolacieho súdu aj neurčitosť v označení pridelenej parcely (prídel uvádza parcelu XXX/X o výmere 3,5 ha, ktorá nikdy neexistovala), vylučuje právne účinky takéhoto prídelu. Zo spisu vyplýva, že po výmere mala byť vydaná aj prídelová listina a tá v tomto prípade vydaná bola, avšak nie je v nej uvedená parcela XXX, ani parcela č. XXX/X, k čomu sa žalobkyňa nijako nevyjadrila. 8. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právni predchodcovia žalobkyne nenadobudli vlastnícke právo k parcele XXX, ktorá je uvedená v petite žaloby na základe výmeru. Výmer nikdy neprideľoval právnym predchodcom žalobkyne parcelu o výmere 70.313 m2. 9. Závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa a ani že právni predchodcovia žalobkyne nevydržali nehnuteľnosť sú správne. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že k vydržaniu nestačí držba, ale má sa jednať o dobromyseľnú držbu. Pokiaľ právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosť nikdy fakticky nedržali, pokiaľ mali pochybnosť o tom, aká nehnuteľnosť im bola pridelená (keďže parcela XXX/X neexistovala) a pokiaľ z dokladov vyplýva, že sa tohto prídelu vzdali, nemohlo sa jednať o dobromyseľnú držbu s účinkami nadobudnutia vlastníckeho práva. O tom, že právni predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosť neužívali svedčí aj záznam o tom, že právny predchodca žalobkyne užíva z celého prídelu len rozsah cca 3,5 ára. Z výpovede svedka I. N. a I. T. vyplýva, že sa nevedeli vyjadriť k existencii vlastníckeho práva, ku konkrétnym listom vlastníctva. Vyjadrili sa k tomu, že žalobkyňa užívala určitú pôdu. Nejedná sa teda o užívanie nehnuteľností právnymi predchodcami žalobkyne. Takáto výpoveď nie je dôkazom o tom, že dobromyseľne bola užívaná parcela XXX, v k.ú. Y., pretože z vykonaných dôkazov vyplýva, že právnym predchodcom žalobkyne boli pridelené aj iné nehnuteľnosti. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná a žalovaní v celom rozsahu úspešní. Úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.