Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Cob/20/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210982 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8715210982.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: MEDUX, s.r.o., so sídlom Levočská 3521/29, 058 01 Poprad, IČO: 36 815 829, zast. Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 44 Štôla 059 37, IČO: 47 234 237, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytom v obytnom dome HRON, so sídlom Mládeže 2351, 058 01 Poprad, IČO: 37 875 914, zast. Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50053167, v konaní o zaplatenie 33.524,84 eur s prísl., odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/271/2015-235 zo dňa 28.6.2018, takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 11.9.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 33 524,84 eur s 5,15 % p. a. úrokom z omeškania od 1.7.2014 do zaplatenia, nakoľko bola vykonaná pre žalovaného na základe zmluvy o dielo č. R. rekonštrukcia stúpačiek a výmena rozvodov na ulici R. Č.. XXXX/X, X, X, X, Y. a nebola uhradená faktúra č. XXXX/XXX v lehote splatnosti 30.6.2014 a v zmysle zmluvy č. R. rekonštrukcia stúpačiek a výmenných rozvodov na ulici R. Č.. XXXX/XX, XX, XX, XX a nebola uhradená faktúra č. XXXX/XXX vo výške 18 624,92 eur v lehote splatnosti 30.6.2014. Žalobca poukázal na dôkazy: výpis z obchodného registra žalobcu, výpis z registra žalovaného, faktúry č. XXXX/XXX, faktúry č. XXXX/XXX, zmluvy o dielo č. R. a R., výpisy z účtu žalobcu, zálohové faktúry na základe splátkových kalendárov, predfaktúra č. XXXXXXXX, XXXXXX, výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 25.2.2016 na Daňovom úrade Prešov, pobočka Poprad. V písomných vyjadreniach právny zástupca žalovaného namietal uplatnenú sumu, nakoľko došlo k úhrade dňa 5.11.2013 vo výške 3.725,- eur a dňa 26.11.2013 vo výške 7.450,- eur, a dňa 11.12.2013 3.725,- eur a dňa 18.12.2013 7.450,- eur a dňa 2.1.2014 7.450,- eur, a dňa 16.2.2014 3.725,- eur. Žalovaný počas celého zmluvného vzťahu komunikoval výlučne s D. X. a tento oprávnený na akékoľvek konanie od žalobcu na základe splnomocnenia zo dňa 16.4.2012. Tým, že žalovaný akceptoval zmenu čísla účtu žiadne ustanovenie zmlúv neporušil. Pán X. mal špecifický vzťah s pánom R., pretože účet založil na svoje meno v úmysle napomôcť pánovi X.Á. z dôvodu exekučných zrážok. Žalovaný nemohol vedieť a ani s prihliadnutím na všetky okolnosti nevedel o neoprávnenosti konania D. X., ktorý vzhľadom na vedené konanie na OS Poprad 6T/34/2014 spôsobil škodu svojim podvodným konaním vo výške 33.525,- eur a poškodenou osobou je žalobca svojim zamestnancom a pôvodne si ju uplatnil aj v trestnom konaní, a neskôr od uplatnenia upustil. Žalovaný nemá pasívne legitimáciu nakoľko škodu spôsobil D. X., a to jeho bývalý zamestnanec. U správcu dane na ústnom pojednávaní aj konateľ pán R. sa opakovane vyjadril, že faktúry boli vystavované pánom D. X., a to aj v iných veciach u iných dodávaných stavieb. Peňažné prostriedky boli poukázané na účet T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je E. R., ktorý je spoločník a konateľ žalobcu na základe požiadavky realizovanej prostredníctvom riaditeľa D. X.. V prípade ak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobca mal právo žiadať o jeho vydanie od E. R. a vedie sa trestné konanie č. N. XXX/X-L.-Y.-XXXX, v ktorom je žalobca poškodený, ktorého predmetom je aj toto konanie, a teda nárok je uplatnený duplicitne. Prekročenie rozsahu oprávnenia poverenej osoby spôsobuje viazanosť podnikateľa. Žalovaný poukázal na dôkazy, a to výpisy z účtu 11/2013, 12/2013, 2/2014, 1/2014, zmena čísla účtu zo dňa 1.11.2013, pracovná zmluva D. X., výpis z registra spoločenstiev vlastníkov bytom, plnomocenstvo zo dňa 16.4.2012, žiadosť o zmenu účtu z 1.11.2013, splátkový kalendár, mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, spis OS Poprad 6T/34/2016. 3. Aplikujúc ust. § 13 ods. 1, 3, § 15 ods. 1, 2, § 16, § 324 ods. 1, § 339 ods. 1, § 339 ods. 2, § 536 ods. 1, 3 všetko Obchodného zákonníka a článku 4 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie uviedol, že posúdil žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú nakoľko sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že došlo k úhrade žalobného nároku v zmysle uzavretých zmlúv o dielo č. R. a č. R.. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie faktúr č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, pretože žalovaný uhradil žalobný nárok v celosti ešte pred podaním žaloby na súd a peňažné prostriedky poukázal na účet, ktorý mu bol oznámený zamestnancom žalobcu, ktorý bol v riadnom pracovnom pomere u žalobcu a bol oprávnený konať za žalobcu aj na základe udeleného splnomocnenia od zamestnávateľa. Napriek skutočnosti, že tento účet nebol uvedený v zmluve a v splátkovom kalendári, kde bol uvedený iný účet, a taktiež aj na faktúrach XXXX/XXX a faktúre XXXX/XXX žalovaný konal v dobrej viere. Súd prvej inštancie neposúdil splátkový kalendár ako dodatok k zmluve a nevyplýva z tohto písomného dokumentu, že ide o dodatok k zmluve, a teda v tomto prípade tiež nedošlo k zmene zmluvy učinenej dodatkom, pretože samotný splátkový kalendár je len oznámením o povolení úhrady splátok a o uvedenie zmeny čísla účtu, prípadne podľa obsahu uznaním dlhu. Súd prvej inštancie je toho názoru, že došlo k zániku záväzku zaplatením, a že žalovaný konal dobromyseľne a žalobca si mal riešiť v prípade prekročenia právomoci svojho zamestnanca nárokmi upravujúcimi zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce. Na margo veci je potrebné uviesť, že žalobca - konateľ spoločnosti E. R. vedel a musel vedieť, že boli poskytnuté finančné prostriedky na jeho účet, ktorý bol zriadený na jeho meno a mal právo disponovať s ním, a skutočnosť, že umožnil inej osobe disponovať s týmto účtom nemôže byť na ťarchu žalovaného, a preto súd žalobu v celosti zamietol ako nedôvodnú. 4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu ako úspešnému. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. 6. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že sudkyňa sa mala vo veci vylúčiť, pretože je v priateľskom vzťahu s právnou zástupkyňou žalovaného, čo však neurobila ani námietku žalobcu. Uviedol, že sudkyňa a právna zástupkyňa žalovaného sú v priateľkom vzťahu, v minulosti boli blízke spolupracovníčky na súde a tikajú si. Tieto okolnosti vzbudzujú u žalobcu dôvodné pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne. 7. V podanom odvolaní ďalej žalobca uviedol, že žalovaný plnil čiastočne, na základe dohodnutých splátkových kalendárov, kde právny zástupca žalobcu uviedol presne aké sumy, na aké účty a kedy boli zúčtované faktúrami, pričom to podložil aj dokladmi a teda tvrdil, že žalovaný, resp. jeho predseda pán P. presne vedel, že v splátkovom kalendár došlo k zmluvnej zmene platobných podmienok, že túto zmenu dohodol písomne s konateľom žalobcu a že na základe takto dohodnutej zmeny žalovaný čiastočne plnil. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje, že D. X. nebol oprávnený meniť platobné podmienky jednoduchým písomným oznámením, keďže v priebehu trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo k zmene platobných podmienok, a to písomnou zmenou zmluvy, podpísanou štatutárnymi zástupcami zmluvných strán, pričom jednania o tom sa zúčastnili štatutárny účastníci konania bez účasti D. X.. Teda žalovaný s prihliadnutím na uvedené okolnosti podľa žalobcu musel vedieť, že D. X. prekračuje svoje poverenie vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia u žalobcu, kde pracoval ako servisný technik. 8. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď jeho posúdeniu vo veci chýbajú úvahy, ktoré súd prvej inštancie viedli k prijatým záverom aj zákonné ustanovenia, o ktoré sa opieral. 9. Podľa názoru žalobcu splátkové kalendáre nemožno posúdiť inak ako dohodu o zmene platobných podmienok zo zmlúv o dielo, pretože tento dvojstranný právny úkon bol podpísaný štatutármi účastníkov konania, pričom splátky mali byť uhradené na konkrétne účty. Posúdenie splátkových kalendárov súdom prvej inštancie ako „oznámenie o povolení úhrad splátok a uvedenie zmeny čísla účtu, prípadne podľa obsahu uznaním dlhu“ považuje žalobca za nesprávne v rozpore s výkladovými pravidlami uvedenými v § 266 Obchodného zákonníka ako aj vôľou účastníkov. Oznámenie aj uznanie dlhu sú jednostrannými právnymi úkonmi, pričom splátkové kalendáre boli dvojstrannými právnymi úkonmi, ktoré podľa obsahu nadväzovali na zmluvy o dielo a menili ich obsah. Vôľou účastníkov zmlúv o dielo a k ním vyhotoveným splátkovým kalendárom bolo dohodnúť zmenu splatnosti ceny diela a určiť čísla účtu, na ktoré bol žalovaný jednotlivé splátky povinný platiť. 10. Z uvedeného dojednania je podľa žalobcu zrejmé, že na zmenu platobného účtu, teda platobného miesto nepostačovala písomná žiadosť D. X., ktorú žalovaný mal považovať za žiadosť žalobcu, ale na zmenu platobného účtu bola potrebná písomná dohoda zmluvných strán. Teda je podľa žalobcu právne irelevantné, či žalovaný s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, alebo nemohol vedieť, že D. X. prekračuje svoje poverenie z výkonu jeho zamestnania u žalobcu, keď žalovanému doručil písomnú žiadosť žalobcu o zmene čísla účtu podpísanú D. X. za žalobcu, pretože doručením takejto žiadosť nemohlo medzi zmluvnými stranami dôjsť k zmene zmluvného dojednania pokiaľ sa jedná o číslo, na ktoré sa malo platiť. K zmene dohodnutého čísla účtu mohlo dôjsť len na základe písomnej zmeny zmluvy podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka spolu s ust. bodom 9.1 zmlúv o dielo. Žalovaný sa po dohode o splátkových kalendárov podľa žalobcu v žiadnom prípade nemohol domnievať, že zmluvne dohodnuté platobné miesto - číslo účtu, ktoré písomne dohodol v splátkových kalendárov je možné zmeniť jednoduchou výzvou zamestnanca žalobcu, ktorý zastupoval žalobcu len vo veciach technických, pretože žalovaný z predchádzajúceho konania vedel, že sa jedná o zmenu zmluvy. 11. Z výpisov z účtu, na ktorý si D. X. dal poslať od žalovaného žalovanú sumu a z vyjadrenia banky v trestnej veci 6T/34/2014 vyplýva, že E. R. s uvedeným účtom nikdy nedisponoval, nedisponoval ani s platobnou kartou a nedostával ani výpisy z účtu. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého E.Š. R. vedel a musel vedieť, že boli poskytnuté finančné prostriedky na jeho účet, ktorý bol zriadený na jeho meno je podľa žalobcu nesprávne a je v rozpore s dokazovaným vykonaním v trestnej veci. 12. Bez ohľadu na to, či sa žalovaný subjektívne domnieval, že pán X. je alebo nie je oprávnený požadovať platbu pre žalovaného na iný účet ako je uvedený v zmluve, žiadosťou zo dňa 1.11.2013 nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zmene dohodnutých zmluvných podmienok, a teda k zmene platobného miesta. Keď žalovaný neplnil riadne podľa zmluvy nedošlo k zániku záväzku a žaloba je v celom rozsahu dôvodná. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu mal za to, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je správne, keď v priebehu celého konania na súde prvej inštancie bolo dokázané, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, konanie D. X. ho nezaväzuje (§ 15 Obchodného zákonníka) a že nikdy neporušil žiadne ustanovenie zmluvy. Ani jeden z listinných dôkazov predložený žalobcom nevyvracia argumentáciu žalovaného o tom, že konanie poverenej osoby ako bol nepochybne aj pán X. legitímne zaväzuje samotného žalobcu. Rovnako však ani výpisy z účtu nedokazujú, že s účtom akýmkoľvek spôsobom mohol disponovať aj samotný konateľ žalovaného. Žalovaný mal za to, že konaním splnomocnenej osoby je žalobca ako podnikateľ účinne zaviazaný, kedy žalovaný o prekročení rozsahu poverenia nevedel s prihliadnutím na všetky okolnosti ani vedieť nemohol. 14. Konateľ žalobcu splnomocnením zo dňa 16.4.2012 splnomocnil svojho zamestnanca D. X. k zastupovaní firmy vo veciach jednania o výmene stúpajúcich a ležatých rozvodov v jednotlivých bytových domov s tým, že týmto splnomocnením poveril D. X. ku všetkým úkonom okrem podpisovania zmlúv. Týmto splnomocnením sa u žalovaného D. X.Á. preukázal, nemal preto dôvod pochybovať o jeho oprávnenosti konať v mene firmy. Práve uvedené ustanovenie je právne významné a dôležité pre posúdenie právneho vzťahu a následkov úkonov osoby poverenej u žalobcu výkonom činnosti riaditeľa. Ten sa žalovanému preukázal splnomocnením s mocou vykonávať pre žalobcu všetky úkony s výnimkou podpisovania zmlúv. Žalovaný sa nemal prečo domnievať, že pri úkone, ktorý pán X. ako riaditeľ urobil náhodou prekročil rozsah svojho oprávnenia (ktoré malo vyplývať z pracovnej zmluvy, o ktorej žalovaný logicky nemal žiadnu vedomosť). 15. Zároveň sa podľa žalovaného nejedná ani o zmenu obsahu zmluvy, keďže v tej istej je určito a konkrétne uvedené (uvedením čísla účtu) kde sa má plniť v jej článku 3.4 (v oboch prípadoch) je uvedené, že cena bude fakturovaná a aký ma byť obsah faktúry. Ani z obsahu zmluvy preto nevyplýva, že by mal mať žalovaný pochybnosti o konaní riaditeľa žalobcu. 16. Žalovaný v konaní navrhol pripojiť trestný spis, ktorý bol riadne pripojený a žalovaný sa s ním oboznámil s tým, že má za to, že skutočnosti v ňom obsiahnuté sú dôkazmi svedčiacimi v neprospech nároku žalobcu, najmä pre tieto skutočnosti: „Prokurátor podal na D. X. obžalobu pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona. Skutok je v obžalobe podrobne opísaný, na č.l. 2 obžaloby prokurátor je konštatované, že: „D. X. svojím podvodným konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške 33 525 eur.“ Táto právna kvalifikácia je správna, žalovaný ňou opakovane argumentuje, poukázal pritom aj na rozhodnutie č. I. XXX/XXXX, uverejnené v ZSP č. XX/XXXX II., podľa ktorého sa pri podvode nevyžaduje, aby osoba uvedená do omylu bola totožná s poškodenou osobou. Preto v trestnom konaní je poškodeným žalobca, a škodu spôsobenú svojím zamestnancom si aj uplatnil, skutočnosť, že od jej uplatnenia potom neuvážene upustil, na veci nič nemení. Mal trvať na jej náhrade v trestnom konaní, vzal však uplatnenie svojho nároku ako poškodený späť. To však neznamená, že si svoj nárok môže uplatňovať aj od osôb, ktoré nie sú pasívne legitimované. Skutočnosť, že ju žiada od žalovaného však priamo spôsobuje, že v tomto konaní označil za nositeľa povinností takú osobu, ktorá nie je pasívne legitimovaná. Žalovaný teda podľa žalovaného nemá pasívnu legitimáciu v tomto spore, tú má D. X., bývalý zamestnanec žalovaného, už len z toho titulu navrhujeme žalobu zamietnuť. Odhliadnuc od tohto závažného faktu, aj ostatné dôkazy zabezpečené pripojením trestného spisu sp.zn. 6T/34/2016 svedčia podľa žalovaného o neoprávnenosti nároku žalobcu. S poukazom na § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka sú to tieto: - svedkyňa D. T., účtovníčka žalovaného sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že do kontaktu v tejto právnej veci prichádzala len s D. X., ani nevedela, že žalobca má iného konateľa (zápisnica z HP dňa 7.12.2016). - na ústnom prejednaní veci u správcu dane (zápisnice sú súčasťou trestného spisu) sa konateľ žalobcu opakovane vyjadril, že faktúry boli vystavované D. X., a to nielen v tejto veci, ale aj vo veci iných dodávaných stavieb u iných odberateľov. Okrem toho sa vyjadril, že po dohode s pánom D. X. sa časť odmien od žalovaného (ale aj od iných odberateľov) nechávala poukazovať na osobný účet konateľa žalobcu, pána E. R., nie na účet žalovaného. Už aj táto skutočnosť svedčí o nedobromyseľnom konaní konateľa žalobcu vo vzťahu k svojím obchodným partnerom. - svedkyňa J. P., ekonómka žalobcu sa vyjadrila, že robila, čo jej prikázala nielen konateľ žalobcu, ale aj pán X., ona aj disponovala s účtom, ktorý bol vraj zriadený pre D. X. ale na meno konateľa žalobcu. Aj na ústnom prejednaní u správcu dane sa svedkyňa ekonómka žalobcu vyjadrila, že faktúry s účtami vystavovala aj na pokyny pána D. X.. Ak teda aj v rámci interných záležitostí u žalobcu, ich ekonóm bol podriadený príkazom pána D. X., je podľa žalovaného logické, že aj žalovaný konali v dobrej viere, že D. X. toto oprávnenie má a že nevedeli, a s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti (samotné konanie konateľa žalobcu, jeho ekonómky) ani nemohli vedieť, že by ho mal svojím konaním prekročiť, keďže sa prekročenie takéhoto oprávnenie, ako sa vyjadril konateľ žalobcu, či jeho ekonómka, ho nepovažovali ani oni sami. Argumenty žalobcu týkajúce sa porušenia zmlúv zo strany žalovaného nie sú podľa žalovaného na mieste, žalovaný žiadne ustanovenie zmluvy v otázke plnenia zo zmluvy neporušil, žalobca sa podľa názoru žalovaného snaží len o odvrátenie pozornosti od takého závažného faktu, ako je nečestné konanie žalobcu vo vzťahu k obchodnému partnerovi, ktoré možno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhol žalovaný odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal žalovaného náhradu trov odvolacieho konania. 17. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu poukázal na to, že podľa bodu 9.1 zmlúv o dielo si strany dohodli pre zmenu zmluvy písomnú formu. Žalovaný sa po dohodnutí splátkových kalendárov v žiadnom prípade nemohol domnievať, že zmluvne dohodnuté platobné miesto - číslo účtu, ktoré písomne dohol v splátkových kalendároch je možné zmeniť jednoduchou výzvou zamestnanca žalobcu, ktorý zastupoval žalobcu len vo veciach technických. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že zmena zmlúv o dielo bola urobená písomné v splátkových kalendároch, kde sa dohodla platba na konkrétne účty. Jedná sa o písomnú zmenu zmluvy podpísanú štatutármi. Dohoda o platbe ceny na diela na konkrétny účet je zmluvným určením miesta platby podľa § 339 Obchodného zákonníka. Tvrdenie, že dohodnuté číslo účtu nie je platobným miestom odporuje podľa žalobcu ust. § 335 a nasl. Obchodného zákonníka, kde zmluvné dojednania umožňujú dohodu o konkrétnom čísle účtu v platobných podmienkach. Taktiež žalobca poukázal na ust. § 339 Obchodného zákonníka ako aj na § 324 ods. 1, § 335, § 338 a § 339 všetko Obchodného zákonníka. 18. Na základe vyššie uvedeného žalobca dospel k záveru, že v konkrétnom prípade záväzok žalovaného nemôže zaniknúť plnením na iný ako zmluvne dohodnutý účet, pretože nejde o riadne plnenie záväzku. Riziko náhody alebo podvodu pri splnení záväzku nesie ten, kto plnenie poskytuje. V tomto prípade žalovaný, ktorý bol pánom X. uvedený do omylu na škodu žalovaného. Peňažné prostriedky vyplatené D. X. žalovaným si bral D. X., čo bolo preukázané v trestnom konaní. 19. Bez ohľadu na to, či sa žalovaný subjektívne domnieval, že pán X. je alebo nie je oprávnený požadovať platbu pre žalobcu na iný účet ako je uvedený v zmluve, žiadosťou zo dňa 1.11.2013 nemohlo podľa žalobcu žiadnym spôsobom dôjsť k zmene dohodnutých zmluvných podmienok, a teda k zmene platobného miesta. Jednak z dôvodu, že nejde o návrh na zmenu zmluvných dojednaní, ale len o žiadosť plnenie úhrad na iný účet ako bol dohodnutý v zmluve a zároveň preto, že zmena zmluvy medzi účastníkmi mohla byť dohodnutá len písomne a k žiadnej písomnej zmene zmluvy ohľadom čísla účtu, na ktorý žalobca plnil ani nedošlo. 20. Žalobca mal za to, že prokurátor a pred ním vyšetrovateľ nesprávne vyhodnotil osobu poškodeného v trestnom konaní, pričom zdôrazňuje, že v trestnom konaní k osobe poškodeného nie je uvádzaná žiadna právna argumentácie jeho postavenia, a teda ide o svojvoľné určenie osoby poškodeného. 21. Právne relevantné je podľa žalobcu len to, ako bolo zmluvne dohodnuté plnenie ceny diela a či žalovaný plnil cenu riadne. V tomto smere žalobca preukázal, že splátkovými kalendármi ceny diela, ktorými došlo k zmenám zmlúv o dielo došlo k dohode o platbe splátok ceny diela na konkrétne čísla účtov, na ktoré žalovaný cenu diela neuhradil, teda neplnil cenu diela riadne a preto nedošlo k zaplateniu ceny diela. 22. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobcu zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. 23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok je vo výroku vecne správny. Úvodom odvolací súd keď žalobca v podanom odvolaní žalobca uviedol, že sudkyňa sa mala vo veci vylúčiť, pretože je v priateľskom vzťahu s právnou zástupkyňou žalovaného, čo však neurobila ani námietku žalobcu považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu ktorý v tomto konaní uznesením č.k. 5Ncb/3/2016-63 zo dňa 21.6.2016 vyslovil, že sudkyňa Okresného súdu Poprad J.. R. H. nie je vylúčená prejednávania a rozhodovania veci. V dôvodoch svojho rozhodnutia o.i. uviedol, že ak zákonná sudkyňa J.. R. H. vo vyjadrení k námietke zaujatosti tvrdí, že s terajšou zástupkyňou žalovaného advokátkou R.. K. K. počas jej pôsobenia ako vyššej súdnej úradníčky na Okresnom súde Poprad nemala a nemá bližší vzťah, ani vzťah priateľský, nejedná sa o takýto dôvod v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by zavdával dôvod na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodnutia predmetnej veci. Poukazujúc na uvedené nakoľko ide opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu odvolací súd na ňu v súlade s ust. § 53 ods. 2 CSP neprihliadal 24. Podľa ust. § 387 ods. 2, 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniam uvedenými v odvolaní. 25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd dopĺňa a uvádza nasledovné: 26. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané a nebolo to ani sporné, že pán D. X. bol ako zamestnanec žalobcu konateľom žalobcu poverený splnomocnením zo dňa 16.4.2012 k zastupovaniu žalobcu vo veciach „zastupovania firmy vo veciach jednaní o výmene stúpajúcich a ležiacich rozvodov v jednotlivých bytových domov“, ako aj to, že sa tento bývalý zamestnanec žalobcu, ktorý bol v rozhodnej dobe, počas ktorej došlo realizácie diela žalobcu ako zhotoviteľa v prospech žalovaného ako aj objednávateľa, tak ako aj v dobe počas ktorej došlo k sporným úhradám za zhotovené dielo, týmto splnomocnením u žalovaného preukazoval. Rovnako nebolo sporné, že tento bývalý zamestnanec žalobcu bol rozsudkom vydaným v trestnom konaní uznaným za vinného z toho, že o.i. „ako vtedajší zamestnanec žalobcu vo funkcii technického riaditeľa svojvoľne bez súhlasu a vedomia konateľa spoločnosti žalobcu oznámil zodpovednej osobe žalovaného, a to predsedovi L. P. zmenu čísla účtu, na ktorý mal vykonávať platby za fakturované práce v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo, kde sa malo jednať o číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom túto ústnu informáciu následne aj dňa 1.11.2013 potvrdil písomne, kde finančné prostriedky v zmysle vystavenej faktúry č. XXXX/XXX zo dňa 31.12.2013 na sumu 18.624,92 eur s DPH, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX a faktúry č. XXXX/XXX zo dňa 31.12.2013 na sumu 14.899,92 eur s DPH, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX neboli zo strany žalovaného uhradené na číslach účtov uvedených na faktúrach, ale boli až do novembra 2013 postupne v splátkach uhradzované na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, kde na tento účet bolo zo strany žalovaného uhradená do februára 2014 spolu so sumou vo výške 33.525,- eur, ktorú následne obžalovaný D. X. ako spolumajiteľ účtu vybral a naložil s ňou nezisteným spôsobom, čím týmto podvodným konaním spôsobil spoločnosti MEDUX, s.r.o. (žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu), so sídlom Levočská 3521/29, Poprad, IČO: 36 815 829 škodu vo výške 33.525,- eur. 27. V konaní bolo sporným kto bol v tejto veci poškodeným zo strany D. X., keď žalobca má za to, že konaním D. X. nebol poškodený žalobca, ale žalovaný a že prokurátor a pred ním vyšetrovateľ nesprávne vyhodnotil osobu poškodeného v trestnom konaní, pričom zdôraznil, že v trestnom konaní k osobe poškodeného nie je uvedená žiadna právne argumentácie jeho postavenia, a teda ide o svojvoľne určenie osoby poškodeného. Podľa ust. § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 28. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 23.11.2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011-55 vyslovil, že rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a tom, kto ho spáchal. 29. Podľa Ústavného súdu gramatický výklad ust. § 135 O.s.p., ktoré zodpovedá ust. § 193 CSP má za následok v predmetom prípade nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia súdu a narušenie princípu právnej istoty. Preto nemožno považovať za ústavne konformné aplikovanie tohto ustanovenia občianskeho súdneho poriadku na zistený skutkový stav. V predmetnej veci ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyžaduje, aby súdy zúčastnené na rozhodovaní o nej boli viazané odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného a okresným súdom boli zistené, to platí aj o zistení vzniku škody u poškodené sťažovateľa v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. 30. Ústavný súd s ohľadom na uvedené konštatoval, že rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní aj zo spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. 31. Výklad ust. § 135 O.s.p. v súčasnosti §193 CSP, ktorým uvedené ustanovenie aplikoval v predmetnej veci Najvyšší súd vedie podľa Ústavného súdu aj k narušeniu princípu práva na spravodlivý proces, keďže znemožňuje poškodenému v trestnom konaní, ktorý bol so svojím nárok na náhradu škody odkázaný na jeho uplatnenie v rámci občianskoprávneho konania aby sa ho úspešne dovolal napriek existencii právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná a konštatovaná. V tejto súvislosti Ústavný súd poukázal aj na skutočnosti, že právny názor Najvyššieho súdu vyjadrený v rozsudku zo dňa 16.11.2010 bol navyše prekonaný aj samotnou judikatúrou Najvyššieho súdu (napr. pozri rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cz/16/1992 zo dňa 29. apríla 1992 zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.r. 35/1993). 32. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní, ktoré vo svojej výrokovej časti jednoznačne uvádza ako poškodeného žalobcu a nie žalovaného, pričom skutkové okolnosti v trestnej veci ako aj predmetnej obchodnoprávnej veci sú totožné, sú preto úplne irelevantné odvolacie námietky žalobcu spočívajúce v tom, že žalovaný s prihliadnutím na ním uvedené okolnosti musel vedieť, že D. X. prekračuje svoje poverenie vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia u žalobcu, kde pracoval ako servisný technik, lebo nie je nijako prípustné, aby si žalobca uplatňoval nárok v rovnakej výške na základe identického skutkového stavu aj v trestnom konaní a následne aj (zrejmé po tom ako zistil, že obžalovaný je nemajetný, resp., že táto pohľadávka je od osoby obžalovaného nevymožiteľná - poznámka odvolacieho súdu) aj v obchodnoprávnom konaní. Z pripojenej obžaloby vo vyššie uvedenej trestnej veci jednoznačne vyplýva jediný poškodený - žalobca, v mene ktorého si konateľ žalobcu E. R. uplatnil v trestnom konaní škodu vo výške 33.525,- eur (identickú ako si nárokoval v tomto konaní od žalovaného - poznámka odvolacieho súdu) s tým však, že o samotnej výške nároku súd v trestnom konaní nerozhodoval, pretože tak ako to vyplýva z právoplatného rozsudku poškodený až v priebehu konania pred súdom oznámil, že takýto nárok v predmetnom konaní si neuplatňuje, nie to, že nie osobou poškodenou v tomto trestnom konnaí, kde však ako to už uviedol odvolací súd vyššie, osoba poškodeného aj výška nároku vyplýva priamo zo skutkovej vety vyhláseného trestného rozsudku. 33. Odvolací súd naviac považuje za potrebné dodať, že aj keby vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní, súdom prvej inštancie citované ust. § 15 Obchodného zákonníka zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie za právnickú osobu (keďže ide o zákonné splnomocnenie vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok). Splnomocnenie s týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou. Nie je tu žiadne obmedzenie týkajúce sa pomeru týchto osôb k podnikateľom (pracovný - členský, spoločenský pomer), nie je tu obmedzenie týkajúce sa formy poverenia (nemusí mať písomnú formu) alebo jeho obsahu (Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32Odo/317/2005). Najvyšší súd SR konštatoval, že poverenie fyzickej osoby na konanie v mene podnikateľa vyplývajúce z jej funkčného zaradenia v podniku upravuje ust. § 15 Obchodného zákonníka, ktoré je špecifickou úpravou konania vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník vychádza z kritérií obvyklosti ako kritéria rozhodujúceho, zriadeného v jeho prvej časti, v ktorej nie je prípustná možnosť odchýlenej úpravy v stanovách, resp. iných vnútorných predpisoch, a teda kogentnej. To znamená, že vnútornými predpismi nie je možné obmedziť oprávnenie na konanie oproti rozsahu oprávnene konať, ktoré je obvyklé spojené v obchodných vzťahov s určitou pracovnou činnosťou, s určitou funkciu, a to s účinnosťou voči tretím osobám. Pre prípad konania takouto osobou, ktorá nie je obvykle spojená v obchodnoprávnych vzťahoch s určitou pracovnou činnosťou alebo je táto činnosť pochybná, platí ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré v tomto rozsahu nie je špeciálnou úpravou Obchodného zákonníka vylúčené, nakoľko túto otázku neupravuje (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/17/2000). Postačuje teda, ak konanie určitej osoby bude spĺňať buď podmienky lex specialis (§ 15 ods. 1 Obchodného zákonníka) alebo lex generalis (§ 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V oboch prípadoch bude konanie danej osoby pričítateľné právnickej osobe. 34. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný nemohol ani pri zachovaní náležitej opatrnosti vedieť alebo predpokladať, že D. X. nie je oprávnený zmeniť číslo účtu, na ktoré má žalovaný uhradiť zostatok pohľadávky žalobcu, keď tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania tento bol oprávnený na všetky úkony v mene žalobcu, keď sa priamo žalovanému preukazoval splnomocnením konateľa žalobcu zo dňa 16.4.2012, ktoré možno pokladať za generálnu plnú moc vo vzťahu k zastupovaniu žalobcu vo veciach „jednania o výmene stúpajúcich a ležiacich rozvodov jednotlivých bytových domov s tým, že týmto splnomocnením bol poverený D. X. ku všetkým úkonom okrem podpisovania zmlúv“. Preto ani pri zachovaní náležitej opatrnosti nemohol žalovaný predpokladať, že tento zamestnanec žalobcu, ktorý dlhodobo vystupoval v mene žalobcu a mal na starosti v mene žalobcu realizáciu predmetného diela, je oprávnený na všetky úkony s výnimkou zmeny čísla účtu, na ktoré majú byť poukazované platby žalovaného pre žalobcu. Tak ako už bolo povedané žalovaný vzhľadom na okolnosti prípadu nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že D. X. nebol oprávnený na predmetný úkon v mene žalobcu. Vzhľadom uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti v plnom rozsah neúspešnému žalobcovi. O výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka, postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 36. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).