Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/41/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202267 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716202267.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milan Majerník a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: STAV-TATRY, s.r.o., so sídlom Teplická 4370, 058 01 Poprad, IČO: 36 497 495, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: BizPartner a.s., so sídlom Dlhé Hony 5031/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 798 916, právne zastúpenému Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom Murgašova 6, 058 01 Poprad, IČO: 50654578 , o zaplatenie 13.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/60/2016-140 zo dňa 14.9.2017, takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o zaplatenie sumy 13.500,- eur s príslušenstvom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 13.500,- eur od 1.1.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.“ 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca vykonával na základe Zmluvy o dielo zo dňa 28.7.2015 (ďalej „ZoD“) stropné a stenové omietky pre žalovaného na stavbe Polyfunkčného komplexu Ekonomik v Poprade. V čl. 3 ZoD boli dohodnuté termíny plnenia, kde v súvislosti s preberaním staveniska bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, že stavenisko bude prevzaté v deň začatia stavebných prác, ktoré mali trvať 10 dní/podlažie, pričom podlaží na budove bolo 6. Z uvedeného vyplýva, že práce v prípade pripravenosti staveniska a možnosti neprerušovaného výkonu prác mali trvať po dobu 60 dní. Nástup na práce podľa zmluvy bol dohodnutý na deň 20.8.2015 a nástup na každé ďalšie podlažie bol dohodnutý tak, že bude plynulý po ukončení predchádzajúceho podlažia. Pokiaľ by stavenisko nebolo pripravené, táto skutočnosť po dohode zmluvných strán bude mať za následok zmenu v termínoch plnenia. V zmluve nebol presne stanovený dátum ukončenia stavebných prác. Žalobca v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok práce vykonával, avšak podľa tvrdení žalobcu v konaní malo k reálnemu začatiu prác dôjsť až dňa 24.8.2015, pričom táto skutočnosť vyplýva zo záznamu v stavebnom denníku, kedy sa aj preberalo stavenisko, s tým, že zhotoviteľ na žiadosť investora začne s realizáciou omietok napriek tomu, že nie je ukončená hrubá stavba. Túto stranu listu zo stavebného denníka podpísal C.. V. ako stavebný dozor a zamestnanec žalovaného spolu so stavbyvedúcim žalobcu p. G.. V konaní malo byť sporné, podľa tvrdení žalovaného, kedy žalobca prevzal stavbu, avšak žalovaný žiaden dôkaz o tom, že práce sa začali až dňa 20.8.2018 neprodukoval, okrem predložených fotografií. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ 24.8.2015 došlo k reálnemu začatiu stavebných prác, potom tento deň v zmysle zmluvy je aj dňom prebratia staveniska žalobcom tak, ako to má na mysli aj ZoD v čl. 3 bod 3.1, kde je uvedené, že „prebierka staveniska prebehne v deň začatia stavebných prác“. Pokiaľ žalovaný aj naďalej rozporoval 4 dni (20. - 24.8.2015), táto okolnosť nemala vplyv na omeškanie s odovzdaním diela, ktoré namieta žalovaný. Podľa zápisov v stavebnom denníku, ako ďalej uviedol súd prvej inštancie, žalobca opakovane poukazoval na to, že stavenisko na omietanie nie je pripravené a v dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemohol reálne vykonávať dohodnuté práce, kedy podľa stavebného denníka malo tomu tak byť v dňoch 16. až 3.9.2015, a kedy v zápise je konštatovaná nepripravenosť 4. nadzemného podlažia a žalobca práce prerušuje, pričom žiada objednávateľa, aby zabezpečil prípravu pred omietaním, vymenovaním konkrétnych úkonov, ktoré je potrebné urobiť. V dňoch 26.10.2015 až 1.11.2015 je v stavebnom denníku opätovne záznam o prerušení prác kvôli nepripravenosti stavby, pričom bol žalovaný opätovne požiadaný, aby sa v prácach mohlo plynule pokračovať. K tomuto nevykonávaniu prác sa vyjadrili aj svedkovia, pričom títo uvádzali, že niektoré veci nedokázali urobiť promptne a niekedy mali s tým problémy tak, aby žalobca mohol kontinuálne pracovať, i keď sa to snažili urobiť. Počas realizácie prác ani v samotnom protokole o odovzdaní nie je záznam, aby žalovaný mal výhrady k priebehu výstavby a k dodržiavaniu termínu realizácie diela zo strany žalobcu. V stavebnom denníku sa naopak nachádzajú žiadosti o poskytnutie súčinnosti a upozornenia na nepripravenosť diela, ktoré boli adresované žalovanému. Prerušenie prác a stiahnutie zamestnancov zo stavby žalobca odôvodňoval tým, že to bolo spôsobené nepripravenosťou stavby a nemožnosťou realizovať predmet diela, nakoľko nebola zo strany žalovaného poskytnutá dostatočná súčinnosť. V rámci konania nebol predložený dôkaz, aby žalovaný naliehal na posilnenie pracovného tímu u žalobcu a neupozorňoval ho ani na omeškanie s plnením prác, čo nasvedčuje tomu, že si bol vedomý nepripravenosťou staveniska. V samotnom protokole o odovzdaní a prevzatí stavby v kolónke „skutočný termín dokončenia prác“ je uvedený dátum 30.11.2015. Zistené vady a nedorobky, ktoré boli zaprotokolované v uvedenom písomnom protokole nemožno hodnotiť ako vady, ktoré by bránili užívaniu diela, a preto bolo dielo aj protokolárne odovzdané, pričom preberacie konanie prebehlo až dňa 18.12.2015. Práve C.. V. bol tou osobou, ktorá bola oprávnená dielo prevziať a skutočnosť, že protokol bol vypracovaný až dňa 18.12.2015, nemožno hodnotiť v neprospech žalobcu, ktorý bol pripravený a ochotný dielo odovzdať v čase, keď práce už boli ukončené, avšak zo strany žalovaného bolo možné pristúpiť k prevzatiu diela až 18.12.2015. Zistené vady a nedorobky žalobca v dohodnutom termíne odstránil, čo nebolo nikým následne spochybňované. Dňa 30.11.2015 žalobca vystavil aj konečnú faktúru, ktorú žalovaný prevzal, avšak žalovaný následne v súvislosti s vyúčtovaním zmluvnej pokuty poukazoval na protokol, v ktorom mal byť určený termín začatia ako aj termín ukončenia prác dňa 18.10.2015. Súdu však takýto protokol ani zo strany žalovaného ani zo strany žalobcu nebol predložený. Žalovaný ďalej spochybňoval aj listinný dôkaz, a to stavebný denník, ktorý viedol stavbyvedúci žalobcu na základe poverenia zhotoviteľa. Poukázal však, že táto osoba sa nenachádza v databáze stavbyvedúcich vedenej na Informačnom portáli Slovenskej komory stavebných inžinierov a z toho dôvodu táto osoba nebola oprávnená vykonávať funkciu stavbyvedúceho ani viesť stavebný denník. Súd však nesúhlasil s týmto tvrdením žalovaného, že ide čisto o interný dokument žalobcu bez akejkoľvek vypovedacej hodnoty, keďže sa jedná o jediný dokument na predmetnej stavbe, ktorý bol podpísaný stavbyvedúcim a podpisovaný oprávnenou osobou za žalovaného a ako taký dáva obraz o tom, ako prebiehali práce, ktoré mal vykonávať zhotoviteľ, čo bolo namietané z jeho strany, po akú dobu boli práce zhotoviteľom vykonávané. Súd teda považuje stavebný denník za listinný dôkaz, ktorý má v predmetnom konaní svoju výpovednú hodnotu. Žalovaný taktiež trval na tom, že dielo malo byť ukončené v priebehu 60 dní, a to kalendárnych, pričom žalobca tvrdil, že sa jednalo o 60 pracovných dní, keďže išlo o obvyklú zaužívanú prax, kedy počas víkendov sa nepracuje tak, ako uviedol svedok, práce počas víkendov sú len na základe dohody. Žalovaný žalobcu nevyzýval k tomu, aby práce vykonával aj počas víkendov. Nebolo taktiež preukázané, aby žalobca bol upozorňovaný na omeškanie so stavbou a je nepravdepodobné, aby pokiaľ sa malo jednať o kalendárne dni, žalobca nepracoval počas víkendov a sviatkov súc si vedomý hrozby vo forme zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1 zmluvy, a na druhej strane, aby žalovaný neurgoval žalobcu, aby tento práce vykonával aj počas víkendov a sviatkov. 3. Súd dospel okrem iného k záveru, že žalobca dielo vykonal v súlade s uzavretou ZoD, keď práce ukončil 30.11.2015. V konaní bolo preukázané, že žalobca po niektoré dni nemohol pre nepripravenosť staveniska, ktoré predstavovalo omeškanie na strane objednávateľa, na stavbe pracovať, kedy žalobca nespochybňoval, že jeho zamestnanci nepracovali počas víkendov a ani v niektoré dni pracovného pokoja, pričom sa tak dialo vedome a pri počte dní, počas ktorých mali práce vykonať, a to 60 pracovných dní pri zohľadnení už vyššie spomínaných prekážok (na strane žalovaného), pokiaľ dielo bolo dokončené. Pokiaľ dielo bolo dokončené dňa 30.11.2015, žalobca dodržal dohodnutý termín, a potom u žalovaného nie je spôsobilá pohľadávka na započítanie - uplatnená zmluvná pokuta za omeškanie s odovzdaním diela. Nárok žalobcu súd prvej inštancie považoval za preukázaný a žalobu za dôvodnú. Súd zároveň konštatoval, že zo strany žalovaného nedošlo k započítaniu splatných pohľadávok (pokiaľ by také existovali), keďže neexistuje relevantný započítací prejav zo strany žalovaného. 4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 365 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, a Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal. Taktiež v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žalovaný má za to, že právny názor súdu prvej inštancie obsiahnutý v bode 15 napadnutého rozsudku, že lehota na dokončenie diela sa má počítať ako lehota podľa pracovných dní a nie kalendárnych, je podľa žalovaného arbitrárny a ničím nepodložený. Ďalej uviedol, okrem iného, že pokiaľ by zmluvné strany mali za to, že ide o pracovné dni, muselo by to byť v zmluve jednoznačne uvedené. V opačnom prípade sa má za to, že ide o dni kalendárne. Vzhľadom na to, i keď je pravdou, že v zmluve nie je výslovne uvedený dátum, kedy malo byť dielo odovzdané, z tohto zmluvného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pokiaľ má stavba 6 podlaží, tak dielo má byť dokončené v lehote 60 dní od nástupu na práce a keďže podľa zmluvy je dňom nástupu na práce 20.8.2015, tak z toho jednoznačne vyplýva, že dielo má byť podľa zmluvy odovzdané dňa 18.10.2015. Taktiež žalovaný poukázal na názor súdu, že lehota na dokončenie diela, t.j. 10 dní na každé začaté podlažie, pričom ide o 6 podlaží a pracovať sa má kontinuálne, sa má počítať podľa pracovných a nie kalendárnych dní a je v rozpore s ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože súd vyššie uvedené citované zmluvné ustanovenie nevykladal podľa výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nesúhlasí ani so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože aj tvrdenie súdu, že dňa 16.9.2015 žalobca oznámil žalovanému, že prerušuje práce na 4. nadzemnom podlaží pre nepripravenosť staveniska sa absolútne nezakladá na pravde a nemá oporu v stavebnom denníku a zo stavebného denníka vyplýva iba to, že žalobca žiada, aby žalovaný zabezpečil prípravu staveniska pred omietaním. Zo stavebného denníka nie je zrejmé a ani súd prvej inštancie v rámci dokazovania nezistil, prečo boli práce prerušené od 16.9.2015 do 24.9.2015, t.j. po dobu 8 dní, keď požadovaná príprava sa dala spraviť v rámci jedného dňa a nebol dôvod práce prerušiť po dobu 8 dní. Okrem iného poukázal žalovaný na to, že má za to, že súd prvej inštancie sa opomenul dostatočne vysporiadať so svedeckou výpoveďou C.. E. V., z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný poukazoval na omeškanie žalobcu a so svedeckou výpoveďou F. M., ktorý dosvedčil, že nepripravenosť staveniska sa dala rýchlo a ľahko odstrániť, a tak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal iba z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý bol spísaný až dňa 18.12.2015, pričom vôbec nezval do úvahy, že žalobcovi objektívne nič nebránilo v tom, aby dielo protokolárne odovzdal už dňa 30.11.2015 za predpokladu, že k tomuto dátumu by dielo bolo skutočne dokončené. Taktiež poukázal na to, že žalovanému stavebný denník v rozsahu od 24.8.2015 do 30.11.2015 nikdy zo strany súdu a ani žalobcu predložený nebol a o obsahu tohto stavebného denníka v uvedenom rozsahu sa dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, resp. zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že realizoval dielo na základe Zmluvy o dielo zo dňa 28.7.2015 pre žalovaného, pričom zmluvné strany sa v čl. 3 zmluvy dohodli, že stavenisko bude prevzaté v deň začatia stavebných prác, dĺžka trvania prác na stavbe bude 10 dní na každé podlažie, ktorých bolo 6, nástup na práce bol dohodnutý na deň 20.8.2015 a na každé ďalšie podlažie po ukončení predchádzajúceho podlažia, avšak s tým, že nepripravenosť staveniska bude mať za následok zmenu termínov plnenia. Zároveň sa objednávateľ - žalovaný zaviazal v čl. 5.1 zmluvy, že zhotoviteľovi odovzdá pracovisko alebo jeho časti spôsobilé k vykonaniu dojednaných prác. Žalobca práce vykonal v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. V zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí stavebného diela podpísaného dňa 18.12.2015 bolo dielo dokončené dňa 30.11.2015 a tento dátum sa zhoduje s dátumom dokončenia diela uvedenom v stavebnom denníku, pričom bol podpísaný aj stavebným dozorom žalovaného C.. V.. Na základe uvedeného vystavil žalobca záverečnú faktúru č. 11/006/15 dňa 30.11.2015 na sumu 24.047,77 eur. Žalovaný túto faktúru uhradil žalobcovi len v časti, a to vo výške 10.547,77 eur a následne sám vystavil žalobcovi faktúru dňa 22.12.2015 pod č. 852015, a to na sumu 13.500,- eur dôvodiac, že žalobca sa dostal do omeškania s realizáciou diela. Žalovaný si tak uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 250,- eur za každý deň omeškania s poukazom na relevantné ustanovenia zmluvy, pričom dĺžku omeškania určil na 54 dní, keď termín ukončenia prác vypočítal na 18.10.2015, hoci dielo bolo dokončené s vadami až 11.12.2015. Žalobca je presvedčený o tom, že dielo vykonal včas, a teda nebol daný dôvod na postup zvolený žalovaným, ale naopak, bol dôvodný žalobcov nárok na úhradu plnej výšky žalovanej sumy. Opätovne zotrval na tvrdení, že k reálnemu začatiu prác došlo až dňa 24.8.2015 v zmysle stavebného denníka. Poukázal na nepripravenosť staveniska, ktoré malo za následok zmenu termínov a taktiež na v čl. 3.1 zmluvy dohodnutý postup, a síce nástup na každé ďalšie podlažie plynule po ukončení predchádzajúceho podlažia. Vyjadril sa aj k ukončeniu prác a k dátumu odovzdania diela objednávateľovi, za ktorý deň považuje 30.11.2015 ako dátum dokončenia diela, ktorý je uvedený aj v protokole o odovzdaní a prevzatí stavebného diela, ktorý vlastnoručne podpísal dňa 18.12.2015 C.. V. za objednávateľa, t.j. za žalovaného a konateľ žalobcu za zhotoviteľa. Uviedol, že žalobca dielo dokončil v súlade so zmluvou, keď s prácami začal dňa 24.8.2015 a ukončil ich 30.11.2015 tak, ako konštatoval súd prvej inštancie. Taktiež uviedol, že nemohol pracovať na stavbe pre nepripravenosť staveniska, a teda pre omeškanie na strane objednávateľa v dňoch 16.9.2015 až 23.9.2015 (vrátane) a v dňoch 26.10.2015 až 1.11.2015. Čo sa týka stavebného denníka uviedol, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so stavebným denníkom predloženým v konaní ako dôkaz, ktorý bol predkladaný žalovanému na pojednávaniach, pretože dokazovanie sa týkalo práve skutočností obsiahnutých v stavebnom denníku. Uviedol, že pokiaľ by aj došlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého nebola táto príloha žaloby žalovanému doručená, v takomto pochybení, podľa názoru žalobcu, nemožno vidieť tak závažný nesprávny procesný postup, ktorým by súd akýmkoľvek spôsobom mohol žalovanému znemožniť uskutočnenie jeho procesných práv až v takej miere, že by bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 8. K uvedenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný už nevyjadril. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Obdo/34/2019 zo dňa 22.04.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 1Cob/18/2018-181 z 29.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval, že vysporiadanie sa odvolacieho súdu s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktoré vyžaduje ust. § 387 ods. 3, posledná veta CSP, sa v posudzovanom prípade obmedzilo len na konštatovanie v bode 17 odôvodnenia: „súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu“. K vyššie uvedenému dovolací súd uvádza, že žalovaný podal pomerne rozsiahle odvolanie, v ktorom spochybňoval správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie (najmä nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov), ďalej neaplikáciu výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 OZ na zmluvné dojednanie strán o lehote na zhotovenie diela a nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, porušujúci právo žalovaného na spravodlivý (kontradiktórny) proces (konkrétne, že mu neboli doručené všetky listy stavebného denníka, ktoré súdu predložil žalobca). Takéto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu - podľa názoru dovolacieho súdu - je nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní. Odvolací súd preto zásadným spôsobom porušil vyššie citované kogentné ustanovenie § 387 ods. 3 CSP, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozsudku, a teda aj k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces, vyplývajúceho z článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, čo v posudzovanom prípade zakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a odôvodňuje aplikáciu výnimky v zmysle druhej vety stanoviska R 2/2016. 10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť. 11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 12. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko tým sa stranám sporu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a možnosť riadne konať pred súdom. Takouto vadou je postihnutý aj napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka - ods. 1 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. - ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. - ods. 3 právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvyklé znamená, pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. 14. Podľa § 266 Obchodného zákonníka - ods. 1 prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy alebo jej musel byť známy. - ods. 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. - ods. 3 pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. - ods. 4 prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. - ods. 5 pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. - ods. 6 ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane. 15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.07.2015 uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal stropné a stenové omietky pre žalovaného na stavbe Polyfunkčného komplexu Ekonomik v Poprade. V čl. 3 ZoD boli dohodnuté termíny plnenia, kedy v súvislosti s preberaním staveniska bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, že stavenisko bude prevzaté v deň začatia stavebných prác, ktoré mali trvať 10 dní/podlažie, pričom podlaží na budove bolo 6. Z uvedeného vyplýva, že práce v prípade pripravenosti staveniska a možnosti neprerušovaného výkonu prác mali trvať po dobu 60 dní. Nástup na práce podľa zmluvy bol dohodnutý 20.8.2015 a nástup na každé ďalšie podlažie bude plynule po ukončení predchádzajúceho podlažia. Pokiaľ by stavenisko nebolo pripravené, táto skutočnosť po dohode zmluvných strán bude mať za následok zmenu v termínoch plnenia. V zmluve nebol presne stanovený dátum ukončenia stavebných prác. Žalobca v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok práce vykonával, avšak podľa k reálnemu začatiu prác dôjsť až dňa 24.8.2015, čo vyplýva zo záznamu v stavebnom denníku, že týmto dňom sa preberá stavenisko a zároveň je tu uvedené, že zhotoviteľ na žiadosť investora začne s realizáciou omietok napriek tomu, že nie je ukončená hrubá stavba (betónuje sa doska nad 6. nadzemným podlažím) a vzniká riziko statických trhlín na stenách. Táto strana listu zo stavebného denníka je podpísaná C.. V. ako stavebným dozorom a zamestnancom žalobcu - stavbyvedúcim žalobcu G.. Prevzatie staveniska a začatie prác dňom 24.8.2015 vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok C.. V.. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že práce sa začali už dňa 20.8.2015, pričom poukázal na písomný zápis o odovzdaní staveniska, ktorý súdu nedoručil. Poukázal aj na fotografiu z 21.8.2015, na ktorej je zachytené silo, ktoré na stavbu doviezol žalobca a mohol začať omietať. Žalobca nespochybňoval, že silo mali na stavbe už 21.8.2015, avšak nemohli začať s výkonom prác, pretože stavenisko pripravené nebolo. Stavbu prevzali až 24.8.2015 tak, ako sa uvádza v stavebnom denníku. Žalovaný žiaden ďalší dôkaz o tom, že práce sa začali už dňa 20.8.2015, neprodukoval. V zápise o odovzdaní a prevzatí diela je uvádzaný dátum - skutočný začiatok realizácie 20.8.2015, ktorý dátum tam nebol dopísaný rukou, ale už vopred pripravený v súlade s tým, čo bolo uvedené v samotnej písomnej ZoD a túto skutočnosť nenamietal ani samotný žalobca, ktorý tento zápis 18.12.2015 podpisoval a nedošlo k úprave dátumu podľa stavebného denníka. Podľa zápisov v stavebnom denníku žalobca opakovane poukazoval na to, že stavenisko na omietanie nie je pripravené, preto nemohol reálne vykonávať dohodnuté práce, a to v dňoch 16.9.2015 až 23.9.2015, kedy v zápise je konštatovaná nepripravenosť 4. nadzemného podlažia a žalobca práce prerušuje, pričom žiada objednávateľa, aby zabezpečil prípravu pred omietaním, vymenovaním konkrétnych úkonov, ktoré je potrebné urobiť. V dňoch 26.10.2015 až 1.11.2015 je v stavebnom denníku opätovne záznam o prerušení prác kvôli nepripravenosti stavby, pričom žalovaný bol požiadaný o vykonanie tam uvedených úkonov, aby sa v prácach mohlo plynule pokračovať. V tejto súvislosti v ZoD bolo dohodnuté, že nepripravenosť staveniská, má za následok zmenu termínov a podstatná bola aj skutočnosť, že postup prác bol dohodnutý s tým, že sa plynule prechádza na ďalšie podlažie, po ukončení predchádzajúceho podlažia. Počas realizácie prác a ani v samotnom protokole o odovzdaní nie je záznam, aby žalovaný mal výhrady k priebehu výstavby a k dodržiavaniu termínu realizácie diela zo strany žalobcu. V stavebnom denníku sa nachádzajú žiadosti o poskytnutie súčinnosti a upozornenia na nepripravenosť diela, ktoré boli adresované žalovanému. V stavebnom denníku na poslednej strane je uvedené, že dňa 30.11.2015 došlo k ukončeniu prác na omietkach, ktorý zápis podpísal ako stavebný dozor C.. V.. V tento deň bola vystavená žalobcom aj faktúra na úhradu sumu 24.047,77 eur a bol vyhotovený súpis vykonaných prác, ktorý súpis bol odsúhlasený C.. V., o čom svedčí následne aj jeho podpis a pečiatka na uvedenom súpise vykonaných prác z 18.12.2015. V samotnom protokole o odovzdaní a prevzatí stavby, v kolónke - skutočný termín dokončenia - je uvedený dátum 30.11.2015. Zistené vady a nedorobky, ktoré boli zaprotokolované v uvedenom písomnom protokole nemožno hodnotiť ako vady, ktoré by bránili užívaniu diela, a preto bolo dielo aj protokolárne odovzdané, pričom preberacie konanie prebehlo až dňa 18.12.2015, kedy bol C.. V. prítomný na stavenisku. C.. V. bol tou osobou, ktorá bola oprávnená dielo prevziať a skutočnosť, že protokol bol vypracovaný až dňa 18.12.2015, nemožno hodnotiť v neprospech žalobcu, ktorý bol pripravený a ochotný dielo odovzdať v čase, keď boli práce ukončené, avšak zo strany žalovaného bolo možné pristúpiť k prevzatiu diela až v uvedený deň, teda 18.12.2015. Zistené vady a nedorobky žalobca v dohodnutom termíne odstránil, čo nebolo nikým následne spochybňované. Dňa 30.11.2015 bola vystavená žalobcom aj konečná faktúra, ktorú žalovaný prevzal. Žalovaný trval na tom, že dielo malo byť ukončené v priebehu 60 dní, a to dní kalendárnych, pričom žalobca tvrdil, že sa jednalo o 60 pracovných dní, keďže išlo o obvyklú zaužívanú prax, kedy počas víkendov, nepracujú tak, ako uviedol svedok V., práce počas víkendov sú na dohode a počas víkendov nepracujú, keďže chcú mať aj voľno. 16. Žalovaný v odvolaní namietal, že lehota na dokončenie diela tak ako to konštatuje súd prvej inštancie, že sa má počítať podľa pracovných dní a nie kalendárnych je arbitrárne a ničím nepodložené. Zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, žeby sa jednalo o pracovné dni, preto je toho názoru, že sa jedná o kalendárne dni. Aj keď v zmluve nie je výslovne uvedený dátum, kedy malo byť dielo odovzdané, zo zmluvného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pokiaľ má stavba 6 podlaží, tak dielo má byť dokončené v lehote 60 dní od nástupu na práce a keďže podľa zmluvy je dňom nástupu na práce deň 20.08.2015, tak z toho jednoznačne vyplýva, že dielo má byť podľa zmluvy odovzdané dňa 18.10.2015. Výklad súdu prvej inštancie, že lehota na dokončenie diela, t.j. 10 dní na každé začaté podlažie, pričom ide o 6 podlaží a pracovať sa má kontinuálne sa má počítať podľa pracovných a nie kalendárnych dní a je v rozpore s ustanovením § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože súd vyššie uvedené citované ustanovenie nevykladal podľa výkladových pravidiel obsiahnutých v § 35 Občianskeho zákonníka. 17. Odvolací súd poukazuje na to, že zo zmluvy o dielo vyplýva, že táto bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, teda medzi zmluvnými stranami sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Z toho dôvodu aj výklad vôle je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka a nie podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Výklad vôle podľa § 35 Občianskeho zákonníka by bolo možné použiť len vtedy, ak by Obchodný zákonník neobsahoval ustanovenie k výkladu vôle. Keďže Obchodný zákonník obsahuje ustanovenie § 266 k výkladu vôle, je potrebné posudzovať prejav vôle a v tej súvislosti aj počítanie lehoty, podľa ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka. 18. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal výkladom vôle a úmyslom konajúcej osoby. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Obchodný zákonník má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle. Podľa ods. 1 sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený popierala, že jej úmysel konajúceho bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Ide o určitú objektivizáciu adresáta právneho úkonu. Pri vyslovenom prejave vôle sa prejavená vôľa vykladá aj podľa výrazov, ktoré sa použijú v obchodnom styku. Použitým výrazom sa dá taký obsah aký majú vo väčšine prípadov v príslušnom obchodnom styku. Výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad sa v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá použila. Pri aplikácii interpretačných pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolností, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade prejavu vôle sa prihliada na samotné rokovanie o uzavretí zmluvy na doterajšiu prax pri uzatváraní zmluvy a na následné správanie strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. Takýto postup bude možný vtedy, ak účastníci právneho vzťahu majú medzi sebou určitú zmluvnú prax. 19. V danom prípade súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného a neskúmal okolnosti, za ktorých bola vôľa - lehota na dokončenie diela prejavená. Nedostatočne sa zaoberal samotným rokovaním pri uzavretí zmluvy a určeniu lehoty na dokončenie diela, neprihliadal na doterajšiu prax pri uzatváraní zmlúv. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Obdo/6/2011, podľa ktorého pokiaľ každý z účastníkov právneho vzťahu interpretuje sporné dojednanie v obchodnej zmluve odlišne, musí výklad opierať o komplexný pohľad vrátane samého jednania o uzavretí zmluvy s tým, že prejav vôle obsahujúci sporný výraz treba pri pochybnostiach vyložiť na ťarchu strany, ktorá ako prvá tento výraz v konaní použila (§ 266 ods. 4 ObZ). Zároveň odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008, z ktorého vyplýva, že pre tento záväzkový právny vzťah je potrebné uskutočniť výklad nielen podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník v ustanovení § 266 sám stanoví pre výklad právnych úkonov výkladové pravidlá, ktorými dopĺňa základné pravidlo uvedené v citovanom ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým je výklad právneho úkonu podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Najskôr tak musí byť v zmysle § 266 Obchodného zákonníka zistený úmysel toho, kto konal v danom prípade. Pokiaľ ho nie je možné zistiť, lebo sa zmluvné strany v sledovanom úmysle právneho úkonu rozchádzajú, potom je nutné vychádzať z významu, aký by bežný podnikateľ prejavenej vôle prikladal a ďalej aký význam sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Pri nemožnosti zistenia subjektívneho hľadiska (úmysle konajúcich) prichádza potom do úvahy objektívne hľadisko. Vždy sa však tak z hľadiska subjektívneho ako aj objektívneho musí brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj na následné správanie sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. 20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 21. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedeného, zvážiť spôsob oboznámenia žalovaného so stavebným denníkom v rozsahu od 24.08.2015 do 30.11.2015 a rozhodnúť aj o trovách konania, a to tak pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).