Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 21CoP/145/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717207754 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717207754.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželov: L. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom U., M. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Poprad, Okružná 36 a R. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C., Q. 2, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 62, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. C. J. B., narodenej XX.XX.XXXX na čas po rozvode, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/150/2017-102 zo dňa 19.03.2019 r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV. a VI.. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania 1. Manžel sa podaným návrhom na začatie konania domáhal rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletej C. J. na čas po rozvode manželstva. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Súd manželstvo účastníkov konania L. B. a R. B., rod. C., uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a . II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. C. J. B. do osobnej starostlivosti matky R. B., ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.III. Otec L. B. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. C. J. sumou 80 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.IV. Otec L. B. je oprávnený stýkať sa s mal. C. J. každú stredu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. Otec si dieťa preberie pred bytom matky a tam ho aj odovzdá. V prípade, ak sa styk nemôže realizovať z vážnych dôvodov, rodičia sú povinní navzájom sa informovať najneskôr deň pred uvedeným stykom.V. Súd u k l a d á rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu so zameraním na zlepšenie sa vzájomnej komunikácie a zlepšenie vzťahov.VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 37 ods. 2 písm. d, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). 4. Vychádzal zo zistení, že aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti sa táto o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti súhlasil. Výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16P/189/2017-83 zo dňa 09.10.2017, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne. Od toho času vo veci nastala čiastočná zmena pomerov, keďže maloletá začala navštevovať materskú školu, kde poplatky činia viac ako 30,- eur mesačne. Z predložených opisov mzdových listov vyplýva, že otec pracuje ako vodič pre C. A. s príjmom do 500,- eur. Matka je zamestnaná ako vedúca školskej jedálne MŠ s príjmom 386,- eur v čistom, pričom pracuje na polovičný pracovný úväzok a zároveň pracuje na dohodu, z čoho má príjem 90,- eur mesačne. Vychádzajúc z príjmov oboch rodičov a potrieb dieťaťa, súd na čas po rozvode otcovi určil výživné v sume 80,- eur mesačne. Otec dieťa pravidelne navštevuje, snaží sa nadviazať blízky citový vzťah s maloletou a prehĺbiť vzájomné väzby. Na jeho strane nie sú žiadne prekážky, pre ktoré by bolo možné obmedziť úpravu styku oproti spomínanému rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16P/189/2017-83 zo dňa 09.10.2017. Zároveň súd určil styk aj každú stredu od 16.hod. do 18.hod., aby dieťa bolo s otcom aj počas týždňa a aby nedošlo k dlhodobejšiemu odlúčeniu. Prihliadajúc na záverečnú správu z mediácie, ako aj správu psychologičky, ktorú navštevuje dieťa, súd uložil obom rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu so zameraním na zlepšenie vzájomnej komunikácie, čo by mohlo veľmi pozitívne vplývať aj na ďalšiu starostlivosť o dieťa v budúcnosti. 5. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku. III. Obsah odvolania matky 6. Proti výrokom III., IV. rozsudku podala odvolanie matka. Súdom určené výživné považuje za nepostačujúce. Otec je riadne zamestnaný, jeho mesačné náklady nie sú vysoké, je v jeho možnostiach poukazovať vyššie výživné. Dieťa máva častejšie zdravotné problémy, preto sa matka snaží, aby malo dobrú stravu, vitamíny, s čím sú spojené aj zvýšené výdavky. S úpravou styku matka nesúhlasí z dôvodu, že takto upravený styk bez jej prítomnosti nie je v záujme dieťaťa. V konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves matka v právnej nevedomosti pristúpila k dohode o styku otca s maloletou bez jej prítomnosti. Uvedená rodičovská dohoda sa však nikdy nerealizovala. Od polovice októbra 2017 začali vznikať prvé problémy, otec privolával na styk hliadky polície, nechápal však , že mal. dcéra naňho nie je zvyknutá. Absolútne nerešpektoval želania maloletej, že s nim nechce ostať osamote a naopak vyhrážkami si vyžadoval styk s maloletou bez matky. Matka plne rešpektuje právo otca na styk s maloletou a najmä prehĺbenie sa vzájomného vzťahu otca s maloletou. Obáva sa však toho, že po právoplatnosti rozsudku otec nebude rešpektovať vôľu maloletej a opäť sa ju bude snažiť násilne od matky separovať a volať políciu či úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Od rozsudku sa rodiča pokúšali o realizáciu styku bez prítomnosti matky, bezúspešne, z čoho bol otec nervózny, vyvolával hádky, vyhrážal sa a už aj dieťa sa začína báť jeho neprimeraných reakcií. Na základe uvedeného matka navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, alternatívne, zmeniť tak, že otec bude povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 100,- eur mesačne a oprávnený stýkať sa s maloletou v súdom určenom čase bez prítomnosti matky. 7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pri každom realizovanom styku, nad rámec výživného, dcére nosí ovocie, sladkosti či hračky. Pri poslednom stretnutí otec doniesol dcére odrážadlo, melón a jahody. Na základe uvedeného má za to, že súdom prvej inštancie výživné pre maloletú je dostačujúce. Styk otca s dcérou bez prítomnosti matky je prirodzený a v záujme maloletej tráviť čas s otcom osamote. Otec má k dcére vybudovaný vzťah, ktorý chce prehlbovať, podieľať sa na jej výchove a starostlivosti. Nebol pozbavený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach, matka predsa nemôže riadiť styk otca s dcérou, brániť otcovi rozhodnúť o mieste pohybu a pobytu s dcérou. Vzhľadom na vek dieťaťa niet dôvodu, aby sa stretnutia museli realizovať za prítomnosti matky. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť. 8. Ustanovený opatrovník maloletého dieťaťa považuje výšku výživného stanoveného napadnutým rozhodnutím za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, taktiež odôvodneným potrebám mal. dieťaťa v predškolskom veku. Do ukončenia výchovného opatrenia navrhol upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky, následne jej prítomnosť vynechať. 9. V rámci odvolacej repliky matka uviedla, že potom, čo sa otec dozvedel, že voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie a začalo sa realizovať výchovné opatrenie, opäť sa ukľudnil a styk prebieha podstatne pokojnejšie. V ostatnom rozsahu matka zotrvala na podanom odvolaní. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že určené výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Svoj záver odôvodňuje odvolací súd nasledovné. 12. Matka namieta súdom prvej inštancie určenú výšku výživného, argumentujúc pritom zdravotnými problémami maloletej. Poukazuje , že sa usiluje o zdravú výživu dcéry, s čím sú spojené zvýšené výdavky. 13. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že vyživovacia povinnosť voči maloletej bola naposledy určená na základe súdom schválenej rodičovskej dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves, rozsudkom č. k. 16P/189/2017-83 zo dňa 09.10.2017. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne. Rozsudok neobsahuje odôvodnenie. Týmto rozsudkom bol upravený výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletej zo strany rodičov , ktorý boli ešte manželia. V danej veci sa súd prvej inštancie pri určovaní vyživovacej povinnosti pridŕžal vyššie uvedeného rozhodnutia. V čase rozhodnutia ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť a v čase rozhodovania o výživnom na čas po rozvode manželstva nastala len čiastočná zmena pomerov, na strane maloletej, spočívajúca v návšteve materskej školy. Po preskúmaní príjmov oboch rodičov, ustálil súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť otcovi voči mal. Lucii na sumu 80,- eur mesačne. 14. Odvolací súd poznamenáva, že rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. zákona o rodine), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto rozhodnutia (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Cdo 306/2009 zo dňa 14. januára. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.( § 100 Civilného mimosporového poriadku ). Úprava pomerov maloletých detí rozvádzajúcich sa rodičov, ktorá je predmetom konania, sa vždy týka len obdobia po rozvode manželstva rodičov. 15. Maloletá C. J. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015). Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritéria, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanoví striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. 16. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd prihliadal na výšku vyživovacej povinnosti otca, určenej mu rozsudkom č. k. 16P/189/2017-83 zo dňa 09.10.2017. Možno prezumovať, že schválená dohoda rodičov reflektovala existujúce odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a tomu zodpovedala aj výška určeného výživného. 17. V súčasnosti je maloletá je aj naďalej dieťaťom predškolského veku. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá začala navštevovať predškolské zariadenie až po čase rozhodnutia súdu, preto sa odvolací súd zameral na výšku poplatkov s tým spojených. Zo správy ustanoveného opatrovníka o šetrení rodinných pomerov mal. dieťaťa vyplýva, že matka mesačne uhrádza školné v sume 10,- eur a stravné v sume 21,- eur. Ostatné výdavky na nákup školských pomôcok a hygienických potrieb činia po ich prepočte sumu 2,- eurá mesačne. 18. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie určené výživné reflektuje zistené skutočnosti. Matka zabezpečuje maloletej stravu počas jej osobnej starostlivosti, výdavky na to vynakladané však celkom zrejme poklesli nástupom maloletej na dochádzku v materskej škole. Za situácie zabezpečenia raňajok, obedov a olovrantov, znížené stravné matky v domácom prostredí korešponduje so sumou 21,- eur, hradenej titulom stravné v materskej škole. Nespochybniteľnou skutočnosťou je aj znížená miera osobnej starostlivosti matky počas pobytu maloletej v materskej škole, ktorá má svoje opodstatnenie pri určovaní vyživovacej povinnosti nerezidentného rodiča. Kým pri dieťati vyžadujúcom 24-hodinovú starostlivosť a opateru možno hovoriť o 100% miere osobnej starostlivosti, za súčasnej situácie možno sledovať pokles aj o 20%, ktorý by sa mal v peňažnom vyjadrení odzrkadliť vo vyživovacej povinnosti matky. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd ako relevantný náklad matky považuje školné a výdavky, súvisiace s nákupom školských pomôcok a hygienických potrieb, na uhradení ktorých by sa mali rodičia podieľať v pomere 10,- eur otec a 2,- eurá matka. Zvýšené výživné v takomto prípade zodpovedá navýšeniu výdavkov maloletej. 19. Stanovené výživné v percentuálnom vyjadrení je viac ako 15% z čistého príjmu povinného rodiča čo zodpovedá oprávneným potrebám maloletej v jej veku. Matka uvádza zdravotné problémy maloletej, odvolaciemu súdu sú zrejmé z obsahu spisu. Maloletá je pacientom špecializovaných zdravotníckych ambulancií, neužíva však žiadne lieky ani nevyžaduje iné zdravotnícke pomôcky, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky, odôvodňujúce potrebu stanoviť inú výšku výživného. 20. Záverom odvolací súd sumarizuje, že súdom prvej inštancie určenú výšku výživného považuje za primeranú odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Odvolací súd oceňuje správanie otca, ktorý aj nad rámec výživného kupuje maloletej hračky, ovocie, sladkosti a pod.. Matka opodstatnene dbá o zdravú výživu maloletej, bolo by pre to na mieste, aby aj otec pri nákupoch nad rámec výživného uprednostnil ovocie či zeleninu pre maloletú a prispel tak k jej zdravému životnému štýlu. 21. Matka namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou dcérou. Styk bez jej prítomnosti doposiaľ neprebehol. 22. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 23. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 zákon o rodine). Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. 24. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Aj pri rozhodovaní o úprave styku platí, že právo oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, ak je zverené súdom do starostlivosti len jednému z rodičov. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré tento záujem sa opiera musia byť preukázané. 25. S poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z nálezu IV. ÚS 46/2013 odvolací súd cituje nasledovne: „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo a (povinnosť) chrániť (záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej domácnosti.“ 26. Z obsahu spisu je zrejmé, že otcovi je umožnený styk s maloletou, tento však prebieha len za prítomnosti matky. Maloletá je silno citovo naviazaná na matku, možnosť priebehu styku v jej neprítomnosti vyvoláva konflikty medzi rodičmi. 27. Skúmajúc genézu vývoja vzťahov v rodine, otec sa permanentne domáha výkonu práva styku s maloletou bez prítomnosti matky, ambivalenciu prejavov však možno bádať na strane matky. Odvolací súd oboznamuje s už zmieňovaným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 16P/189/2017-83 zo dňa 09.10.2017, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na ktorej základe bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod. a nedeľu od 09.00 hod. do 16.00 hod., bez prítomnosti matky. K dobrovoľnému plneniu dohody o úprave styku však nedochádzalo, v konečnom dôsledku bol zo strany otca podaný návrh na výkon rozhodnutia. 28. V priebehu preskúmavaného konania rodičia využili služby mediačnej činnosti v Mediačnom centre Poprad. Z obsahu záverečnej správy odvolací súd zisťuje, že na druhom mediačnom stretnutí, uskutočnenom dňa 09.11.2018, dospeli rodičia k čiastkovej dohode o úprave styku otca s maloletou počas víkendov a to tak, že otec má právo stráviť čas s maloletou bez prítomnosti matky v nasledujúcu sobotu dve hodiny v čase, ktorý si rodičia dohodnú. V priebehu ďalších stretnutí rodičia pracovali na tvorbe rodičovského plánu, vyjadrili záujem o pokračovanie v mediačnej činnosti. 29. V kontexte uvedeného odvolací súd uvádza, že matka mení názory na potrebu prítomnosti svojej osoby počas styku otca s maloletou, každopádne, nemôže si uzurpovať rodičovské práva a jednostranne tak určovať rozsah, miesto a spôsob výkonu práva styku otca s maloletou. Pre obmedzenie práva styku otca s maloletou musia existovať objektívne dôvody, ktoré ohrozujú či porušujú najlepší záujem dieťaťa. 30. Maloletá si buduje vzájomný vzťah s otcom. V konečnom dôsledku to potvrdzuje aj vzájomná komunikácia matky s otcom, ktorá ho vinila z prechladnutia maloletej počas styku na tom základe, že dieťa sa príliš smialo a nadýchalo sa tak studeného vzduchu. Z psychologických správ vyplýva, že maloletá je silno citovo naviazaná na matku, preto sa odvolací súd domnieva, že matkina prítomnosť by mohla mariť účel styk otca s maloletou. Tým je potrebné vytvoriť priestor na budovanie hlbšieho rodičovského vzťahu, ktorý je predpokladom zdravého vývoja a blaha dieťaťa. 31. Nemožno však opomenúť apel, smerujúcim voči obom rodičom, pracovať na zlepšení vzájomnej komunikácie, sledujúc tým predovšetkým pocit bezpečia a spokojnosti ich mal. dieťaťa. Zo spisu sú zrejmé konflikty, ktoré sprevádzali styk otca s maloletou, volaní boli aj príslušníci polície, čo maloletú nepochybne desilo. Základom výkonu rodičovských práv a povinností do budúcna je predchádzať takýmto situáciám a rešpektovať jeden druhého. Odvolací súd si dovolí citovať aj konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 16 odôvodnenia: „Pokiaľ obaja rodičia chcú konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, budú rešpektovať to, čo je pre dieťa najdôležitejšie. V prípade, ak aj otec bude tráviť sám s dieťaťom čas a maloletá bude chcieť prísť skôr k mame, určite je potrebné zo začiatku toto rešpektovať, aby u dieťaťa nenastal určitý blok alebo zlom v tom smere, aby s otcom viac nechcela odísť. Preto treba citlivo pristupovať k potrebám dieťaťa a vnímať tieto potreby a reagovať na ne.“ 32. Záverom sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že na strane otca niet prekážok, ktoré by mali obmedzovať vo výkone práva styku s maloletou. Rozsah stretávania považuje odvolací súd za primeraný vzhľadom na aktuálne nastavenie vzťahov v rodine. 33. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP. 35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).