Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17CoPr/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202655 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718202655.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: TATRAPEKO, a. s. so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1919, IČO: 36 455 938, právne zastúpený JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, 052 01, Štefánikovo námestie 13 proti žalovanému: Q. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., ul. N. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Pavlom Závackým, advokátom so sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, o zaplatenie 948,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10Cpr/1/2018-85 zo dňa 26.08.2019 takto r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 948,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.03.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, pretože žalovaný uznal záväzok na náhradu škody a uzavrel dohodu o jej splácaní podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce so žalobcom. Žalobca tvrdil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.635,- eur. Po podpise tejto dohody žalovaný časť záväzku vo výške 607,- eur uhradil, zvyšnú časť sa zaviazal uhrádzať mesačne po 80,- eur vždy k 20. dňu toho, ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia. Žalovanému boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 80,- eur za mesiac február. Po tom, čo žalovaný ukončil u žalobcu pracovný pomer ku dňu 28.02.2018, zvyšnú časť dlhu žalovaný už neuhradil. 3. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že nebola preukázaná výška škody, nikdy nebola táto výška škody žalobcom ani konkretizovaná. Žalovaný žiadal, aby žalobca výšku škody pred prvoinštančným súdom preukázal. 4. Prvoinštančný súd vypočul strany sporu, svedkyňu B. I. a Y. Q., ktoré boli prítomné pri podpísaní uznania dlhu, vykonal dôkazy listinami, a to uznaním dlhu, záznamom z gremiálnej porady a ďalšími pripojenými listinami, ktoré sa nachádzajú v spise, na základe čoho zistil, že dňa 19.02.2018 podpísal žalovaný u žalobcu uznanie záväzku, kde žalovaný uznáva svoj záväzok nahradiť zamestnávateľovi, teda žalobcovi škodu vo výške 1.635,- eur s príslušenstvom vzniknutú za používanie firemného motorového vozidla na súkromné účely a odcudzené výrobky. Túto škodu sa zaviazal uhradiť jednorázovo vo výške 607,- eur dňa 19.02.2018 a ďalej v splátkach vo výške 80,- eur počnúc mesiacom február 2018, a to vždy najneskôr do 20. dňa toho - ktorého mesiaca. Dohoda bola vlastnoručne podpísaná žalovaným, tlačivo dohody vypísal žalovaný. Žalovaný podľa záznamu na tejto dohode netrval na overení podpisu u notára. Reálne dňa 19.02.2018 podľa príjmového pokladničného dokladu uhradil 607,- eur a následne vykonal úhradu 20.02.2018 vo výške 80,- eur zrážkou zo mzdy. Ďalšie zrážky zo mzdy dňa 20.03.2018 realizované už neboli. 5. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 179 ods. 1, 2 Zákonníka práce a ďalej podľa § 191 ods. 1 až 4 Zákonníka práce a podľa ust. § 179. Skonštatoval, že zodpovednosť za škodu v pracovnom práve predpokladá splnenie podmienok, a to a) škoda, b) porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie. Pri absencii niektorých z predpokladov pracovno-právna zodpovednosť zamestnanca za škodu neprichádza do úvahy. 6. Prvoinštančný súd zistil, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca predložil podpísané uznanie záväzku so žalovaným na náhradu škody a dohodu o jeho splácaní podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaný vznik škody ako aj výšku pred súdom poprel. V danom prípade uznanie záväzku podľa § 191 Zákonníka práce nie je zabezpečovacím prostriedkom podľa Zákonníka práce a nie je možné ani podporne aplikovať ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Zákonník práce má vlastné zabezpečovacie opatrenia, ktoré je potrebné aplikovať v pracovno-právnych vzťahoch a uznanie záväzku podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce nie je zaväzovacím dôvodom a nezakladá sa týmto uznaním záväzku existencia dlhu. Nemá ani právny dôsledok vyplývajúci z ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takom prípade je potrebné, aby ten, kto sa plnenia zo záväzku uvedeného v uznaní domáha v súdnom konaní, preukázal aj skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že záväzok skutočne vznikol a v akej výške vznikol, ďalej je potrebné, aby všetky podmienky zodpovednosti zamestnanca boli kumulatívne uspokojené. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania povinnosti žalovaného na náhradu škody, pretože nepreukázal predpoklady náhrady škody. Nebola dostatočne preukázaná škoda a ani konanie žalovaného, ktoré by malo za následok spôsobenie škody zamestnávateľovi a ani výška tejto škody. Nie je jednoznačne zistené akým spôsobom žalobca dospel k záveru o výške škody pôvodne vo výške 1.635,- eur, ktorá mala byť spôsobená používaním firemného vozidla a aká časť tejto sumy je za odcudzené výrobky. Preto prvoinštančný súd poukazujúc aj na doposiaľ existujúcu súdu prax nárok žalobcovi nepriznal, pretože nebol preukázaný. 7. Žalobca nepreukázal, či uvedený nárok bol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce. Táto okolnosť však nemá vplyv na právne posúdenie náhrady škody, keďže v konaní neboli preukázané predpoklady pre vznik náhrady škody a jej rozsahu, preto súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca namietal, že konanie prvoinštančného súdu má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej súd 1. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu 1. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 19.02.2018 došlo medzi žalovaným ako zamestnancom a žalobcom ako zamestnávateľom k uzavretiu Uznanie záväzku na náhradu škody a dohody o jej splácaní podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca uviedol, že pri uzatváraní Uznania záväzku a dohody o splácaní náhrady škody bola žalobcovi jednoznačne preukázaná zodpovednosť za škodu, ktorá viedla žalovaného k podpisu tohto uznania. 10. Prvoinštančný súd naviac nevyhodnotil okolnosť uvedenú v bode 2.1 Dohody o uznaní záväzku na náhradu škody a o jej splácaní, kde je uvedené, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že peňažný nárok zamestnávateľa sa uspokojí so zrážkami zo mzdy, z náhrady mzdy, prípadne z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z odstupného v prípadoch, ak po dobu splácania škody stratí zamestnanec nárok na mzdu a získa nárok na niektorý z uvedených príjmov. Na výšku splátok a lehotu splatnosti sa vzťahujú ustanovenia bodu 1.1 písmeno b) tejto dohody. Uvedená dohoda je uzatvorená písomne, tak ako to má na mysli ust. § 20 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Táto dohoda obsahuje dôvod zrážok zo mzdy, určenie výšky zrážok a dátum splatnosti odkazom na bod 1.1 Dohody. Bola teda uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. V takom prípade uznanie záväzku na náhradu škody a dohody o jej splácaní nie je možné aplikovať ako zabezpečovací titul pracovného práva, ale dohodu o zrážkach zo mzdy áno. 11. Žalovaný pri uzatváraní týchto dohôd vedel o akú výšku škody išlo a z akého dôvodu, preto žalobca nepovažuje za dôvodné duplicitne tieto okolnosti žalobcovi opäť preukazovať. Pokiaľ prvoinštančný súd vytýka žalobcovi, že dohoda nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, takýto inštitút nebolo možné v spoločnosti uplatniť, pretože u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, v takom prípade ustanovenia zákona zakladajú povinnosť zamestnávateľovi umožniť pôsobenie odborovej organizácie zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi, čo v spoločnosti žalobcu nebolo. Štatutárny zástupca žalobcu prerokoval vznik škody so zamestnancami na gremiálnej porade dňa 22.01.2018 nad rámec platného zákona. Keďže prvoinštančný súd vo veci nesprávne rozhodol, žiadal žalobca rozsudok zrušiť a zmeniť ho tak, ako to bolo uplatnené v žalobe. 12. K odvolaniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Uviedol, že prvoinštančný súd rozsudkom rozhodol riadne, rozsudok je riadne zdôvodnený. Prvoinštančný súd poukázal na platné zákonné znenie, platnú judikatúru, vyporiadal sa so všetkými odvolacím námietkami žalovaného aj žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie povinnosti žalovaného na náhradu škody. Žiadal prvoinštančný rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy konania. 13. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý žiadal prvoinštančný rozsudok zrušiť a zmeniť ho tak, že bude žalobe vyhovené. Zotrval na všetkých svojich odvolacích argumentoch. 14. K tomuto stanovisku zaujal písomné stanovisko aj žalovaný, ktorý taktiež zotrval na svojich písomných argumentoch k odvolaniu žalobcu. Prvoinštančný súd rozsudok riadne odôvodnil, riadne aplikoval právny predpis a žalobca tvrdenia prvoinštančného súdu žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si trovy konania. 15. Odvolací súd v rámci kompetencie vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne aplikoval právny predpis a preto je rozhodnutie prvoinštančného súdu predčasné. 16. Bez rozporu je časť skutkového stavu zisteného prvoinštančným súdom spočívajúci v tom, že medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnancom došlo dňa 19.02.2018 k podpísaniu Uznania záväzku na náhradu škody a k uzatvoreniu dohody o jej splácaní podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Uvedená dohoda sa nachádza na č. l. 5 súdneho spisu. Z tejto dohody vyplýva, že žalovaný uznal škodu vo výške 1.635,- eur s príslušenstvom voči žalobcovi, ktorá mala vzniknúť z dôvodu za používanie firemného motorového vozidla na súkromné účely a odcudzenie výrobkov. Bolo dohodnuté, že táto suma 1.635,- eur bude uhrádzaná v splátkach, a to jednorázovo vo výške 607,- eur bolo uhradených dňa 19.02.2018 a jedna splátka vo výške 80,- eur bude uhradená vo februári 2018 do 20. dňa toho, ktorého mesiaca a zvyšok v 80-eurových mesačných splátkach. Splátka vo februári bola vykonaná. Tak ako to správne uzavrel prvoinštančný súd, ide o dohodu podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá dohoda nie je zabezpečovacím titulom v pracovno-právnych vzťahoch. V prípade pokiaľ dochádza k sporom z takejto dohody, je potrebné, aby zamestnávateľ svoj nárok, resp. výšku a dôvod škody náležitým spôsobom preukázal a preukázal aj ostatné podmienky zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce. 17. Do tohto momentu postup a právne posúdenie veci a skutkové zistenia prvoinštančného súdu boli správne. Prvoinštančný súd sa s týmito okolnosťami vysporiadal náležitým spôsobom. Tak, ako to namietal žalobca v odvolaní a ako to vyplýva aj zo žaloby, po uzatvorení dohody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce začali žalovanému u žalobcu ako zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy, a to na základe ods. 2.1 čl. I., kde sa nachádza právny úkon, ktorý môže mať charakter dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 20 Zákonníka práce. A práve táto okolnosť môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie prvoinštančného súdu o uplatnenom nároku žalobcu. 18. Podľa § 20 ods. 1 Zákonníka práce práva a povinností z pracovno-právnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. 19. Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. 20. Zákonník práce v ust. § 20 ods. 1 zakotvuje len tri druhy zmluvných zabezpečovacích prostriedkov umožňujúcich aplikovať v pracovno-právnych vzťahoch. Ide o kogentné vymedzenie druhov zmluvných zabezpečovacích prostriedkov. Vo vzťahu k úprave prioritne sa aplikuje Zákonník práce, Občiansky zákonník je osobitnou úpravou vo vzťahu k Zákonníku práce. 21. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom, kedy zamestnávateľ a zamestnanec voči sebe stoja v pozícii veriteľa a dlžníka. Táto dohoda podľa Zákonníka práce zabezpečuje akékoľvek peňažné pohľadávky zamestnávateľa, ktoré mu vznikli vo vzťahu k zamestnancovi z pracovno-právneho vzťahu. Táto dohoda nie je len zmluvný zabezpečovací prostriedok, ale jej realizáciou dochádza k plneniu dlhu. Podmienkou je, že musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 22. Prvoinštančný súd sa ustanoveniami dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou uznania záväzku na náhrady škody a dohodu o jej splácaní podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, nezaoberal. To, že skutkovo vec posudzoval len podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce spôsobilo, že celý nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody, kde skúmal len podmienky vyplývajúce z uplatneného nároku na náhradu škody a zisťoval výšku uplatneného nároku. Voči uvedenému postupu prvoinštančného súdu odvolací súd nemá námietky, s týmito právnymi úvahami sa stotožňuje, ale v rámci právneho úkonu uznania záväzku na náhradu škody a dohody o jej splácaní podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, v čl. I bod 2.1 sa nachádzajú ustanovenia, ktoré prvoinštančný súd nevyhodnotil a môžu mať zásadný vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci. Pokiaľ prvoinštančný súd uvedené dojednanie vyhodnotí ako neplatné, v takom prípade nárok žalobcu vzhľadom na nepreukázanie podmienok zodpovednosti za škodu z pracovného pomeru nebude dôvodný. Ak by však súd uvedené dojednanie považoval za riadne a platné (v ust. čl. I bod 2.1), v takom prípade ak by dospel, že spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, je potrebné prihliadať na to, že riadnym uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy došlo k úprave nárokov medzi žalobcom a žalovaným a v danom prípade tento nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale ide o nárok vyplývajúci z dohody o zrážkach zo mzdy a v takom prípade sa už podmienky náhrady škody neskúmajú, ale len či žalovaný na základe dohody o zrážkach zo mzdy plní alebo neplní svoj záväzok. Pokiaľ by žalovaný svoj záväzok neplnil, žaloba žalobcu by mohla byť dôvodnou, pokiaľ by žalovaný svoj záväzok z dohody o zrážkach zo mzdy plnil dobrovoľne alebo zabezpečil jeho plnenie u nového zamestnávateľa zrážkami zo mzdy, v takom prípade by žaloba dôvodná nebola. 23. Keďže prvoinštančný súd sa touto okolnosťou nezaoberal a ide o okolnosť podstatnú pre posúdenie uplatneného nároku žalobcom a uvedená okolnosť je odvolacou námietkou, s ktorou sa prvoinštančný súd nevysporiadal, je nutné rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 24. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa namietanou dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá vyplýva z čl. I bod 2.1 Dohody o uznaní náhrady škody a dohody o jej splácaní podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce a posúdiť vplyv tohto dojednania na zodpovednosť žalovaného, či ide o zodpovednosť za škodu, alebo ide o nárok žalobcu na plnenie vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy. 25. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutia a ak vráti vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, o náhrade trov súd 1. inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o veci. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.