Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6To/13/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010101 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719010101.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.05.2020 v trestnej veci obžalovaného E. A., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 4T/11/2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 4T/11/2019 bol obžalovaný E. A. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Poprad sp. zn. 2 Pv 483/18/7706 zo dňa 12.02.2019 pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že - dňa 26.09.2018 v čase okolo 07.20 hod. cez otvorenú bránu pre vozidlá vošiel na pozemok patriaci k rodinnému domu na adrese C., ul. Dr. K. č. XXX/XX, okres N., kde následne prešiel na zadnú časť pozemku, do priestoru letnej kuchyne, ktorá je ako súčasť obydlia opatrená dvermi, kde bol prichytený domácou osobou S. K. zo C., okres N., kedy sa ho tento opýtal, čo tam robí, po čom obžalovaný E. A. odmietal s ním komunikovať a následne S. K. volal linku 158, začal byť voči nemu agresívny so slovami „tak ci prijebem dva bomby a kedz ce stretnem vo I. ta uvidziš“, po čom ho fyzicky napadol tak, že strčil do neho, chytil ho za bundu na prsiach a začal sa s poškodeným naťahovať z dôvodu, že chcel ujsť, pričom následne k nim pribehol syn poškodeného a to N. K. zo C., okres N. a takto spolu obžalovaného spacifikovali a držali ho do príchodu hliadky polície, týmto konaním poškodenému S. K. zo C., okres N., nespôsobil žiadne zranenia, čím mal spáchať prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.10.2019 podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.01.2020. Namietal, že s úvahami, ktoré viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby sa nestotožňuje. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa jedná o skutok, ktorý sa odohral len medzi dvoma osobami a to obžalovaným a poškodeným, pričom svedok N. K., syn poškodeného sa na miesto skutku dostavil v čase fyzického zápasu poškodeného s obžalovaným. Poškodený vo svojich výpovediach opakovane potvrdil, že správanie obžalovaného, ktoré mal možnosť celý čas sledovať z voliéry, nezodpovedalo správaniu osoby, ktorá prichádza s čestným úmyslom slušne si požičať finančné prostriedky. Práve výpoveď poškodeného, vrátane skutočností, ktoré uviedol pri konfrontácii s obžalovaným, vyvracajú tvrdenia obžalovaného o jeho dobrých úmysloch. Poškodený popísal, že obžalovaný pri príchode na pozemok sa nesprával tak, že niekoho hľadá, koho by mohol poprosiť o niečo, ale sa obzeral, na dvere domu nebúchal. Pri osobnom strete mal byť prekvapený. Okrem toho obžalovaný mal uviesť poškodenému, že prišiel pomôcť starému pánovi do záhrady a nespomínal žiadne peniaze na lístok. Obranu obžalovaného vyvracia aj spôsob, akým sa správal obžalovaný voči poškodenému. Poškodený potvrdil, že po tom, čo zavolal políciu, obžalovaný znervóznel a snažil sa z pozemku ujsť, pričom pri naťahovaní sa s poškodeným sa tomu doslovne vyhrážal, namiesto toho, aby sa mu snažil vysvetliť dôvody jeho vstupu na pozemok. Samotný poškodený vyvracia tvrdenia obžalovaného, že vozidlo malo byť naštartované. Vychádzajúc zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obvineného zo dňa 26.09.2018, kde sú uvedené veci, ktoré boli u obžalovaného nájdené, je nepochybné, že v čase skutku disponoval finančnými prostriedkami aj keď v českej mene, ktoré si mohol zameniť a zakúpiť cestovný lístok, na ktorý sa odvolával. Z odpisu z registra trestov a pripojených súdnych rozhodnutí o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného je zrejmé, že sa rovnakého konania dopustil aj v minulosti, kedy po vstupe na cudzí pozemok následne dochádzalo z jeho strany ku krádežiam vecí z domu, za ktoré bol odsúdený. Ak tvrdí, že si chcel požičať peniaze na lístok a pri bráne malo byť zaparkované naštartované motorové vozidlo so zapnutými svetlami, mal zostať a počkať na vodiča. Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť so záverom súdu, že závažnosť konania obžalovaného v danom prípade je nepatrná, s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zákona. Obranu obžalovaného považuje za účelovú, pričom má za to, že súd vôbec nezohľadnil skutočnosti uvádzané poškodeným, ktoré jednoznačne usvedčujú obžalovaného z toho, že jeho vstup na pozemok a do letnej kuchyne nebol vedený s motívom hľadania pomoci. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Prešove zrušil oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Poprad a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že mal za preukázané, že obžalovaný vošiel do dvora cez otvorenú bránu pre vozidlá na cudzí pozemok, ktorý patril k rodinnému domu poškodeného, medzi poškodeným a obžalovaným došlo k vzájomnému použitiu fyzickej sily, keďže poškodený s prítomnosťou obžalovaného nesúhlasil, i keď pred použitím fyzickej sily nevyzýval obžalovaného, aby opustil cudzí pozemok. Obžalovaný motív vstupu riadne nevysvetlil, nakoľko ani nemal na to čas a jeho prítomnosť považoval poškodený za protiprávnu a to aj vzhľadom na nedovolený vstup do priestorov letnej kuchyne. Pri vzniknutom konflikte volal poškodený políciu, i keď mal vo vrecku občiansky preukaz neznámeho muža a snažil sa zabrániť tomuto mužovi v úteku do príchodu hliadky. Obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je uvedené vo výroku a pre ktoré bola podaná obžaloba. Jeho motív spočíval v tom, že chcel požiadať o poskytnutie, resp. požičanie finančných prostriedkov na cestový lístok v nižšej sume, čo uvádzal ako jediný dôvod vstupu na cudzí pozemok a táto jeho obrana nebola žiadnym dôkazom vyvrátená. Konanie obžalovaného bolo porušením domovej slobody, i keď v nepriamom úmysle v zmysle § 15 ods. písm. b/ Tr. zákona, pričom formálne znaky uvedeného prečinu boli naplnené, V tomto prípade, okrem zavinenia boli skúmané aj spôsob spáchania tohto prečinu, závažnosť, okolnosti, ktoré viedli páchateľa k jeho spáchaniu, následok, miera zavinenia, pohnútka a tieto majú pre rozhodnutie podstatný vplyv. Ani väčší počet odsúdení súvisiacich s porušovaním domovej slobody za preukázaných okolností nezvyšuje závažnosť konania na úroveň trestného činu. Z dôkazov vyplýva, že závažnosť tohto konania je nepatrná a preto nejde o prečin. Keďže toto konanie nie je prečinom, pretože jeho závažnosť je nepatrná, konanie nie je možné podriadiť pod žiadne ustanovenie zákona o priestupkoch č. 372/1990, súd obžalovaného oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce dokazovanie, týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor v rámci odvolacieho konania sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto dôkazy majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje. S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali konanie obžalovaného E. A. tak, ako mu to obžaloba kládla za vinu, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku za správne a zákonné. Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že na pozemku poškodeného sa nachádzal len z dôvodu, že hľadal majiteľa, pretože potreboval peniaze na vlak a chcel si ich vypýtať. Prišiel k domu, kde vyšiel jeden pán a začal kričať, pýtal si jeho občiansky preukaz, ktorý mu zobral, dal si do vrecka, potom ho začal škrtiť, vtiahol do jednej miestnosti, kde ho bil, tlačil ho kolenami do hrudníka. Dostali sa vonku, poškodený kričal na syna, ktorý pribehol, zhodili ho na zem, tam ho držali do príchodu polície a spôsobili mu zranenia, s ktorými bol na ošetrení. Svedok poškodený S. K. uviedol, že išiel do práce, otvoril vstupnú bránu, naštartoval auto a uvedomil si, že potrebuje ísť ešte do voliéry k papagájom, odkiaľ videl, ako prišiel nejaký muž na pozemok, ktorý sa neozýval, vošiel cez dvere do letnej kuchyne, odkiaľ vyšiel, preto keď vyšiel, tak sa ho opýtal, čo tam robí, na čo mu tento povedal, že prišiel pomôcť nejakému pánovi, čo mu chodí pomáhať na záhradu. On preto zavolal na číslo 158, kde mu povedali, že hliadka už ide, na čo obžalovaný začal byť nervózny, snažil sa dostať von, preto ho chytil za bundu a naťahovali sa. Obžalovaný mu dal občiansky preukaz, ktorý si vložil do vrecka. Svedok N. K., syn poškodeného uviedol, že cez okno z dvora počul krik, preto vyšiel von a videl ako otec má pritlačeného nejakého chlapa na dlažbe, ktorý sa vzpieral, preto ho chytil za ruky, dali ho zem, on ho priľahol, ten chlap sa vyhrážal a otec volal políciu. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné konštatovať, čo už uviedol súd prvého stupňa, že žalovaný skutok sa odohral len medzi obžalovaným a poškodeným, bez prítomnosti ďalších svedkov, nakoľko syn poškodeného svedok N. K. prišiel na miesto činu až po tom, čo počul krik a keď prišiel, videl ako otec má pritlačeného nejakého chlapa na dlažbe, ktorý sa vzpieral, preto ho chytil za ruky a on ho priľahol. Priebeh skutku v podstate popisujú obžalovaný a poškodený takmer rovnako, aj keď poškodený uvádza, že obžalovaný mu tvrdil, že hľadá nejakého pána, ktorý mu chodil pomáhať na záhradu a obžalovaný tvrdil, že od poškodeného si prišiel vypýtať peniaze na vlak, pričom navyše uviedol, že poškodený ho vtiahol do nejakej miestnosti, kde ho bil. Vo vzťahu k uvedenému sťažnostný súd dodáva, že z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že obžalovaný bol dňa 26.09.2018 o 17.24 hod., teda v deň, kedy malo dôjsť ku skutku ošetrený v nemocnici v Poprade, kde ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že bol napadnutý majiteľom domu cca o 07.30 hod. ráno, pričom bol kopnutý do prednej časti tváre, ľavého stehna a pravého ramena, na úraz sa pamätal, v bezvedomí nebol s tým, že ošetrujúci lekár konštatoval u obžalovaného narazenie tváre, ľavého stehna a ramena, čo zodpovedalo tvrdeniu obžalovaného o tom, že poškodený ho mal napadnúť a biť. Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 122 ods. 5 Tr. zákona, trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného, alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že trestný čin porušovania domovej slobody je možné spáchať aj na pozemkoch patriacich k obydliu, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Z obsahu vykonaného dokazovania a to zhodne z výpovedí tak obžalovaného, ako aj poškodeného však vyplýva, že vstupná brána na pozemok poškodeného bola otvorená, teda nebol naplnený pojmový znak skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a to uzavretosť pozemku ako súčasti obydlia. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby sa podarilo vyvrátiť tvrdenie obžalovaného o jeho úmysle požičať si finančné prostriedky na lístok na vlak a to aj s poukazom na skutočnosť, že obydlie poškodeného sa nachádza neďaleko vlakovej stanice v C.. Zároveň je potrebné konštatovať, že z výpovede obžalovaného, ani poškodeného a ani svedka N. K. zhodne nevyplýva, aby obžalovaný ako vlastník rodinného domu a pozemku k nemu patriaceho, obžalovaného z tohto pozemku vykazoval, naopak po tom ako ho zbadal, k obžalovanému prišiel, vypýtal si jeho občiansky preukaz a následne ho zadržal a to až do príchodu polície. V súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na to, že povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno, vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a práve obžalovaný je osobou, ktorá sa predmetného žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné, s poukazom na zásadu in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, vykladať tieto pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe nevytváral zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku. Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že obžalovanému za vinu kladený skutok nie je trestným činom, čím bol naplnený oslobodzujúci dôvod v zmysle § 285 písm. b/ Tr. poriadku. K uvedenému odvolací súd dodáva, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že bola naplnená skutková podstata žalovaného prečinu, avšak podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Uvedené tvrdenie krajský súd opiera o skutočnosť, že podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania, vzhľadom na už uvedené, nevyplýva, aby boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a to najmä s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na otvorenú bránu pre motorové vozidlá, cez ktorú sa obžalovaný dostal na pozemok poškodeného, pozemok ako súčasť obydlia nebol uzavretý a navyše poškodený po tom, čo zistil, že na jeho pozemku sa nachádza obžalovaný, tohto z pozemku nevykazoval, ale naopak vyžiadal si jeho občiansky preukaz a zadržal ho až do príchodu hliadky PZ. Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora, krajský súd udáva, že ani skutočnosť, že obžalovaný v čase skutku disponoval finančnými prostriedkami v českej mene a ani skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil obdobného konania nemôže byť, vzhľadom na uvedené skutočnosti, dôvodom na uznanie viny obžalovaného. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.