Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10To/15/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010380 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719010380.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.06.2020, v trestnej veci proti obžalovanému V. J. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/23/2019 zo dňa 30.03.2020, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaného V. J. Á. J. P. T. Z. É. I. U., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O. XXXX/X, O., t. č. vo väzbe v ÚVV Prešov u z n á v a v i n n ý m , ž e - dňa 20.01.2019 v čase okolo 16.00 hod. z oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a. s., Poprad, Banícka 803/28, okr. Poprad, prostredníctvom sociálnej siete Facebook cez aplikáciu Messenger hovor, žiadal od poškodenej B. L. z Z., U.. O., že pokiaľ mu nevráti osobné motorové vozidlo značky Audi A6, evidenčného čísla O.-XXXEC, ktorého vlastníkom a držiteľom je poškodená B. L. a ktoré mohol s jej súhlasom využívať pod podmienkou splácania mesačných splátok vo výške 270,- eur a ktoré vozidlo si poškodená B. L. zobrala, lebo obvinený V. J.J. splátky riadne nesplácal a pokiaľ mu toto vozidlo poškodená nevráti, tak zverejní jej intímne fotografie, ktoré vyhotovil bez jej vedomia a súhlasu a tieto zverejní na sociálnych sieťach, vyhotoví plagáty, ktoré vyvesí v obci Z., ako aj v meste O., aby jej urobil hanbu a taktiež uviedol, že podpáli jej toto auto v obci Z. a od neho sa môže zapáliť aj rodinný dom jej rodičov a podpáli dom aj jej sestre M. R. L. v obci A. E., U.. O., čím ju takto pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konala, t e d a - iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal č í m s p á c h a l - zločin vydierania podľa 189 ods.1 Tr. zákona z a t o m u u k l a d á : Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 50 (päťdesiat) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody ho z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu zároveň ukladá trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Huawei, P20 lite, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný V. J. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že - napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/32/2009-570 zo dňa 26.06.2009 bol uznaný vinným na tom skutkovom základe, že najneskôr od septembra 2008 po kontaktovaní sa s B. R., podieľali sa spoločne s ods. M. Š. na sprostredkovaní predaja omamnej látky - heroínu, zaradenú podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok, pričom predaj sprostredkovávali pre B.G. R., kde sa jednalo o omamnú látku - heroín v množstve 1,7 kg koncentrácie 63,8 %, z ktorého by bolo možné vyhotoviť najmenej 53 380 až 106 760 obvykle jednorazových dávok v hodnote najmenej 531.567,11 eur (16.014.000,- Sk), resp. 1.063.134,23 eur (32.028.000,- Sk), pričom dňa 18.09.2008 o 16.45 hod. pri obchodnom centre Max v Poprade, kde malo dôjsť k predaju, ktorí obaja dojednali, boli B. R. Q. V. J. zadržaní pri policajnej akcii s omamnou látkou - heroínom v množstve 1,7 kg, koncentrácie 63,8 %, pričom následne došlo k zadržaniu obžalovanej M. Š. na inom mieste, zo spolupáchateľstva obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 20 Tr. zákona k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 4 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/53/2009-604 zo dňa 26.11.2009 podľa § 172 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov nepodmienečne so zaradením obžalovaného pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený na základe uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1Pp/33/2016 zo dňa 18.01.2017, pričom uvedený trest v dĺžke 8 (osem) rokov a 4 (štyri) mesiacov čiastočne vykonal, opätovne sa dopustil konania právne kvalifikovaného ako zločin a dňa 20.1.2019 v čase okolo 16.00 hod. z oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a. s., Poprad, Banícka 803/28, okr. Poprad, prostredníctvom sociálnej siete Facebook cez aplikáciu Messenger hovor, žiadal od poškodenej B. L. z Z., U.. O., že pokiaľ mu nevráti osobné motorové vozidlo značky Audi A6, evidenčného čísla O.-XXXEC, ktorého vlastníkom a držiteľom je poškodená B. L. a ktoré mohol s jej súhlasom využívať pod podmienkou splácania mesačných splátok vo výške 270,- eur a ktoré vozidlo si poškodená B. L. zobrala, lebo obvinený V. J.Ý. splátky riadne nesplácal a pokiaľ mu toto vozidlo poškodená nevráti, tak zverejní jej intímne fotografie, ktoré vyhotovil bez jej vedomia a súhlasu a tieto zverejní na sociálnych sieťach, vyhotoví plagáty, ktoré vyvesí v obci Z., ako aj v meste O., aby jej urobil hanbu a taktiež uviedol, že podpáli jej toto auto v obci Z. a od neho sa môže zapáliť aj rodinný dom jej rodičov a podpáli dom aj jej sestre M. R. L. v obci A. E., U.. O., čím ju takto pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konala. Za to mu bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 50 mesiacov, pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol zároveň uložený trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Huawei, P20 lite, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré následne sám i prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vykonané dokazovanie nepreukazuje spáchanie skutku tak, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku. Obrazové záznamy mobilného telefónu poškodenej, týkajúce sa komunikácie poškodenej s obžalovaným, sú ako dôkazný prostriedok nedôveryhodné, pretože túto komunikáciu bolo možné pred nafotením pozmeniť, a tak sa nedá overiť autentickosť týchto správ, a rovnako táto komunikácia nie je nafotená v celosti, a tak môže pozmeniť kontext celej komunikácie. Iba znalecké dokazovanie by hodnoverným spôsobom odstránilo vážne pochybnosti o autenticite komunikácie. Vo vzťahu ku súdom označovaným trom „screenshotom" fotografií nahého tela poškodenej, ktoré zaslala vyšetrovateľovi až 19.05.2019, uviedol, že je prítomná pochybnosť, či sú to obrazové záznamy, ktoré existovali v čase skutku, keďže neboli predložené skôr. Spochybnil nielen autentickosť záznamov, ktorá sa dá overiť len znaleckým skúmaním, ale aj identifikáciu obžalovaného ako osoby v pozadí na fotkách, keďže obžalovaný mal mať na penise 5 piercingov, ktoré si dal počas výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával pred obdobím, v ktorom predmetné fotky mali údajne vzniknúť. Poškodená ťažko znášala, že obžalovaný má nový vzťah, a aj deň pred skutkom sa dostala do konfliktu s jeho novou priateľkou, a tak jediné logické vysvetlenie, prečo si zobrala auto, bolo znepríjemnenie života obžalovanému a jeho novej priateľke. V konaní tak nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že obžalovaný vydieral poškodenú. Ani rodičia poškodenej neboli priamymi svedkami akéhokoľvek vydierania zo strany obžalovaného. Okresný súd nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivosti ani v súhrne, avšak len jednostranne v neprospech obžalovaného. Zároveň uviedol, že u poškodenej nebol ani najmenší dôvod konať tak, ako konala, kedykoľvek si auto mohla vypýtať späť. Vždy, keď tak urobila, vždy jej auto dal. Poškodená paranoidne žiarlila a žiadala niekoľko násobne vyššie leasingové splátky od obžalovaného. Poškodená tvrdila, že z nemocnice šla za sestrou, ale tá tvrdí, že v tom čase na Slovensku nebola, a tak jej výpoveď mala byť hodnotená ako nedôveryhodná. Obžalovaný uviedol, že je nemožné jednou rukou na jeho mobile vykonať screenshot obrazovky. V čase skutku bol pod vplyvom liekov, a tak ťažko rozprával, a mal v tom čase iné starosti, ako tie, že poškodená zobrala auto. Namietol aj prepadnutie veci - tel. Huawei, keďže sa nepreukázalo, že by týmto telefónom bol spáchaný skutok. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol, že obžalovaného oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok sa stal a mal ho spáchať obžalovaný, prípadne zrušiť rozsudok a vrátiť vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na podklade podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné, aj keď z iných ako odvolateľom uvádzaných dôvodov. V konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy zákonným spôsobom, a to v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel v podstate k správnym skutkovým záverom. V zistenom skutkovom stave odvolací súd totiž zistil chyby, ale len také, ktoré sa netýkajú znakov skutkovej podstaty trestného činu, keď do skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku prvostupňový súd prevzal skutkovú vetu rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/32/2009 z 26.06.2009, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 4 písm. c) Tr. zákona. Keďže tieto okolnosti nemajú vplyv na naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, pričom úprava skutkovej vety v uvedenom zmysle v žiadnom prípade nebude v neprospech obžalovaného, odvolací súd v záujme dosiahnutia čo najpresnejšieho opisu skutkového stavu považoval za potrebné na podklade odvolania obžalovaného chyby v skutkovej vete opraviť, a to aj bez doplnenia dokazovania. Napriek tomu, že obžalovaný spáchanie akéhokoľvek trestného činu poprel, brániac sa tým, že on sa poškodenej ničím nevyhrážal, že v čase skutku mal byť pod vplyvom liekov, a len ťažko rozprával a mal v tom čase iné starosti, ako tie, že poškodená zobrala auto, že poškodená bola paranoidne žiarlivá, a ťažko znášala, že má obžalovaný nový vzťah, a že on nie je osobou mužského pohlavia, ktorá masturbuje v pravom dolnom rohu na fotografiách poškodenej zo sprchy, keďže on mal v tom čase na penise 5 piercingov, a navyše jednou rukou sa nedá urobiť na jeho mobile „screenshot“ obrazovky, tak aj podľa odvolacieho súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez rozumných pochybností odôvodňujú záver, že sa skutok spôsobom popísaným v rozsudku krajského súdu stal, a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný. Predovšetkým nie je pravdivé tvrdenie obžalovaného v odvolaní, že neexistuje žiaden svedok a ani dôkaz o jeho trestnej činnosti. Takýmto svedkom je najmä samotná poškodená B. L.. Tá na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním a jej trestným oznámením hodnoverne a logicky popísala, ako navštívila obžalovaného v nemocnici po úraze, kde na jej otázku, kde je auto, jej obžalovaný povedal, že ho zobral kamarát L. Š., a tak si uvedomila, že má jedinú príležitosť si auto vziať, a tak si ho od neho aj zobrala a šla na nákup do Kauflandu, kedy jej zavolal a vyhrážal sa jej, že zverejní jej intímne fotografie, ktoré vyhotovil bez jej vedomia a súhlasu a tieto zverejní na sociálnych sieťach, vyhotoví plagáty, ktoré vyvesí v obci Z., ako aj v meste O., aby jej urobil hanbu a taktiež uviedol, že podpáli jej toto auto v obci Z. a od neho sa môže zapáliť aj rodinný dom jej rodičov a podpáli dom aj jej sestre M.P. R. L.. Po dotelefonovaní jej poslal tri fotky, ktoré predložila na výzvu policajných orgánov vyšetrovateľovi. Auto, ktoré si zobrala, patrilo jej, keďže si ho zobrala na leasing s tým, že ho bude užívať obžalovaný a tento jej bude splácať mesačne 270,- eur. Už v minulosti nepravidelne splácal splátky, a tak si ho zobrala, a stálo na rodičovskom dvore v čase, kedy ona odcestovala za prácou do Švajčiarska. Aj napriek rozchodu s obžalovaným vychádzali dobre a raz po jej návrate v októbri 2018 si volali s obžalovaným cez aplikáciu Viber, pričom počas rozhovoru šla do sprchy aj s telefónom, lebo obžalovaný ju chcel vidieť, a takto si bez jej vedomia urobil screenshoty obrazovky. Po pár dňoch jej volal, že ak mu auto nevráti, tak tie fotky zverejní. Po tom, čo ju utvrdil, že tie fotky zmazal, tak zavolala otcovi, aby mu vrátil auto, ktoré stálo na ich dvore. V novembri jej obžalovaný riadne zaslal dohodnutú sumu ako splátku za auto a v decembri už zaslal o 100,- eur menej a v januári jej už nič neposlal. O tom, čo sa stalo v októbri, sa zdôverila už v tom čase aj svojej sestre, ktorá ju už vtedy upozornila, že tie fotky si mohol obžalovaný niekde uchovať a odhovárala ju od toho, aby auto vracala. Vyšetrovateľ ju požiadal o zaslanie fotiek až neskôr, po tom, čo nevedeli rozšifrovať mobil obžalovaného. Obžalovaný, ako bolo vyššie konštatované, počas celého konania popieral spáchanie skutku, a mimo iné vypovedal, že dňa 20.01.2019 sa nachádzal v nemocnici so zlomeninou rebier a kľúčnej kosti, kam ho prišla navštíviť poškodená. V pokoji sa porozprávali a dohodli sa, že sa mu ozve zo Švajčiarska a odišla preč. Medzitým mu volal kamarát Š., že poškodená si zobrala auto, ktoré jej odovzdal pod hrozbou, že zavolá políciu. Po tom, čo sa to obžalovaný dozvedel, volal poškodenej, prečo to urobila, a prečo mu to nepovedala, keď bola u neho, a na čo jej to auto bude, keď ide do Švajčiarska. Na záver telefonátu mu povedala, že mu auto nevráti, a tak sa na tom pohádali, ale nijako sa jej nevyhrážal a nijako ju nevydieral. Auto si zobrala poškodená na leasing na svoje meno s tým, že obžalovaný jej bude splátky leasingu uhrádzať. V septembri 2018 jej auto na výzvu odovzdal, ale ona mu auto opäť v októbri 2018 odovzdala naspäť. Na záver pripustil, že si v minulosti robili intímne fotky, ale určite nie tie, čo sú v spise. Konajúci súd mal teda k dispozícii dve oproti sebe stojace tvrdenia, ktorých hodnovernosť posudzoval. Ide o tvrdenie obžalovaného J., ktorý sa v čase skutku mal nachádzať v nemocnici, a počas telefonického rozhovoru sa jej nijako nemal vyhrážať, či ju vydierať, aby mu táto odobraté auto vrátila, a tvrdenie poškodenej B.. L., ktorá vypovedala, že po tom, čo zobrala auto od kamaráta obžalovaného, tento sa jej vyhrážal spôsobom, ako už bolo vyššie uvedené, ak mu auto nevráti. Pri ustaľovaní skutkového stavu, ktorý sa odohral medzi dvomi osobami, bez prítomnosti tretieho pozorovateľa, je potrebné nielen dôsledne hodnotiť dôveryhodnosť a konzistentnosť výpovedí vypovedajúcich osôb, ale aj okolnosti, ktoré skutku predchádzali, respektíve ktoré nastali po skutku. Okolnosťou, ktorá posilňovala dôveryhodnosť obsahu výpovede poškodenej bolo jej správanie po tom, čo sa jej mal obžalovaný v telefonáte uskutočnenom prostredníctvom aplikácie Messenger vyhrážať. Okamžite po príchode domov sa zdôverila prvej blízkej osobe, ktorú stretla, a to svojej matke, ktorej povedala, že sa jej obžalovaný vyhrážal zhorením auta, či domu, a že povešia jej nahé fotky po Z., aby sa mama za dcéru hanbila. Matka poškodenej Q. L. ďalej vypovedala, že jej dcéra bola po návrate domov rozrušená, nevedela, čo má robiť, a rozhodla sa, že pôjde na políciu. Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že bola spísaná v deň skutku o 20.25 hod. O tom, že sa jej obžalovaný vyhrážal, sa poškodená zdôverila nielen svojím blízkym - otcovi a sestre M. R., ale povedala to aj matke obžalovaného B. J., ktorá to uviedla vo svojej výpovedi. Rovnako dôveryhodnosť priebehu skutkového deja, ako ho prezentovala poškodená, nepriamo posilňujú aj okolnosti skutku, ktoré mu predchádzali. Je nesporné, že poškodená zobrala na leasing motorové vozidlo Audi A6, ktoré užíval obžalovaný na základe dohody s poškodenou, ktorej podstata spočívala v tom, že obžalovaný jej bude splácať mesačne splátky vo výške 270,- eur. Uvedené vyplýva nielen z výpovedí obžalovaného a poškodenej, ale aj z výpovedí ďalších svedkov, ktorí mali vedomosť o tejto dohode, napr. matka obžalovaného, matka poškodenej a sestra poškodenej. Rovnako bolo preukázané, že v istom období roku 2018 predmetné motorové vozidlo obžalovaný nevyužíval, lebo ho vrátil poškodenej, avšak v októbri 2018 mu ho opätovne vrátila. Túto okolnosť potvrdzovali ako poškodená, tak i obžalovaný, a rovnako i sestra poškodenej M. R. L.. Sestra poškodenej vypovedala mimo iné, že po tom, čo obžalovanému sestra odobrala auto, tak mu ho po čase vrátila, lebo sa jej vyhrážal, že má kompromitujúce nahé fotky poškodenej, a že ich zverejní, ak mu auto nevráti, a že ich povešia po Z., na Facebooku, ale keď mu auto vráti, tak ich vymaže. Uvedená výpoveď potvrdzuje časť výpovede svedkyne poškodenej o okolnostiach vrátenia motorového vozidla obžalovanému v októbri 2018 po tom, čo sa jej obdobným spôsobom obžalovaný vyhrážal i v minulosti. Za takýchto okolností vyhodnotil aj krajský súd výpoveď poškodenej, ako výpoveď, ktorá bola počas celého trestného konania konzistentná a vnútorne súrodá a bola potvrdzovaná aj inými dôkazmi objektívneho charakteru. Tento priebeh skutkového deja potvrdzujú aj dôkazy objektívneho charakteru, pretože z fotodokumentácie screenshotov z mobilného telefónu poškodenej B.. L. z 21.01.2019 je zrejmé, že ide o komunikáciu obžalovaného a poškodenej, pričom komunikácia nepriamo naznačuje, že obžalovaný nejaké fotky zverejní. Uvedené indukuje jeho vyjadrenie po komunikácii o fotkách: „Tak ich nebudem mat len ja“, „Mne je to jedno, ako dopadnem, ale tvoja rodina ešte takú hanbu na Z.Á. nezažila“, „Tvoja mama bude doma plakať čo si zač“. Obhajobná námietka spočívajúca v tvrdení, že nejde o úplnú komunikáciu, ba dokonca, že je možné, že je cielene upravovaná v tomto kontexte neobstojí. Obžalovanému nie je kladené za vinu, to čo uviedol, v písomnej komunikácii s poškodenou cez aplikáciu Messenger, ale to, čo jej uviedol v telefonickom rozhovore cez aplikáciu Messenger. Tieto screenshoty však nepriamo potvrdzujú obsah ich telefonického rozhovoru, o ktorom vypovedala. Krajský súd dodáva, že v konaní nevystali žiadne iné pochybnosti o autenticite predmetných screenshotov alebo iné okolnosti, ktoré by naznačovali, že by išlo o úpravu tejto komunikácie treťou osobou. S prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie je ťažko predstaviteľné, aby si poškodená dala námahu a upravovala túto komunikáciu spôsobom, ako bola zachytená a explicitnejšie by nevložila tvrdenia obžalovaného do jeho vyjadrení, ale použila by takúto nepriamu komunikáciu s očakávaním, že práve táto nepriamosť vyjadrení bude vyhodnocovaná konajúcim súdom ako prejav vierohodnosti jej výpovedí. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na poškodenou predložené fotky - screenshoty, ktoré boli zachytené počas telefonického hovoru prostredníctvom aplikácie Viber, na ktorých je zachytená poškodená, ako sa sprchuje, a v pravom dolnom rohu je zachytená osoba mužského pohlavia, ktorá masturbuje. Poškodená označila tieto fotky ako tie, ktorých zverejnením sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Vo vzťahu ku odvolacím námietkam obžalovaného, odvolací súd poznamenáva, že rovnako zo žiadneho dôkazu nevyvstáva podozrenie, že by tieto fotky boli upravované. Naopak, boli vydané poškodenou okamžite po tom, čo ju na to vyzval vyšetrovateľ. Jediným tvrdením, ktoré autenticitu týchto fotiek malo spochybňovať, bolo vyjadrenie obžalovaného, ktoré spočívalo v tom, že on mal mať v čase údajného vyhotovenia týchto fotiek aplikovaných 5 piercingov na penise, a vo vzťahu k uvedenému sa domáhal zabezpečenia znaleckého posudku na posúdenie, či ide na fotkách o jeho osobu. K uvedenému krajský súd uvádza, že kvalita predmetných fotografií nie je dostatočná na to, aby bolo možné identifikovať, či ide o penis obžalovaného alebo nie. Nakoniec nič nebránilo obhajobe, aby si sama zabezpečila nimi požadovaný znalecký posudok. Rovnako nič nebránilo obžalovanému, aby si po čase aplikovaný piercing dal dole a opätovne si ho nasadil. Taktiež pri rešpektovaní princípu zákazu sebaobviňovania v trestnom konaní nič nebránilo obžalovanému, aby v konaní pribratému znalcovi z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika poskytol PIN kód k mobilnému telefónu značky Huawei, pretože znalec predmetný mobilný telefón nedokázal odblokovať. V prípade, ak by po prípadnom znaleckom skúmaní odblokovaného mobilného telefónu neboli v ňom zistené predmetné fotografie, uvedené by prípadne mohlo posilniť obranu obžalovaného, čo sa však nenastalo. Dôveryhodnosť verzie priebehu skutku, ako ho popisoval obžalovaný, znižovali aj samotné odvolacie námietky obžalovaného, ktoré spočívali v jeho tvrdení, že bol v čase skutku tak pod vplyvom liekov, a tak ťažko rozprával, že mal v tom čase iné starosti, ako tie, že poškodená zobrala auto. Uvedené je v priamom rozpore s jeho výpoveďou, kedy vypovedal, že hneď, ako sa dozvedel od kamaráta Š., že mu poškodená zobrala auto, tak jej volal a vyčítal jej, že mu to osobne nepovedala, a že sa aj pohádali. Z uvedeného vyplýva snaha obžalovaného bagatelizovať jeho rozčúlenie a hnev z toho, že mu poškodená zobrala auto. Rovnako vykonanému dokazovaniu nezodpovedá tvrdenie obžalovaného, že nebolo potrebné mu takto odobrať auto, že stačilo, aby poškodená ho o to poprosila, a on by jej to auto odovzdal. Aj uvedené nezodpovedá jeho reakcii na odobratie auta poškodenou v čase jeho hospitalizácie v nemocnici. Vo vzťahu k obžalovaným tvrdenej motivácie poškodenej mu účelovo poškodiť, keďže žiarlila na jeho nový vzťah, krajský súd uvádza, že poškodená sama priznala vo svojej výpovedi, že zle znášala jeho nový vzťah, keď si uvedomila, že ona 12 hodín pracuje, spláca jeho dlhy a on si užíva na Slovensku v novom vzťahu, a uvedené priznanie naopak posilňuje dôveryhodnosť poškodenej B. L. ako svedka, ktorá sa nesnažila javiť za každú cenu v lepšom svetle, ale vo vzťahu k svojej osobe pravdivo popisovala aj negatívne skutočnosti. Vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov preto ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že skutok tak, ako ho ustálil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, po upresnení v rozsudku krajského súdu, sa stal, a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný. Aj podľa odvolacieho súdu konanie obžalovaného napĺňa všetky pojmové znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, pretože iného hrozbou ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu odvolací súd, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Rovnako ako prvostupňový súd, ani súd odvolací nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Avšak zistil, že obžalovaný bol dvakrát súdený, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/32/2009 z 26.06.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/53/2009 z 26.11.2009, ktorým bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 4 písm. c) Tr. zákona, a bol mu uložený 11 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na základe uvedeného zistenia súd aplikoval pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona, z ktorého vyplýva, že pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Z uvedeného dôvodu prichádzalo do úvahy uloženie trestu v takto upravenej trestnej sadzbe od 4 rokov až na 6 rokov. Aj keď v správe o povesti z mesta Poprad, podanom mestským úradom, je obžalovaný hodnotený všeobecne, tak od zamestnávateľa je jeho pracovná morálka a správanie hodnotené ako veľmi dobré. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný v posledných 5 rokoch pred spáchaním skutku bol 16-krát priestupkovo postihnutý, najmä za priestupky na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, za primeraný a zákonný je potrebné považovať trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 50 mesiacov, ako ho uložil i súd prvého stupňa. Okresný súd v napadnutom rozsudku zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, bolo potrebné podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže ani z vykonaného dokazovania, a ani z odôvodnenia napadnuté rozsudku nevyplývajú skutočnosti, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru, že vzhľadom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa bude jeho náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom však na skutočnosť, že odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného, odvolací súd toto pochybenie konajúceho súdu nemohol napraviť, a preto aj krajský súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Keďže skutkový stav bol ustálený tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, a v konaní boli obžalovanému zaistené dva mobilné telefóny, pričom zo znaleckého posudku č. 4/2009 vypracovanom T.. O. M., O.., znalcom v odbore kriminalistika, odvetvie kriminalistická expertíza vo vzťahu ku mobilnému telefónu MaxCom MM320 čiernej farby neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce, že bol použitý na spáchanie trestného činu, vyplýva logický záver, že telefónom, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu musel byť mobilný telefón značky Huawei P20 lite, ktorý patril obžalovanému, a tak zároveň krajský súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložil obžalovanému trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Huawei, P20 lite, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe vyššie rozvedených skutkových a právnych úvah odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pre úplnosť ešte odvolací súd záverom dodáva, že nie je pravdivé tvrdenie prvostupňového súdu, pokiaľ v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že uznávaná súdna prax vyžaduje, že ak páchateľ opätovne spáchal zločin je nevyhnutné, aby výrok o vine v skutkovej vete obsahoval presnú citáciu predchádzajúceho odsúdenia. Naopak, podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod č. R 14/2019 skutočnosti uvedené v § 38 ods. 3 až 6 Tr. zákona sú skutočnosťami bez kvalifikačnej relevancie, vyvolávajúce iba použitie ustanovenia všeobecnej časti Tr. zákona, ktoré len upravuje hranice trestnej sadzby priradenej ku kvalifikačne použitému ustanoveniu osobitnej časti Tr. zákona, a tak nie sú súčasťou skutkovej vety výroku odsudzujúceho rozsudku. Dotknuté ustanovenia sa uvádzajú (označujú) vo výroku o treste v zmysle § 165 ods. 1 Tr. poriadku („s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest uložený“). jednohlasne Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.