Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/16/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010425 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719010425.4 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.02.2020, v trestnej veci proti obžalovanému M. V., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/49/2019 zo dňa 11.11.2019, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. V.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný M. V. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby, najneskôr od novembra 2018 až do dňa 15.02.2019 si zadovažoval od doposiaľ nestotožnenej osoby v O. K. v časových intervaloch cca trikrát do mesiaca psychotropnú látku pervitín (metamfetamín), ktorý je v zmysle zákona č. 139/1998 v znení zákona č. 13/2004 Z. z. zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pervitín osobne dopravil do mesta O., rozdelil na menšie časti „nadávkoval" a predával na rôznych miestach v O. stálemu okruhu svojich odberateľov za sumu cca 100,- eur za jeden gram pervitínu, pričom dňa 15.02.2019 prechovával v análnom otvore bielu plastovú tubu, v ktorej sa nachádzalo 34,77g kryštalickej látky s obsahom metamfetamínu zodpovedajúcom minimálne 263 bežným jednotlivým dávkam drogy schopných ovplyvniť psychiku užívateľa s obsahom minimálne 10 mg metamfetamínu, hoci bol dňa 21.08.2018 právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.: 5T 98/18 za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Trestného zákona spáchaného formou účastníctva podľa § 21 Trestného zákona, na základe ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na dobu 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky 6 mesiacov do 21.02 2021. Za to mu súd podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona mu uložil trest prepadnutia vecí, a to: - 1 ks mobilného telefónu čiernej farby s označením Myphone, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou Tesco mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX; - 1 ks mobilného telefónu čiernej farby značky Samsung, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXXX/X, spolu so SIM kartou Tesco mobile č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX a SIM kartou O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX a micro SD kartou 32 GB zn. SAN Disk Ultra č. 8355ZVFV46U7. Podľa 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona mu uložil ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal jednak obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie, ale aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný M. V. uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu, nakoľko v rozsudku sú nejasnosti skutkových zisteniach a taktiež súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré navrhoval sám, ale aj jeho obhajca pre objasnenie dôkazov, resp. má za to, že treba vykonať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie okresný súd zamietol. V prvom rade zdôraznil, že na fotodokumentácii obrázok č. 1 zo dňa 15.02.2019 pod ev. č.: 9-18-81/2019 k prehliadke tela u osoby M. V. nie je vôbec on, nakoľko on má obe stehná potetované, čo aj osobne preukázal svojmu obhajcovi a taktiež má iné tričko, ako je na fotodokumentácii, len podobnej farby, cez ktoré by pri fotení bolo vidieť aj potetované obe ramená, čo na fotodokumentácii obrázok č. 1 nie je vôbec vidieť. Osoba sediaca na modrej stoličke nie je on. Na fotodokumentácii obrázok č. 2 zo dňa 15.02.2019 (pod totožným evidenčným číslom) z prehliadky tela u jeho osoby daný obsah on osobne nevylúčil s análneho otvoru a obsah vôbec nie je pod modrou stoličkou, ale pod bielym vekom, ako to uviedol dňa 11.11.2019 na hlavnom pojednávaní aj samotný sudca JUDr. Pavol Roth na Okresnom súde v Poprade. Poukázal na to, že v blízkosti ambulancie u lekára, kde mal vylúčiť ten obsah, ale ani priamo v ambulancii nenachádzalo žiadne WC, aby bol fotený obsah pod bielym vekom. Na fotodokumentácii obrázok č. 3 zo dňa 15.02.2019 (pod totožným evidenčným číslom) k prehliadke tela jeho osoby daný obsah videl spolu 3-krát a to pri jeho výpovedi, neskôr pri preštudovaní jeho spisu a nakoniec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.11.2019. Pred tým tento predmet nevidel a pri zadržaní 15.02.2019 mu pritom bola vykonaná osobná prehliadka, kde robil 10-krát drepy a nič také z neho nevypadlo. V rámci prehliadky tela osobne neposkytol nikomu svoj moč, ani o tom nesvedčí žiadna lekárska správa v jeho vyšetrovacom spise, je to preto klamstvo. Klame aj svedok M. Z., pokiaľ tvrdí, že ho spoznal asi 2 mesiace predtým, než bol vzatý do väzby a to prostredníctvom jeho profilovej fotky na facebooku, kde mal mať uverejnené, že predáva „kryštály“. Jeho právnik si túto skutočnosť overil na facebooku, kým ho mal ešte aktívny počas vyšetrovania a potvrdil, že nič také tam neexistuje, čo tvrdil svedok M. Z.. Vo výpovedi M. Z. existujú rozpory, keď uviedol, že sa mal s ním stretnúť celkovo 4-5 krát, pritom na hlavnom pojednávaní si už nepamätal, koľkokrát a klamal, ako len vedel. Osobne M. Šebestu vôbec nepozná. Prvýkrát ho videl na hlavnom pojednávaní na okresnom súde, predtým sa s ním nikdy nestretol a už vôbec nie v O.. Taktiež s ním žiadnym spôsobom nekomunikoval, ani cez telefónne číslo, lebo ním uvedené telefónne číslo nie je vedené na jeho meno, ale na bývalú exmanželku, pričom tieto prepisy SMS na hlavnom pojednávaní počul prvýkrát a on ich nepísal. Tiež je nepravdivá výpoveď svedka M. Z., z dôvodu, že pokiaľ by mal drogy vypľuť z úst, ako to tvrdí svedok, musel by mať tú istú pohlavnú chorobu, ktorú má on. Pritom na hlavnom pojednávaní verejne vyhlásil, že netrpí žiadnou pohlavnou chorobou. Dôkazom toho, že má pohlavnú chorobu obžalovaný, je tlačivo od OR PZ, odbor kriminálnej polície od Dr. A., ktorý vo svojej správe uviedol, že pri preventívnej prehliadke v roku 2019 opäť u neho zistil nález už spomínanej baktérie a predpísal mu lieky, ako aj pre jeho exmanželku T. V., o čom na okresnom súde vypovedal. Zdôraznil, že vôbec dôkladne predpísané lieky nevybral, keďže ho 15.02.2019 zadržala NAKA a preto má za to, že túto pohlavnú chorobu má aj naďalej. Táto pohlavná choroba sa prenáša aj orálnym stykom, preto M. Z. by musel trpieť tou istou pohlavnou chorobou. Aj svedok E. O. klame, ak vypovedal, že ho pozná od decembra 2018, lebo osobne ho pozná asi rok, taktiež je to klamstvo. Dotyčného pozná (E. O.) vyše 2 rokov, ešte z minulej trestnej činnosti ako bol odsúdený súdom v Spišskej Novej Vsi a od februára 2018 sa s ním vôbec nestretol ani s ním nekomunikoval. Rozpor existuje aj v tom, že v januári 2019 mal sa s ním stretnúť, lebo jemu bola diagnostikovaná pohlavná choroba s názvom „uroaplazma uraletikum“ a s nikým sa preto nestretával, ako to tvrdí dotyčný svedok. Na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2019 bola v rámci dokazovania predsedom senátu prečítaná správa z ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 23.10.2019 (na č.l. 1878), z ktorej má vyplývať, že mu bola urobená vstupná prehliadka dňa 19.02.2019 a počas nej neboli u neho zistené žiadne špecifické identifikačné znaky na tele. Je to klamstvo, nakoľko dotyčný svedok mi nevykonával vstupnú prehliadku vôbec. Má cca 20 rokov, na rukách aj na nohe a na stehnách cca 3 roky tetovanie, pričom dňa 10.12.2019 bol predvedený k MUDr. kpt. M. W. v ÚVV a ÚVTOS Prešov, ktorá v ordinácii sama potvrdila v zdravotnej dokumentácii, o čom má záznam o vykonaní vstupnej prehliadky, kde je zaznamenané, že má tetovanie na tele, o čom je možné si vyžiadať správu priamo z uvedeného ústavu a konkrétne od už menovanej pani doktorky, na čo dal výslovný súhlas na nahliadnutie do svojej zdravotnej dokumentácie. Z tohto dôvodu nechápal, prečo konajúci sudca na okresnom súde zamietol na hlavnom pojednávaní vykonať prehliadku jeho tela, čím by mohol preukázať, že na fotodokumentácii obrázok č. 1 zo dňa 15.02.2019 sa on vôbec nenachádza na modrej stoličke. Z písomných dôvodov odvolania podaného prostredníctvom jeho obhajcu obžalovaný uvádza, že rozhodnutiu súdu o jeho vine zo spáchania predmetného obzvlášť závažného zločinu je založené na výpovediach svedkov M. Z. a to E. O., ktoré majú byť podporené prepismi telekomunikačnej prevádzky. M. Z. nepozná, nikdy s ním nekomunikoval a prvýkrát ho videl až na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výpoveď nie je možné považovať za dôveryhodnú, vzhľadom na pomerne vysokú mieru rozporov jeho výpovede na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou z prípravného konania. K prepisom telekomunikačnej prevádzky o jeho domnelej komunikácii s týmto svedkom zdôraznil, že monitorované telefónne číslo uvedené v týchto prepisoch on nepoužíval, ale jeho už teraz bývalá manželka T. V.. Rovnako výpoveď svedka E. O. považuje vzhľadom na pomerne vysokú mieru rozporov výpovede na hlavnom pojednávaní s výpoveďou v prípravnom konaní za nedôveryhodnú a tohto svedka síce pozná, ale z obdobia spred jeho prvého odsúdenia pre drogovú trestnú činnosť. Po tomto odsúdení sa už s ním nijako nestretol, ani nekomunikoval. Ďalej rozhodnutie okresného súdu o jeho vine sa opiera o dôkazy a to najmä výsledky prehliadky jeho tela v Nemocnici v Poprade, výpovedí svedkov MUDr. C. a MUDr. B., znaleckých posudkov a v expertíznych skúmaniach zistených vecí. Fotodokumentáciu predmetnej prehliadke tela považuje za zmanipulovanú, lebo na fotografiách sa nenachádza on, pretože na pravom stehne má približne od roku 2016 rozsiahle a neprehliadnuteľné tetovanie, pričom fotografovaná osoba žiadne tetovanie na pravom stehne nemá. Od roku 2000 má dve tetovania aj na ľavom stehne ako aj na rukách (spolu 6). Nemôžu byť preto pravdivé tvrdenia uvádzané v správe ÚVV a ÚVTOS zo dňa 23.10.2019 o tom, že po vzatí do väzby dňa 19.02.2019 absolvoval vstupnú prehliadku, počas ktorej u neho neboli zistené žiadne špecifické identifikačné znaky na tele, okrem zranenia v oblasti ľavého predkolenia. Po vzatí do väzby absolvoval totižto 18.02.2018 vstupnú prehliadku a nie 19.02.2019 a jedno z tetovaní má na ľavom lýtku, teda v rámci zistenia zranenia ľavého predkolenia muselo byť zaznamenané, resp. všimnuté aj toto tetovanie. Tieto skutočnosti overiteľné, vykonaním prehliadky tela a následným porovnaním vyhotovením fotodokumentácie s fotodokumentáciou z prehliadky tela v Popradskej nemocnici. Návrh na vykonanie dôkazu však okresný súd zamietol a to bez bližšieho odôvodnenia. Následne citujúc ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku, konštatuje, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne úvahy v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a rovnako nie je z odôvodnenia predmetného rozsudku zrejmé, ako sa súd vyrovnal s jeho obhajobou a ani prečo nevyhovel jeho návrhu na vykonanie prehliadky tela, za účelom vyhotovenia fotodokumentácie a jej následného porovnania s fotodokumentáciou s prehliadkou tela v Popradskej nemocnici. Z tohto dôvodu považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd po doplnení konania sám vo veci rozhodol. V reakcii na obsah dôvodov oboch odvolaní obžalovaného predložil písomne odôvodnené vyjadrenie aj okresný prokurátor s tým, že v jeho dôvodoch uviedol, že nepovažuje odvolanie obžalovaného za dôvodné. Napadnutý rozsudok okresného súdu spĺňa všetky náležitosti pre rozsudky tohto druhu, je dostatočne určitý a zrozumiteľný a obsahuje všetky skutkové a právne úvahy, ktoré konajúci súd viedli k jeho vyneseniu. Poukázal najmä na stranu 7 a 9 uvedeného rozsudku, kde sú detailne hodnotené všetky dôkazy zo strany súdu a z uvedeného vyplýva konečné rozhodnutie. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu, tvrdenie obžalovaného považuje za súčasť jeho obrany, má za to, že na jeho obranu primerane prihliadal aj konajúci súd prvého stupňa, pričom ju vyhodnotil ako účelovú a nevierohodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva sumár priamych a nepriamych dôkazov, z obsahu ktorých vyplýva vina obžalovaného, pričom orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so všetkými zásadami vyjadrenými v § 2 Tr. poriadku, výsledkom čoho bolo zákonné a správne rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje preto podané odvolanie za nedôvodné a navrhol, aby ho odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, pritom by prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil, preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania totožný - krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a o druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty predmetu konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného druhu a výmery trestu. V tejto súvislosti je potom potrebné zdôrazniť, že podstatný obsah odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už predniesol v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj odvolací súd osvojil. Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného M. V.. V prvom rade je teda potrebné uviesť, že obsah odvolacích námietok obžalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania. V tejto súvislosti hneď v úvode krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich. No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov, produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, a teda, či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a rozumných pochybností nie je možné na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej trestnej činnosti. Práve z pohľadu uvedeného krajský súd v danom prípade pri hodnotení obrany obžalovaného (a to aj v kontexte jeho písomných podaní, keďže na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať v procesnom postavení obžalovaného) a to od začiatku vyšetrovania až po vyhlásenie rozhodnutia v rámci odvolacieho konania, dospel k záveru, že argumentácia obžalovaného bola buď v úplnom rozpore s reálne vykonanými dôkazmi, bez opory v produkovanom dokazovaní, či (opory) vlastných dôkazov, resp. ním navrhnuté dôkazy, ktorých vykonania sa domáhal, by neboli spôsobilé už zistené skutočnosti podstatné pre ustálenie skutkového stavu spochybniť, či vyvrátiť. V prvom rade obžalovaný vo svojom odvolaní včítane odvolania podaného prostredníctvom obhajcu tvrdil, že osoba, ktorá sedí na „modrej“ stoličke, nie je on, pretože on má už cca 3 roky obe stehná potetované a to aj z pravej a ľavej strany a osoba tam sediaca na pravom stehne tetovanie zjavne nemá. Dôkazom o nedôveryhodnosti obrany obžalovaného vo vzťahu k tomuto tvrdeniu je chronologický opis jeho vyjadrení k tejto skutočnosti v rámci celého dokazovania ako v prípravnom konaní tak, aj na hlavnom pojednávaní (a to aj v kontexte jeho písomných podaní). Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 16.02.2019 ako aj 18.02.2019 pred sudcom pre prípravné konanie buď odmietol vypovedať, resp. ku skutku nič podstatné neuviedol. Vo svojej žiadosti o prepustenie z výkonu väzby pred sudcom pre prípravné konanie zo dňa 17.04.2019 len tvrdil, že urobil 10 drepov a nič z neho nevypadlo, ani jedna z fotiek nesvedčí, že to je on, lebo tam nie je zachytená hlava - žiadne ešte tetovanie nespomína. Ani v podaní na č.l. 63 - 67 zo dňa 29.04.2019, kedy už 29.03.2019 mal byť od obhajcu oboznámený s celou fotodokumentáciou z prehliadky jeho tela, vykonané 15.02.2019 - kde opäť ani raz nespomenul tetovanie a ani farbu a strih trička, ktoré mal mať počas tejto prehliadky na sebe. Dňa 16.02.2019 na č.l. 82-88 v rámci výsluchu v procesnom postavení obvineného v prítomnosti obhajcu odmietol vypovedať k veci - pričom bol poučený, že je povinný strpieť (podrobiť sa) prehliadke tela podľa § 155 ods. 1 Tr. poriadku a následne - za účelom získania vzorky moču. Opäť nenamietal, že úkony s ním vykonané, či už pred touto prehliadkou alebo v rámci tejto prehliadky boli vykonané nezákonne (tvrdiac potom okrem iného, že on sám nevydal žiadny moč, je to podvrh). Následne v rámci zápisnice v procesnom postavení obvineného dňa 05.06.2019 na č.l. 96 uviedol, že osoba sediaca na foto č. 1 na tejto („to je on“), tak ako sedel na modrej stoličke, no na obrázku č. 2 vidno, že to nie je modrá stolička. Obžalovaný opakovane tvrdil, že v rámci osobnej prehliadky, kedy mal vylúčiť tento predmet, nebol na žiadnom WC a ani na ňom nesedel, no MUDr. M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný sedel priamo vo vyšetrovni v nemocnici a to na špeciálne upravenej stoličke, ktorá v sebe obsahovala aj toaletnú misu - no aj MUDr. C., opakovane potvrdil, že celé to prebehlo (aj s vylúčením obsahu) na už spomínanej vyšetrovni v nemocnici. Napokon obžalovaný nepopieral, že vo vyšetrovni bol spolu s uvedeným vyšetrujúcim lekárom bol, no nič nevylúčil. Na č.l. 1779 z 22.05.2019 je písomné podanie obžalovaného, v ktorom uvádza, že celý čas sedel na modrej stoličke, ako je to uvedené na foto č. 1, ale nesedel na žiadnej záchodovej mise, ako je to zdokumentované na foto č. 2, kde sú drogy, ktoré nikdy nevidel. Trval na tom, že nemohol mať drogy v análnom otvore, lebo trpí pohlavnými chorobami, pred samotnou prehliadkou urobil 10 drepov a muselo by to z neho vypadnúť a sedel na modrej stoličke, pričom druhá fotografia je WC misa, na ktorej on nesedel, lebo misa sa tam nenachádza a všetko sa malo vykonať v ambulancii u MUDr. C. - súd zdôrazňuje, že opäť aj v tomto písomnom podaní nepoprel, že na tejto stoličke na obrázku č. 1 fotodokumentácie sedel on. Až dňa 10.07.2019 zápisnica o výsluchu obvineného o ďalšom trvaní väzby, prvýkrát bez konkretizácie uviedol, že na tých fotkách nie je on a vie to dokázať, že fotodokumentácia č. 1 je sfalšovaná, nebola predsa vykonaná kompletná prehliadka jeho tela aj s fotodokumentáciou - ktorá by preukazovala opak - a zachytila by ho celého - súd zdôrazňuje, že tuná vôbec nespomína tetovanie. V návrhu na doplnenie dokazovania zo 16.07.2019 na č.l. 1800 uviedol, že fotografia č. 2 (nie aj fotografia č. 1) sú sfalšované, lebo drogy sa nenachádzajú pod modrou stoličkou, no on bol celý čas oblečený, aj keď mal sedieť na modrej stoličke. Prvýkrát uviedol, že aj fotografia č. 1 je sfalšovaná, lebo on má asi 25 cm rôznofarebné tetovanie, ktoré ukázal aj obhajcovi. Zopakoval aj v sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby č.l. 1801 rovnakú argumentáciu a to aj dňa 19.07.2019 na č.l. 1806 vrátane argumentácie v písomnom podaní na č.l. 1826. Na č.l. 1829 žiadosti o prepustenie z väzby opäť trvá na tom, že fotografie č. 1 a 2 sú sfalšované a preto predmet zdokumentovaný na fotografii č. 3 nepatrí jemu - je nemožné, aby takúto tubu prechovával v análnom otvore - lekársku správu podpísal pred vyšetrovateľom len v domnení, že podpisuje nejaký príkaz pre vyšetrovateľa. Súčasne tvrdí, že bolo sfalšované aj RTG vyšetrenie, keďže na následných RTG snímkach vytvorených už vo výkone väzby neboli zistené žiadne iné ďalšie predmety, aj napriek tomu, že v rámci tejto lekárskej prehliadky malo existovať podozrenie, že nejaké predmety mal ešte predtým prostredníctvom ústnej dutiny prijať do brušnej dutiny a on bol predsa dvadsaťštyri hodín monitorovaný vo výkone väzby, predsa nemohol nič vylúčiť, či si dokonca vydáviť, bez toho, aby si to vo väznici nevšimli. K tomuto tvrdeniu obžalovaného je z obsahu spisu zistiteľné, konkrétne - zo správy ÚVV a ÚVTOS v Prešove na č.l. 1025, že podľa zákonných predpisov upravujúcich výkon väzby ústav nemá oprávnenie monitorovať priestor hygienického zariadenia v prípade jeho použitia obvineným. Súčasne neexistoval dôvod, na nepretržité monitorovanie jeho pohybu po cele, inak by tým mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do jeho základných ľudských práv a slobôd garantovaných mu príslušnou právnou úpravou. Dňa 19.02.2019 bol vykonaný orientačný test na prítomnosť omamných a psychotropných látok v moči, ktorého výsledok bol pozitívny na - pervitín, čo si dali do súvisu s tým, že sám obžalovaný verbalizoval, že pred zadržaním pervitín mal užiť a test bol realizovaný v dobe, kedy účinnú látku je v tele vyšetrovaného možné ešte detekovať. Ďalej obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.09.2019 (zápisnica HP na č.l. 1830) skutočnosť - tetovanie - vo výpovedi neuvádza, nenamieta tetovanie, k prečítanej výpovedi z prípravného konania sa nevyjadril. Až pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu na tom istom hlavnom pojednávaní (č.l. 1835 str. 2) zopakoval, že on na stoličke nesedel so stiahnutými nohavicami, tetovanie na nohách má cca 3 roky. Tie by boli predsa vidieť. Na otázku predsedu senátu obžalovaný uviedol, že nechápe, ako bolo možné, že sedel na stoličke (pozn. súdu opäť uviedol, že sedel on na stoličke) a zrazu za ním na zemi fotili nejaké drogy - uviedol tiež, že to nechápe,- zdôraznil, súčasne je aj pravdou to, že tie drogy nie sú pod modrou stoličkou, na ktorej on sedel (opäť uviedol, že na nej sedel). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2019 MUDr. V. B. potvrdila, že pri jeho osobnom vyšetrení obžalovaného na prítomnosť cudzieho predmetu v jeho konečníku jeho prítomnosť nezistila, aj keď malo existovať takéto podozrenie. Toto podozrenie bolo potom indikované RTG vyšetrením, ktorého výsledkom bolo zistenie, že sa cudzí predmet v konečníku obžalovaného nachádza, preto odporučila ďalšie vyšetrenie a to endoskopické prostredníctvom retroskopu, ktoré nebolo možné realizovať na ich oddelení, preto bol prevezený na chirurgické oddelenie ku kolegovi MUDr. M. C.. Menovaný svedok MUDr. M. Kučera potom na hlavnom pojednávaní bližšie vysvetlil, že bol bezprostredne pritom, keď vznikla fotografia č. 1, kde sedel obžalovaný na špeciálne upravenej stoličke modrej farby, ktorá mala otvor s podloženou WC misou, do ktorej sa pacient vyprázdnil. Pri samotnom vyprázdňovaní nebol a teda nebol pri foto č. 2 a 3, ale jednoznačne potvrdzuje, že to, čo na fotografii č. 2 a 3 bolo zachytené, vyprázdnil obžalovaný. Nohavice mal počas toho stiahnuté. RTG snímku obžalovanému on osobne neukazoval, ale keď mu oznámil, čo je zistiteľné z tohto RTG snímku a teda tento nález mal obžalovaný túto skutočnosť okomentovať vulgárne, teraz je to v p ...., a povedal, že je mu to jedno a začal spolupracovať. V reakcii na uvádzaný chronologický prehľad vyjadrení obžalovaného ku skutočnostiam ním tvrdeným v rámci obhajoby je zrejmé, že obžalovaný opakovane ignoruje dôkazy riadne získané zákonným spôsobom a skutočnosti z nich plynúce, ktoré boli rozhodné pre ustálenie skutkového stavu. Z jeho prvotných vyjadrení k tejto skutkovej okolnosti, nepopieral, že na stoličke sedel, len argumentoval, že stolička, pod ktorou mal byť zdokumentovaný obsah, ktorý mal vylúčiť, nie je totožnej farby veko z vrchu, na akej mal sedieť, pričom nespomína ani raz tetovanie na nohách, ani inú farbu poklopu a strih trička. Až v písomnom podaní (nikdy nie reálne vo výpovedi pred vyšetrovateľom, resp. pred procesným sudcom) zo dňa 16.07.2019 na č.l. 1800, zo dňa 19.07.2019 č.l. 1806, či na č.l. 1826 tvrdí, že na fotografii č. 1 nie je on, lebo má tetovania na oboch stehnách, konkrétne aj na pravom stehne a to už minimálne cca 3 roky. Na záver argumentuje aj tým, že nie je on tou osobou, ktorá je sfotená na tejto fotografii, pretože má iný strih trička, kde by mu bolo vidno aj tetovanie na pravom ramene, ruke. V tejto súvislosti tiež platí, že z listinného dôkazu na č.l. 97 je zrejmé, že pri prehliadke bytu, v ktorom sa mal zdržiavať, bola nájdená aj biela plastová tuba - identická, ako tá, ktorú mal vylúčiť. Napokon v rámci zápisnice v procesnom postavení obvineného dňa 05.06.2019 na č.l. 96 okrem iného tiež obžalovaný priznal, že mobilné telefóny, ktoré boli u neho zaistené, používal on a používal spolu tri telefónne čísla, pričom z pamäti pred vyšetrovateľom uviedol len jedno - XXXX XXX XXX, na ďalšie si spomenúť nevedel. Nadväznosti na to krajský súd zistil, že z prepisu SMS komunikácie obžalovaného s inými mobilnými stanicami na č.l. 181 - 206 prebehla aj SMS komunikácia z mobilného čísla XXXX XXX XXX, ktoré používala jeho manželka a mobilným číslom XXXX XXX XXX, ktoré používal obžalovaný na komunikáciu s manželkou a s týmto istým telefónnym číslom komunikoval aj so svedkom M. Z., čo spochybňuje jeho tvrdenie a obranu, že M. Z., ak komunikoval s týmto mobilným telefónnym číslom, tak musel komunikovať s jeho manželkou, keďže toto bolo evidované na jeho bývajú manželku M. V.. Napokon z obsahu doslovných prepisov jednotlivých záznamov telekomunikačnej prevádzky telefónnych staníc, ktoré používal obžalovaný a nestotožnené osoby vyplýva, že stretnutia sa uskutočňovali spravidla pri prevádzke potravín supermarket „A.“ v O. tak, ako o tom vypovedali (kde s ním mali pravidelne dohodnuté stretnutia, keď im zabezpečoval pervitín) aj svedkovia M. Z. a E. O.. Z pohľadu doposiaľ uvedeného vo svojom súhrne krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že obžalovaný počas celého dokazovania v konaní pred súdom využil svoje právo a odmietol vypovedať a len reagoval na vyvíjajúci sa obsah dokazovania a na druhej strane trvalo ignoruje v súlade s procesným predpisom produkované dôkazy. Aj na podklade posledne uvedeného, preto krajský súd ako na to správne poukázal aj intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí, hodnotí obranu obžalovaného ako nedôveryhodnú, bez predložených dôkazov a argumentov, ktoré by mohli vykonané dôkazy spochybniť. Zhrnúc doposiaľ uvedené, krajský súd len konštatuje, že na fotografii č.1 nie je predsa zachytené celé telo osoby sediacej na špeciálne upravenej stoličke s modrým poklopom, len celá sedacia časť tela tejto soby, ale len na to nadväzujúca cca polovica časti pravého stehna. Ide zjavne o osobu, ktorá rozmermi, ktoré (zodpovedajú obžalovanému) zakryla celú sedaciu časť tejto stoličky a fotografia je nasnímaná tak, že nezachytáva celú časť - aj priestor pod touto špeciálne upravenou stoličkou. Z tohto dôvodu je potom vysvetliteľné, ako to opísal aj svedok MUDr. M. C., že poklop na WC mise, ktorá bola umiestnená pod špeciálne upravenou stoličkou modrej farby, mohol byť bielej farby. Napokon okrem tejto postupne sa vyvíjajúcej obrany obžalovaného, ktorá si napokon navzájom odporuje v podstatných skutočnostiach - neboli produkované žiadne dôkazy, ktorými by výpoveď svedka MUDr. M. C. mohla byť spochybnená, ktorý jednoznačne potvrdil, že zdokumentovaný obsah, na fotografiách č. 2 a 3, vylúčil jednoznačne obžalovaný. Za danej situácie aj krajský súd rovnako ako aj okresný súd preto nepovažoval za účelné z hľadiska dôkaznej hodnoty navrhnutého dôkazu (návrh obžalovaného vykonať obhliadku celého tela obžalovaného vrátane fotodokumentácie), pre ustálenie skutkových okolností vyhovieť tomuto návrhu, keďže by bolo bez významu zistenie, že v ktorej časti stehna má obžalovaný tetovanie, keďže táto skutočnosť vyplynula aj zo správy ním predloženej z vykonanej vstupnej prehliadky pri dodaní do výkonu väzby a teda, že mal mať na tele tetovanie. Opierajúc sa o doposiaľ uvedené a dôkazy hodnotené a prezentované ako aj v kontexte obrany obžalovaného, krajský súd má súhrnne za to, že dôkazy tak, ako boli vykonané súdom prvého stupňa, predovšetkým boli to teda výpovede MUDr. V. B., MUDr. M. C., ale aj svedkov M. Z. a E. O., vrátane výsledkov a záverov znaleckého dokazovania Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ v Košiciach, ktorý bez pochybností ustálil obsah psychotropných látok, určil ich druh a rozsah ako aj počet možných dávok, z ktorých je možné vyrobiť a taktiež aj závery znaleckého dokazovania vo vzťahu k predmetom, ktoré boli zaistené u obžalovaného, či už v priestoroch, ktoré užíval na bývanie, resp. v motorovom vozidle, ktoré taktiež svedčili o tom, že v tom čase aktívne prichádzal do styku s psychotropnými látkami, ale súčasne aj mal užívať tieto psychotropné látky vo forme pervitínu, ako je to zrejmé zo zisteného toxikologického vyšetrenia vo vzťahu k odovzdanej vzorke moču. Tieto skutočnosti teda vedú krajský súd rovnako ako to správne ustálil okresný súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej vete rozsudku, sa stal, tento skutok je trestným činom a jeho páchateľom je obžalovaný. Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, keďže týmto konaním zjavne obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Bolo teda dokázané, že obžalovaný neoprávnene kúpil, predal, prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku - vo forme pervitínu a bol už za takýto čin odsúdený, ako sa to konštatuje aj v samotnej výrokovej vete rozsudku okresného súdu. Hore opísaným postupom si preto okresný súd, teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri hodnotení dôkazov, bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovaného, ako to v rámci dokazovania namietal samotný obžalovaný. Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať a to v prospech obžalovaného. Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okresný súd riadiac sa týmito hľadiskami a kritériami, preto správne určil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, keďže správne nezistil existenciu žiadnej či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti svedčiacich v prospech, resp. neprospech obžalovaného. Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií podľa názoru krajského súdu pri správnom určení druh trestu ako trestu odňatia slobody (podľa § 34 ods. 6 Tr. zákona ani iný druh trestu neprichádzal do úvahy), pričom trest uložený vo výmere 11 rokov (pri trestnej sadzbe 10-15 rokov) a so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (osvojac si celú argumentáciu okresného súdu k dôvodom pre dosiahnutie účelu trestu a nápravu páchateľa aj v zariadení s miernejším režimom podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.), je podľa krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného ako aj jeho osobu a preto je tento trest primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu. Zákonným a vecne správnym bol aj postup okresného súdu, ktorým rozhodol podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona o uložení trestu prepadnutia veci tam opísaných a rovnako tak aj obligatórnym postupom naplniac zákon a to znenie ust.§ 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému aj ochranný dohľad na 2 roky. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.