Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/48/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719201435 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719201435.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: I.. D. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXXX/XX, XXX XX C., F. S. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovaným: 1. UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s. so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, 2. Platiť sa oplatí, s.r.o. so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 684 618, o vydanie neodkladného opatrenia, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 20.05.2020, č. k. 17C/12/2019-103 takto jednohlasne r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit. : „I. Návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Poprad z 25.03.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 11.06.2019 zamieta.“ 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 334, § 336 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy č. J. zo dňa 07.08.2014, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v katastrálnom území C., obec C., okres C., vedeným Okresným úradom, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to a) byt č. 28, na 4. Poschodí, vchod 16, v stavbe: bytový dom, súpisné číslo XXXX, na pozemkoch - parcela registra „C“ evidované v katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to vo veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh tým, že pôvodná dlžníčka Terézia D. (zomr. 27.05.2018) uzavrela so žalovaným v 1. rade Zmluvu o úvere - investičný úver, č. J.-MRL-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU dňa 07.08.2014 v pôvodnej výške 20.600 eur. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti č. J.-I.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX- IU dňa 07.08.204, registrované pod číslom vkladu V-XXXX/XXXX k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 25.03.2019 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť, aby sa zdržali výkonu záložného práva podľa zmluvy č. J.-I.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU/A zo dňa 07.08.2014, predmetom ktorej sú predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyni uložil povinnosť, aby v lehote 60 dní podala na súde žalobu o uloženie povinnosti, resp. neplatnosť úverovej zmluvy a o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva strán sporu, ktoré predstavujú žalobkyňu a žalovaných v 1. a 2. rade, resp. príslušnú poisťovňu. Odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku I. a zmenil uznesenie vo výroku II. tak, že uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia podala na súde žalobu o vyplatenie poistného plnenia voči poisťovni poskytujúcej poistenie schopnosti splácať úver, alebo žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, resp. zmluvy o zriadení záložného práva. Podaním zo dňa 24.03.2020 žalovaný v 1. rade navrhol zrušiť neodkladné opatrenie, pretože žalobkyňa v lehote určenej súdom nepodala žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, resp. zmluvy o zriadení záložného práva, ale žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. Žalobkyňa s návrhom nesúhlasila a uviedla, že žalobu o zdržanie sa záložného práva je potrebné vnímať ako podanie vo veci samej. Súd po oboznámení sa s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia a návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Žalobkyňa v súdom stanovenej lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia zo dňa 23.07.2019 podala dňa 06.09.2019 žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva, preto nemožno konštatovať, že by išlo o žalobu nesúvisiacu s predmetom sporu. Po podaní žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva sa súd bude v konaní prejudiciálne zaoberať aj otázkou platnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva. Nemožno konštatovať, že žalobkyňa v súdom stanovenej lehote nepodala žalobu vo veci samej špecifikovanú uznesením súdu, inak by išlo o formalistický výklad práva. Súd nezistil, žeby odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, a preto rozhodol tak, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na svojom názore, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu povinnosti uloženej jej súdom, a to podať žalobu o vyplatenie poistného plnenia voči poisťovni poskytujúcej poistenie schopnosti splácať úver alebo žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, resp. zmluvy o zriadení záložného práva. V konaní žalobkyňa namietala, že pohľadávka voči nej mala byť uspokojená z poistného plnenia. Nenamietala platnosť úverovej alebo záložnej zmluvy, ani existenciu a výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade voči nej. Napriek tomu jej súd umožnil podať žalobu voči poisťovni aj žalobu voči žalovanému v 1. rade čo do platnosti uzavretých zmlúv. Žalobkyňa však takú žalobu nepodala, podala žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva, čo je žaloba odlišná od tej, ktorú bola zaviazaná podať. Samotné zdržanie sa záložného práva nijako nevyrieši situáciu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, keďže naďalej bude existovať pohľadávka žalovaného voči žalobkyni ako aj samotné záložné právo bude naďalej platne a účinne zriadené a zapísané v katastri nehnuteľností a tým vznikne situácia, kedy žalovaný v 1. rade nemá iný spôsob ako by mohol uspokojiť svoju pohľadávku. Žalobkyňa sa účelovo vyhýba plneniu svojej povinnosti voči žalovanému v 1. rade a jej zákonný zástupca sa nepokúšal nájsť spôsob, akým by mohol dlh splatiť, resp. sa s ním dohodnúť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne, pretože sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného v 1. rade a riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Súd poskytuje žalobkyni ochranu nad rámec jej návrhov, čím dochádza k vytváraniu neprimeranej nerovnováhy medzi stranami sporu, a to aj s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci. Je neprípustné, aby súd zamieňal odlišné žaloby, ako je žaloba o neplatnosť zmluvy so žalobou o zdržanie sa výkonu záložného práva. Súd svojím rozhodnutím vytvoril značnú nerovnováhu v neprospech žalovaného v 1. rade do takej miery, že to spôsobuje právnu neistotu a porušuje jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný v 1. rade má za to, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané a žalobkyňa nepodala ani jednu zo žalôb tak, ako ju zaviazal súd. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zruší neodkladné opatrenie nariadené uznesením súdu zo dňa 25.03.2019 v spojení s uznesením zo dňa 11.06.2019, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacej námietke žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné. 9. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. 10. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 11. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie možno považovať za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. 12. Žalobkyňa osvedčila, že je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Poprad, obec Poprad, okres Poprad, vedeným Okresným úradom, katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to: a) byt č. XX, na X.. Poschodí, vchod XX, v stavbe: bytový dom, súpisné číslo XXXX, na pozemkoch - parcela registra „X.“ evidované v katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom, parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX, výmera XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a to vo veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). 13. Žalobkyňa ďalej osvedčila, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako záložnými veriteľmi a pôvodnou dlžníčkou, U. D., matkou žalobkyne, zomr. 27.05.2018, ako záložcom bola dňa 07.08.2014 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam číslo: J.-I.-XXXXXXXX-XXXX- BRXX-IU/A. Listom zo dňa 05.02.2019 oznámil žalovaný v 1. rade žalobkyni, že začína výkon záložného práva na základe záložnej zmluvy, a to predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z.. 14. Okresný súd Poprad uznesením z 25.03.2019, č. k. 17C/12/2019-10 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2019, č. k. XCo/XX/XXXX-XX vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy zo dňa 07.08.2014, zároveň uložil povinnosť žalobkyni v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde žalobu o vyplatenie poistného plnenia voči poisťovni poskytujúcej poistenie schopnosti splácať úver alebo žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy o zriadení záložného práva. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2019 a žalobkyňa podala na súde žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva dňa 06.09.2019, teda v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. 16. K námietke odvolateľa, že žalobkyňa nepodala ani jednu zo žalôb tak, ako ju súd vo vydanom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia zaviazal, čím má za to, že žaloba nebola podaná, a teda následkom má byť zrušenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva je žalobou vo veci samej, čím je splnená podmienka podľa § 336 ods. 1 CSP, a teda nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Zo samotnej žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva (č.l. 92) vyplýva, že žaloba sa týka Zmluvy o úvere č. J.-I.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU zo dňa 07.08.2014 a záložného práva k nehnuteľnosti číslo EZY-I.-XXXXXXXX-XXXX-BRXX-IU/A zo dňa 07.08.2014, registrovaného pod číslom vkladu V-XXXX/ XXXX k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie, teda je zrejmé, že ide o žalobu súvisiacu s predmetom sporu. Nie je sporné, že predmetná úverová zmluva uzatvorená medzi pôvodnou dlžníčkou a žalovaným v 1. rade, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalovaný v 1. rade vystupuje v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a teda aj generálnu klauzulu o neprijateľných zmluvných podmienkach podľa ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súd po začatí konania je povinný ex offo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu a v prípade zistenia, že táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, môže byť za splnenia zákonom stanovených podmienok vyhlásená za neplatnú. Tým bude naplnený účel konania, rovnako ako v prípade, ak by žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, preto nemožno prihliadať na žalobkyňou podanú žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva čisto formalisticky a považovať ju za odlišnú žalobu. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa si splnila povinnosť uloženú jej v uznesení o vydaní neodkladného opatrenia tým, že v lehote 60 dní podala na súde žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. 17. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán pretrváva, keď je zrejmé, že žalovaný v 1. rade trvá na výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané, neodpadli, preto nie je dôvod na jeho zrušenie. 18. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobkyne jej vlastníckeho práva k zálohu. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani fakt, že výkon záložného práva sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje bez ingerencie súdu. 19. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.). 20. Uložením povinnosti žalovaným v 1. rade a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nevznikne žalovaným žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd vyhovel návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, týmto by reálne hrozila strata obydlia žalobkyne, toho času maloletej. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžu žalobcovia brániť pred pozbavením vlastníckeho práva k obydliu. 21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 v veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“ 22. Za stavu, že draženou vecou má byť obydlie záložcov a výsledkom dobrovoľnej dražby strata hlavného obydlia záložcov, a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio. Je totiž dôležité, že záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne, pohľadávka je krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je preto mimoriadne dôležité dôsledne vyhodnotiť pomery v každej individuálnej veci. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. V súvislosti s proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. (N. a kol.,: Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Wolters Kluwer, 2017, s. 397). 23. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci (porov. PL ÚS 23/2014). 24. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality. 25. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv žalovaného v 1. rade. Predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. Za tohto stavu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného v 1. rade, ktorý je naďalej záložným veriteľom, jeho právo sa nijako neoslabilo, a preto zásada primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia je v danom prípade zachovaná. Potenciálne negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom uloženým žalovanému v 1. rade v rozsahu zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).