Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/86/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202069 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8719202069.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, proti žalovanej: Q. Š., C.. XX.X.XXXX, S. T. XXXX/X, XXX XX M. - A., zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50490044, o zaplatenie 719,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/38/2019-57 z 17.9.2019, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 13.4.2015 žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver 1.100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v dohodnutom termíne a to zaplatiť celkovú čiastku 2.160,- eur do 13.4.2016. Dňa 13.4.2015 žalovaná požiadala o dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej sa zaviazala plniť žalobcovi v mesačných splátkach po 180,- eur počnúc dňom 23.5.2015. Následne žalovaná 10.11.2015 požiadala o odklad splátok 1 mesiac. Žalovaná neplnila riadne a včas záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím stratila výhodu splátok. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu záväzkov. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu 380,06 eur. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania žalobe nemožno vyhovieť. V predmetnom konaní uplatnil žalobca voči žalovanej nesplatenú časť istiny 719,94 eur, nárok na odplatu, zmluvnú pokutu, poplatky za upomienky, zmluvný úrok, úrok z omeškania. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že posledná splátka úveru mala byť zo strany žalovanej uhradená do 13.4.2016. Žalobca nepreukázal vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru pre porušenie zmluvných dojednaní zo strany žalovanej. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za platný právny úkon ako celok, za absolútne neplatné považoval zmluvné dojednanie o výške úroku 68,36 % p.a. pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď dojednanie o výške úroku 69,36 % považoval za úžeru, pričom však neplatné zmluvné dojednanie nespôsobuje neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku. Dospel k názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, RPMN - nakoľko táto je uvedená v nesprávnej výške 28 %, vzhľadom na výšku úroku 68,36 % p.a., výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto je úver bezúročný a bezpoplatkový. 3. Zároveň okresný súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou a dospel k názoru, že žiaden uplatnený nárok nemožno priznať. Posledná splátka úveru bola dňa 13.4.2016, právo na zaplatenie nároku titulom splátok istiny s prísl. sa premlčalo v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby dňom 23.11.2018. Úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom samotná istina 1.100,- eur bola splatná v 6 mesačných splátkach po 180,- eur a 1 splátka vo výške 20,- eur, t.j. splatná do 23.11.2015. Pokiaľ žaloba bola podaná 12.4.2019, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. 4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. 6. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 7. Namietal, že žalovaná súhlasila s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1 ZoSÚ, nemožno zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú jasne uvedené priamo na prednej strane zmluvy, preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (1.100,- eur + 308,- eur + 752,- eur = jedna splátka vo výške 2.160,- eur). Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto sú uvedené v bode 3. Zmluvy. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť preto posúdená ako bezúročná a bez poplatkov. Okrem zmluvy žalovaná uzatvorila dohodu o plnení v splátkach, kde sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku 2.160,- eur v 12 pravidelných splátkach vo výške 180,- Eur vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.5.2015. V bode č. 3 dohody sa veriteľ a spotrebiteľ dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace tento dodatok zaniká od počiatku. Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je vysoká, mala právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa jej uzavretia. Toto právo žalovaná nevyužila, čím dala najavo, že s obsahom zmluvy súhlasila. Jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina poskytnutého úveru a po uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru (úroky, poplatok). Započítanie celej sumy splátky sa hradí najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade nezaplatenia niektorej splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu istiny, z ktorej by si žalobca ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. Žalovaná svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojim podpisom, pričom si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalovanej, ktorá bola pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaná avšak ľahostajná. Takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno ju považovať za právny úkon absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ. Nebol naplnený žiaden predpoklad na určenie zmluvy bezúročnej a bezpoplatkovej v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky Y..Ú. XX/XX). 11. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). 13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery, a teda vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 719,94 eur s príslušenstvom. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili dňa 13.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku vo výške 2.160,- eur do 13.4.2016. 16. Je potrebné konštatovať, že závery súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sú vecne správne. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je jedna z obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. Absencia uvedenej náležitosti spôsobuje, že v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 17. Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa. Obligatórne obsahové náležitosti musia byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto musia byť vymedzené dostatočne jasne, zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby nebola žiadna pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. 18. Vo vzťahu k nesprávne uvedenej výške RPMN, odvolací súd uvádza, že RPMN predstavuje jednu z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv, pretože vyjadruje náklady na úver a spotrebiteľovi pomáha aj poznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom, pričom uvedenie nákladov v percentuálnych bodoch zjednodušuje spotrebiteľovi i porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu, a teda aj výberu konkrétneho úveru samotným spotrebiteľom. Neuvedenie tohto údaju ale i jeho nesprávne uvedenie zo strany dodávateľa je tak klamaním spotrebiteľa a hľadí sa na neho, akoby uvedené ani nebolo (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že údaj o RPMN 28 % nie je uvedený v správnej výške, a to už len s ohľadom na výšku úroku 68,36 %. Hodnota RPMN je obvykle vyššia ako je úrok a udáva koľko prostriedkov navyše musí spotrebiteľ zaplatiť, keď si požičiava peniaze. Ide o úrokovú mieru zahŕňajúcu aj úrok, ktorá je prepočítaná na jeden kalendárny rok a zohľadňuje nielen úroky, ale aj všetky poplatky, ktoré si spoločnosť poskytujúca úver účtuje. Z tohto dôvodu výška RPMN nemôže byť nižšia ako výška samotného úroku. Nesprávne uvedenie výšky RPMN má rovnaký následok, ako keby údaj o RPMN v zmluve vôbec uvedený nebol, čo predstavuje dôvod, s ktorým zákon spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. 19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 20. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. 21. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dojednanie o úrokoch vo výške 68,36 % ročne nemožno hodnotiť inak ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda ako absolútne neplatné zmluvné dojednanie. 22. Súd prvej inštancie následne postupoval správne, keď na námietku žalovanej prihliadol na oslabenie nároku žalobcu z dôvodu jeho premlčania. Právo na zaplatenie nároku titulom splátok istiny s prísl. sa premlčalo v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby dňom 23.11.2018, keď samotná istina bola splatná do 23.11.2015. Pokiaľ žaloba bola podaná 12.4.2019, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. 23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 9.12.1994, séria X., Č.. XXX-X.; N. S. J../. Š. z 9.12.1994, séria X., Č.. XXX-S.). 24. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe nevyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. 25. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. Y.. Ú. XX/XX). 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).