Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/12/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203752 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719203752.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1) W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX A. O., a 2) A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX A. O., právne zastúpení: JUDr. Jozef Jaroščák, advokát, so sídlom Radničné nám. 33, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1) W.. M. H., správca úpadcu W. A. so sídlom H. X, F. XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária SD LEGAL, s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, 2) W.. Y.. X. H., správca úpadcu A. A. so sídlom O. X, XXX XX M. - B., 3) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, 4) AZ KAPITAL, s.r.o., so sídlom Nová 17, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 042 237 a 5) HK KAPITÁL, s.r.o., so sídlom Sídlisko 144/26, 027 44 Tvrdošín, IČO: 52 320 103, o určenie neplatnosti dražby, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 8C/48/2020 -509 zo dňa 18.09.2020 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č.k. 8C/48/2020 -509 zo dňa 18.09.2020 rozhodol tak, že návrh žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“); § 47 ods. 5, § 92 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. 3. Skonštatoval, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na Okresnom súde Poprad dňa 14.10.2019 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému bolo uložené zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti v k.ú. A. O., a to rodinného domu súp. č. XX a pozemkov pare. č. XXX a XXX zapísaných na LV č. XXX a žiadali aj, aby sa uložilo žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami, najmä tieto predať, darovať, alebo ich inak scudziť, zriadiť predkupné, či záložné právo, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci 10C/35/2019. Žalobcovia sa vo veci samej domáhali určenia neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 29.01.2018 v M. na W. č. X v hoteli S. a ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX zo dňa 29.01.2018 notárom. Držba bola úspešná a predmet dražby bol vydražený za 74.500,- eur, vydražiteľom sa stal žalovaný v 4. rade. Ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 29.05.2017, ktorým bola cena predmetu dražby stanovená na 132.000,- eur. Uvedená suma podľa žalobcov nezodpovedala všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, miestu a času konania dražby a podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 30.09.2010 vypracovaným znalcom, zo dňa 11.07.2018, ktorým stanovil hodnotu nehnuteľnosti odborným posudkom na sumu 258.000,- eur, čo predstavovalo rozdiel v cene nehnuteľnosti 126.000,- eur. V žalobe okrem nízkej až podhodnotenej ceny, ktorá bola na základe znaleckých posudkov použitá ako vyvolávacia cena nehnuteľnosti v ich vlastníctve, namietali miesto konania dražby, ako aj iné vady uvádzanej dražby. Uviedli, že ich práva boli vykonanou dražbou porušené a odpredajom nehnuteľnosti za nízku hodnotu boli poškodení. Navrhli, aby súd vyhlásil dražbu zo dňa 29.01.2018 za neplatnú. Uviedli, že už uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 17.06.2019, sp. zn. 17C/23/2019, sa uložilo spoločnosti AZ KAPITÁL, s.r.o. zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti a keďže uvedená spoločnosť previedla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného v 5. rade kúpnou zmluvou zo dňa 13.06.2019, žalobcovia poukázali na to, že uvedené neodkladné opatrenie vo veci sp. zn. 17C/23/2019 bolo neúčinné, lebo nehnuteľnosti boli predané žalovanému v 5. rade a za aktuálneho stavu spoločnosť AZ KAPITÁL, s.r.o. zmarila účinky nariadeného neodkladného opatrenia tým, že previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného v 5. rade. Z uvedených dôvodov bolo podľa žalobcov potrebné opätovne nariadiť neodkladné opatrenie voči aktuálnemu vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým bol v tomto prípade žalovaný v 5. rade, keďže žalobcovia mali za to, že dražba, na ktorej boli ich nehnuteľnosti vydražené, bola neplatnou pre viaceré namietané porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež bolo nevyhnuté, aby za takéhoto stavu nedochádzalo k ďalším scudzeniam nehnuteľnosti na tretie osoby. 4. Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 12.11.2019, č.k. 10C/35/2019-308, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 5. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu predmetných nehnuteľnosti a akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. 5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.02.2020, č.k. 19Co/8/2020-489 zrušil uvedené uznesenie Okresného súdu Poprad a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. Z dôvodu výlučnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov bola mu vec postúpená z Okresného súdu Poprad. 7. Z obsahu spisu vyplývalo, že uznesením súdu prvej inštancie, č. k. 2K/27/2016-38 zo dňa 01.08.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky - žalobkyne v 2. rade a uznesením súdu prvej inštancie, č. k. 4K/24/2016-30 zo dňa 15.06.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalobcu v 1. rade. V konaní medzi stranami nebolo sporným ani to, že správcami úpadcov boli žalovaní v 1. a 2. rade. 8. Podľa notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, C XXXX/XXXX z 29.01.2018, ale i podľa oznámení o dražbách, ktoré realizoval žalovaný v 3. rade ako dražobník, bolo nepochybným, že dražba sa realizovala na návrh správcov úpadcov W. A. a A. A. - žalovaných v 1. a 2. rade. Na dražbe dňa 29.01.2018 vydražil predmetné nehnuteľnosti žalovaný v 4. rade. Cena dosiahnutá vydražením bola 74.500,- eur. 9. Prvoinštančný súd z výpisov z listov vlastníctva č. XXX, k. ú. A. O. zistil, že pozemky parc. č. XXX a XXX o výmere 475 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 191 m2 - záhrada a ďalej rodinný dom na parc. č. XXX, súp. č. XX sú vo vlastníctve žalovaného v 5. rade, kde titulom nadobudnutia bola Kúpna zmluva V-XXXX/XXXX zo dňa 13.06.2019. 10. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 17.06.2019, sp. zn. 17C/23/2019 žalovanému v 4. rade bolo uložené, aby sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti v k. ú. A. O., a to rodinného domu súp. č. XX a pozemkov parc. č. XXX a XXX, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. Predmetným uznesením bolo zároveň uložené žalobcom, aby v lehote 60-tich dní podali na súde žalobu o určenie neplatnosti dražby, v ktorej stranami sporu budú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Žalobcovia podali žalobu dňa 02.09.2019, nakoľko predmetné uznesenie im bolo doručené dňa 02.07.2019. 11. Prvoinstančný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu prechádzajú na správcu všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu. Tento účinok znamená, že pokiaľ ide o majetok podliehajúci konkurzu, odníma sa dispozícia dlžníka, prípadne iných osôb, a to v prospech konkurzného správcu. Aj keď prechod dispozičných oprávnení je najpodstatnejším účinkom, okrem neho dochádza k prechodu na správcu aj iných oprávnení, viažucich sa k majetku podliehajúceho konkurzu, ako je právo užívacie a právo k výťažkom z takéhoto majetku. Toto odňatie oprávnení dlžníka spôsobuje u dlžníka ten stav, že mu ostáva zachované v skutočnosti len tzv. holé vlastníctvo. Zákon v tejto súvislosti taktiež uvádza, že správca koná v mene a na účet úpadcu, čo nasvedčuje, že medzi správcom a dlžníkom ide navonok o vzťah obdobný zastúpeniu. Žalobu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali obaja žalobcovia na súd prvej inštancie po tom, ako bol na ich majetok vyhlásený konkurz. Aj keď v čase po vyhlásení konkurzu v zmysle ZKR úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, ani spôsobilosť byť stranou sporu, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, sú tieto jeho spôsobilosti obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia a aj povinnosti v rámci hmotného a procesného práva prenáša na správcu konkurznej podstaty. Jeden z právnych účinkov vyhlásenia konkurzu je aj prechod oprávnenia úpadcu nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu a prechod oprávnenia konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu, ktorý v týchto veciach koná v mene a na účet úpadcu tak, ako to vyplýva z § 44 ods. 1 ZKR. Z tohto dôvodu je to len správca, ktorý môže po vyhlásení konkurzu účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a je to tiež len on, kto môže po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne a pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty, alebo spory o takých nárokoch, ktoré sú čo i len potencionálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť, t.j. viesť spory, v ktorých, keby nebol vyhlásený konkurz, by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca. Správca konkurznej podstaty nevystupuje v súdnych konaniach ako súkromná osoba. Jeho úlohou zásadne je zabezpečiť uspokojenie nárokov veriteľov a pohľadávok z konkurznej podstaty zákonom predpokladaným spôsobom, pričom musí vždy konať s odbornou starostlivosťou a postupovať v súlade s § 76 a nasl. ZKR. Platnosť právneho úkonu týkajúceho sa majetku patriaceho do všeobecnej, či oddelenej podstaty môže preto počas konkurzného konania napádať výlučne správca konkurznej podstaty a nie úpadca. Vzhľadom na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa majetku podliehajúceho konkurzu, preto ich návrh zamietol. 12. V uznesení uviedol, že žalobcovia neosvedčili ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t.j. existenciu bezprostrednej hrozby zasiahnutia do práv žalobcov v súvislosti s ochranou ich obydlia. Okrem toho žalobcom bolo čiastočne obmedzené ich ústavou garantované právo vlastniť majetok už vyhlásením konkurzu na ich majetok, a to priamo na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto v nadväznosti na uvedené nie je možné bez preukázania existencie závažných dôvodov zasiahnuť do vlastníckeho práva vydražiteľa, resp. následného nadobúdateľa nehnuteľnosti. Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti dražby a nie vypratanie nehnuteľnosti, a preto vzhľadom na zápis predmetných nehnuteľností do konkurznej podstaty úpadcu požiadavka žalobcov na zabezpečenie ochrany ich obydlia neodkladným opatrením nevyznieva legitímne. 13. Z vyššie uvedených dôvodov, súd prvej inštancie návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 14. V zákonom stanovenej lehote podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie žalobcovia. Uviedli, že na nehnuteľnosti majú stále uložené svoje osobné veci. Uznesením sp. zn. 17C/23/2019, zo dňa 17.06.2019 voči spoločnosti AZ KAPITAL, vydal Okresný súd Poprad neodkladné opatrenie, ktorým bolo predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti - spoločnosti AZ KAPITAL uložená povinnosť zdržať sa vypratania osobných vecí žalobcov z nehnuteľnosť. Avšak spoločnosť AZ KAPITAL previedla nehnuteľnosti na spoločnosť HK KAPITÁL, s.r.o. Žalobcovia sa domnievali, že neodkladné opatrenie, na základe ktorého mal predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti - AZ KAPITAL zakázané vypratať z nehnuteľnosti veci vo vlastníctve žalobcov, bolo možné považovať za vecné bremeno in rem. Poukázali na § 151n ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: „vecne bremena spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.“, tiež poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. zn. 3 Cdo 29/2009: ,,vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, ničoho sa zdržal alebo niečo konať. Pravá zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151 n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151 o ods. 1 veta tretia Občianskeho Zákonníka). Vecne bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade vecných bremien (zriadených „in rem"), ktoré boli spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, malo obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo verne bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.“ Na základe predmetného rozhodnutia mali žalobcovia za to, že neodkladné opatrenie vydané pod sp. zn. 17C/23/2019 sa vzťahuje aj na aktuálneho žalovaného a vlastníka nehnuteľnosti. Žalobcovia preto majú dôvodnú obavu, že vlastník v 5. rade odstráni majetok v ich vlastníctve, čím dôjde ku vzniku škody. 15. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil. 16. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní. Poukázali na ustanovenie § 47 odsek 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že po vyhlásení konkurzu možno súdne konania týkajúce sa konkurznej podstaty začať len návrhom podaným voči správcovi v súlade so ZKR. (Viď Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Pospíšil. Bratislava 2016. str. 340 - 341). Rovnako poukázali na to, že žalobcovia musia byť s poukazom na ustanovenie § 90 odsek 1 CSP zastúpení advokátom alebo osobou spĺňajúcou kvalifikačné predpoklady v zmysle CSP. Žalovaný v prvom rade súdu navrhol, aby uložil žalobcom povinnosť zvoliť si advokáta a poučiť žalobcov, že v prípade, že tak neurobia, na ich úkony sa nebude prihliadať. Uviedli, že odvolanie žalobcov bolo nedôvodné v celom rozsahu, keďže nepredniesli jediný relevantný dôvod na vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, pričom žalobcovia svoje tvrdenia zároveň nepreukázali žiadnym dôkazom. Právne konštrukcie, ktoré žalobcovia uvádzajú v odvolaní nemajú akýkoľvek súvis s prejednávanou vecou. Navrhli rozhodnutie potvrdiť v celom rozsahu a priznať žalovanému v prvom rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. 17. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci neboli preukázané zákonné podmienky na vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Preto odkazuje na napadnuté uznesenie. Na doplnenie uvádza nasledovné. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 2K/27/2016-38 zo dňa 01.08.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky A. A. - žalobkyňa v 2. rade a uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 4K/24/2016-30 zo dňa 15.06.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka W. A. - žalobca v 1) rade. Správcami úpadcov sú žalovaní v 1. a 2. rade. 20. Strana musí byť zastúpená advokátom vo sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa. Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí (§ 90 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP). 21. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetná vec je vecou, súvisiacou s konkurzom oboch žalobcov. V zmysle § 90 CSP preto žalobcovia musia byť zastúpení advokátom, iba ak by preukázali, že majú vysokoškolské právnické vzdelanie 2. stupňa. Ust. § 90, ktoré upravuje povinné zastúpenie sporovej strany advokátom, je procesnou podmienkou v zmysle § 161 ods. 1 CSP, ktorej splnenie musí súd vždy vyžadovať, ak nie je splnená niektorá z výnimiek podľa § 90 ods. 1 písm. a) alebo b) CSP. Ak nie je strana zastúpená advokátom v takomto konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné zastúpenie, ide v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Súd je v takomto prípade povinný urobiť vhodné opatrenia na jeho odstránenie (§ 161 ods. 3 CSP). Týmto opatrením je výzva súdu nezastúpenej strane, aby si v primeranej lehote zvolila advokáta. Zároveň súd spolu s výzvou je povinný poučiť stranu o tom, že ak si nezvolí advokáta ani v primárnej lehote určenej súdom, na jej úkony sa nebude prihliadať. Ak si strana v stanovenej lehote zvolí na zastupovanie advokáta, považuje sa nedostatok procesnej podmienky za odstránený. Procesné úkony, ktoré strana uskutočnila počas trvania nedostatku povinného zastúpenia, majú riadne právne účinky a považujú sa za úkony v zastúpení. Súd potom na takéto úkony prihliada (§ 90 ods. 2 CSP a contrario). V prípade neodstránenia nedostatku povinného zastúpenia súd na úkony nezastúpenej strany neprihliada. Ak teda na takéto úkony neprihliada, tieto nevyvolávajú vo vzťahu k súdu žiadne právne účinky. Preto absencia povinného zastúpenia na strane žalobcov môže viesť k tomu, že na ich úkony by súd neprihliadal. 23. V priebehu konania bola odstránená uvedená procesná podmienka konania podľa § 90 CSP tým, že žalobcovia do spisu predložili plnomocenstvo na ich zastupovanie pre W. W. W. ml. 24. Je nevyhnutné poukázať na to, že vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 53/2001). 25. Odvolací súd v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov na podanie žalobného návrhu i na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvádza, že žalobu podali obaja žalobcovia na súd po tom, ako bol na ich majetok vyhlásený konkurz, čo má za následok zmenu ich procesných oprávnení. 26. K odvolacím námietkam ešte je potrebné uviesť, že tieto nie sú v danej veci akceptovateľné. Výklad ust. § 151n ods. 2 OZ, ktorý v odvolaní uviedli žalobcovia, nemá v danej veci žiadnu relevanciu. 27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia. 28. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).