Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 11CoCsp/21/2024 8422201848 26. 03. 2025 doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD. ECLI:SK:KSPO:2025:8422201848.1
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného: OMBUDSPOT, združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Šrobárova 2676/30, Poprad, IČO: 37872117, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 7.392,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. KK-5Csp/49/2022-175 zo dňa 20. februára 2024, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. o trovách konania osobitného subjektu. Osobitný subjekt má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Osobitnému subjektu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.10.2022 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 7.392,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,- % ročne zo sumy 5.573,40 eur od 04.03.2022 do zaplatenia a náhradou trov konania. 3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.05.2023 do konania na strane žalovaného pribral osobitný subjekt – OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom Šrobárova 676/30, Poprad. 4. Vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.10.2018 uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 6.200,- eur. Žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu poskytnutého úveru v celkovej sume 8.492,72 eur v 96 mesačných splátkach vo výške 92,84 eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 8,06% , RPMN 8,66 %, splatnosť prvej mesačnej splátky dňa 09.11.2018. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 09.10.2026. Listom zo dňa 20.02.2020 právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil na jeho omeškanie s úhradou splátok ako aj na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Dňa 14.05.2020 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka tvoriaca predmet sporu ku dňu 03.03.2022 postúpená na spoločnosť žalobcu.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy porušil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, uloženú mu v § 7 zákona č. 129/210 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Jedným z právnych následkov postupu veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, kedy veriteľ vo vzťahu k schopnosti spotrebiteľa splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou je že veriteľ v takýchto prípadoch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalobca tak nebol oprávnený dňa 14.05.2020 úver predčasne zosplatniť. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru je tak pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom, úver bol a je naďalej platný, pričom konečná splatnosť doposiaľ nenastala, keďže je podľa zmluvy dohodnutá až na deň 9.10.2026. Pôvodný veriteľ, E. F. D., G. postúpila pohľadávku na aktuálneho žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 03.03.2022, teda v čase keď úver ešte nebol splatný a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia bola nezrelou pohľadávkou, čo podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách je neplatným postúpením pohľadávky. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená aj bez splnenia zákonných podmienok podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., možno toto postúpenie, ktoré odporuje zákonu hodnotiť ako neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, pohľadávka nebola splatná a jednalo sa o tzv. nezrelú pohľadávku, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, lebo nebola preukázaná aktívna vecná legitimáciu žalobcu na súdne uplatnenie tvrdenej pohľadávky. 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V konaní úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu ich súd nepriznal. Trovy konania však súd prvej inštancie priznal osobitnému subjektu vystupujúcemu na strane žalovaného. 7. Proti rozsudku v časti priznania trov konania osobitnému subjektu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, namietajúc, že súd prizná nárok na náhradu trov konania strane sporu, osobitný subjekt však nie je stranou sporu, a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. IV.ÚS 651/2022 z 13. decembra 2022, podľa ktorého náhradu trov konania možno priznať iba medzi stranami konania. Ak v spore vznikli trovy osobe odlišnej od strany, nemôže sa ich náhrady domáhať z jednoduchého dôvodu, že z formálneho hľadiska nevystupovala ani na jednej zo strán sporu. Trovy konania môžu vzniknúť aj iným subjektom než stranám konania, v zmysle § 252 Civilného sporového poriadku každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. Nárok na náhradu vzniknutých trov je však možné priznať subjektom odlišným od strán len v súvislosti s dokazovaním (§ 258 a § 259 Civilného sporového poriadku). Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 1CoCsp/30/2023 zo dňa 15.04.2024, kde krajský súd uviedol, že združenie je právnickou osobou s činnosťou zameranou na poskytovanie právnej ochrany podľa osobitného predpisu, čo je elementárnou podmienkou toho, aby sa mohol stať osobitným subjektom podľa § 95 CSP, tak nemajú právo na odmenu za svoju činnosť v konaní a podľa odvolacieho súdu (viď aj Veľký komentár Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C.H. Beck, Praha 2016, doc. M. Števček a kolektív, str. 353), nie je prípustné ani zastúpenie osobitného subjektu zástupcom. Osobitný subjekt má byť schopný konať samostatne v prospech strany v oblasti, v ktorej sa k odbornosti prihlásil. Inak povedané, osobitný subjekt má nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú uplatnené, preukázané a účelne vynaložené výdavky, nie však na náhradu trov právneho zastúpenia. Podľa názoru žalobcu mal súd o uplatnených trovách konania združenia rozhodnúť tak, že združeniu nárok na náhradu trov konania neprizná, nakoľko podľa ust. § 255 ods. 1 CSP združenie nie je subjektom, ktorému môže byť nárok na náhradu trov konania priznaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil tak, že združeniu neprizná nárok na náhradu trov konania, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Osobitný subjekt navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť a priznať osobitnému subjektu na strane žalovaného plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Podľa § 95 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu. Ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov. 11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 12. V danom prípade otázku náhrady trov právneho zastúpenia osobitného subjektu možno považovať za ustálenú súdnu prax. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že právna úprava osobitného subjektu explicitne neodkazuje na podpornú aplikáciu ustanovení o zastúpení na základe splnomocnenia a právo osobitného subjektu dať sa zastúpiť advokátom na základe splnomocnenia nemožno vyvodiť ani implicitne z účelu právnej úpravy osobitného subjektu v § 95 CSP. Zákonná úprava prezumuje, že takáto právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, disponuje väčším množstvom naakumulovaných skúseností a vedomostí, ako má samotný spotrebiteľ, čo jej v konaní umožňuje vystupovať efektívnejšie na ochranu jeho záujmov a svoju úlohu môže efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie. Aj preto pripustenie takého výkladu, podľa ktorého by sa osobitný subjekt mohol dať v konaní zastupovať advokátom, by bolo popretím účelu pôsobenia osobitného subjektu v zmysle § 95 CSP v konaní na strane konania. V tomto prípade podľa odbornej literatúry nemožno uvažovať ani o porušení práva na právnu pomoc, keďže toto právo v zásade patrí strane konania (žalovanému a žalobcovi) a združenie stranou konania nie je, iba vystupuje na ochranu práv strany konania. 13. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že v konaní môže ako subjekt vystupovať právnická osoba v pozícii osobitného subjektu iba vtedy, ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Zákonná úprava prezumuje, že takáto právnická osoba je dostatočne odborne vybavená (keďže jej predmet činnosti je ochrana práv) na to, aby v konaní riadne plnila úlohu ochrancu práv strany, na ktorej vystupuje, a práve preto, že je takto odborne vybavená (tzn., že že nepotrebuje už samu seba nechať zastupovať kvalifikovanejším subjektom advokátom), je spôsobilá vystupovať konkrétne strane konania na ochranu jej práv. Výklad, podľa ktorého by sa osobitný subjekt mohol dať v konaní zastupovať advokátom, by bol popretím účelu pôsobenia osobitného subjektu v zmysle § 95 CSP v konaní na strane konania. ( Pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 214/2017 z 23. marca 2017, sp.zn. IV.ÚS 612/2020 z 25. novembra 2020). 14. Napriek vyššie uvedenému právnemu názoru najvyšších súdnych autorít, Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III.ÚS 486/2021 z 16. septembra 2021 ustálil, že na strane osobitného subjektu vzniklo legitímne očakávanie, že náhrada trov vynaložených v súvislosti s jeho právnym zastúpením mu v prípade úspechu v konaní, resp. pri nezavinení zastavenia konania bude priznaná. Ústavný súd v citovanom uznesení konštatoval cit.: „Tým, že okresný súd v spore sťažovateľky pribral do konania osobitný subjekt podľa § 95 CSP, pričom nespochybnil existenciu práva osobitného subjektu dať sa v konaní zastúpiť zástupcom (okresný súd v danom prípade, na rozdiel od konaní preskúmavaných v odkázaných skorších uzneseniach ústavného súdu, nerozhodol, že zastúpenie osobitného subjektu nepripúšťa) a konal s právnym zástupcom osobitného subjektu, na strane subjektu vzniklo legitímne čakávanie , že náhrada trov vynaložených v súvislosti s jeho právnym zastúpením mu v prípade úspechu v konaní resp. nezavinení zastavenia konania, bude priznaná.“ Ústavný súd ďalej konštatoval, že by sa priečilo zásade spravodlivosti vyplývajúcej z čl. 2 ods. 1 CSP a narušilo by princíp právnej istoty, ak by v konečnom dôsledku náhrada trov právneho zastúpenia nemala byť osobitnému subjektu priznaná výlučne z dôvodu, že osobitný subjekt sa nemá právo dať zastúpiť, keď takéto právo osobitného subjektu v priebehu konania okresným súdom nebolo spochybnené.
15. V prejednávanej veci žalovaná na pojednávaní dňa 02.05.2023 udelila súhlas so vstupom osobitného subjektu Združenia na ochranu práv spotrebiteľov OMBUDSPOT. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Csp/49/2022-89 zo dňa 29.05.2023 pribral do konania osobitný subjekt OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov. Podaním zo dňa 12.06.2023 (č.l. 92 spisu) právny zástupca oznámil súdu prvej inštancie prevzatie právneho zastúpenia osobitného subjektu pribratého do konania. Súd prvej inštancie konal s právnym zástupcom osobitného subjektu a žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie tento postup súdu nenamietal. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené a uvedený, doposiaľ inými rozhodnutiami neprelomený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. III. ÚS 486/2021 z 16. septembra 2021, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania osobitného subjektu správne. Výdavky osobitného subjektu možno považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP za podmienky, že boli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, pretože ide o výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Osobitný subjekt má právo na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov. 17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 CSP rozsudok v napadnutom výroku o trovách osobitného subjektu ako vecne správny potvrdil. 18. Osobitný subjekt v konaní vo veci samej nemá postavenie strany, avšak v danej veci, v odvolacom konaní o trovách konania osobitného subjektu mu takéto postavenie prináleží, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému osobitnému subjektu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).