Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 18Co/16/2024 8618201719 30. 01. 2025 JUDr. Daniela Babinová ECLI:SK:KSPO:2025:8618201719.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, IČO: 42 032 415, proti žalovanému E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom, Kominárska 141/2,4, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 075 870, o zdržanie sa zásahov do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník č.k. SK – 5C/42/2018 – 183 z 02. 02. 2024, jednohlasne takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol následovne: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, § 151p ods. 1 – 4 Občianskeho zákonníka a ust. § 60, § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V dôvodoch rozhodnutia poukázal na súvisiace konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bardejov, pracovisko Svidník, pod sp.zn. SK - 5C/3/2018, kde terajší žalobca vystupoval ako žalovaný v 4. rade a pôvodná žalovaná ako žalobkyňa. Na základe rozhodnutia v tejto veci, ktoré podliehalo aj prieskumu odvolacieho súdu, bolo určené, vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele KN C č. XXXX/ X a zapísanému na LV č. XXXX v k. ú. D., že patrí do dedičstva v podiele 1 po poručiteľke H. I., E. J. nar. XX. XX. XXXX, zomrelej 16. 09. 2001, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D. a do dedičstva v podiele 1 po poručiteľovi K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 10. 10. 2008, naposledy bytom G. XXX/ XX, XXX XX D. a v prevyšujúcej časti bola žaloba sa zamietnutá. 3. Rozsudok Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník č. k. SK - 5C/3/2018 - 218 z 21. 01. 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/22/2022 - 257 z 29. 06. 2023 nadobudol právoplatnosť dňa 05. 10. 2023.
4. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu pre podanie žaloby. Vecná aktívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva. Konajúci súd je povinný skúmať vecnú aktívnu legitimáciu a jej nedostatok znamená, že súd musí vždy žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 20Co/22/2022 - 257 z 29. 06. 2023 jednoznačne judikoval bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca nie je oprávnený z vecného bremena a týmito budú jednoznačne dedičia po poručiteľke H. I., E. J. nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a po poručiteľovi K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, obaja naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D.. Je teda v tejto fáze konania celkom právne irelevantné, aký je charakter tohto právneho bremeno „in rem“ alebo „in personám". Nie je teda právne akceptovateľné, aby súd poskytoval právnu ochranu žalobcovi, ktorý nie je oprávneným z vecného bremena. Pokiaľ aj žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/22/2019 - 64 z 15. 02. 2019, toto rozhodnutie je akcesorické k vyššie uvedenému rozsudku 20Co/22/2022, kde sa vykonalo rozsiahle dokazovanie a v spojení s ním nie je možné žiadnym spôsobom dospieť k záveru, že by žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. 6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP. 7. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody špecifikoval podľa ust. § 365 ods. 1 pís. d/, f/ a h/ CSP. Namietal skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby, pričom súd prvej inštancie nerozlíšil, či išlo o vecnú legitimáciu aktívnu, v zmysle procesnej aktivity alebo vecnú legitimáciu v zmysle hmotnoprávnych predpokladov. Ak toto súd prvej inštancie dôsledne nevysvetlil, následne je toto rozhodnutie nepreskúmateľné a zakladá na inú vadu konania. Pokiaľ išlo o nesprávne skutkové zistenia, tu je potrebné poukázať na to, že bolo zmluvné vecné bremeno zriadené podľa ust. § 151n až § 151p O.z. Vecná bremená rozlišujeme, buď na vecné bremeno pre konkrétnu osobu, t.j. in personam, alebo in rem, teda týkajúcu sa konkrétnej nehnuteľnosti, kde potom toto právo in rem môže využívať aj iná osoba, ktorá je ako tá, ktorá bol zo zmluvy z vecného bremena oprávnená, tzn. i návštevník. Z tohto dôvodu, keďže bolo zriadené vecné bremeno in rem, nie je správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku možnosti žalobcu podať žalobu na súd. 8. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s tým, že žalobca, aj napriek tomu, že jeho výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti - stavbe š. č. XXX bolo spochybnené, je aj naďalej vedený v katastri nehnuteľnosti ako výlučný vlastník tejto stavby, pričom táto stavba tvorí záloh v prospech záložného veriteľa Primá Banka Slovensko, a. s. na zabezpečenie pohľadávky z úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na zabezpečenie rekonštrukcie tejto stavby, ktorá až doposiaľ prebieha. Žalobca je zároveň výlučným a ničím nespochybneným vlastníkom pozemku parcela registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 121m2, na ktorej je postavené stavba s. č. XXX a pozemku parcela registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 242m2, ktorý je pozemkom priľahlým k tejto stavbe, pričom prístup k týmto nehnuteľnostiam je možný práve po parcele registra C, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 65m2,ktorá je vo vlastníctve žalovaného a ku ktorej bolo vecné bremeno in rem zriadené. 9. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keďže predmetný spor ako vecné bremeno in rem, posúdil Krajský súd v Prešove v spore vedenom pod sp.zn. 13Co/22/2019, v bode 15. následovne, cit.: „Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku, podľa ktorej nebolo preukázané, že žalobca je právnym nástupcom osoby, ktorá je uvedená v časti ťarchy pri parcele XXXX/X s tým, že je tam uvedené vecné bremeno pre L. I. a jej právnych nástupcov. V danom prípade sa odvolací súd nestotožňuje s výkladom odvolateľa, podľa ktorého sa tu jedná o vecné bremeno slúžiace určitej osobe „in personám“, nakoľko tradičnému chápaniu takéhoto vecného bremena je napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť alebo právo na zaopatrovanie. Naopak z výkladu tohto vecného bremena vyplýva, že jedná sa o právo pre menovanú a jej právnych nástupcov na neobmedzený prechod peši či motorovými vozidlami, za účelom prístupu k stavbe postavenej na parcele CKN XXXX/X, teda k parcele, na ktorej je postavený dom žalobcu. V danom prípade z obsahu tohto zápisu vecného bremena vyplýva,
že je to vecné bremeno pôsobiace „in rem“, z ktorého je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti, či už získa vlastnícke právo k panujúcej parcele na základe singulámej alebo univerzálnej sukcesie. Práve typickým príkladom takéhoto práva je právo prechodu či prejazdu cez susedný pozemok ako je to v danom prípade“. 10. Na základe uvedeného je nepochybné, že žaloba bola daná dôvodne, preto žalobca navrhol buď zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie alebo zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok aj na náhradu trov konania. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento k veci uviedol, že k namietanému dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP si žalovaný dovoľuje poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku: „18. V tejto súvislosti súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Vecná aktívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva. Súd je povinný skúmať vecnú aktívnu legitimáciu. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie znamená, že súd musí vždy žalobu z tohto dôvodu zamietnuť." 12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré poukázal žalobca (odsek 19.) síce vyplýva, že súd prvej inštancie už poukazoval len na aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, avšak napadnutý rozsudok je potrebné v súvislosti s jeho odôvodnením vykladať komplexne, t.j. ako celok a v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa jednoznačne poukazuje na vecnú aktívnu legitimáciu a nie na aktívnu legitimáciu procesnú. 13. Zároveň ak žalobca poukazuje na aktívnu legitimáciu procesnú ako na právo podať žalobu, tak v tomto smere podľa názoru žalovaného ide o zamieňanie s procesným inštitútom označeným ako procesná subjektivita (t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti a teda byť účastníkom súdneho konania) resp. procesnou spôsobilosťou (t.j. spôsobilosť na právne úkony - samostatne konať pred súdom). 14. Legitimáciu účastníka súdneho konania či už aktívnu alebo pasívnu je podľa názoru žalovaného možné vnímať výlučne ako hmotnoprávnu spôsobilosť byť subjektom práv a povinností (nositeľom subjektívneho práva), ktoré sú predmetom súdneho konania a teda aj bez uvedenia slova „vecná" legitimácia, ju nie je možné zamieňať s procesnou subjektivitou, t.j. byť účastníkom súdneho konania. 15. V zmysle § 185 ods. 2 CSP: „Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a z oznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak." 16. V zmysle ust. § 186 ods. 1 CSP : „Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. 17. Pokiaľ v rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca namietal, že súd prvej inštancie mal do úvahy pri rozhodovaní zobrať skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, dovoľuje si žalovaný poukázať na vyššie citované ustanovenia CSP najmä, že skutočnosti, ktoré sú súdu známeho z jeho činnosti sa nedokazujú. Pokiaľ mal súd prvej inštancie, tak ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, vedomosť o rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 20Co/22/2022 - 257 z 29. 06. 2023, nebolo potrebné túto skutočnosť ďalej dokazovať. 18. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že právo vyplývajúce z vecného bremena v rozsahu jeho nositeľa môžu užívať aj iné osoby (napríklad návštevy), tak uvedené tvrdenie nemá akýkoľvek vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu, keďže spôsobilým hmotnoprávnym nositeľom práva alebo povinnosti je výlučne osoba, ktorej právo z vecného bremena priamo prináleží. Návštevník totiž len derivatívne môže svoje právo odvodiť od oprávneného subjektu, ale rozhodne sa nemôže domáhať právnej ochrany, keďže to prináleží len nositeľovi subjektívneho práva, t.j. osobe z vecného bremena oprávnenej. 19. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že je aj naďalej vedený ako vlastník stavby so súp. číslom XXX, žalovaný uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku v odseku 19. jednoznačne vyplýva, že
právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré určilo, že vlastníkom predmetnej stavby žalobca nie je. Pokiaľ žalobca poukazuje na zápis v katastri nehnuteľností, tak žalovaný úmyselne vyššie citoval § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že záväznosť údajov katastra nehnuteľností platí len pokiaľ nie je preukázaný opak, čo v tomto prípade súd prvej inštancie mal preukázané. 20. Ohľadne námietky žalobcu, že je nespochybneným vlastníkom pozemkom CKN č. XXXX/X a XXXX/ X, žalovaný uvádza, že z obsahu vecného bremena je evidentné, že toto sa vzťahuje na účel prístupu k stavbe, prípadne opráv - rekonštrukcie, prestavby a údržby stavby čs. 606. Vlastníctvo pozemku je teda v tomto ohľade úplne irelevantné, keďže vecné bremeno bolo zriadené v prospech vlastníka stavby a nie v prospech vlastníka pozemku alebo pozemkov. 21. Nakoniec k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný uvádza, aj s touto námietkou a teda uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/22/2019 z 15. 02. 2019 sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal. 22. Žalovaný preto poukazuje na odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku: „19. Súd dospel k záveru, že Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 20Co/22/2022-257 z 29. 06. 2023 jednoznačne judikoval bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca nie je oprávnený z vecného bremena a týmito budú jednoznačne dedičia po poručiteľke H. I., E. J. nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXX i a po poručiteľovi K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, obaja naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D.. Je teda v tejto fáze konania celkom právne irelevantné, aký je charakter tohto právneho bremeno „in rem" alebo „in personám". Nie je teda právne akceptovateľné, aby súd poskytoval právnu ochranu žalobcovi, ktorý nie ie oprávneným z vecného bremena. Pokiaľ aj žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/22/2019-64 zo dňa 15.02.2019, toto rozhodnutie je akcesorické k vyššie uvedenému rozsudku 20Co/22/2022, kde sa vykonalo rozsiahle dokazovanie a v spojení s ním nie je možné žiadnym spôsobom dospieť k záveru, že by žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol." 23. Žalovaný sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje, pretože žalobca nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností spojených s vlastníctvom predmetnej veci v prospech ktorej bolo vecné bremeno „in rem“ zriadené a teda mu neprináleží ani, aby sa domáhal súdnej ochrany. 24. Podľa rozhodnutia R 14/1988: „Právo zodpovedajúce vecnému bremenu (napr. právo prechodu) môžu prípadne využíval aj iné osoby ako osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, teda najmä osoby, ktoré k oprávnenému prichádzajú na návštevu. Pravda, u týchto osôb nejde o právo prechodu titulom vecného bremena, ale toto ich právo treba odvodiť od práva oprávneného, v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené.“ 25. Na základe uvedeného žalovaný navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočnosti, na základe ktorých aj správne právne vec posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 28. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).
29. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 30. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bardejov, pracovisko Svidník rozsudkom č. k. 5C/3/2018-218 z 21. 01. 2022 takto rozhodol: „I. Určuje, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam v súčasnosti zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. D. a to k: - rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN C č. XXXX/X, - k parcele KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 121 m2, - k parcele KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, - zvyšku parcely pôvodne označenej ako parcela KN C č. XXXX, v súčasnosti ako parcely KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 a KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. D. a parcela KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. po poručiteľke H. I., E. J. nar. XX. XX. XXXX, zomrelej 16. 09. 2001, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX v k. ú. D. a to k: - rodinnému domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN C č. XXXX/X, - k parcele KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 121 m2, - k parcele KN C č. 1809/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, - zvyšku parcely pôvodne označenej ako parcela KN C č. XXXX, v súčasnosti ako parcely KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2 a KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. D. a parcela KN C č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. po poručiteľovi K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 10. 10. 2008, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D.. II. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovaným 1), 2) a 4) v plnom rozsahu. III. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania proti žalovaným 3) a 5).“ 31. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 20Co/22/2022 - 257 z 29. 06. 2023 takto rozhodol: „I. Zastavuje sa odvolacie konanie o odvolaní žalovanej v 2. rade. II. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele KN C č. XXXX/X a zapísanému na LV č. XXXX v k. ú. D. o určenie, že patrí do dedičstva v podiele 1 po poručiteľke H. I., E. J. nar. XX. XX. XXXX, zomrelej 16. 09. 2001, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D. a do dedičstva v podiele 1 po poručiteľovi K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 10. 10. 2008, naposledy bytom G. XXX/XX, XXX XX D. a v prevyšujúcej časti sa rozsudok v spojení s opravným uznesením mení tak, že žaloba sa zamieta. III. Stranám sporu sa náhrada trov celého konania nepriznáva.“ 32. Rozsudok Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník č. k. SK - 5C/3/2018-218 z 21. 01. 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/22/2022-257 z 29. 06. 2023 nadobudol právoplatnosť dňa 05. 10. 2023. 33. Pôvodná žalovaná aj napriek tomu, že ako vlastníčka pozemku parcela registra „C”, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 65 m2, k. ú. D., obec D., M. D. je osobou povinnou z vecného bremena (§151n ods.1 Občianskeho zákonníka) a teda je vo výkone svojich vlastníckych práv obmedzená v prospech žalobcu v rozsahu zriadeného vecného bremena tak, že je povinná trpieť jeho neobmedzený prechod peši a motorovými vozidlami po parcele KN C č. XXXX/ X za účelom prístupu k stavbe, prípadne opráv - rekonštrukcie, prestavby a údržby stavby č. s. XXX, postavenej na parcele KN C č. XXXX/X a jej príslušenstva a zdržať sa akýchkoľvek zásahov, ktoré by mu v tomto prístupe bránili, umiestnila na vstupe na pozemok, na ktorom je zriadené vecné bremeno, posuvnú bránu s diaľkovým ovládačom a na konci tohto pozemku postavila betónové oplotenie, takže žalobcovi bol úplne znemožnený nielen výkon práva vecného bremena, ale aj samotný vstup na tento pozemok. Samotné vecné bremeno však nie je exekučným titulom, umožňujúcim podanie návrhu na nútený výkon práva vecného bremena v prospech žalobcu a preto ak povinná osoba bráni oprávnenému vo výkone práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, môže sa dotknutý účastník brániť žalobou na súde. Podľa 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne vymedzuje obsah vecných bremien tak, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Podľa darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena k nehnuteľnostiam z 31. 08. 2004 a darovacej zmluvy a zmluvy o zmene rozsahu vecného bremena k nehnuteľnostiam z 14. 11. 2005 bola pôvodná žalovaná povinná a zaviazaná trpieť určitý spôsob užívania jej pozemku žalobcom a žalobca
má právo domáhať sa, aby pôvodnej žalovanej bola uložená povinnosť trpieť' a zdržať sa konania, ktorým by porušovala zmluvu o zriadení vecného bremena. Na pozemku parcela registra „C”, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 65 m2, k. ú. D., obec D., M. D., vedenom v katastri nehnuteľnosti na LV č. XX, k. ú. D., obec D., M. D. však pôvodná žalovaná vytvorila pre žalobcu prekážky vo výkone práva prechodu cez tento pozemok a znemožnila mu prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. 34. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúca sa nerozlíšenia procesnej a hmotnoprávnej aktívnej legitimácie žalobcu súdom prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Súd prvej inštancie vychádzal jednak z ustanovení CSP a následne posudzoval postavenie žalobcu v zmysle Občianskeho zákonníka. Vecným prejednaním žaloby žalobcu, akceptoval súd prvej inštancie jeho postavenie aktívnej procesnej legitimácie, teda uznal, že žalobca spĺňa procesné podmienky na podanie žaloby a následne posúdil žalobcom uplatnený nárok cez hmotnoprávne ustanovenia. 35. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/192/2004). 36. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva a povinnosti. Či je účastník konania tiež vecne legitimovaným (aktívne či pasívne) ukáže sa až v konečnom rozhodnutí vo veci. Jej nedostatok zmätočnosť konania podľa ustanovení CSP nespôsobuje, vedie k zamietnutiu návrhu (žaloby) na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilno-procesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odpoveď na otázku , kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva Občiansky zákonníka, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 1, 2). 37. Spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t.j. Občiansky zákonník. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 07. 2010, sp. zn. 4Cdo/208/2009). 38. Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka konania označil. Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Či účastník procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že
účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 07. 2011, sp. zn. 5Cdo/135/2010). 39. Rozlíšenie vecného bremena zriadeného in personam a in rem je na mieste do tej miery, aby bolo zistené , kto je nositeľom oprávnenia zo zriadeného bremena , ktoré bez pochybností v prejednávanej veci vzniklo ako vecné bremeno in rem. V tomto je odvolací súd zajedno so závermi Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/22/2019, že zriadené bolo vecné bremeno in rem v prospech vlasníka stavby č.s. 606 po parcely C KN 1809/1, resp. 1809/5. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade vecných bremien (zriadených „in rem“), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. 40. Právo prechodu po p.č. C KN XXXX/X resp. XXXX/X bolo zriadené v prospech vlastníkov nehnuteľnosti na p.č. C KN XXXX/X za účelom prístupu k stavbe č.s. XXX – prípadných opráv – rekonštrukcie a prístavby tejto stavby, čo vyplýva z čl. V Darovacej zmluvy z 31. 08. 2004 a čl. VI. Darovacej zmluvy z 14. 11. 2005 , ktoré sa nachádzajú na č.l. 8 a 9 súdneho spisu. Z tohto hľadiska sa možno stotožniť s obranou žalovanej strany, že oprávnenie svedčí vlastníkovi nehnuteľnosti, konkretizovanej ako stavba č.s. XXX. Tretie osoby, na ktoré poukazuje žalobca, napr. návštevníci, požívajú odvodené oprávnenie od vlastník nehnuteľnosti, v prospech ktorého svedčí vecné bremeno (s jeho vedomím), Potom neobstojí ani argument žalobcu o jeho vlastníctve k pozemkom C KN XXXX/ X a XXXX/X, ku ktorých sa zmluvne zriadené vecné bremeno vyššie citované, nevzťahuje. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie možno dospieť k záveru o jeho správnych skutkových a právnych záveroch, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správneho. 41. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z 09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu. 42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnej strane sporu, teda žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po skončení konania. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).