Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 5CoCsp/43/2023 8720200749 23. 01. 2025 JUDr. Gabriela Világiová ECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2
Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení advokátom Mgr. Ondrej Barna, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému F. G. E., H., I. J.: F., H., I. I. K. J. X, XXX XX E., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 17Csp/18/2020-373 zo dňa 19. augusta 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Csp/18/2020-427 zo dňa 18.10.2023 takto rozhodol: Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. M. M. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej sú nehnuteľností nachádzajúce sa v k. ú. D. - zapísané na LV č. XXXX na C. G. C. N. D. a to: byt č. XX vo vchode XX J. X. poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici C. F. D., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX nachádzajúci sa na pozemku parcela reg. N. D. O. XXX F. podiele 6286/186376, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela reg. N. D. O. XXX o výmere 256 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 6286/186376, - zapísané na LV č. XXXX na C. G. C. N. D. a to: byt č. X F. F. XX J. X. poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX J. P. K. F. D., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX nachádzajúci sa na pozemku parcela reg. N. D. O. XXX v podiele 505/8514, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela reg. N. D. O. XXX o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 505/8514. II. Priznáva žalobcom v 1./ a 2./ rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ 2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 151b ods. 1, 2, 3 a 4, podľa § 151c ods. 1 a 2, podľa § 151d ods. 1, 2 a 3, podľa § 151e ods. 1, 2 a 5, podľa § 151j ods. 1, 2 a 3, podľa § 565 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní žiadali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy č. M. XXXXXXX-XX M. Q. XX.XX.XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obci D., katastrálne územie D.. C. G. D. - katastrálny odbor: 1. na LV č. XXXX. a to: - byt č. XX, F. XX, J. X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici C. v podiele 1/1 - podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku - parcele R. D. O. XXX, v podiele 6286/186376. - spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D.. O. XXX o výmere 256 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX postavený, v podiele 6286/186376 2. Na LV č. XXXX, a to: - byt č. X, F. XX, J. X poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX J. P. K. v podiele 1/1 - podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX, postavený na pozemku-parcele R. pare. č. XXX, v podiele 505/8514, - spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D. O. XXX o výmere 204 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. na ktorom je bytový dom súp. č. XX postavený v podiele 505/8514. 4. V predmetnom konaní žalobcovia v 1. a 2. rade nenamietali platnosť zmluvy o úvere z 01.06.2015, ani platnosť zmluvy o zriadení záložného práva z 01.06.2015. Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na neprijateľnosť niektorých zmluvných dojednaní v zmluve o úvere, ktoré nespôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 5. Podstatným v konaní boli skutkové tvrdenia strán sporu o čom, že v súčasnosti žalobcovia v 1. a 2. rade uhrádzajú mesačne splátky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prostriedky procesného útoku žalobcov v 1. a 2. rade spočívajúce v tvrdení ochrany obydlia žalobcov v 1. a 2. rade. 6. Nebolo sporné, že v minulosti počas trvania úverového vzťahu boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní s úhradou splátok úveru. Z výpisu splátok je zrejmé omeškanie so splátkou splatnou v novembri 2016. Žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť úveru až 15.01.2018, uvedený postup žalovaného je v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia môže veriteľ použiť právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, keď je to dohodnuté, v prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu v bode 5.1. zmluvy o úvere. 7. Za daných okolností súd prvej inštancie konštatoval, že na strane veriteľa vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru 15.07.2018 je v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka a čl. 5.1. zmluvy o úvere. Pokiaľ na základe splatnosti celého úveru žalovaný pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby bez toho, aby bol splatný celý dlh žalobcov v 1. a 2. rade, realizácii záložného práva nemožno poskytnúť právnu ochranu. 8. Ďalej treba uviesť, že pokiaľ žalovaný ako veriteľ považoval vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru za platné, mohol žiadať od žalobcov v 1. a 2. rade splatenie celého zostatku úveru. Predmetné právo, pokiaľ by žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania v konaní, je premlčané dňom 16.07.2021 (trojročná všeobecná premlčacia doba). Nie je zrejmé, žeby žalovaný ako veriteľ v súdnom konaní žiadal od žalobcov v 1. a 2. rade zaplatenie zostatku úveru. Ak žalovaný ako záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uplatnil pohľadávku, ktorej základ spočíva v neprijateľnosti zmluvnej podmienky, alebo pohľadávky, ku ktorej je právo premlčané, dochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedená právna vada umožňuje domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka, resp. záložcu, od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. 9. Zo zmluvy o úvere boli refinancované úvery uvedené v čl. 3 časť žalovaného zmluvy o úvere: - veriteľa voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 56.006,06 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - F. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 6.408,67 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX F. výške 3.014,95 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX - R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 2.420,-- eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX - R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 556,17 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX - R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 4.299,96 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX - R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 5.104,55 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX - R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 2.370,-- eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX, pričom žalovaný v konaní predložil zmluvy č. X, X, X, X, nepredložil zmluvy č. X, X, X, X, teda súd prvej inštancie nemohol posúdiť ani, či úverom boli refinancované poskytnuté úvery na základe platných úverových zmlúv, či úvery sú bezúročné a bez poplatkov, či nie. 10. Platnosť zmluvy o úvere žalobcovia v 1. a 2. rade nespochybnili, namietali neprijateľnosť niektorých zmluvných dojednaní. Žalobcovia v 1. a 2. rade nespochybnili ani platnosť záložnej zmluvy. Je potrebné zohľadniť, že žalobcovia v 1. a 2. rade v súčasnosti riadne splácajú splátky dohodnuté v zmluve o úvere. 11. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne a včas splnená. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je v zmysle § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka aj predaj zálohu na dražbe postupom upraveným v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ oprávnený za zákonom stanovených podmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom, resp. iným nezávislým tribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide o exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je vykonávaná súdom, ale samotným veriteľom (podnikateľom). V takýchto prípadoch výkonu záložného práva prípadné otázky súvisiace s existenciou, či výškou pohľadávky posudzuje samotný záložný veriteľ, ktorý má na výkone záložného práva finančný záujem. Práve v takýchto prípadoch dochádza k nezohľadňovaniu tak možností na opätovné splácanie dlhu, ako ani závažných okolností, akými sú napríklad ochrana obydlia, či nekalé obchodné praktiky. Pre záložných veriteľov je v takýchto prípadoch rozhodujúcim, že dlžník si riadne neplní, resp. vôbec neplní svoje povinnosti, a preto je daný dôvod na výkon záložného práva. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa môže dotknúť obydlia záložcu. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené v Ústave SR a rovnako v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.). Podľa odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 v veci C 34/13 K. N. proti SMART Capital, a.s.. o.i. Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez K. a H. S., EU:C:2014:1388, bod 11). V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko.
12. Proporcionalita, primeranosť zásahu do základných práv znamená, že možno zasiahnuť do práva na súkromie len v tom prípade, keď je to nevyhnutné, ak za daných okolností nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ inak a pri dodržaní princípov demokratickej spoločnosti. Kritériu nevyhnutnosti zásahu do práva na súkromný život zodpovedá zásada primeranosti. 13. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný časový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho zabezpečovacej funkcie. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania záložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je namieste otázka, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne predajom založenej veci (porov. PL ÚS 23/2014),/ viď vyslovený právny názor v uznesení KS Prešov 22Co/38/2019/. 14. Vo veci dochádza ku konfliktu dvoch práv a to práva žalovaného požadovať od žalobcov v 1. a 2. rade ako dlžníkov splanenie dlhu, pričom je pravdou, že v minulosti sa žalobcovia v 1. a 2. rade omeškali s plnením niektorých splátok, no v súčasnosti úver riadne splácajú a práva žalobcov v 1. a 2. rade ako dlžníkov a fyzických osôb, ktoré majú právo na ochranu obydlia. 15. Súd prvej inštancie sa zaoberal konfliktom týchto dvoch práv, pričom posudzoval primeranosť výkonu záložného práva v dobrovoľnej dražbe cez prizmu dobrých mravov. 16. Je zrejmé, že v byte na ulici C. fyzicky bývajú žalobcovia v 1. a 2. rade a v byte na ulici K., ktorý je vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade (k tomu odvolací súd poznamenáva, že z obsahu vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. X je iba žalobkyňa v 2. rade č.l. 12 spisu), bývajú syn žalobcov v 1. a 2. rade s priateľkou a 2 mal. deťmi. I keď v byte na ul. K. nebývajú priamo žalobcovia v 1. a 2. rade, z vykonaného dokazovania o príjme syna žalobcov v 1. a 2. rade je nepochybne zrejmé, že nie je reálne možné, aby si syn žalobcov v 1. a 2. rade pre svoju rodinu zabezpečil iné bývanie, napr. využijúc hypotekárny úver. Vzhľadom na jeho príjem mu žiadny peňažný ústav neposkytne hypotéku, ani nie je reálne možné, aby bol spôsobilý splácať splátky úveru najmä zohľadňujúc cenu základných životných potrieb a to najmä v súčasnosti v období zdražovania potravín, energií. 17. Žalobcovia v 1. a 2. rade podľa názoru súdu prvej inštancie osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, aby došlo k výkonu záložného práva. 18. Súd prvej inštancie musel venovať pozornosť prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 Dohovoru, ale aj právo každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 Ústavy. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k rodinnému domu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcov. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi vyplýva tiež z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Súd prvej inštancie za daných podmienok žalobe vyhovel, keď žalobcovia v 1. a 2. rade mali jediný prostriedok ochrany, a to podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva a túto žalobu súd prvej inštancie vo vzťahu k obom bytom - predmetom záložnej zmluvy považoval za dôvodnú. 19. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konštatoval, že o výške trov konania rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
20. Opravným uznesením č.k. 17Csp/18/2022-427 zo dňa 18.10.2023 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad: I. O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/18/2020 z 19.08.2022 tak, že správne znie: „Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Ondrej Barna, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému F. G. E., H., I. J.: F., H., I. I. K. J. X, XXX XX E., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, o zdržanie sa výkonu záložného práva“ Súd prvej inštancie však znova pochybil, pretože právny zástupca žalobcov nie je JUDr. Ondrej Barna, ale Mgr. Ondrej Barna. 21. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie podľa ust. § 224 CSP s tým, že v záhlaví rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti týkajúcej sa obchodného mena žalovaného a titulu právneho zástupcu žalobcu. 22. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. V úvode odvolania poukázal na procesnú, právnu a hmotnoprávnu neprípustnosť meritórneho výroku o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na časovo neobmedzené obdobie. Jedným z najzásadnejších nedostatkov rozsudku tak predstavuje už samotný výrok I., ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva. Meritórny výrok v uvedenom znení je podľa názoru žalovaného z procesnoprávneho a hmotnoprávneho hľadiska neprípustný a postačuje nanajvýš ako formulácia pre účely nariadenia predbežného opatrenia. Z vecno - právneho charakteru záložného práva totiž vyplýva jeho pôsobnosť erga omnes. Z jeho akcesorickej povahy zároveň vyplýva závislosť od vzniku a trvania pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo teda predpokladá existenciu platne vzniknutej pohľadávky, ku ktorej je právom akcesorickým a bez ktorej nemôže existovať. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 29Odo/563/2003-29. Ide o tzv. subsidiárny zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa v prípade jej riadneho a včasného nesplácania dlžníkom. Obsahom záložného práva je oprávnenie veriteľa, aby záložca až do zročnosti zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca v dispozícii s predmetom záložného práva nie je obmedzený. Záložné právo má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Zo súvisiacich listinných dôkazov ako aj tvrdení prezentovaných žalobcami priamo v žalobe vyplýva, že ich zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere nebolo riadne a včas splácaná. Za daného skutkovo – právneho stavu tak podľa názoru žalovaného nemôže konajúci súd vo veci samej uložiť povinnosť žalovanému ako záložnému veriteľovi zdržať sa bez akéhokoľvek časového obmedzenia výkonu záložného práva, ktoré je podporným zdrojom uspokojenia existujúcej splatnej pohľadávky. Nemožno pritom prehliadnuť skutočnosť, že záväzok žalobcov ako dlžníkov predstavoval ku dňu začiatku výkonu záložného práva dobrovoľnú dražbou sumu presahujúcu 70.000,- eur. V nadväznosti na to mal žalovaný za to, že výrok formulovaný súdom prvej inštancie je neprípustný pre účely meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a je výsledkom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Nesprávnosť rozhodnutia, ktorým bola veriteľovi uložená časovo neobmedzená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bola judikovaná viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.01.2019 sp.zn. 8Cdo/147/2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2019 sp.zn. 5Cdo/113/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.08.2019 sp.zn. 2Cdo/36/2019, z ktorých citoval. Na vyššie uvedené podľa názoru žalovaného nadväzuje aj neprijateľnosť odôvodnenia rozhodnutia tým, že v prejednávanom prípade by bol výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi a v nesúlade s princípom proporcionality. V súvislosti so zachovaním princípu proporcionality poukázal žalovaný na skutočnosť, že žalobcovia mali viacero možností ako predísť výkonu záložného práva. V prvom rade boli žalobcovia upozornení na omeškanie a možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Je síce pravdou, že žalobcovia po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru úver splácajú, no ide len o dobrovoľné splátky bez akejkoľvek dohody alebo uznania záväzku, ktoré by ďalej zabezpečovali pohľadávku žalovaného. Splácanie je zároveň zjavne iba podmienené už začatým výkonom záložného práva. Žalobcovia svoju pohľadávku neuznávajú čo preukázali aj v priebehu tohto konania, keď rozporujú pohľadávku a vznášajú voči nej viacero námietok. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobcom ponúkol niekoľko návrhov zmierlivého riešenia, ktorými by sa žalobcovia vyhli nútenému výkonu záložného práva. O pokusoch mimosúdneho riešenia žalovaný
informoval aj súd v podaní zo dňa 29.09.2020. V priebehu nasledujúcich 2 rokov boli žalobcom predložené viaceré návrhy, ktoré by predišli výkonu záložného práva. Súčasťou návrhov bola možnosť úver splácať splátkami v pôvodnej, v zmluve dojednanej výške, spolu odpustením časti príslušenstva pohľadávky (riadnych úrokov a úrokov z omeškania vo výške viac ako 11 tisíc eur). Žalobcovia sa ani k takto pre nich výhodnému návrhu nevyjadrili preto nie je možné naplniť zmysel a cieľ záložného práva povolením splátok. Súčasná situácia, za ktorej žalobcovia iba dobrovoľne uhrádzajú dlžnú sumu čiastočnými plneniami nie je pre žalovaného do budúcna udržateľná. V prípade potvrdenia rozsudku by žalobcom nič nebránilo prestať splátky uhrádzať. Uvedené podporuje aj aktuálne konanie žalobcov, ktorí bezprostredne po vydaní rozsudku uhradili platbu o 100,- eur nižšiu ako pri platbách do vyhlásenia rozsudku. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonom prikázaným, legálnym prostriedkom uspokojenia veriteľa v prípade záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Predaj zálohu, ktorý na zabezpečenie svojej pohľadávky ponúkli žalobcovia, je tak pre žalovaného ako aj žalobcov najprimeranejším spôsobom úhrady pohľadávky (okrem dohody o splátkach, ktorá bola žalobcom ponúknutá, a ktorú odmietli). Vymáhanie pohľadávky formou exekučného konania, na ktoré nepriamo poukazuje súd prvej inštancie, nie je v prospech spotrebiteľa a je nehospodárne tak pre žalovaného ako aj pre žalobcov, ktorých pohľadáva by sa v tomto prípade navýšila približne o sumu 20,000,- eur, ktorá by pozostávala z trov súdneho a exekučného konania. 23. K otázke ochrany obydlia záložcu zabezpečujúceho nesplácanú pohľadávku žalovaný uviedol, že samotné obydlie nie je prekážkou výkonu záložného práva a v plnom rozsahu sa stotožnil a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/144/2019 – 171 zo dňa 17.07.2019, z ktorého citoval: „Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli konštatované ako rozporné s Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie žalobcu alebo nie. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001).“ Záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. V danom prípade sú predmetom záložného práva nehnuteľnosti. Žalobca si pri uzatváraní Zmluvy bol vedomý toho, že v prípade, ak nebude plniť svoje povinnosti plynúce z úverového vzťahu ako hlavného záväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom (t.j. najmä ak nebude uhrádzať pohľadávku v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas), môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (t.j. požadovať splatenie pohľadávky jednorázovo) a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. 24. Následne poukázal na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 23/14, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016 a uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12CoCsp/22/2021 zo dňa 13.07.2021 a konštatoval, že dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku. Ochrana obydlia dlžníka, ktorý popiera svoju pohľadávku a nereaguje na pokusy veriteľa o urovnanie iným spôsobom nemôže byť prekážkou zákonného výkonu záložného práva. Následne žalovaný namietal, že odôvodnenie súdu prvej inštancie, v ktorom uvádza, že v prípade uplatneného premlčaného práva ide o neexistujúcu pohľadávku je v priamom rozpore so zákonom a súd si tu protirečí aj s vlastným výrokom v bode 37 rozsudku. Nie je pravdivé tvrdenie, že premlčaná pohľadávka je neexistujúca (len sa mení na naturálnu pohľadávku), takže nedochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň je v zmysle ustanovenia §151j ods. 2 Občianskeho zákonníka (na ktorý poukazuje súd v bode 37) možné vykonať záložné právo aj pre premlčanú pohľadávku (čím žalovaný netvrdil, že by pohľadávka bola premlčaná). Súd prvej inštancie tak priznal účinky preklúzie (zánik pohľadávky) premlčaniu, s čím sa žalovaný v žiadnom prípade nestotožnil. V tomto smere žalovaný poukázal na druhú časť prvej vety ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka: „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci aj v tom, že začatie výkonu záložného práva nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Zápis výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, prípadne oznámenie začatia výkonu záložného práva sa považuje v súlade s § 112 OZ za uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011 a ustanovenie § 151l ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Registrácia oznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné začatie výkonu záložného práva a ide zároveň o uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/220/2018. Opačný výklad by neprimerane zaťažoval nielen veriteľa, ktorý by pri zabezpečených pohľadávkach, ktoré nie sú v nepatrnej hodnote, musel vynakladať neprimerané finančné prostriedky nielen na samotný výkon záložného práva, ale aj náklady na vedenie súdneho sporu o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky, ale navyšoval by neprimerane aj samotný dlh úverových dlžníkov. Zároveň žalovaný uviedol, že ako záložný veriteľ nemohol počas platnosti neodkladného opatrenia riadne svoje záložné právo vykonávať, a to práve v dôsledku konania žalobcov. Preto zastával názor, že prípadnú námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcov treba považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a súd prvej inštancie by ani na takto vznesenú námietku premlčania nemal prihliadať. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20.04.2011 sp.zn. ÚS 176/2011 a obdobne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.02.2017 sp.zn. 5Obo/2/2015 a 5Obo/16/2015. Žalovaný predložil zmluvy, ktoré sa podarilo dohľadať. Nenesie dôkazné bremeno žalobcov a minimálne s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, rovnosti zbraní a práva na spravodlivé súdne konanie nik, a to ani súd nemôže žalovaného nútiť, aby pomáhal žalobcovi obhájiť svoje žalobné tvrdenia a návrhy. Teoretická bezúročnosť a bezpoplatkovosť refinancovaných úverov, z ktorých refinancované úvery poskytnuté žalovaným predstavovali len 29% hodnoty čerpaných prostriedkov nemá vplyv na výšku záväzku žalobcov zo zmluvy o poskytnutí úveru „T. D.“ O. P. XXXXXXX-XX, ktorú žalobcovia uzatvorili dňa 29.05.2015 so žalovaným. Účel, na ktorý žalobcovia využili poskytnuté finančné prostriedky v tomto prípade najmä vyplatenie ich pohľadávok je čírou individuálnou požiadavkou žalobcov, ktorá bola pretavená do textu zmluvy. Žalovaný v takomto prípade neskúmal či klienti uhrádzajú pohľadávku, ktorá je platná ani neoveroval správnosť výšky takejto pohľadávky. Stanovenie toho ako a kam žiadali žalobcovia uhradiť jednotlivé časti čerpanej sumy respektíve aké pohľadávky a v akej výške žiadali uhradiť je potrebné jednoznačne považovať za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu alebo v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25. Vyjadrenie zo strany žalobcov k odvolaniu podané nebolo. 26. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s opravný uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné aj keď čiastočne z iných dôvodov ako je uvedené v odvolaní. 27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
29. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená. 30. Z výsledkov vykonaného dokazovania a obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v žalobe, ktorá bola doručená Okresnému súdu Poprad dňa 06.03.2020 namietali, že nehnuteľnosti, u ktorých žiadajú zdržať sa výkonu záložného práva sú ich jediným obydlím tak ich ako ich syna a 90-ročnej matky, ktorá je ležiaca. Zároveň, že nie sú v omeškaní so žiadnou splátkou a splátky splácajú podľa podmienok v zmluve keď sumu, ktorú im vyčíslil žalovaný vo výške 76.049,52 eur vyplatiť naraz nie sú schopní. Boli si vedomí porušenia povinnosti pri splácaní mesačných splátok, ale podľa ich názoru to nie je dôvod, aby prišli o obydlie. Namietali spotrebiteľský charakter zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne namietali neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere zo dňa 01.06.2015. Neprijateľné zmluvné podmienky zhrnuli na č.l. 221 a nasledujúcich spisu. Jednalo sa o vyjadrenie žalobcov s návrhom na zmenu žaloby. K podmienkam, ktoré považovali žalobcovia za neprijateľné poukázali na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 10C/4/2014 zo dňa 17.01.2018, v ktorom súd určil množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, medzi ktorými je aj poplatok za poskytnutie úveru, ktorého ekvivalentom je v prípade žalobcov servisný poplatok. Rovnako je v tomto rozsudku definovaná aj neprijateľnosť poplatku za upomienky a zmluvnú pokutu, pričom túto sankciu účtuje žalovaný aj žalobcom. Poukázali aj na žalovaným doložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, podľa ktorého žalovaný účtuje pokutu za porušenie obchodných podmienok práve vo výške 331,- eur. Za neplatné dojednanie považovali žalobcovia aj poplatok za zmenu zmluvných podmienok a iné úkony súvisiace s úverom vyvolané klientom vo výške 99,- eur. Mali za to, že tak široké a neurčité vymedzenie zmluvnej podmienky nie je možné akceptovať ani z pohľadu klasickej civilistiky. Z tohto ustanovenia nie je možné zistiť, kedy by si tento poplatok žalovaný už neúčtoval. Prakticky by ho totiž mohol účtovať vždy vtedy, keď by došlo k akejkoľvek požiadavke alebo k úkonu s úverom. Napríklad za vyčíslenie zostatku, za jednotlivé účtovanie platieb, za zaslanie kópie zmluvy a podobne. Nerovnováha medzi stranami zmluvy pokiaľ ide o tieto zmluvné podmienky podľa názoru žalobcov je jednoznačne v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. Zároveň namietali bezúročnosť a bezpoplatkovosť skorších refinancovaných úverov s tým, že nebolo doposiaľ zistiteľné koľko na všetky refinancované úvery zaplatili, teda, že záväzok, ktorý mala zabezpečovať záložná zmluva reálne neexistuje. Namietali, že samotná záložná zmluva je neplatným právnym úkonom zabezpečujúcim neexistujúci záväzok čo by malo byť v konaní na základe žalovaným doložených dôkazov preukázané. Boli toho názoru, že záložná zmluva má vady vedúce k jej neplatnosti z dôvodu, že nezabezpečuje záväzok v takom rozsahu ako je v nej uvedené respektíve, že zabezpečuje neexistujúci záväzok. Preto mali za to, že ich nehnuteľnosti nemôžu byť zaťažené záložným právom a žiadali určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti 6 zmluvná pokuta v znení tak ako je to uvedené na č.l. 222 spisu. Žiadali určiť i neprijateľnosť zmluvnej podmienky poplatok za zmenu podmienok a iné úkony súvisiace s úverom vykonané klientom 99,- eur, servisný poplatok vo výške 1.018,50 eur a poplatok za upomienku sú tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň žiadali určiť, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcov nie sú zaťažené záložným právom. Súd prvej inštancie síce nepripustil zmenu žaloby tak ako žiadali žalobcovia, ale s odvolaciemu súdu z neznámych dôvodov nezobral do úvahy celé toto podanie, na ktoré odkazovali žalobcovia aj neskôr a ktoré bolo aj ich vyjadrením k vyjadreniu žalovaného. Už na pojednávaní dňa 21.09.2021 na č.l. 155 spisu žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali neprijateľnosť zmluvných podmienok, a to konkrétne poplatok za poskytnutie úveru v časti A vo výške 1.419,64 eur, taktiež bod
6 zmluvnú pokutu a bod 7 servisný poplatok vo výške 1.018,50 eur respektíve poplatky za upomienky, ktoré boli tiež už vyhlásené za neprijateľné. Rovnako poukázali na to, že podľa bodu B úveru sa mohli refinancovať skoršie zmluvy, ktoré sú podľa názoru žalobcov bezúročné a bez poplatkov. Namietali, že tieto zmluvy nemajú. Už tu namietali aj neplatnosť záložnej zmluvy, keď nezabezpečuje platný záväzok a rozpor s dobrými mravmi. 31. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa týmito neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmluve, keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah keď tieto žalobcovia namietali. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon upravuje zákaz používania neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedený zákaz platí kontinuálne napriek zmenám právnej úpravy (§ 40 ods. 2 písm. a/, b/ Zákona č. 257/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Rozsudok ukladajúci zákaz vykonať proces na domoženie sa plnenia z neprijateľnej podmienky predstavuje naplnenie ochrany pred porušením takéhoto zákazu. Je tiež naplnením cieľa podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Smernice 93/13 EHS, aby spotrebiteľ nebol postihnutý stratou obydlia v dôsledku použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-598/21, výrok i.f). Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/149/2020, 2Cdo/110/2021, z ktorých vyplýva, že dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby bola veriteľom nesprávne uvedená výška vymáhanej pohľadávky. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 01.06.2015). 32. Súd prvej inštancie sa zaoberal vyhlásením okamžitej splatnosti úveru a konštatoval, že pokiaľ by žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania v konaní je premlčaná dňom 16.07.2021. Odvolací súd má za to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia skutočne vzniesli námietku premlčania prostredníctvom svojho právneho zástupcu na č.l. 330, kde právny zástupca žalobcov uviedol, že k dnešnému dňu je hlavný záväzok premlčaný v celom rozsahu. Keďže od vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dňa 15.07.2018 na č.l. 107 spisu žalovaný neinicioval konanie o zaplatenie pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho súdu tento prejav jasne možno považovať za vznesenie námietky premlčania, keďže právny zástupca žalobcov uvedené premlčanie konštatuje aj odôvodňuje tým, že konanie nebolo iniciované pravdepodobne na základe presvedčenia žalovaného, že nikdy by nedostal pohľadávku v takej sume cestou súdu ako by ju dostal z výťažkov dražby. Súd prvej inštancie konštatuje, že pohľadávka je premlčaná dňom 16.07.2021 a jej základ spočíva v neprijateľnosti zmluvnej podmienky s tým, že dochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona, pretože záložný veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že uvedená právna vada umožňuje domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka respektíve záložcu, ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Z uvedeného však nevyplýva aké neprijateľné zmluvné podmienky mal súd prvej inštancie na mysli. Iba v bode 45 hovorí o tom, že z výpisu splátok je zrejmé omeškanie so splátkou splatnou v novembri 2016. Žalovaný mal vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru až 15.01.2018. Uvedený postup žalovaného mal byť podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. S týmto názorom však žalovaný nesúhlasil a podrobne popísal prečo má ísť o vyhlásenie okamžitej splatnosti až od splátky splatnej 15.01.2018. 33. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009) 34. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Aj táto odvolacia námietka bola naplnená. 35. Vo veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nedostatočne vyhodnotil a zo zistených skutočností vyvodil i nesprávny právny záver. 36. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, a II.ÚS 251/03). Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 37. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (k tomu porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 4Cdo/125/2019, 4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018, či rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 559/2018, II.ÚS 120/2020, I.ÚS 235/2020). 38. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezaujal k odvolacím súdom konštatovaným relevantným právnym otázkam a skutkovým zisteniam dostatočne zrozumiteľné a právne obhájiteľné stanovisko. Okrem toho sa dopustil súd prvej inštancie aj ďalších pochybení, ktoré odvolací súd popíše nižšie: v bode 42 odôvodnenia súd prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní žiadali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy č. M. XXXXXXX-XX M. Q. XX.XX.XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obci D., katastrálne územie D.. C. G. D. - katastrálny odbor: 1. na LV č. XXXX. a to: - byt č. XX, F. XX, J. X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici C. v podiele 1/1 - podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, postavený na pozemku - parcele R. D. O. XXX, v podiele 6286/186376. - spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D.. O. XXX o výmere 256 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX postavený, v podiele 6286/186376
2. Na LV č. XXXX, a to: - byt č. X, F. XX, J. X poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX na ulici K. v podiele 1/1 - podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX, postavený na pozemku-parcele R. D.. č. XXX, v podiele 505/8514, - spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D. O. XXX o výmere 204 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. na ktorom je bytový dom súp. č. XX postavený v podiele 505/8514. 39. Odvolací súd v bode 1 odôvodnenia presne uvádza ako súd prvej inštancie rozhodol pričom aj čo sa týka bytu č. XX aj čo sa týka bytu č. X chýba podiel 1/1 na správnu identifikáciu vlastníctva k uvedeným bytom. Teda súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto výrokom rozhodol ultra petitum. Zároveň súd prvej inštancie v bode 18 konštatuje, že z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na C. G. C. N. D. vyplýva, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX vo vchode XX J. X. poschodí v bytovom dome XXX, ktorý sa nachádza na pozemku U. parcela registra R. D. O. XXX o výmere 25 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v rozsahu 6286/186376. 40. Z bodu 19 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na C. G. C. N. D. súd zistil, že žalobkyňa v 2/ rade je výlučná vlastníčka bytu č. X F. F. XX J. X. poschodí v bytovom dome súp. č. XX na pozemku parcela registra R. D. O. XXX a podielu priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, príslušenstva, spoluvlastnícky podiel k pozemku rozsahu 505/8514. 41. Teda žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX a výlučne žalobkyňa v 2. rade je vlastníčkou bytu č. X. Uvedené nevyplýva ani z petitu rozhodnutia súdu prvej inštancie a táto identifikácia chýba i v samotnej žalobe, vyplýva iba z odôvodnenia a priložených dôkazov. Uvedené je tak závažným nedostatkom rozhodnutia, ktorý zakladá porušenie práva na spravodlivý proces, ale podľa názoru odvolacieho súdu zaťažuje rozsudok súdu prvej inštancie i jeho nevykonateľnosťou. 42. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil s použitím ustanovenia § 391 CSP a spolu s opravným uznesením vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 43. Súd prvej inštancie v prvom rade vyzve žalobcov na odstránenie vady žaloby vo vzťahu k petitu žaloby tak, aby bolo jasné kto je vlastníkom bytu č. XX a kto vlastníkom bytu č. X a v záujme eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybností potencionálne vedúcich k vade nového rozhodnutie vezme na zreteľ, že je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 a 3 CSP a právom na spravodlivý proces, ak neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán sporu, nevyhodnotí dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany t.j. uplatnením nároku a obranou voči nemu v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia tak ako to výstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 01. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (sp.zn. III.ÚS 236/2014 zo dňa 01.04.2014). 44. Pokiaľ žalobcovia vadu odstránia tak bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v prejednávanej veci teda, či zdržanie sa výkonu záložného práva neobmedzene do budúcna je adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobcov s tým, že súd prvej inštancie vykoná znova aj test proporcionality tak ako je požadovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/117/2020. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať žalobcami namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami tak, ako ich popísal odvolací súd v bode 30 odôvodnenia a námietkami žalovaného vo vzťahu k nim. Súd prvej inštancie bude skúmať aj skutočnosť, či pohľadávka, pre ktorú žalovaný vykonal úkony smerujúce k dražbe spočívala aj v neprijateľných zmluvných podmienkach a akých konkrétne. Zároveň sa súd prvej inštancie vyjadrí k otázke neplatnosti záložnej zmluvy a tvrdeniu, že má zabezpečovať neexistujúcu pohľadávku. Zároveň sa bude zaoberať otázkou kto má dôkaznú povinnosť na preukázanie existencie pohľadávky, pre ktorú má byť realizovaný
výkon záložného práva (žalobcovia tvrdia, že táto neexistuje a súčasne ju splácajú, v tom vidí odvolací súd rozpor). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby súd prvej inštancie vysvetlil prečo je pohľadávka z úveru nesplatná. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/99/2019 zo dňa 19.09.2024, ktoré identifikoval bližšie v bode 45 odôvodnenia. Zároveň súd prvej inštancie znova ex offo posúdi, či zmluvná podmienka, podľa ktorej sa žalobcovia dohodli so žalovaným na možnosti využiť právo veriteľa uvedené v § 565 Občianskeho zákonníka a ktorej dôsledkom je zároveň aj možnosť následného výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zároveň obydlím žalobcov (a ich najbližších príbuzných) sa má považovať za nekalú podmienku podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS. 45. Zároveň odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/99/2019-913 zo dňa 19.09.2024, ktoré bolo vydané po zrušení jeho rozsudku sp.zn. 7Co/130/2016 zo dňa 26.01.2017 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Cdo/147/2017. Odvolací súd rozhodoval po tom čo sa obrátil na Súdny dvor EÚ a generálna advokátka vo svojom stanovisku konštatovala, že judikatúra brániaca žalobám o zdržanie sa výkonu záložného práva je v rozpore s právom EÚ. Do pozornosti súdu prvej inštancie dáva odvolací súd i rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/47/2022-114 zo dňa 31.05.2024. 46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania. 47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).